Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-214-2011.pdf
PDF · 129.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/214/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a JUDr. Evy Barcajovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., W. R. XXX, Česká republika, 2/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., D. XX, Česká republika, 3/ Ing. L. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., R. XX, Česká republika, všetci zastúpení splnomocneným zástupcom: S. S., bytom P. XXXX/XX, T. proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12C/245/2010-451, zo dňa 28. februára 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov v celom rozsahu s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 1, § 5 ods. 2, § 6 ods. 1, 2 § 7 ods. 1, ods. 5, ods. 6, § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, ust. § 1 zákona č. 330/1919 SB.z.a n., ust. § 88, § 115, § 116 zákona č. 141/1950 Sb. (Prvý občiansky zákonník), ust. § 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 nariadenia SNR č. 52/1945 Sb. nár. SNR, ust. § 80 písm. c) O.s.p., keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovatelia v konaní majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p., ktorý preukázali tým, že ich právne postavenie je v súčasnosti neisté a len daným určovacím petitom je možné túto neistotu v ich právnom vzťahu - vzhľadom na duplicitnú evidenciu vlastníctva odstrániť, teda vyriešiť otázku, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností. Keďže mal súd naliehavý právny záujem navrhovateľov preukázaný pristúpil k posúdeniu vecnej stránky nároku. Predmetom konania bolo určenie vlastníctva navrhovateľky 1/ k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre kat. úz. M. a LV č. XXXX pre kat. úz. R. a určenie podielového spoluvlastníctva v rovnakých podieloch pre odporcov 2/ a 3/ k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre kat. úz. M.. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu a určiť vlastníctvo sporných nehnuteľností navrhovateľom, ako právnym nástupcom L. T. a G. a L. T.. Z listinných dôkazov predložených súdu bolo zistené, že síce právnym predchodcom navrhovateľov boli sporné nehnuteľnosti pridelené prídelom do tzv. pachtu (arendy) v roku 1925 ako sa uvádza aj v následne vystavených dokumentoch „pracovný program 1925“ a to na základe registra prídelov vystaveného pod č. 132/31 a 133/31, táto skutočnosť však nebola zaznamenaná v pozemkovej knihe. Z predmetných prídelov právni predchodcovia navrhovateľov následne s poukazom na rozhodnutie (intimát) z roku 1929 odovzdali časť nehnuteľnosti na základe protokolu z 15.01.1932 späť do vlastníctva Československého štátu a tieto boli následne ako roľnícke nediely a drobné prídely odovzdané ďalším osobám. V roku 1931 kedy začalo prídelové konanie, na základe ktorého navrhovatelia odôvodňujú
vlastnícke právo právnych predchodcov, platilo na Slovensku pôvodom uhorsko-obyčajové právo a v Čechách platil všeobecný rakúsky občiansky zákonník z roku 1811. Uvedený právny dualizmus občianskeho práva sa zachoval až do roku 1950 do vydania prvého československého občianskeho zákonníka. Vecné práva k nehnuteľnostiam bolo možné nadobudnúť rôznymi spôsobmi, podľa toho, či je nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej knihe alebo nie, pričom panovala prísna intabulácia. Na nehnuteľnosť zapísanú do pozemkovej knihy (knihovanú) právo vlastníctva (ale taktiež aj iné vecné právo na takúto nehnuteľnosť) bolo možné nadobudnúť spravidla iba vpisom (zápisom do pozemkovej knihy). Predpisy a náležitosti vkladových listín boli upravené zákonom zo dňa 26.04.1923 č. 90 zbierky zákonov a nariadení. V zmysle § 1 tohto zákona vklad do pozemkových kníh možno povoliť len na základe verejných listín alebo na základe tých súkromných listín, na ktorých sú verejné podpisy alebo znamenia ruky osôb, ktorých právo má byť prevedené, obmedzené, zaťažené alebo zrušené, alebo ktoré sú schválené prejavom niektorého štátneho, zemského alebo okresného úradu, ktorý je podľa predpisov povolený bdieť nad záujmami týchto osôb. V zmysle § 19 vlastníkom nehnuteľnosti do pozemkovej knihy zapísanej sa mohol stať len ten, kto je v pozemkovej knihe ako vlastník zapísaný. Iba tak bolo možné nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti od predchádzajúceho vlastníka (zápisom do pozemkovej knihy za vlastníka). V danom konaní táto skutočnosť (zápis do pozemkovej knihy) súdu preukázaná nebola, preto právni predchodcovia vlastníctvo k prideleným nehnuteľnostiam titulom prídelu nenadobudli. Pokiaľ splnomocnený zástupca poukázal na dobromyseľnosť právnych predchodcov navrhovateľov 1/
