Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-195-2010.pdf
PDF · 169.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10C/195/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudca Mgr. Júlia Stuhlmann-Pdoobová v právnej veci navrhovateľa BISON s.r.o. so sídlom Moravská 43l2, Púchov, IČO: 36 005 533, právne zastúpený JUDr. Stanislavom Rojkom, advokátom, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti odporcom l/ U.. U. T., E.. XX. X. XXXX, I. S. XXX/XX, G. D., Z., X/ J. T., E.. XX. X. P., I. S. XXX/XX, G. D., Z.T., právne zastúpený Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom, Advokátska kancelária Dubnica nad Váhom, Centrum II/88, 3/. A.. O. T., E.. XX. X. P., I. S. XXX/XX, G. D., Z., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Považská Bystrica, pracovisko Púchov, 4/ U.. K. D., E.. X. X. P., I. Z. I., S. XX/lX-P., X/ A.. A. D., E.. XX. XX. XXXX, I. Z. I., S. XX/lX-P., F. X/ W. X/ zastúpení JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom, Advokátska kancelária Považská Bystrica, Slovenských partizánov ll3l/5l, o neúčinnosť dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že právny úkon - dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 21. novembra 2007, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. K., na základe ktorej právna predchodkyňa odporcov 2/, 3/ U.. B. T. nadobudla nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území G. D., vedené Správou katastra Púchov na liste vlastníctva č. XXXX W. Z. Č.. D. XXX - zastavané plochy vo výmere 304 m2, parcela č. KNC XXX
- záhrady vo výmere 214 m2 a rodinný dom č. s. 340 stojaci na parcele KNC č. XXX a na základe ktorej právna predchodkyňa odporcov 2/, 3/. U.. B. T.Ň. nadobudla nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území P. Z. A., vedená Správou katastra Púchov na liste vlastníctva č. XXXX W. X. B. Č.. S.. XXXX S. E. Z. D. Č.. XXXX/X, je voči navrhovateľovi právne neúčinná.
Súd u r č u j e , že právny úkon - darovacia zmluva zo dňa 21. novembra 2007, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. V2301/07, ktorou právna predchodkyňa odporcov X/, X/ U.. B. T. W. B.W. B. U.. U. T., E.. XX.X.XXXX ako obdarovanému nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území P. Z. A., vedené Správou katastra Púchov na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. KNC XXXX/X - zastavané plochy vo výmere 604 m2 a parcela č. D. XXXX/X - zastavané plochy vo výmere 47 m2, je voči navrhovateľovi právne neúčinná.
Súd návrh v časti o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 24. apríla 2007, ktorej vklad bol povolený pod sp. zn. K., ktorou právna predchodkyňa odporcov 2/, 3/ U.. B. T. ako predávajúca predala odporcom 4/, 5/ ako kupujúcim nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území P. Z. A., vedené Správou katastra Púchov na liste vlastníctva č. XXXX W. Z. Č.. D. XXXX/X - zastavané plochy vo výmere 604 m2, parcela č. KNC XXXX/X - Y. Z. K. K. XX A. W. X. B. Č..S.. XXXX, z a m i e t a .
Súd návrh proti odporcom 1/, 4/, 5/ z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť trovy konania odporcom 1/,4/,5/ v rozsahu 100 % a o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia 2/, 3/ sú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi trovy konania v rozsahu 1/3 -ina a o ich výške rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom zo dňa 19. 11. 2010 sa navrhovateľ domáhal vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov - dohody o vyporiadaní BSM zo dňa 21.11.2007 uzavretej medzi odporcom 1/ a jeho manželkou, darovacej zmluvy uzavretej dňa 21. 11. 2007 medzi odporcom 1/ a jeho manželkou a kúpnej zmluvy zo dňa 24.4.2009 uzavretej medzi U.. B. T. a odporcami 4/, 5/. Navrhovateľ v konaní uviedol, že je veriteľom odporcu 1/. U.. U. T. a svoju pohľadávku uplatnil v konaní pred Okresným súdom Považská Bystrica, ktorý vo veci vydal dňa 19.12.2008 platobný rozkaz sp. zn. l4Rob 44/2008-225, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23. 1. 2009. Následne navrhovateľ požiadal o výkon exekúcie, ktorá vec sa vedie v exekučnom konaní č. Ex5/2009 u súdneho exekútora O.E. B., Exekútorský úrad v Púchove. Navrhovateľ tvrdil, že dlžník - odporca 1/ sa zbavil svojho majetku tak, že so svojou E.. A. U.. B. T. uzatvoril dňa 21.11.2007 dohodu o vyporiadaní BSM, ktorej vklad bol povolený pod K. a predmetom tejto dohody boli okrem iných nehnuteľností aj rodinný dom č. XXXX E. Z. Č.. D. XXXX/X D.. Ú.. P.W. Z. A. a uzavrel s ňou v ten istý deň aj darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod K., predmetom ktorej boli parcely D. Č.. XXXX/X W. D. Č.. XXXX/X D.. Ú.. P. Z. A.. E.Ľ. K. D.. Ú.. P. Z. A., ktoré nadobudla manželka odporcu 1/ na základe dohody o vyporiadaní BSM a darovacej zmluvy, následne previedla na ďalšie osoby - odporcov 4/ a 5/, a na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V 586/09. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM medzi odporcom 1/ a jeho manželkou boli tiež nehnuteľnosti zapísané na P. Č.. XXXX D.. Ú.. G. D., a to rodinný dom č. XXX S. E. Z. D. Č..XXX, Z. D. Č.. XXX W. Z. D. Č..XXX. Navrhovateľ mal zato, že dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 21. 11. 2007 uzatvorená medzi odporcom l/ a jeho manželkou a darovacia zmluva uzatvorená dňa 21. 11. 2007 medzi odporcom 1/ a jeho manželkou sú odporovateľnými právnymi úkonmi, pretože sa jedná o také úkony, ktoré odporca 1/ ako dlžník urobil v úmysle ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa, nakoľko si bol dostatočne vedomý svojho dlhu v zmysle vyššie uvedeného platobného rozkazu, pretože dlžník mal svoj dlh u navrhovateľa už od 15. 9. 2005 a tento dlh priebežne narastal. Druhou zmluvnou stranou bola manželka dlžníka, ktorá je blízkou osobou v zmysle § 116 Obč. zák. Navrhovateľ tvrdil, že úmysel ukrátiť ho ako veriteľa musel byť manželke odporcu l/ známy, bolo zrejmé, že odporca l/ má viacero dlhov, že išlo o dlhy vzniknuté počas existencie BSM a manželka odporcu l/ ako nadobúdateľka musela vedieť pri náležitej starostlivosti, že prevod smeruje k ukráteniu veriteľa. Uvedenými právnymi úkonmi došlo podľa navrhovateľa k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky a preto videl dôvod na vyslovenie právnej neúčinnosti týchto právnych úkonov. Poukazoval na to, že ohľadom nehnuteľnosti v k. ú. P. Z. A. došlo k ďalším právnym úkonom vo veľmi krátkom čase, z čoho je zrejmé, že tieto úkony smerovali k snahe obísť právne dôsledky odporovateľnosti právnych úkonov. Z uvedených dôvodov žiadal návrhu vyhovieť.
