Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/70/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci navrhovateľky E.XX.X.XXXX, nar. L., bytom XX,, zastúpenej JUDr. Petrom Lukáčkom, advokátom v Partizánskom, Februárová 1608 5/A proti odporcovi D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom H. L. XX, zastúpenému JUDr. Milanom Petríkom, advokátom v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4, o určenie, že navrhovateľka žila s poručiteľom E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa v spoločnej domácnosti a starala sa o spoločnú domácnosť, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že navrhovateľka K. E., rod. E., nar. XX.X.XXXX žila s poručiteľom E. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa v spoločnej domácnosti s poručiteľom a starala sa o spoločnú domácnosť.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľky v sume 624,33 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom proti odporcovi domáha určenia, že žila s poručiteľom E. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelým XX.X.XXXX, najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa v spoločnej domácnosti s poručiteľom a starala sa o spoločnú domácnosť. Návrh odôvodnila tým, že po poručiteľovi doteraz nebolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Poručiteľ zomrel slobodný, bezdetný, jeho matka zomrela pred ním. Závet ani listinu o vydedení nezanechal. Jediným žijúcim dedičom zo zákona v II. dedičskej skupine je otec poručiteľa - odporca. Ďalším dedičom, ktorý pripadá do úvahy, je navrhovateľka z titulu, že s poručiteľom žila viac ako rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Odporca na pojednávaní dňa 1.4.2011 neuznal navrhovateľku ako osobu, ktorá žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa v spoločnej domácnosti a ktorá sa z tohto dôvodu starala o spoločnú domácnosť. Svoje tvrdenie sa snažil preukázať písomným vyhlásením K. G. a G. L., ktorí v dedičskom konaní neboli vypočutí a ich svedectvo sa zdá byť nevierohodné, pretože nemohli vedieť, či navrhovateľka žije alebo nežije v spoločnej domácnosti s odporcom. Medzi navrhovateľkou a odporcom nedošlo k uzavretiu zmieru, preto súd uložil povinnosť navrhovateľke, aby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podala na Okresnom súde v Partizánskom proti zákonnému dedičovi žalobu o určenie, že žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a že sa z toho dôvodu starala o spoločnú domácnosť. Navrhovateľka v stanovenej lehote žalobu nepodala, avšak žiadosťou zo dňa 8.6.2011 požiadala súd o odpustenie zmeškania lehoty a túto žiadosť spolu so žalobou zaslala súdu. Navrhovateľka žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti od novembra 1994. Spolu žili v byte navrhovateľky na adrese D., U. F. XXX/XX, kde poručiteľ aj zomrel, ako vyplýva aj z uznesenia OS Prievidza , zo dňa 8.4.2011. Poručiteľ nemal vlastný byt a predtým, než sa nasťahoval do bytu odporkyne býval u svojich rodičov. V čase spolužitia s navrhovateľkou na náklady spojené s užívaním bytu ako aj ďalšie náklady spojené s vedením domácnosti (strava, pranie, žehlenie,

koncesionárske poplatky a pod.) prispievali obaja tak, že poručiteľ prispieval na tieto náklady 1-icou a navrhovateľka 1-icou. Navrhovateľka zabezpečovala riadny chod domácnosti, varila, prala, žehlila, zabezpečovala nákupy a starala sa o čistotu bytu. Poručiteľ mal trvalé bydlisko na adrese tohto bytu takmer hneď, odkedy sa k navrhovateľke prisťahoval. Navrhovateľka a poručiteľ spoločne navštevovali kultúrne a iné podujatia. Poručiteľ bol aj vchodovým dôverníkom, čo svedčí tiež o tom, že navrhovateľka a poručiteľ spoločne bývali v spoločnej domácnosti po dobu takmer 17 rokov.