- 3/ s tým, že sporné pozemky od pridelenia v roku 1931 (po skončení pachtu) užívali do polovice 50. rokov, táto skutočnosť súdu opäť preukázaná nebola, avšak napriek tomu nebolo možné na takéto tvrdenie prihliadať vzhľadom ku skutočnosti, že vydržacia lehota, na základe ktorej mohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti ten, kto nehnuteľnosť užíval počas lehoty 32 rokov, do toho času neuplynula. Predmetný zákon v § 20 pripúšťa 2 výnimky zo zásady, že vlastníkom nehnuteľnosti vpísanej do pozemkovej knihy môže byť len ten, kto je v pozemkovej knihe ako vlastník uvedený, a to v prípade dedenia alebo vydržania. Právo vlastníctva k nehnuteľnosti bez zápisu do pozemkovej knihy aj proti vlastníkovi do pozemkovej knihy zapísanému mohol nadobudnúť len ten, kto nehnuteľnosť 32 rokov užíval ako svoju. Tu je potrebné uviesť, že v danom období ešte neplatil spomínaný Prvý občiansky zákonník a teda ani 10 ročná vydržacia lehota, ale na druhej strane nebolo potrebné preukázanie ani 100 ročnej vydržacej lehoty nehnuteľnosti proti štátu, keďže v danom období nebolo na sporných nehnuteľnostiach ešte vlastníctvo štátu zapísané v pozemkovej knihe. Navrhovatelia však nepreukázali, že by ich právni predchodcovia spornej nehnuteľnosti užívali po dobu 32 rokov a nadobudli tak vlastníctvo k nim vydržaním. Treba prisvedčiť odporcovi, že navrhovatelia jednoznačne nepreukázali, či pozemky uvedené v registri prídelov sú totožné s pozemkami vedenými v sporných listoch vlastníctva. V tomto smere však súd na preukázanie tejto skutočnosti, totožnosti pozemkov nenariadil znalecké dokazovanie z dôvodu hospodárnosti konania, keďže výsledky znaleckého dokazovania by neovplyvnili po procesnej stránke výsledok sporu. Navrhovatelia síce majú pravdu v tom, že vlastnícke právo je nepremlčateľné avšak v ich prípade vlastnícke právo ich právnych predchodcov k sporným nehnuteľnostiam ani nevzniklo, nakoľko nebolo zapísané do pozemkovej knihy a ani vydržané. S prihliadnutím na uvedené nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva právnych predchodcov navrhovateľov 1/ - 3/ ani samotných navrhovateľov a zápis vlastníckeho práva odporcu k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle záverečnej správy konania ROEP bol vykonaný platne s poukazom na zápis v pozemkovej knihe v pozemkovo knižnej vložke č. 1 kat. úz. M. o vklade vlastníctva Československému štátu. Preto na základe týchto skutočností súd návrh zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ - 3/, ktorí žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že zápis vlastníckych práv na LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz. M. č. XXXX pre kat. úz. R. v prospech Slovenskej republiky, ktorý vznikol na základe konania registra obnovenej evidencie pozemkov je od samého počiatku neplatný, 2. určil vlastnícke práva navrhovateľky 1/ k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu v zmysle LV č. XXXX a LV č. XXXX, 3. určil spoluvlastnícke práva navrhovateľov 2/ a 3/ k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu v zmysle LV č. XXXX, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolatelia uviedli, že súd prvého stupňa pochybil, keďže neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe výkonných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z čiastočne nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež odvolatelia poukázali na tú skutočnosť, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy, ktoré majú podstatný