Navrhovateľ podal pôvodne žalobu proti U.. B. T., U.. K. D. W. A.. A. D.. Pasívnu legitimáciu týchto osôb vyvodzoval z toho, že sa stali nadobúdateľmi nehnuteľností v lehote podliehajúcej odporovateľnosti. V priebehu konania U.. B. T. B. XX. XX. XXXX Y. a navrhovateľ označil za odporcov U.. U. T., J. T. W. O. T. W. Z. E. U.. B. T..
Odporca l/ žiadal návrh zamietnuť. Uznal pohľadávku navrhovateľa, ktorá bola priznaná právoplatným platobným rozkazom tunajšieho súdu v konaní l4Rob 44/2008. Tvrdil, že dohodu o vyporiadnaí BSM s manželkou uzatvoril ešte pred tým, ako nastali ekonomické problémy s jeho podnikaním, ku ktorým došlo v roku 2008. Tvrdil, že s manželkou žili oddelene od roku 2006 a k manželke sa vrátil až v roku 2008. Podľa jeho vyjadrenia podnet na uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM prišiel od jeho manželky. V tom čase bola chorá, mala obavu o to, ako sa odporca l/ o deti postará. Odporca l/ uviedol, že výplatok z vyporiadania BSM vo výške 102.424,36 Eur použil na splatenie záväzkov z podnikania. Potvrdil, že mal vedomosť o tom, že jeho manželka predáva časť nehnuteľností, ktoré nadobudla z titulu vyporiadania BSM a z titulu darovacej zmluvy od odporcu l/, zúčastnil sa ohliadky
uskutočnenej v súvislosti s týmto predajom za prítomnosti odporcov 4/ a 5/. Podľa jeho tvrdenia týchto kupujúcich predtým nepoznal. Uviedol, že manželka ho poverila priebežným vybavovaním predaja týchto nehnuteľnosti v k. ú. P. Z. A.. S odporcami 4/ a 5/ sa stretol aj po zrealizovaní kúpy nehnuteľností, keď pre nich vykonával stavebné práce. V súčasnosti aktívne nevykonáva podnikateľskú činnosť, pretože podnikateľské účty má exekučne zablokované. Je konateľom spoločnosti VIPS s.r.o. Púchov a zároveň je držiteľom živnostenského oprávnenia. Potvrdil, že ako živnostník má dlhy, ktorých výšku nevedel presne špecifikovať.
Odporca 2/ žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že skutkovo okolnosti uvádzané navrhovateľom mu nie sú vôbec známe, keďže nebol zmluvnou stranou navrhovateľom napadnutých právnych úkonov, nezúčastnil sa ich dojednávania a ani sa k ich obsahu nevie vyjadriť. Odmietol tvrdenie navrhovateľa, že by mu mala byť zrejmá vedomosť o ukrátení navrhovateľa ako veriteľa, toto tvrdenie namietol poukazujúc na to, že v uvedenom čase bol maloletý, uvedených právnych úkonov sa teda nemohol ani zúčastniť a nemohol pojať žiaden úmysel prípadne vedomosť o navrhovateľom tvrdenom úmysle ukrátiť veriteľa.
Kolízny opatrovník mal. odporcu 3/ uviedol, že nie je v záujme mal. dieťaťa, aby bol nejakým spôsobom dotknutý jeho majetok a aby bol poškodený na svojich právach.
Odporcovia 4 a 5/ žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť. Odmietli tvrdenie navrhovateľa, že by v dôsledku právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ku ktorej bol povolený vklad pod V 586/09 dňa 27. 4. 2009, bol navrhovateľ ukrátený na jeho vymáhateľnej pohľadávke. Zdôraznili, že predmetom konania o určenie odporovateľnosti právneho úkonu môže byť len právny úkon dlžníka. Navrhovateľ sa však domáha určenia odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, pričom však tento právny úkon nie je právnym úkonom dlžníka, za ktorého navrhovateľ označuje odporcu l/ U.. U. T.. Tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti boli kupované v dobrej viere od U.. B. T. ako výlučnej vlastníčky, bez vedomosti o prípadných dlhoch tretej osoby - odporcu l/. Zdôraznili, že osobu predávajúcej dovtedy nepoznali a kontakt na ňu dostali až od pracovníčky realitnej kancelárie Zopos Trade s.r.o. p. S., s ktorou prvýkrát vykonali aj ohliadku predmetných nehnuteľností. S odporcom l/ sa stretli prvýkrát až pri opakovanej ohliadke predmetných nehnuteľností, keď tento zastupoval svoju manželku. Tvrdili, že im neboli známe žiadne okolnosti odôvodňujúce prípadnú odporovateľnosť právneho úkonu a teda absentuje ďalší zo zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa, ako aj predpoklad reálneho ukrátenia veriteľa predmetným úkonom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s obsahom pripojených spisov tun. súdu l4Rob44/2008, 8C149/2007, l4D1373/2010, 5C3/2011, výpisom z obchodného registra na navrhovateľa, výpisom Y. P. Č.. XXXX D.. Ú.. G. D., K. Y. P. Č.. XXXX D.. Ú.. P. Z. A., K. Y. P. Č.. XXXX D.. Ú.. P. Z. A., spismi Správy katastra Púchov, v ktorých bol povolený vklad vlastníckeho práva pod K. E. P. Č.. XXXX D.. Ú.. P. Z. A., Z. K. XXXX/XX E. P. Č.. XXXX D.. Ú.. P. Z. A., Z. K. XXXX/XX E. P. Č.. XXXX D.. Ú.. P. Z. A. W. K. XXX/XX E. P. Č.. XXXX D.. Ú.. P. Z. A., obsahom spisu Exekútorského úradu Púchov súdneho exekútora O. B. sp.zn. EX 5/09, dokladom o vyplatení kúpnej ceny odporcami 4/, 5/, dokladmi o vyplatení odmeny za stavebné práce zo dňa 29. 5. 2009, 8. 7. 2009, 4. 9. 2009, časťou projektovej dokumentácie z rodinného domu č. 1080 k. ú. Lazy pod Makytou, zmluvou o výstavbe bytu zo dňa 1. 8. 2006, znaleckým posudkom č. 108/2007 zo dňa l. 10. 2007, výdavkovými pokladničnými dokladmi odporcu 1/ zo dňa 25. 4. 2008, 20. 3. 2008, 27. 3. 2008, 26. 3. 2008, 29. 2. 2008, 11. 2. 2008, 22. 2. 2008, 4. 1. 2008, 11. 1. 2008, 31. 12. 2007, 9. 11. 2007, 30. 11. 2007, 15. 11. 2007, 19. 11. 2007, 21. 11. 2007, 19. 10. 2007, 16. 10. 2007, 17. 10. 2007, 12. 10. 2007, 16. 10. 2007, 10. 10. 2007, 2. 10. 2007, vkladmi odporcu l/ v hotovosti na účet spoločnosti MAN