Odporca k návrhu prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že navrhovateľka nežila s jeho synom E. E. po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. V D., kde žil jeho syn sa zdržiavala minimálne, chodila tam sporadicky. Nájom za byt platil zo svojho účtu jeho syn. Na adresu D., Na F. XXX/XX nebola prihlásená navrhovateľka na prechodný pobyt na Mestskom úrade v Prievidzi, neplatila za smeti za svoju osobu. Za smeti platila vo H. L., kde je prihlásená na trvalý pobyt, a kde sa neustále zdržiavala. Svedkovia K. G. a G. L. vo svojom vyhlásení uviedli, že navrhovateľka bývala nepretržite na adrese trvalého pobytu H. L. XX odo dňa 19.1.1995, kedy začala opatrovať svoju matku a následne po úmrtí svojej matky, ktorú doopatrovala od 11.6.2008 doteraz. S jeho synom bývala navrhovateľka v spoločnej domácnosti len v období od 8.2.1994 do 18.1.1995, kedy sa odsťahovala na adresu súčasného trvalého pobytu H. L. XX, ktorý doteraz trvá. Odporca namietol aj zákonnosť uznesenia o odpustení zmeškania lehoty na podanie určovacej žaloby z dôvodu, že súd nevykonal dostatočné šetrenie ohľadom ospravedlniteľných dôvodov odpustenia zmeškania lehoty na podanie žaloby. Navrhovateľkou navrhovaní svedkovia B. Z. a L. T. sú nevierohodní, pretože sú s navrhovateľkou v kamarátskom vzťahu. Navrhovateľka sa určitý čas starala o svoju už nebohú matku, takže nemohla žiť 17 rokov spolu s jeho synom v spoločnej domácnosti v D. na adrese U. F. XXX/XX, lebo to nedáva zmysel, keď sa musela niekoľko rokov starať o jej bezvládnu matku na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov Ivana Z., L. T., K. G., G. L., H. G., N. Z., D. E., D. E., H. E., C. H., C. E., C. G., oboznámením listinných dôkazov, najmä uznesenia Okresného súdu Prievidza zo dňa 8.4.2011, č.k. , potvrdenia Mestského úradu v Prievidzi, vyjadrenia odporcu, čestného prehlásenia, stanoviska navrhovateľa k vyjadreniu odporcu, dokladov SIPO, príjmových pokladničných dokladov a peňažného poukazu, správy Okresného stavebného bytového družstva Prievidza, výpisu z účtu navrhovateľky k 31.10.1993, čestného prehlásenia o pôžičke, fotodokumentácie, záverečného stanoviska navrhovateľky, vyjadrenia odporcu a zistil nasledujúci skutkový stav:

Na Okresnom súde Prievidza sa vedie pod sp. zn. dedičské konanie po poručiteľovi E. E., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom D., U. F. XXX/XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX bez zanechania závetu a listiny o vydedení. V uvedenom konaní bola K. E., nar. XX.X.XXXX, uložená uznesením zo dňa 8.4.2011 povinnosť podať na Okresnom súde Partizánske proti zákonnému dedičovi D. Z., nar. XX.X.XXXX, žalobu o určenie, že žila s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a že sa z toho dôvodu starala o spoločnú domácnosť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.4.2011

Dňa 8.6.2011 podala navrhovateľka na tunajšom súde proti odporcovi žalobu a zároveň požiadala o odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby. Uznesením zo dňa 12.8.2011, č.k. -15 súd navrhovateľke zmeškanie lehoty na podanie určovacej žaloby odpustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.8.2011.

Z potvrdenia Mestského úradu v Prievidzi vyplýva, že E. E., nar. XX.X.XXXX, zomrel dňa XX.X.XXXX v D.. Trvalý pobyt do dátumu úmrtia mal v D., U. F. XXX/XX.

E. E. tragicky zahynul pri povodniach, svoje finančné a majetkové záležitosti si preto pred smrťou neusporiadal.

Navrhovateľka sa starala o svoju chorú matku, ktorá trpela na Parkinsonovu a Alzheimerovu chorobu, avšak nebola imobilná. Brávala si ju na 3-4 dni do bytu do D., potom bola 3-4 dni v jej dome vo H. Z.

L.vypovedali, že bývali v rovnakom dome ako navrhovateľka a poručiteľ. Z ich výpovedí vyplýva, že navrhovateľka a T. bývali v spoločnej domácnosti. Svedok U. vypovedal, že navrhovateľka chodila do XX.X.XXXXza matkou, na 3-4 dni, čo bolo až do obdobia asi 1 a pol roka pred smrťou poručiteľa. Svedkovia navrhovateľku s poručiteľom navštevovali. Poručiteľ vykonával v dome funkciu vchodového dôverníka, a to asi 5 rokov až do sE.ojej smrti. V byte býval po celú dobu až do smrti. Svedkyňa K.uviedla, že navrhovateľka v byte bývala stále, ale niekedy na víkend chodila aj opatrovať svoju matku. Niekedy mala matku na týždeň v byte.