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolatelia vo svojom odvolaní namietali, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom návrhu, ktorým sa okrem určenia vlastníckeho práva navrhovateľov 1/ - 3/ domáhali taktiež určenia, že zápis vlastníckych práv na LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz. M. a č. XXXX pre kat. úz. R. v prospech Slovenskej republiky, ktorý vznikol na základe konania registra obnovenej evidencie pozemkov je od samého počiatku neplatný, keď uviedli, že špecifikáciou petitu návrhu zo dňa 27.09.2010 sa domáhali určenia aj tohto výroku, keď zobrali návrh späť len ohľadne určenia v prvom výroku, ktorým sa domáhali, že rozhodnutie ONV v Šamoríne č. pôd 2466/57 z 15.03.1957 zapísané v pozemkovo knižnej vložke č. 1, nemá žiadny právny dopad na vlastnícke práva k prídelom z prvej pozemkovej reformy v lokalite M. - B.. Poslednou špecifikáciou petitu návrhu zo dňa 24.01.2011 bol návrat k zneniu petitu zo dňa 27.09.2010, čím navrhovatelia upustili od znenia petitu zo dňa 12.11.2010, nakoľko zo strany navrhovateľov bolo upustené od finančnej kompenzácie aj s náhradou nájomného. Navrhovatelia, ani ich zástupca nikdy neuviedli ani písomne ani ústne po 27.09.2010, že trvajú v zmysle pôvodného podania, ale v zmysle posledného podania (zo dňa 24.01.2011) a preto zapisovateľka pravdepodobne zle rozumela. Odvolatelia uviedli, že na základe zákona č. 215/1919 Sb. prešli pozemky v pozemkovo knižnom stave na PK vložke č. 1 lokalita B. (M., B.) do tzv. záboru, ktorý neznamenal prechod vlastníctva na štát iba znemožnil veľkostatkárom s týmto majetkom nakladať. V roku 1925 bol právnym predchodcom navrhovateľov pridelený do tzv. pachtu zvyškový statok o výmere 217 k.j. V roku 1931 (po uplynutí 6 ročnej lehoty - najdlhšej doby pachtu v zmysle § 57 ods. 3 zákona 80/1920) bol zvyškový zostatok rozparcelovaný na tzv. kolonizačné prídely a drobné prídely (korešpondencia medzi MV - Slovenský národný archív a Okresný súd v Dunajskej Strede v tejto veci). Nakoľko sa právni predchodcovia navrhovateľov preukázali pri pachte poľnohospodárskej pôdy ako vzorní poľnohospodári (§ 17 ods. 3 zákona 80/1920) zánikom zvyškového statku dostali prídelom do vlastníctva v roku 1931 každý z nich 80,426 k.j., čiže 46,1903 hektára rozparcelovaných prídelov. Táto skutočnosť bola prvostupňovému súdu riadne preukázaná overenými výpismi z prídelových registrov, overenými identifikáciami parciel, ako aj priloženými patričnými geometrickými plánmi. Zvyšná výmera rozparcelovaného zvyškového statku bola pridelená rôznym ďalším drobným prídelcom. Do roku 1937, kedy boli v kolónii B. prídelcami vyplatené prídely právnych predchodcov navrhovateľov, začal sa zo strany Státního pozemkového úřadu a ministerstva zemědělství (§ 7 ods. 8 zákona 330/1919 zákon o SPÚ a najmä § 1 zákona č. 126/1922 o prozatívnym dělení katastrálnych parcel) samotná intabulácia pridelených do vlastníctva a riadne odkúpených pozemkov právnych predchodcov navrhovateľov. Koncom roka 1938 v čase nedokončenej intabulácie došlo na základe tzv. Viedenskej arbitráže k okupácii Žitného ostrova Maďarskou armádou, kedy jednotliví prídelcovia pod hrozbou fyzického násilia museli svoje hospodárstva opustiť, pričom na kolónii B. zostala nedokončená intabulácia riadne zakúpených parciel v prídelovom stave pridelených do vlastníctva na základe situačných a poloopisných plánov najmä podľa vyššie uvedeného zákona 126/1922 Sb.. Nariadením SNR č. 52/1945 v zmysle ust. § 2 vlastníci, držitelia i iní užívatelia nehnuteľností uvedení v § 1 boli povinní ohlásiť sa a náležitým spôsobom preukázať svoje práva v každom prípade u národných výborov prípadne orgánov ust. v § 6 nariadenia predsedníctva SNR č. 26/1945 Sb.N.SNR v obvode, ktorých nehnuteľnosť leží a to v prepadnej lehote do 30.09.1945, inak nehnuteľnosť sa stala vlastníctvom štátu a použila sa pre ciele pozemkovej reformy. Právni predchodcovia navrhovateľov ako prídelcovia si svoje povinnosti v zmysle ust. § 2 uvedeného nariadenia splnili, čo bolo súdu preukázané zápisnicami v zmysle ust. § 3 ods. 3 predmetného nariadenia. V zmysle ust. § 9 ods. 1 uvedeného nariadenia povereníctvo pôdohospodárstva pre pozemkovú reformu malo preniesť výsledky prvej pozemkovej reformy do pozemkových kníh. Povereníctvo pôdohospodárstva pre pozemkovú reformu však neprenieslo výsledky pozemkovej reformy do týchto pozemkových kníh. Prídelmi podľa nariadení a zákonov v ďalšom období od roku 1945 bol prelomený intabulačný princíp, nakoľko samotný zápis do pozemkovej knihy sa podľa ich znenia už nevyžadoval. Intabulačný princíp nakoniec zrušil prvý občiansky zákonník 141/1950 Sb. vykonateľný od 01.01.1951. Zo Zborníka stanovísk, správ a rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí rok 1986 - str. 158 vyplýva, že zmluvy uzavreté do 31.12.1950 nemali vždy náležitosti potrebné na ich zápis do pozemkovej knihy a preto nemohli byť v čase, keď sa tento zápis vyžadoval ako hmotno-právna podmienka zmluvného prevodu vlastníctva podkladom na okamžitý prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa nehnuteľnosti. Mohli byť však skutočnosťou, ktorá odôvodnene mohla v nadobúdateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorej sa zmluva týkala. Stal sa jej dobromyseľným držiteľom a mohol k nej nadobudnúť vlastnícke právo titulom vydržania, ak boli splnené aj ostatné náležitosti vydržania. Podľa registra prídelov pre katastrálne územie B. č.k. XXX a XXX/XX zostaveného dňa 14.12.1931 boli právnemu predchodcovi navrhovateľov 2 a 3 pridelené pozemky parcelného č. XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX, XXX/X o celkovej výmere 46 hektárov, 1903 m2 a právnym predchodcom navrhovateľky