- STAV s.r.o. dňa 25. 4. 2008, príjmovým pokladničným dokladom spol. MAN-STAV Púchov zo dňa 20. 3. 2008, príjmovým pokladničným dokladom spol. FAJT s.r.o. zo dňa 27. 3. 2008, vkladom v hotovosti na účet Stavebniny Pruské s.r.o. zo dna 28. 3. 2008, príjmovým pokladničným dokladom spol. MAN- STAV s.r.o. zo dňa 29. 2. 2008, príjmovým pokladničným dokladom spol. EDILAN spol. s.r.o. zo dňa 4. 1. 2008, príjmovým pokladničným dokladom A. S. zo dňa 31. 12. 2007, vkladom v hotovosti na účet NPL STAVRO s.r.o. zo dňa 11. 1. 2008, príjmovým pokladničným dokladom spol. Halux s.r.o. zo dňa 30. 11. 2007, príjmovým pokladničným dokladom spol. Edilan spol. s.r.o. zo dňa 15. 11. 2007, príjmovým
pokladničným dokladom spol. Lorencic s.r.o. zo dňa 19. 11. 2007, vkladom v hotovosti na účet spol. Premac spol. s.r.o. zo dňa 21. 11. 2007, príjmovým pokladničným dokladom spol. Fire Consult s.r.o. Púchov zo dňa 19. 10. 2007, vkladom v hotovosti v prospech účtu majiteľa Juraj Višňovský zo dňa 17. 10. 2007, príjmovým pokladničným dokladom spol. Edilan spol. s.r.o. zo dňa 12. 10. 2007, vkladom v hotovosti na účet majiteľa O. K. zo dňa 10. 10 2007, faktúrami vystavenými na spol. VIPS Púchov s.r.o. zo dňa 19. 6 2009, 17. 7. 2009, dokladmi odporcu 1/, ktorými preukazoval plnenie záväzkov spoločnosti VIPS s.r.o. v rokoch 2008 a 2009 a zistil nasledovné:
Platobným rozkazom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 14Rob 44/2008-225 zo dňa 19. 12. 2008 bolo uložené odporcovi l/ U.. U. T., aby zaplatil navrhovateľovi spoločnosti BISON s.r.o. sumu 4.612.557,20 Sk /153.108,84 Eur/ s prísl. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 23. januára 2009.
Na základe vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu sp. zn. l4Rob 44/2008-225 zo dňa 19. 12. 2008 je vedené proti odporcovi l/ exekučné konanie v Exekútorskom úrade O. B. K. Z. v prospech oprávneného- spoločnosti navrhovateľa BISON s.r.o. pod sp. zn. EX5/09.
Príslušenstvo, ktoré bolo priznané platobným rozkazom predstavuje úrok z omeškania, ktorý vo vyčíslení predstavuje ku dňu 11. 2. 2009 sumu 43.240,50 Eur, pre ktoré je taktiež vedená exekúcia.
Zo spisu Okresného súdu v Považskej Bystrici l4Rob 44/2008 súd zistil, že navrhovateľovi boli priznané pohľadávky, ktoré vznikli v časovom úseku od 14. 9. 2005 do 4. 7. 2008. Z toho do 21.11.2007 / ku dňu uzavretia dohody o vyporiadaní BSM a ku dňu uzavretia darovacej zmluvy/ predstavovali pohľadávky navrhovateľa sumu 101.501,61 Eur.
Od začatia exekučného konania nedošlo k vymoženiu žiadnej časti pohľadávky. Odporca 1/ uviedol, že nemá peniaze na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, nemá žiaden majetok a nemá prácu.
Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 8C 149/2007 - 12 zo dňa 29. 10. 2007 bolo dňom právoplatnosti rozsudku zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov navrhovateľky U.. B. T., E.. XX. XX. XXXX W. F. X/ U.. U. T.W., E.. XX. X. XXXX, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa XX. X. XXXX. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12. 11. 2007. Návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva podala U.. B. T. poukazujúc na to, že jej A.C. U.. U. T. získal oprávnenie na živnostenské podnikanie dňa 28. 7. 1992, v oblasti stavebníctva ku dňu podania návrhu podnikal, pričom navrhovateľka nemala oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti.
Dňa 21. 11. 2007 uzatvorili A. U.. B. T. W. F. X/ U.. U. T. dohodu o vyporiadaní BSM za trvania manželstva. Predmetom dohody boli nasledovné nehnuteľnosti:
- rodinný dom č. súp. XXX S. E. Z. D. Č.. XXX D.. Ú.. G. D. Y. E. P. Č.. XXXX,
-parcela č. KNC č. XXX „. Z. W. E. F. K. XXX A. D.. Ú. G. D. Y. E. P. Č.. XXXX,
-parcela č. D. XXX „. Y. F. K. XXX A. D.. Ú..G. D. Y. E. P. Č.. XXXX,
-rodinný dom č. súp.XXXX Z. E. Z. D. Č.. XXXX/X D.. Ú.. P. Z. A. Y. E. P. Č.. XXXX.
Manželia sa dohodli na vyporiadaní vlastníckych práv k uvedeným nehnuteľnostiam patriacich do ich BSM tak, že ich výlučnou vlastníčkou sa stala U.. B. T., ktorá zaviazala vyplatiť manželovi U.. U. T. 3.085.636,50 Sk /102.424,36 Eur/ ku dňu podpísania tejto dohody a U.. U. T. vlastnoručným podpisom na dohode potvrdil prevzatie uvedenej sumy od manželky. Vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností na základe dohody o vyporiadaní BSM v prospech U.. B. T. bol povolený v zrýchlenom konaní Správou katastra v Púchove 22. 11. 2007 pod V 2300/07.
Dňa 21. 11. 2007 uzavreli U.. B. T. ako obdarovaná a odporca 1/ U.. U. T. ako darca darovaciu zmluvu, na základe ktorej odporca 1/ U.. U. T. B. U.. B. T., svojej manželke, parcelu č. D. XXXX/X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 604 m2 a parcelu KNC č. XXXX/X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 47 m2, zapísané na LV č. XXXX D.. Ú.. P. Z. A.. Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech obdarovanej U.. B. T. povolila Správa katastra Púchov v zrýchlenom konaní dňa 22. 11. 2007 pod K..
Na základe zhora uvedených právnych úkonov - dohody o vyporiadaní BSM a darovacej zmluvy sa U.. B. T. S. K. K. E.C. K. D.. Ú.. G. D., W. J. X. B. Č.. S.. XXX W. Z. D. Č.. XXX W. D. Č..XXX, W. W. E. K. D.. Ú.. P. Z. A., W. J. X. B. Č.. S.. XXXX W. Z. Č.. D. Č..XXXX/X W. D. Č..XXXX/X.
