Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-10-2012.pdf
PDF · 81.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3P/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú G. R., X.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov U. R., X.. XX.XX.XXXX, L. H., R. XXX/X a Y. R., X.. XX.XX.XXXX, L. R. V., G. XXX/XX, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Vyživovacia povinnosť otca na mal. G., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2012.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05.10.2009 č.k. 6C/89/2009-26 v časti týkajúcej sa výživného na maloleté dieťa.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 19.01.2012 žiadala matka zvýšiť výživné na mal. G. zo sumy 80,- eur na 250,- eur mesačne od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Uviedla, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté v roku 2009 rozsudkom o rozvode manželstva. Od tejto doby sa pomery zmenili, predovšetkým na strane maloletej, ktorá býva často chorá, na jej lieky musí doplácať. Pribudli výdavky na mimoškolské aktivity, v tomto školskom roku aj na školu v prírode a rôzne poplatky (družinu, ZRPŠ). V súčasnej dobe poberá len rodičovský príspevok, pribudla jej vyživovacia povinnosť k druhému dieťaťu. Otec dieťaťa bol v čase poslednej úpravy výživného nezamestnaný, v súčasnej dobe pracuje.
Otec so zvýšením výživného pôvodne nesúhlasil, neskôr na pojednávaní súhlasil so zvýšením na 100,- eur. Poukázal na to, že nie je jeho povinnosťou znížený príjem matky z dôvodu jej nástupu na materskú dovolenku, dopĺňať vyšším výživným na spoločné dieťa. Uviedol, že výživným, ktoré na dieťa platí a príspevkom na výživu zo strany matky v rovnakej výške, sú potreby dieťaťa v plnej výške uhradené. Vzhľadom na jeho príjem, výdavky, ale aj skutočnosť, že mu v krátkom čase pribudne vyživovacia povinnosť k druhému dieťaťu, nie je schopný prispievať na výživu dcéry vyššou sumou.
Kolízny opatrovník žiadal zvýšiť výživné na sumu 130,- eur mesačne, pretože došlo k zmene pomerov v dôsledku zvýšených nákladov na potreby dieťaťa v súvislosti s jeho zdravotnými problémami, zvýšil sa aj príjem otca. Obom rodičom pribudla vyživovacia povinnosť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámil spis tunajšieho súdu sp. zn. 6C/89/2009, potvrdenia a správy o príjme otca, správy o zdravotnom stave maloletej o platbách za lieky, rodnými listami maloletej G., U. M., J. R., potvrdením o podaní daňového priznania H. M., rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 21.03.2012, oboznámil aj ostatný obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
O výživnom na maloletú G. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 05.10.2009 č.k. 6C/89/2009-26, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2009. Týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené a súčasne bola schválená dohoda rodičov o úprave pomerov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Rodičia sa dohodli, že mal. G. bude v osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 80,- eur mesačne. Súčasťou rozsudku je aj dohoda rodičov o úprave styku otca s maloletou, na základe ktorej má otec právo stýkať sa s dieťaťom každý párny víkend v mesiaci od piatku do nedele. Styk je upravený aj počas vianočných a veľkonočných sviatkov a letných prázdnin.
V čase rozvodu manželstva mala mal. G. 6 rokov, práve nastúpila na základnú školu. Matka mala príjem 397,65 eura mesačne, u otca súd vychádzal z príjmu 445,79 eura mesačne, v tom čase bol nezamestnaný. Ani jeden z rodičov nemal okrem mal. G. ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
V súčasnosti má maloletá G. takmer 9 rokov, ukončila 3. ročník základnej školy. Navštevuje základnú umeleckú školu, za ktorú matka platí štvrťročne 15,- eur, na stravu v školskej jedálni zaplatí 20,- eur mesačne, za družinu 10,- eur, príspevok do ZRPŠ 15,- eur na rok, v tomto školskom roku pôjde dieťa do školy v prírode (náklady 130,- eur). Dieťa má zdravotné problémy, okrem bežných detských ochorení, sa lieči na alergie, na niektoré lieky matka dieťaťa dopláca, podobne aj za stomatologické ošetrenia. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k dcére U. M., ktorá sa narodila dňa XX.XX.XXXX. Je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 196,- eur mesačne. Iný príjem preukázaný nebol, aj keď otec tvrdil, že má matka príjem z brigád. Matka s otcom svojej druhej dcéry žije v spoločnej domácnosti v dome jeho otca, uhrádzajú náklady za energie asi 200,- eur mesačne. Priateľ matky podniká, za rok 2011 mal príjem cca 5.430,- eur.
Otec sa po poslednej úprave výživného zamestnal, má priemerný mesačný príjem 616,90 eura. Tiež mu pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu - mal. J. R., X.. XX.XX.XXXX. S matkou dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý patrí matke jeho priateľky. Je podielovým spoluvlastníkom bytu, nachádzajúceho sa na R. V. v podiele 1/3-iny. Ako sám uviedol, predmetný byt majú v úmysle v budúcnosti predať. Nebolo preukázané, že otec dieťaťa vlastní inú nehnuteľnosť, tvrdenie matky sa v tomto smere nepodarilo preukázať. Priateľka otca je na materskej dovolenke.
V minulosti mal otec dieťaťa dlh na výživnom, v súčasnej dobe výživné nedlhuje. Otec nepreukázal svoje tvrdenie, že sa na výžive dcéry podieľa nad rámec výživného, a to zakúpením ošatenia, resp. iným spôsobom.
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 1 a ods. 3 Zákona o rodine).
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádza zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie prv určeného výživného. Úlohou súdu je potom dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré
sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa pomery zmenia závažnejším spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení výživného, súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v citovanom ustanovení § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zvýšenie výživného je sčasti dôvodné. Od poslednej úpravy výživného sa čiastočne zmenili pomery na strane maloletej. Bola preukázaná častejšia chorobnosť dieťaťa, v poslednej dobe dieťa trpí na alergie, nie všetky lieky sú bezplatné, na niektoré matka dopláca. Nebolo preukázané, že náklady na lieky má mesačne vo výške 50,- eur. Výraznejšia zmena pomerov na strane dieťaťa nenastala, náklady v súvislosti so školou boli známe už v čase pôvodného rozhodovania o výživnom. Zmena je do určitej miery spôsobená aj uplynutím doby, dieťa rastie, s čím je spojený prirodzený nárast výdavkov na jej výživu.
K výraznejšej zmene pomerov, ktorá sa prejavila v potrebe zmeny výšky výživného, nastala na strane rodičov. U matky sa znížil príjem o 200,- eur, u otca došlo k zvýšeniu príjmu cca o 170,- eur. Obom rodičom však pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Obaja žijú s novými partnermi, priateľka otca je na materskej dovolenke.
Všetky uvedené okolnosti sú dôvodom pre zvýšenie výživného, nie však v takom rozsahu, ako žiadala matka. Treba vziať do úvahy, že príjem otca sa síce zvýšil, avšak podobne, ako matke, aj jemu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Na strane dieťaťa k výraznejšej zmene potrieb nedošlo, naďalej je žiačkou základnej školy toho istého stupňa. Na strane oprávneného výživou súdna prax za podstatnú zmenu pomerov považuje predovšetkým zmenu potrieb v dôsledku prechodu na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák - prvý stupeň základnej školy - druhý stupeň základnej školy- stredná škola - vysoká škola).
Matka žiadala zvýšiť výživné od právoplatnosti rozsudku, súd výšku výživného zmenil s účinnosťou od 01.08.2012.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na začatie exekúcie .