1 pozemky parcelného č. XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X v celkovej výmere 46 hektárov 1785 m2. Ak boli uzavreté zmluvy perfektné a chýbal iba zápis do pozemkovej knihy, stali sa 01.01.1951 účinnými, to platí aj o prídelových listinách, pokiaľ sa o nich vyžadoval zápis do pozemkovej knihy. Na potvrdenie tejto skutočnosti predložili odvolaciemu súdu listinný dôkaz, ktorý v rámci prvostupňového konania nemali k dispozícii a podľa ich názoru má podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. A to overená kópia prvopisu, ktorú štátny pozemkový úrad v Prahe, dňa 18.02.1946 pod č. jednania 6903-I/4-46-I-1585 právnemu predchodcovi navrhovateľa 1/ G. T. ako prídelcovi prígelu z B. I za prídelovú cenu 204.903,65 Kčs vydáva doklad o vlastníctve k uvedeným nehnuteľnostiam pre účely jednania zo SNR na zápis jeho prídelového majetku do pozemkovej knihy. Čo sa týka právneho predchodcu navrhovateľov 2/, 3/ L. T., podobný dokument zatiaľ nenašli. Je potrebné však uviesť, že súrodenci G. a L. T. realizovali všetky potrebné úkony súvisiace s ich prídelmi v kolónii B., keďže podľa listín, ktoré majú k dispozícii vykonávali tieto úkony vždy spoločne nerozdielne, na základe čoho je možné predpokladať, že tento ďalší dokument nebol doteraz vyhľadaný len z dôvodu jeho poškodenia počas prevozu z Čiech na Slovensko, resp. sa nachádza v archívnej krabici, ktorá s touto vecou vôbec nesúvisí.
K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril odporca, ktorý uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny a navrhuje, aby súd rozhodol v súlade s platným právom.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/245/2010 je návrh navrhovateľov 1/ - 3/, ktorým sa navrhovateľka 1/ domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v návrhu zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX a navrhovatelia 2/ a 3/ určenia spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v petite návrhu, zapísaných na LV č. XXXX.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým návrh navrhovateľov 1/ - 3/ v celom rozsahu zamietol.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Predovšetkým podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa vychádzajúcou zo záveru o tom, že navrhovatelia nepreukázali, že ich právni predchodcovia nadobudli vlastnícke právo s predmetným nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite návrhu na základe vkladuschopnej listiny v zmysle zák.č. 90/1923 Sb. v spojení so zák. č. 81/1920 Sb. a taktiež nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním v zmysle slovenského obyčajového práva v spojení so zák. č. 141/1950 Sb., z ktorých dôvodov návrhu na začatie konania v prejednávanej veci nebolo možné vyhovieť. Pre úplnosť a nevyhnutnosť vyporiadania sa aj s námietkami odvolateľov (navrhovateľov) z ich odvolania, odvolací súd považuje za potrebné doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ešte nasledovné (§ 219 ods. 2 O.s.p.) :
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sa návrhom zo dňa 06.04.2010 domáhali voči odporcovi v prvom výroku určenia, že rozhodnutie ONV v Šamoríne č. Pôd. 2466/57 z 15.03.1957, zapísané v pozemkovo-knižnej vložke č. 1 nemá žiadny právny dopad na vlastnícke práva k prídelom z prvej pozemkovej reformy v lokalite M. - B., v druhom výroku sa domáhali určenia, že zápis vlastníckych práv na LV č. XXXX a XXXX pre kat. úz. M. a č. XXXX pre kat. úz. R. v prospech Slovenskej republiky, ktorý vznikol na základe konania registra obnovenej evidencie pozemkov je od samého počiatku neplatný, v treťom výroku sa domáhali určenia vlastníckeho práva navrhovateľky 1. k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu v zmysle LV č. XXXX a LV č. XXXX a vo štvrtom výroku sa domáhali