Dňa 24. 4. 2009 uzavrela U.. B. T. ako predávajúca a odporca 4/ U.. K. D. W. F. X/ A.. A. D. ako kupujúci kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúca U.. B. T. Z. vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v D.. Ú.. P. Z. A. - D. B. S.. Č.. XXXX Z. E. Z.. D. Č.. XXXX/X, D. Z. D. Č.. XXXX/X „. Z. W. E. F. K. XXX A. W. D. Z. D. Č.. XXXX/X „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 47 m2 v prospech odporcov 4/ a 5/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva V čl. 5 si účastníci zmluvy dohodli kúpnu cenu vo výške 80.000 Eur, ktorú sa kupujúci zaviazali zaplatiť predávajúcej v hotovosti do 7 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov 4/ a 5/ povolila Správa katastra v Púchove v zrýchlenom konaní dňa 27. 4. 2009 pod K..
Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 27. 4. 2008 súd zistil, že kúpna cena za nehnuteľnosti k. ú. P. Z. A. vo výške 80. 000 eur bola vyplatená zo strany odporcu X/ U.. K. D. F. P. U.. U. T., ktorý prevzatie kúpnej ceny potvrdil na pokladničnom doklade zo dňa 27. 4. 2008 svojím podpisom. Vyplateniu kúpnej ceny predchádzal výber 90.000 Eur odporcom 4/. K. D. v Tatrabanke a.s., čo bolo preukázané výpisom z účtu, z ktorého bol dňa 17.4.2009 výber realizovaný. Podľa vyjadrenia odporcu 1/ tento kúpnu cenu vo výške 80.000 Eur vyplatil v hotovosti svojej manželke bez písomného dokladu.
Z výpisu z LV č. XXXX D.. Ú.. P. Z. A. vyplýva, že odporcovia 4/ a 5/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi rodinného domu súp. č. 1080 postaveného na parcele č. XXXX/X W. Z. D. Č.. XXXX/X F. K. XXX A. „. Z. W. E. W. D. Č.. XXXX/X o výmere 47 m2 „zastavané plochy a nádvoria“ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. 4. 2009.
U.. B. T., E.. XX. XX. XXXX Y. B. XX. XX. XXXX, dedičské konanie po nej bolo vedené pred tunajším súdom v konaní l4D1373/2010. Poručiteľka U.. B. T. zanechala holografický závet napísaný dňa 19. 7. 2010, ktorým ustanovila za dedičov svojho majetku syna J. T.W., E.. XX. X. XXXX /. F. X/ K. Z. X/X-U. W. S. O. T., E.. XX. X. XXXX /odporcu 3/ v podiele 1/2-ica. Zároveň uvedeným závetom zriadila v prospech manžela U.. U. T. - odporcu 1/ právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností - rodinného domu č. XXX S. E. Z. D. Č.. XXX, Z. D. Č.. XXX „. Z. W. E. F. K. XXX A. W. Z. D. Č.. XXX „. F. K. XXX A. Y. E. P. Č.. XXXX D.. Ú.. G. D.. V dedičskom konaní 14D1373/2010 dedičia uzatvorili dedičskú dohodu, podľa ktorej nadobúdateľmi celého dedičstva vrátane nehnuteľností vyššie uvedených sa po 1/2-ici z podielov poručiteľky stali synovia J. T. W. O. T. bez povinnosti výplatku pozostalému manželovi. Zároveň účastníci zriadili vo forme vecného bremena právo doživotného bývania a užívania rodinného domu č. XXX, Z. D. Č.. XXX W. D. Č..XXX D.. Ú.. G. D. K. Z. U.. U. T.. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 12. 2011. Odporcovia 2/,3/ tak dedením nadobudli do podielového spoluvlastníctva každý po polovici X. B. Č.. S.. XXX a parcelu D. XXX W. Z. D. XXX D.. Ú.. G. D..
Súd v konaní ďalej zistil, že odporca 1/ je držiteľom živnostenského oprávnenia od 28. 7. 1992. Zároveň je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti K. s.r.o., IČO: XX XXX XXX. Podľa vlastného vyjadrenia v súčasnosti aktívne nevykonáva podnikateľskú činnosť, pretože jeho podnikateľské účty sú exekučne zablokované. Tvrdil, že ekonomické problémy v podnikaní nastali až v roku 2008, predtým úspešne
podnikal. Podľa neho dohodu o vyporiadaní BSM s manželkou uzatváral ešte v čase, keď nemal ekonomické problémy v podnikaní. V súčasnosti má ako podnikateľ dlhy voči viacerým subjektom. Potvrdil aj dlhy spoločnosti VIPS s.r.o. Tvrdil, že na strane aktív eviduje pohľadávky ako živnostník, pohľadávky eviduje aj spoločnosť VIPS s.r.o., medzi inými aj pohľadávku voči spoločnosti Doprastav a.s. vo výške 497.908 Eur, ktoré však v posledných štyroch rokoch neboli uplatnené v súdnom konaní a spoločnosť Doprastav a.s. ich neuznala. Okrem pohľadávok, ktoré eviduje odporca l/ ako živnostník a ktoré súdu bližšie nekonkretizoval, iný majetok nevlastní.
Z výsluchu navrhovateľa a odporcu 1/ súd zistil, že navrhovateľ žiadal odporcu 1/, aby uspokojil svoje záväzky voči navrhovateľovi z predaja rodinného domu v preto odporca 1/ požiadal manželku, aby časť kúpnej ceny použila na plnenie v prospech navrhovateľa, čo však ona odmietla. Z kúpnej ceny za predaj nehnuteľností k. ú. P. Z. A. teda nebola uspokojená pohľadávka navrhovateľa ani čiastočne.
Navrhovateľ tvrdil, že s manželkou U.. B. T. nežil v spoločnej domácnosti od roku 2006 do roku 2008. Podľa jeho vyjadrenia podnet na uzavretie dohody o vyporiadaní BSM dala manželka, ktorá bola v tom čase už chorá a mala obavu o to, ako sa odporca l/ postará o deti. Tiež vypovedal, že pozemky - parcelu D. Č.. XXXX/X W. Z. D. Č..XXXX/X D.. Ú.. P. Z. A. daroval manželke, pretože tieto bez stavby nemali žiadnu hodnotu. O tom, že manželka predáva nehnuteľnosti v k. ú. P. Z. A. vedel, zúčastnil sa ohliadky v súvislosti s ich predajom za prítomnosti odporcov 4/ a 5/, avšak tvrdil, že predaj riadila manželka, ktorá ho priebežne poverovala vybavovaním záležitostí ohľadom predaja nehnuteľností. Po zrealizovaní kúpy nehnuteľností v k. ú. P. Z. A. sa stretol s odporcami 4/ a 5/ v súvislosti s tým, že pre nich vykonával stavebné práce.
Podľa výpovede odporcu 4/ sa odporcovia 4/ a 5/ s U.. B. T. nestretli ani raz, s odporcom 1/ sa v priebehu od apríla 2009 do augusta 2009 stretli 4- až 5-krát.