určenia spoluvlastníckeho práva navrhovateľov 2/ a 3/ k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu v zmysle LV č. XXXX. Písomným podaním zo dňa 27.09.2010 navrhovatelia špecifikovali žalobný petit tak, že vypustili zo svojho nároku určenia, ktorými sa domáhali v prvom a druhom výroku žalobného návrhu uvedeného v žalobe. Svoj žalobný nárok však rozšírili o povinnosť odporcu vyplatiť navrhovateľom náhradu za ušlé nájomné počnúc obdobím od roku 2009. Tento nárok následne špecifikovali písomným podaním zo dňa 12.11.2010 a o zmene návrhu súd rozhodol na pojednávaní dňa 01.12.2010 tak, že zmenu návrhu pripustil. Následne na pojednávaní konanom dňa 07.02.2011 v časti nároku o náhradu za ušlé nájomné vzali navrhovatelia žalobu späť, preto súd uznesením konanie o vyplatenie ušlého nájomného a finančnej kompenzácie s poukazom na ust. § 96 ods. 1 zastavil. Písomným podaním zo dňa 24.01.2011 navrhovatelia špecifikovali svoj žalobný petit tak, že sa domáhali okrem určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a teda k nehnuteľnostiam vedeným na LV XXXX kat. úz. M. a LV č. XXXX v kat. úz. R. v prospech navrhovateľky 1/ a k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX v kat. úz. M. v prospech navrhovateľov 2/ a 3/, aj určenia, že zápis vlastníctva v prospech odporcu na predmetných listoch vlastníctva, ktorý vznikol na základe katastrálneho konania ROEP je od samého počiatku neplatný. V danom prípade opäť došlo k rozšíreniu žalobného návrhu, o ktorom bolo potrebné rozhodnúť podľa § 95 ods. 1 O.s.p. a súd zmenu návrhu v tomto smere nepripustil. Na základe uvedeného tak bolo predmetom konania nárok navrhovateľov na určenie vlastníckeho práva navrhovateľky 1 k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. M. a LV č. XXXX pre kat. úz. R. a určenie podielového spoluvlastníctva v rovnakých podieloch pre navrhovateľov 2 a 3 k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre kat. úz. M.. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolacia námietka navrhovateľov ohľadne nesprávneho rozhodnutia súdu, ktorý nerozhodol o celom návrhu navrhovateľov a teda aj ohľadne určenia, že zápis vlastníctva v prospech odporcu na predmetných listoch vlastníctva na základe katastrálneho konania ROEP je od samého počiatku neplatný, nie je dôvodná, pretože o nej bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 95 ods. 1 O.s.p., uznesením č.k. 12C/245/2010-446 dňa 08.02.2011, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2011, keď predtým navrhovatelia zobrali návrh v tejto časti späť podaním zo dňa 27.09.2010. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade, ak v konaní navrhovateľ zoberie návrh späť ohľadne určitej časti nároku a to v zmysle ust. § 96 O.s.p., nie je možné opätovne pripustiť zmenu návrhu jeho rozšírením o tento späťvzatý nárok.
Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že navrhovatelia odôvodnili svoj návrh tým, že na základe registra prídelov č. 132/31 a 133/31 zo dňa 15.12.1931 boli poručitelia navrhovateľov vlastníkmi prídelových parciel vzniknutých rozparcelovaním zvyškového statku. V návrhu uviedli, že 15.01.1932 právni predchodcovia navrhovateľov G. a L. T. ako predchádzajúci nájomcovia riadne a protokolárne prevzali prídelový majetok, ktorý im odovzdal Štátny pozemkový úrad po rozparcelovaní zvyškového statku na dva kolonizačné prídely s výmerou pod 50 hektárov pre každého 1. V pozemkovoknižnej vložke č. 1 vedenej pre kat. úz. B. sú vedené nehnuteľnosti pod parc. č. XXX až XXX a zapísané (v poznámke 1) pôvodne do vlastníctva grófky T. H. rod. T. dňa 15.06.1901. Pod poznámkou č. 5 zápisom zo dňa 07.05.1957 bolo zapísané vlastníctvo evidovaných nehnuteľností na Československý štát s poukazom na rozhodnutie ONV v Šamoríne. Poloopisným geometrickým plánom boli rozdelené parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X a XXX a ohraničené parcely č. XXX a XXX/X. Geometrický plán bol v konaní pod č. 1161/32 dňa 20.02.1932 schválený Katastrálnym mernickým úradom v Bratislave. Pozemky boli zamerané v októbri 1931. Podľa registra prídelov pre kat. územie B. č.k. XXX a XXX/XX zostaveného dňa 15.12.1931 boli právnemu predchodcovi navrhovateľov 2 a 3 pridelené pozemky parcelného č. XXX/XX, XXX/X, XXX/ 1, XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX, XXX/XX v celkovej výmere 46 hektárov 1903 m/2 a právnym predchodcom navrhovateľky 1 pozemky parcelného č. XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X v celkovej výmere 46 hektárov 1785 m/2. Z Protokolu spísaného zástupcom kolonizačného referátu Štátneho pozemkového úradu dňa 15.01.1932 vyplýva, že osoby hospodáriace - L. T. a G. T. ako bývalí nájomcovia zbytkového zostatku B. podľa pripojeného zoznamu nehnuteľností odovzdali