Vykonávanie stavebných prác pre odporcov 4/ a 5/ zo strany odporcu l/ potvrdili aj odporcovia 4/ a 5/, ktorí súdu zároveň predložili doklady o vyplatení ceny za prevedené stavebné práce zo dňa 29. 5. 2009 vo výške 5.000 Eur, zo dňa 8. 7. 2009 vo výške 1. 200 Eur, zo dňa 4. 9. 2009 vo výške 2.750 Eur a predložili tiež pokladničný doklad bez uvedenia dátumu o vyplatení 2.000 Eur. Prijatie týchto platieb potvrdil odporca l/ na pokladničných dokladoch svojim podpisom. Odporca l/ nemá uvedené doklady vo svojom účtovníctve zahrnuté.
Odporca 1/ tvrdil, že kúpnu cenu za predaj nehnuteľnosti v P. Z. A. použila jeho manželka U.. B. T. na splatenie záväzkov, ktoré nevedel špecifikovať. Ako už bolo uvedené, požiadal manželku, aby časť z týchto peňazí poskytla na vyplatenie pohľadávok navrhovateľa, s čím ona nesúhlasila. Predpokladal, že kúpnu cenu použila na vyplatenie záväzkov v súvislosti so stavbou rodinného domu v P. Z. A.. Podľa vyjadrenia odporcu 1/ stavba rodinného domu v P. Z. A. bola realizovaná v rozsahu 90 % svojpomocne a zvyšok bol prevedený cez stavebné firmy. Podľa jeho mienky bol na stavbu rodinného domu v P. Z. A. poskytnutý úver, ktorý odporca 1/ nevedel konkretizovať, z komunikácie s manželkou o úvere však vedel. Stavbu začal realizovať odporca 1/. Následne na pojednávaní dňa 30. 5. 2012 odporca 1/ tvrdil, že kúpnu cenu za nehnuteľnosti v P. Z. A., ktorú obdržala jeho manželka použila na vyplatenie pôžičky U.. A. G., ktorú pôžičku prevzal odporca 1/ a z kúpnej ceny U.. B. T. K. U.. A. G. sumu 59.749,05 Eur / 1.800.000 Sk/. Odporca 1/ uviedol, že pôžičku, ktorú si vzal od U.. A. G., bola určená pre chatu v P. Z. A. a bola poskytnutá vo výške 1,5 mil. Sk, pričom s veriteľom mali dohodnutý úrok a preto pôžičku vrátil vo výške 1,8 mil. Sk. Na pojednávaní dňa 17. 7. 2012 odporca 1/ uviedol, že si požičal od U.. A. G. pôžičku vo výške 1,6 mil. Sk a vrátil ju vo výške 1,8 mil. Sk, pričom rozdiel predstavoval úroky. Pôžičku vzal v čase, keď sa začínala realizovať výstavba domu v P. Z. A., z pôžičky od U.. G. sa financovala stavba domu v P. Z. A.. Pôžičku si vzal od U.. A. G. on osobne, pričom manželka o pôžičke vedela. Odporca 1/ ďalej uviedol, že kúpa pozemkov, na ktorých sa stavali domy v P. Z. A., I. L. Y. D. a následne po rozpredaní pozemku sa peniaze Y. D. vrátili.
Súd sa v konaní oboznámil so znaleckým posudkom č. 108/2007 znalca U.. W. I., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu súp. č. XXXX D.. Ú.. P. Z. A. vrátane vonkajších úprav a pozemkov
- parcele č. XXXX/X W. XXXX/X sumou 43.481,52 Eur. Znalecký posudok bol vyhotovený dňa 1. 10. 2007. Znalecký posudok bol vyhotovený pre účely zriadenia záložného práva a uzatvorenia záložnej zmluvy. V čase ocenenia bol rodinný dom skolaudovaný, avšak plánované prvky vybavenia rodinného domu neboli zabudované. Boli vyhotovené kompletné základové konštrukcie, zvislé, nosné a nenosné konštrukcie vrátane vonkajších a vnútorných povrchových úprav /fasáda, omietky/, keramické obklady nevyhotovené. Vyhotovené boli kompletné stropné konštrukcie nad prízemím a v podkroví, vrátane izolácie šikmých stien a sadrokartónových úprav, komínové teleso, konštrukcia krovu vrátane krytiny, kompletné klampiarske konštrukcie strechy, vyhotovená bola oceľová zavesená konštrukcia balkóna, bez zábradlia a podlahy. Osadené boli všetky výplne okenných otvorov s vonkajšími parapetmi a drevenými okenicami. Osadené boli vchodové dvere, interiérové dvere zatiaľ nezabudované. Vyhotovené boli rozvody elektroinštalácie a televízneho rozvodu, zatiaľ bez ovládacích prvkov a svietidiel, rozvody vody, bez zásobníka TUV a batérií a rozvody kanalizácie. Vyhotovené bolo podlahové elektrické kúrenie v prízemí, schody do podkrovia bez povrchovej úpravy. Zo zariaďovacích prvkov boli zabudované nádržky WC. Žiadne iné konštrukcie a zariaďovacie predmety neboli vyhotovené.
Stavebné povolenie na výstavbu chaty v P. Z. A. bolo vydané dňa 10.6.2005. Dňa 14. mája 2007 bolo vydané stavebným úradom Obec P. Z. A. kolaudačné rozhodnutie pre U.. U. T., ktorý podal návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia dňa 23. 3. 2007 na stavbu „rekreačná chata“ umiestnenej na pozemku parc. č. D. XXXX/X D.. Ú.. P. Z. A.. Uvedeným kolaudačným rozhodnutím č. j. XXX/XXXX- X-P. zo dňa 14. mája 2007 stavebný úrad povolil užívanie stavby: „rekreačná chata“ v k. ú. P. Z. A.. Kolaudačné rozhodnutie bolo doručené U.. U. T.. Jeho manželke kolaudačné rozhodnutie doručované nebolo. Kolaudačné rozhodnutie č. j. 324/2007-2-LpM zo dňa 14. mája 2007 nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2007.
Obec P. Z. A. dňa 20.júna 2007 vydala rozhodnutie č. j. XXX/XXXX-X-P., ktorým na základe ohlásenia U.. U. T.Ň. povolila zmenu v užívaní stavby z „rekreačnej chaty“ na účel „rodinný dom o jednej bytovej jednotke“. Na základe uvedeného rozhodnutia došlo k zmene účelu užívania stavby určeného v stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí ako rekreácia na trvalé bývanie. Rozhodnutie č. j. 574/2007-1-LpM zo dňa 20. júna 2007 nadobudlo právoplatnosť 22. 6. 2007.
V konaní bola vypočutá svedkyňa C. S., realitná maklérka kancelárie Zopos trade v Púchove. Vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pozná odporcu 1/ a poznala aj jeho manželku, ktorá bola jej veľmi dobrá známa. Odporcov 3/ a 4/ poznala z ohliadky nehnuteľnosti, ktorú s nimi absolvovala v P. Z. A.. Svedkyňa mala vedomosť, že odporkyňa 5/ zháňala nehnuteľnosť na Č. a vedela, že U.. B. T. chce predať v tejto lokalite dom, preto kontaktovala odporkyňu 5/ s tým, že jej môže odovzdať kontakt na majiteľov uvedeného domu. Dala odporkyni 5/ kontakt na odporcu 1/ a absolvovala s odporcami 1/, 4/ a 5/ ohliadku. Pri tejto ohliadke ich vzájomne predstavila, odporkyňu 5/ informovala predtým o cene nehnuteľnosti, ktorú informáciu mala od odporcu 1/. Prípravy zmluvy sa svedkyňa nezúčastňovala, absolvovala iba jednu ohliadku za prítomnosti odporcu 1/ a odporcov 4/ a 5/, a ďalej sa o vec nezaujímala. Nevedela, z akého dôvodu bola nehnuteľnosť predávaná. Predaj nehnuteľnosti nebol realizovaný cez realitnú kanceláriu. Svedkyňa odporcov 4/ a 5/ predtým, ako ju kontaktovali so záujmom o kúpu nehnuteľnosti, nepoznala. Absolvovala s nimi jednu ohliadku v Lednici, následne s nimi nebola v kontakte, neudržiavala s nimi žiadne vzťahy, oslovila ich až s ponukou domu v P. Z. A..
V konaní bol vypočutý svedok U.. A. G., ktorý ako podnikateľ spolupracuje so spoločnosťou navrhovateľa. Potvrdil, že odporcovi 1/ U. T. požičal na jeho žiadosť peniaze, ktoré mu on vrátil. Pôžička bola poskytnutá asi pred 4 rokmi, svedok poskytol peniaze ako súkromná osoba. Požičal asi 1,5 mil. Sk, odporca ho neinformoval, na aký účel si peniaze požičiava. Peniaze vrátil asi za rok. Svedok uviedol, že na úrokoch z pôžičky zmluvné strany dohodnuté neboli a odporca 1/ vrátil len čiastku, ktorú si požičal. Žiadne úroky neplatil. Svedok nevedel uviesť, odkiaľ mal odporca 1/ peniaze, ktoré mu vrátil. Dôvernejšie sa s odporcom 1/ nepoznal.
V konaní bol vypočutý svedok Y. D., ktorý je v priateľskom vzťahu s odporcom 1/ U.. U. T.. Od odporcu 1/ kúpil nebytové priestory - pred šiestimi rokmi asi tri obchody a pred štyrmi rokmi kúpil dva obchody v obytnom dome P. K. Z.. Spolu vybavovali pozemky pod chatami v lokalite Č. K. F. P. Z. A.. Svedok uviedol,
že odporca 1/ má u neho pôžičku, ktorá ešte nie je splatená a dlhuje mu asi 6.600 Eur. Táto pôžička je po splatnosti asi 5 rokov. Svedok uviedol, že prvú pôžičku poskytol odporcovi na kúpu pozemkov v P. Z. A., P. Č., pod stavbu chát. Peniaze mu boli vrátené z toho, že sa pozemky následne predali ďalším kupujúcim. Svedok od odporcu 1/ nevymáha zaplatenie 6.600 Eur a očakáva, že odporca 1/ mu peniaze vráti.
Podľa § 42a ods. 1 OZ Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa §42a ods. 2 OZ Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ OZ Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117).
Podľa § 42b ods. 1 OZ Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 OZ Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 42b ods. 3 veta prvá OZ Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi
Podľa § 42b ods. 4 OZ Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 116 OZ Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 117 OZ Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanovenia § 42a a 42b Občianskeho zákonníka. Z hľadiska jej systematiky treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti /§ 42a ods. 1 OZ/, podmienkami odporovateľnosti /§ 42a ods. 2 až 5 OZ/, spôsobom uplatnenia odporovateľnosti /§ 42b ods. 1 OZ/, pasívnou vecnou legitimáciou /§ 42b ods. 2 a 3 OZ/, a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právneho úkonu /§ 42b ods. 4 OZ/.
Zmyslom odporovacej žaloby z pohľadu veriteľa je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkov právny úkon, ktorý skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k exekúcii proti dlžníkovi domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným /právne neúčinným/ právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie voči dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, ak uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľov v exekučnom konaní, a to postihnutím veci, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu.
Vo veci odporovacej žaloby je podľa § 42a ods. 1 OZ aktívne legitimovaný veriteľ.
Súd mal v konaní nepochybne zistené, že navrhovateľ má voči odporcovi 1/ ako dlžníkovi exekučný titul, a to právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu v Považskej Bystrici spis. zn. 14 Rob 44/2008-225 prisudzujúceho čiastku 153.108,84 Eur /4.612.557,20 Sk/ s príslušenstvom a trovy konania 1754,60 Eur /52.859,- Sk/ z titulu trov právneho zastúpenia a trov konania 9186,42 Eur /276.750.-Sk/. Na základe existencie tohto vykonateľného rozhodnutia súd odvodil aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa ako veriteľa.
Podľa § 42b ods. 2 OZ pasívne je legitimovaný subjekt, ktorému vznikol z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Pasívne vecne legitimovanou je tak zásadne iba osoba, ktorá majetok odporovateľným právnym úkonom získala, nie dlžník veriteľa, ktorý sám pasívne legitimovaný nie je. Z uvedeného vyplýva, že v konaní odporca 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný a preto súd proti odporcovi 1/ návrh zamietol. Zákon podľa § 42b ods. 2 OZ predpokladá u odporovacej žaloby pasívnu legitimáciu výlučne u osoby, ktorá majetok od dlžníka získala /teda U.. B. T., ktorá uzavrela právne úkony s dlžníkom a ktorá bola pôvodne žalovaná/.
Pasívna legitimácia u odporovacej žaloby je upravená v § 42b ods. 2 aj ods. 3 OZ. Podľa ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Podľa ods. 3 odporovaciu žalobu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľným právny úkon ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odporujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
V zmysle tohto ustanovenia žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Takáto zákonná úprava vylučuje úspech v konaní o určenie odporovateľnosti právnych úkonov uplatnenom proti dlžníkovi.
Ustanovenie § 42b ods. 3 OZ umožňuje žalovať aj dedičov, t.j. zákonných i závetných, ktorí tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Zo znenia zákona vyplýva, že zákonodarca nevylúčil možnosť žalovať tak zákonných ako aj závetných dedičov. V tomto prípade bola pôvodne žalovaná U.. B. T., ktorá v priebehu sporu zomrela a po jej smrti došlo k zmene účastníkov konania tak, že na jej procesnú pozíciu nastúpili jej dedičia. Keďže dedičské konanie po poručiteľke U.. B. T. bolo v priebehu konania 10C 195/20120 právoplatne skončené a dedičom nehnuteľností, ktoré boli prevedené na poručiteľku napadnutými úkonmi, sa stali odporcovia 2/, 3/, sú v spore podľa § 42b ods. 3 OZ vecne pasívne legitimovaní.