do vlastníctva československého štátu s tým, že zástupca štátneho pozemkového úradu nehnuteľnosti prevzal a po zaplatení prídelovej ceny aj s úrokmi previedol v zozname uvedeným nadobúdateľom. V texte protokolu nadobúdatelia prehlásili, že nehnuteľnosti prijímajú do svojej držby, správy a užívania do vlastníctva v celom rozsahu a súhlasia s tým, aby prevedenie prídelu v pozemkovej knihe obstaral za účelom jednotného a urýchleného prevedenia za prídelcov Štátny pozemkový úrad. Zo Zápisnice spísanej dňa 26.06.1945 vyplýva, že sa dostavil právny predchodca navrhovateľky 1/ ako vlastník nehnuteľnosti uvedený v § 1 nariadenia č. 52/1945 zbierky nár. SNR a po náležitom ohlásení a preskúmaní jeho vlastníckeho práva výmerom vydaným kolonizačným referátom štátneho pozemkového úradu dňa 15.05.1930 č. 5200/1930 bol uvedený do držby a úžitku a bolo mu odovzdané jeho vlastnícke právo tvoriace pozemky a obytné a hospodárske budovy. Zápisnicou spísanou dňa 26.06.1945 bol obdobne uvedený do držby a úžitku a odovzdané mu boli vlastnícke práva aj právnemu predchodcovi navrhovateľov 2 a 3 s poukazom na výmer, vydaný kolonizačným referátom Štátneho pozemkového úradu v Bratislave č. 5201/1945. Rozhodnutím odboru pôdohospodárskej rady Okresného národného výboru v Šamoríne pod č. Pôd.8-2466/57 zo dňa 15.03.1957 boli pôdohospodárske nehnuteľnosti vedené v pozemkovo knižnej vložke č. 1 kat. úz. obce M. parcely č. XXX-XXX a doposiaľ vedené na meno T. H. rod. T. rozhodnutím bývalého Štátneho pozemkového úradu v Bratislave pod č.k. 16.277/4/1922 zabavené v prospech Československého štátu a pridelené do vlastníctva Československého štátu a odovzdané do operatívnej správy štátneho majetku n.p.Hubice. V zmysle rozhodnutia prídelca nadobudol vlastnícke právo dňom doručenia rozhodnutia s tým, že predmetné nehnuteľnosti už vo svojej držbe má. Uznesením ľudového súdu v Šamoríne č.k. Čd374/57 zo dňa 23.05.1957 súd povolil v kat. úz. obce M. v pozemkovo knižnej vložke č. 1 k parcelám č. XXX-XXX vykonať zápis o vklade vlastníckeho práva pre Československý štát - operatívna správa štátneho majetku n.p. v Hubiciach. Na Okresnom súde Dunajská Streda prebehlo v konaní vedenom pod sp. zn. 13D/266/2008 dedičské konanie po nebohom G. T. zomrelom XX.XX.XXXX o novoobjavenom majetku. Súdny komisár dňa 30.06.2008 vydal osvedčenie o dedičstve, v zmysle ktorého do úvahy ako jediná dedička zo závetu a na základe konania 6D/1021/86-22 prichádza do úvahy navrhovateľka 1. Podľa konečného rozhodnutia nadobudla navrhovateľka 1/ nehnuteľnosti v kat. úz. Q. a v kat. úz. M. a ako dedička zo zákona v druhej dedičskej skupine sa navrhovateľka 1/ stala právnou zástupkyňou aj nebohej L. T. zomrelej XX.XX.XXXX a v podiele zostávajúcej v druhej polovice nadobudla nehnuteľnosti rovnaké ako po nebohom G. T. v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 13D/433/2008 na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 09.09.2008. Na základe týchto rozhodnutí bolo v katastri nehnuteľností zapísané jej duplicitné vlastníctvo, vlastnícke právo popri vlastníkovi SR - Slovenský pozemkový fond k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre kat. úz. M. a k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX pre kat. úz. R.. Dedičské konanie o novoobjavenom majetku po nebohom L. T. zomrelom XX.XX.XXXX prebehlo na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 10D/463/2008 a v danom konaní súdny komisár dňa 29.09.2008 vydal osvedčenie o dedičstve pre navrhovateľov 2/ a 3/ ako dedičov zo zákona v prvej dedičskej skupine, ktorí nadobudli majetok poručiteľa v rovnakom podiele a na základe tohto rozhodnutia bolo zapísané duplicitne popri evidovanom vlastníkovi SR - Slovenský pozemkový fond ich vlastnícke právo aj k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX pre kat. úz. M.. Rozhodnutím zo dňa 15.03.2011 pod č.k. 4/2001 Okresný úrad v Dunajskej Strede katastrálny odbor schválil s poukazom na ust. § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. register obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. M., obec M., okres C. J. spracovaný zhotoviteľom GEOINF-E. T. s tým, že Okresný úrad v Dunajskej Strede katastrálny odbor údaje registra zapíše v zmysle § 7 ods. 4 zákona do katastra nehnuteľností.