Súčasná právna úprava odporovateľnosti nijako nerieši situáciu, keď osoba, ktorá je pasívne legitimovaná prevedie majetok získaný odporovateľným právnym úkonom na ďalšiu osobou. Inak povedané platná právna úprava predpokladá možnosť odporovateľnosti len u prvotného právneho úkonu
medzi dlžníkom a treťou osoba a nie odporovateľnosť akýchkoľvek ďalších právnych úkonov na tieto nadväzujúcich. Z toho vyplýva, že pasívne legitimované u odporovacej žaloby nemôžu byť ďalšie osoby, na ktoré bol majetok prevedený od tretej osoby, ktorá majetok odporovateľne získala od dlžníka veriteľa. Situáciu, keď dlžník veriteľa prevedie svoj majetok na tretiu osobu odporovateľným právnym úkonom a následne táto tretia osoba či už pred podaním odporovacej žaloby alebo aj po jej podaní tento majetok prevedie na ďalšiu osobu, možno riešiť podľa § 42b ods. 4 OZ. Pasívne legitimovaná u odporovateľnej žaloby je len osoba, ktorá priamo od dlžníka získala odporovateľným úkonom majetok alebo z neho mala prospech. Ak nastane situácia, že k dátumu podania odporovacej žaloby už táto osoba nie je vlastníkom majetku, pretože ho previedla na ďalšiu osobu, treba vychádzať z výkladu § 42b ods. 4 OZ. Podľa uvedeného ustanovenia zákona právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Toto ustanovenie ponúka riešenie, pričom treba vychádzať z jeho textu vety za bodkočiarkou. Z neho vyplýva, že pokiaľ veriteľ nemôže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech. Také právo má však veriteľ len vtedy, pokiaľ s úspechom odporoval právnemu úkonu, ktorým dlžník previedol majetok. Z toho vyplýva, že veriteľ musí najskôr svojou žalobou dosiahnuť vyslovenie odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka. Odporovateľnosť môže súd vysloviť iba výrokom rozsudku a len v konaní voči tretej osobe, ktorá odporovateľným úkonom majetok od dlžníka získala, aj keď po podaní žaloby už tento majetok nevlastnila z dôvodu jeho ďalšieho prevodu. Až po vyslovení odporovateľnosti právneho úkonu sa môže veriteľ obrátiť s ďalšou žalobou na ďalšiu osobu, ktorá mala z odporovateľného úkonu prospech. Touto osobou podľa zákona už nemusí byť len osoba, ktorá dlžníkom učinila odporovateľný úkon ale aj ďalšie osoby, ktoré z tohto úkonu mali prospech. Môžu to byť teda aj ďalšie osoby, na ktoré osoba odporovateľne získaný majetok ďalej previedla, pokiaľ z tohto prevodu mali prospech. Z uvedeného vyplýva, že odporcovia 4/,5/ nie sú vecne pasívne legitimované v spore o vyslovenie odporovateľnosti právnych úkonov a preto súd návrh voči nim zamietol.
V konaní bolo výsluchom odporcu 1/ a odporcov 4,5 ako aj svedkyne S. preukázané, že odporcovi 4/,5/ boli oslovení s ponukou na kúpu nehnuteľnosti v P. Z. A. náhodne zo strany S. S., dovtedy nepoznali predávajúcu U.. B. T., ani jej manžela, k prvému kontaktu došlo až na ohliadke a teda navrhovateľ, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno nepreukázal, že by o úmysle odporcu ukrátiť veriteľa a dlhoch dlžníka odporcovia 4/, 5/ mali vedomosť.
O odporovateľný právny úkon ide v prípade, že ním bol majetok dlžníka prevedený na tretiu osobu a došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Právny úkon dlžníka - darovacia zmluva zo dňa 21.11.2007 uzavretá s jeho manželkou mala za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za prevedené nehnuteľnosti neobdržal žiadnu cenu, žiadnu náhradu, teda došlo ku skráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
Ak sa jedná o právny úkon medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo o právny úkon učinený dlžníkom v prospech osoby jemu blízkej, nemusí žalujúci veriteľ tvrdiť ani preukazovať, že žalovanému musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy; zákon zakladá vyvrátiteľnú domnienku a predpokladá, že odporca /blízka osoba/ o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa vedel, ibaže odporca preukáže, že v dobe právneho úkonu dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať.
Právna predchodkyňa odporcov 2/, 3/ U.. B. T. bola manželkou dlžníka, teda nepochybne bola osobu blízkou, tak ako to vyžaduje § 116 OZ. Žaloba v časti o určenie právnej neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM v časti týkajúcej sa rodinného domu a parciel v G. D. a darovacej zmluvy uzavretej medzi týmito blízkymi osobami je dôvodná, pretože právnej predchodkyni odporcov 2/, 3/ bol alebo mohol byť známy úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa a túto skutočnosť musela pri vynaložení odbornej starostlivosti vedieť a poznať. Odporca 2/ síce tvrdil, že s manželkou nežil v spoločnej domácnosti, že ich vzťahy boli narušené, ale jednoznačne v rozpore s týmto jeho tvrdením vyznieva jeho výpoveď v konaní o vyporiadaní BSM 8C 149/2007, kde sám vypovedal dňa 27.10.2007, že jeho manželstvo je funkčné a jediným dôvodom pre zrušenie BSM za trvania manželstva je jeho podnikanie. Za takejto situácie tvrdenie odporcu 2/ o rozvrátenom manželstve vyznievajú nevieryhodne
a nepravdivo celkom spochybňujú , že by jeho manželka nevedela o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa pri uzatváraní právnych úkonov. Je teda nesporné, že právna predchodkyňa odporcov 2/, 3/ bola blízkou osobou dlžníka, že títo žili vo funkčnom manželstve, čo sám dlžník potvrdil v konaní pred súdom, tvrdenia o tom, že právna predchodkyňa odporcov 2/, 3/ o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nevedela, vyznieva nepravdivo, a s ohľadom na okolnosti prípadu musela a mohla pri vynaložení náležitej starostlivosti o takomto úmysle vedieť. Zákon od dlžníka blízkej osoby požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom alebo právnym úkonoch, ktoré dlžník učinil v jej prospech, s náležitou starostlivosťou presvedčila, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony /neprijímala podľa nich plnenia/ na ujmu práv veriteľov dlžníka; v prípade, že sa tak nezachová, musí byť uzrozumená s tým, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z majetku, ktorý na základe takéhoto právneho úkonu od dlžníka nadobudla. Nepravdivé sú aj tvrdenia dlžníka v tom, že ekonomické problémy v jeho podnikaní nastali až v roku 2007, v rozpore s týmto jeho tvrdením je samotný platobný rozkaz, ktorým bola prisúdená pohľadávka navrhovateľa vo výške viac ako cca 4,6 mil. Sk v istine + príslušenstvo, pričom prevažná časť tohto dlhu vznikla v časovom rozpätí rokov 2005, 2006 a 2007. Nie je teda pravdou, že by odporca nemal dlhy do roku 2008. Opak je totiž preukázaný právoplatným platobným rozkazom. V danom prípade nie je významné, či uzavretie dohody o vyporiadnaí BSM a darovacej zmluvy s právnou predchodkyňou odporcov 2/ a 3/ bolo plnením „morálneho“ dlžníka a jeho manželky, vyplývajúce z ich dohody o zabezpečení svojich detí. Takýto záväzok nehovorí sám o sebe nič o tom, aký úmysel mal odporca 2/ vo vzťahu k svojmu veriteľovi pri uzatváraní týchto právnych úkonov so svojou manželkou, a ani o tom, či jeho manželka mohla alebo nemohla - keby vynaložila náležitú starostlivosť - úmysel dlžníka skrátiť uvedenými právnymi úkonmi svojho veriteľa poznať. Aj v prípade, že by dlžník plnil svoj „morálny“ záväzok, môže uzavretím takýchto právnych úkonov sledovať úmysel skrátiť svojho veriteľa. Od osoby dlžníkovi blízkej zákon aj v takejto situácii požaduje, aby vynaložila náležitú starostlivosť a presvedčila sa, že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka.