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k rovnakému právnemu názoru ako súd prvého stupňa, že navrhovatelia 1/ - 3/ v prejednávanej veci majú naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. a to z dôvodu odstránenia právnej neistoty, ktorá u nich spočíva v duplicitnom zápise vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti a to aj v prospech odporcu Slovenskej republiky - Slovenský pozemkový úrad. Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie týchto pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iných subjektov. Určovacou žalobou sa navrhovatelia domáhajú vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba) alebo že tu nie je negatívna určovacia žaloba. Navrhovateľ podaním určovacej žaloby vyjadruje, že mu k
ochrane práva postačí jeho určenie, daním mu istoty práva. V danom prípade odvolací súd je toho názoru, že právny stav neistoty navrhovateľov 1/- 3/, ktorý spočíva v duplicitnom zápise vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam možno odstrániť len takouto určovacou žalobou, ktorou sa rozhodne, či vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí v prospech navrhovateľov alebo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí v prospech Slovenskej republiky - Slovenský pozemkový fond.
Správne súd prvého stupňa v prejednávanej veci skúmal, či právni predchodcovia navrhovateľov 1/
- 3/ nadobudli sporné nehnuteľnosti do svojho vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 81/1920 Sb. a to vo forme prídelovej listiny. Navrhovatelia v 1/ - 3/ rade predložili súdu ako dôkaz o nadobudnutí tohto vlastníckeho práva register prídelov pre katastrálne územie B. č.k. XXX a XXX/XX zostaveného dňa 15.12.1931. Z tohto registra prídelov však nie je zrejmé, či predmetné nehnuteľnosti boli dané do vlastníctva prídelcom, keď z bodu 3 vyplýva, že nehnuteľnosti boli odovzdané do správy a užívania, ako aj to, že vlastníctvo pridelených nehnuteľností prechádza na prídelcu dňom doručenia rozhodnutia o prídele.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že základnými predpismi prvej pozemkovej reformy bývalej ČSR bol zákon č. 215/1919 Sb. o zabraní veľkého majetku pozemkového zo dňa 16.04.1919 (tzv. záborový zákon), zákon č. 81/1920 Sb. z 30.01.1920, ktorým sa vydávajú ustanovenia o prídele zabranej pôdy a upravuje sa právny pomer k pridelenej pôde,( tzv. prídelový zákon) a zákon č. 329/1920 Sb. zo dňa 08.04.1920 o prevzatí a náhrade za zabratý majetok pozemkový (tzv. náhradový zákon). Pri prideľovaní pôdy spadajúcej pod zábor sa postupovalo podľa zákona č. 81/1920 Sb., podľa ktorého prideľovanie pôdy riadil pozemkový úrad tak, že prideľoval takto zabranú pôdu, ktorú si štát neponechal alebo nepoužil na všeobecné užitočné účely, okrem iného aj jednotlivcom a to malým roľníkom, drobným živnostníkom, poľnohospodárskym a lesným zamestnancom. Náhradový zákon určoval postup pri určovaní náhrady za zabraný pozemkový majetok bývalým vlastníkom pôdy. Čo sa týka tzv. registra prídelov, na ktorý poukazovali navrhovatelia, odvolací súd uvádza, že tento je len technickým spracovaním rozdelenia užívania pôdy, nie je však rozhodnutím kompetentného štátneho orgánu a teda nemohol byť ani právnym titulom pre založenie vlastníckeho práva a potvrdzuje to aj skutočnosť, že právni predchodcovia navrhovateľov neboli zapísaní do pozemkovej knihy ako vlastníci a vlastníkom v pozemkovej knihe zostal stále pôvodný vlastník. Právne predpisy, ktoré upravovali prvú pozemkovú reformu bývalej ČSR a to zákon č. 215/1919 Sb., zákon č. 81/1920 Sb., zákon č. 329/1920 Sb. boli účinné za účinnosti intabulačnej zásady účinnej do 01.01.1951, v zmysle ktorej sa vlastníctvo nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy. Až zápis do pozemkovej knihy mal konštitutívny charakter svedčiaci o nadobudnutí vlastníctva k pozemkovému majetku. Pozemkovo knižnému zápisu predchádzalo konanie pred súdom povereným vedením pozemkovej knihy, ktorého zákonnou povinnosťou bolo preskúmať vkladuschopnú listinu a doklady s ňou súvisiace a rozhodnúť rozhodnutím o povolení zápisu, resp. nepovolení do pozemkovej knihy. Pozemkové úrady z poverenia štátu mali právo prideľovať zabratú pôdu a to rozhodnutím a až právoplatné rozhodnutie o prídele opatrené schvaľovacou doložkou bolo možné považovať za vkladu schopnú listinu pre zápis do pozemkovej knihy. Register prídelov, geometrický - polohopisný plán možno teda považovať len za technické podklady vypracované za účelom uskutočnenia prídelového procesu, výsledkom ktorého malo byť vydanie rozhodnutia o prídele, ktoré by následne mohol pozemkový súd zapísať do pozemkovej knihy. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia nepredložili rozhodnutie príslušného pozemkového úradu o prídele a ani zápis pozemkovej knihy nepreukazoval, že právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli pridelené pozemky v prvej pozemkovej reforme do vlastníctva, nebolo možné navrhovateľov považovať za vlastníkov predmetných sporných nehnuteľností, pretože ani ich právni predchodcovia neboli vlastníkmi žiadaných nehnuteľností a tieto im ani neboli odňaté štátom v dôsledku rozhodnutia odboru pôdohospodárskej rady ONV v Šamoríne pod č. Pôd .8-2466/57 zo dňa 15.03.1957. Pre nadobudnutie vlastníctva k fakticky odovzdaným pozemkom nepostačovalo vstúpenie do užívania týchto pozemkov a doklady predložené navrhovateľmi preukázali len tú skutočnosť, že ich právnym predchodcom boli pozemky odovzdané do správy a užívania, ktorá skutočnosť im musela byť známa. Skutočnosť o vedomosti, že nadobudnutie vlastníctva pozemkov sa nadobúda až zápisom do pozemkovej knihy vyplýva aj z tvrdenia navrhovateľov, keď zaknihovanie prídelu pôdy sa malo riešiť ako celok a nie individuálne, pričom k vykonaniu zápisu do pozemkovej knihy o vlastníctve ich právnych predchodcov k prideleným pozemkom nedošlo. Ani z protokolu o prevzatí zo dňa 15.01.1932 nevyplýva, že by predmetné nehnuteľnosti, prevzali právni predchodcovia do užívania ako vlastníci, pretože sú tam označení ako osoby hospodáriace a preto z uvedeného nie je ani zrejmé, či sporné pozemky im boli pridelené do vlastníctva, nájmu alebo pachtu. Jediná zmienka o pridelení sporných pozemkov do
vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov je uvedená v zápisniciach z 26.06.1945 a v Potvrdení Štátneho pozemkového úradu v Prahe zo dňa 18.02.1945 č.k. 6903-I/4-46-1-1950, avšak tieto listiny nemôžu nijako preukazovať ani zakladať vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľov k sporným pozemkom.
Podľa názoru odvolacieho súdu, správne rozhodol súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky, na základe ktorých navrhovatelia nadobudli vlastníctvo k predmetným sporným nehnuteľnostiam na základe týchto prídelových registrov.
Súd prvého stupňa taktiež správne dospel k záveru, že právni predchodcovia navrhovateľov nenadobudli predmetné nehnuteľnosti vydržaním, a to v zmysle slovenského obyčajového práva v spojení s ust. § 115 a násl. zák. č. 141/1950 Sb., a to z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok. Podľa Slovenského uhorského obyčajového práva platného na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi do prijatia zák.č. 141/1950 Sb. sa k vydržaniu vyžadovala pokojná držba bona fide veci ako vlastnej po dobu 32 rokov. Držiteľ bol v dobrej viere, ak v okamihu uchopenia sa držby bol presvedčený, bez toho aby si počínal nedbanlivostne, že nadobudol vlastníctvo pokiaľ si pred uplynutím vydržacej doby svoj omyl dodatočne neuvedomil. Vydržacia lehota v prejednávanej veci začala plynúť už pred 01.januárom 1951, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 141/1950 Sb. Podľa dovtedy platných predpisov bola potrebná na vydržanie nehnuteľností doba 32 rokov, ale vzhľadom na právnu úpravu v § 566 OZ treba vychádzať z kratšej 10 ročnej lehoty a preto vydržacia doba uplynula k 01. 01.1961. Keďže právni predchodcovia navrhovateľov uviedli, že tieto nehnuteľnosti užívali len do roku 1955, nebola z ich strany tak splnená jedna z kumulatívnych podmienok vydržania.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k jednoznačnému záveru, že zo strany navrhovateľov 1/ - 3/ nedošlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sú označené v petite návrhu.
Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľov 1/ - 3/ zamietol, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
S poukazom na to, že súd prvého stupňa o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. nerozhodol, rovnako ani odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval a o týchto podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.