Odporca 1/ tvrdil, že jeho manželka v čase uzatvorenia právnych úkonov prípadný úmysel ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa nepoznala a nemohla ho poznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že pri právnych prevodoch medzi blízkymi osobami /§ 116 OZ/ sa vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa sa medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi predpokladá priamo zo zákona a odporcovia ju mohli vyvrátiť, len ak by dokázali, že takýto úmysel nemohli rozpoznať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.
Vzhľadom k tomu, že z výsluchu odporcu 1/ vyplynulo, že jeho manželka mala obavy o zabezpečenie detí zo strany svojho manžela, peniaze z kúpnej ceny za predaj nehnuteľností v k. ú. P. Z. A. boli použité na výplatu záväzkov odporcu 1/, ako to sám potvrdil, taktiež výplatok pri vyporiadaní BSM bol použitý na splatenie záväzkov odporcu 1/, pričom sa jednalo o značne vysokú sumu záväzkov, teda bolo preukázané, že odporca 1/ bol značne zadĺžený, a vychádzajúc z týchto okolností je zrejmé, že o dlhoch musela jeho manželka vedieť. Dôkazné bremeno bolo na strane odprocov 2/, 3/, aby preukázali, že neexistovala vedomosť o úmysle ich otca, čo sa však nestalo, lebo už pri uzatváraní právnych úkonov mala manželka dlžníka, ich matka, obavu zo zabezpečenia detí , žili s odporcom 1/ vo fungujúcom manželstve, boli blízkymi osobami a nedá sa predpokladať, že by U.. B. T. o finančnej situácii manžela nevedela.
Samotné tvrdenie, Ž. U.. B. T. o dlhoch odporcu 1/ a o jeho úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím darovacej zmluvy a dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nevedela, nie je pre ubránenie sa odporovacej žalobe postačujúce. Súdna prax zaujala názor, že nepostačuje ani tvrdenie blízkej osoby, že sa nezaujímala o podnikanie dlžníka, o jej výsledkoch nebola informovaná, nepostačuje ani odkaz na zhoršené vzájomné vzťahy medzi manželmi, ktorý nenahrádza dôkaz o vyvinutí náležitej starostlivosti k poznaniu úmyslu dlžníka. Nepostačuje argument o tom, že nemala potrebu robiť žiadne kroky na poznanie úmyslu dlžníka ( manžela) ukrátiť veriteľa alebo tvrdenie, že skutočnosť, že dlžník previedol na blízku osobu majetok, aby majetkovo zabezpečil domácnosť.
Odporca 1/ v čase prevodu majetku v prospech svojej manželky mal dlhy, okrem prevádzaného podielu na nehnuteľnostiach iný nehnuteľný majetok nevlastnil a z platobného rozkazu je preukázané, že mal voči navrhovateľovi už vtedy značne vysoké dlhy, niekoľko desiatok tisíc Eur. Vzhľadom na výšku
pohľadávky a majetkové pomery dlžníka - odporcu 1/, prakticky jediný spôsob, ktorým navrhovateľ môže účinne zaistiť nútené splnenie povinnosti zaplatiť dlh, je výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti. O nepriaznivej finančnej a majetkovej situácii dlžníka svedčí stav exekučného konania, v ktorom sa nemôže navrhovateľ domôcť uspokojenia pohľadávky ale aj samotná výpoveď odporcu 1/ , že nemá peniaze ani majetok na vyrovnanie dlhu a nemá prácu.
Ako zo spisu vyplýva, odporca 1/ nie je dlžníkom iba navrhovateľa, ale dlhuje peniaze ďalším veriteľom / dlhodobo napr. aj svedkovi Y. D./, čo dokazuje nepriaznivú finančnú situáciu odporcu 1/, a to už v období uzatvárania odporovaných právnych úkonov. Plnenie záväzkov, ktoré dokladoval odporca 1/ v konaní nič nemení na stave jeho zadĺženosti v čase uzatvárania právnych úkonov, keď preukázateľne len voči navrhovateľovi mal v tom čase dlh vo výške 101.501,61 Eur. Jeho zostávajúci majetok nepostačoval na krytie navrhovateľovej vymáhateľnej pohľadávky, teda veriteľ - navrhovateľ v konaní preukázal, že odporovateľným právnym úkonom dlžník - odporca 1/ kvalifikovane zmenšil svoj majetok.
Okolnosť, že sa vyporiadali odporca 1/ a jeho manželka podľa zásad §150 OZ nie je významná. Rozdelenie vecí a práv bolo v dohode volené tak, aby stav po vyporiadaní neumožňoval uspokojenie navrhovateľa ako veriteľa.
Súd z úradnej povinnosti zisťoval dodržanie prekluzívnej 3-ročnej lehoty podľa § 42 a ods. 2, 3 OZ, v ktorej možno úspešne odporovať právnym úkonom. Návrh bol podaný 19.11.2010 a dohoda o vyporiadaní BSM a darovacia zmluva boli uzavreté 21.11.2007, následne vklad vlastnického práva bol povolený dňa 22.11.2007, teda súd konštatuje, že návrh bol súdu doručený včas.
Odporcovia 1/,4/,5/ boli v konaní úspešní, návrh proti nim súd zamietol, preto je podľa § 142 ods. 1 Osp navrhovateľ povinný nahradiť im trovy konania v rozsahu 100 %. O ich výške súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 Osp po právoplatnosti rozsudku.
Odporcovia 2/, 3/ neboli úspešní v časti o vyslovenie právnej neúčinnosti právnych úkonov - dohody o vyporiadaní BSM a darovacej zmluvy učinených ich právnou predchodkyňou, v časti o určenie právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej ich právnou predchodkyňou boli úspešní, preto v percentuálnom vyjadrení je ich úspech 1/3 a úspech navrhovateľa 2/3 /domohol sa určenia právej neúčinnosti dvoch právnych úkonov z troch napadnutých úkonov/ . S poukazom na pomer úspechu a neúspechu odporcov 2,3 a navrhovateľa v konaní, má navrhovateľ právo na náhradu trov konania v rozsahu 1/3 podľa § 142 ods. 2 Osp / 2/3-1/3=1/3/. O ich výške súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 Osp po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.