Z čestného prehlásenia zo dňa 24.8.2010 vyplýva, že H. a G. L. prehlásili, že navrhovateľka bývala nepretržite na adrese trvalého pobytu XX odo dňa 19.1.1995, kedy začala opatrovať svoju matku a následne po úmrtí svojej matky od XX.X.XXXX doteraz. S priateľom E. E. bývala v spoločnej domácnosti len v období od 8.2.1994 do 18.1.1995, kedy sa presťahovala na adresu súčasného trvalého pobytu H. E. XX, ktorý doteraz trvá.

SvedkovK.F. a G. L. vypovedali, že čestné prehlásenie nepísali, len ho podpísali u notára, kam ich vzal odporca. Text čestného prehlásenia nečítali, o jeho obsahu nevedia, nevedia potvrdiť jeho správnosť. Z výpovede svedkaE.vyplýva, že u notára bol okrem svedkov aj syn odporcu D. E..

Z predložených platobných dokladov SIPO vyplýva, že poplatky za služby spojené s bývaním v byte v D. (plyn, koncesionárske poplatky, elektrina) uhrádzala navrhovateľka. Z príjmových pokladničných dokladov vystavených Okresným stavebným bytovým družstvom Prievidza vyplýva, že navrhovateľka platila úhrady za bývanie v byte.

Z výpovede odporcu vyplýva, že navrhovateľka bývala vo XXXX. H. odkedy začala opatrovať matku, teda od roku 1995. Poručiteľ chodil každý piatok do XXXX, kde si opravoval dom. V L. býval od piatku do nedele. V tie dni býval u odporcu. V roku 2008 matka navrhovateľky zomrela, ale navrhovateľka sa nevrátila k poručiteľovi, a ani keď chodil poručiteľ do L., nikdy ju nedoviezol a keď z Krštenian odchádzal, nenastupovala do auta. Keď bol poručiteľ u neho, sám si varil, navrhovateľka sa oňho nestarala.

Z výpovede svedka H. G. vyplýva, že pracuje na železnici, kde pracoval aj poručiteľ, u tej istej zložky. Poručiteľ pracoval v Prievidzi a svedok v Topoľčanoch, stretávali sa len občas. Svedok vypovedal, že vedel, že poručiteľ sa v 90. rokoch odsťahoval do D. a býval tam s navrhovateľkou a že mali nejaký byt, ale viac sa o tom nerozprávali. V byte poručiteľa nikdy nebol, vedel len, že sa nachádza na sídlisku E. v D.. Poručiteľ mu nehovoril, že by sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. Ešte vie, že chodil do H. L..

Z výpovede svedkyne N. Z., sestry poručiteľa a dcéry odporcu, vyplýva, že poručiteľ s navrhovateľkou išli bývať do D. asi v roku 1994, dva roky tam bývali spolu, potom išla navrhovateľka bývať do H. X- X, odvtedy viac v D. spolu nebývali, možno 2-3 krát do roka tam navrhovateľka prišla za poručiteľom, potom boli už viacmenej len kamaráti, poručiteľ si varil, pral. Každý piatok chodil poručiteľ k odporcovi, lebo si tam prerábal dom. Sám prichádzal z Prievidze a sám odchádzal do Prievidze. Byt v ktorom býval, si sám zariadil a sám si ho aj platil, aj keď išlo o byt navrhovateľky. V byte býva teraz syn svedkyne T.. Navrhovateľka nemala podiel na financovaní pomníka poručiteľovi. Keď poručiteľ zomrel, tak železnice dali vedieť jej bratovi a jej (svedkyni) a nedali to vedieť navrhovateľke, tej to dala vedieť ona (svedkyňa). Navrhovateľka nepracovala dlhodobo a teda sa nemohla finančne podieľať na spoločnej domácnosti. Poručiteľ bol len podnájomníkom u navrhovateľky, aj na Vianoce, aj na Veľkú noc bol u svojho otca.

Z výpovede svedka D. E. vyplýva, že je syn odporcu a brat poručiteľa. Asi v roku 1995 išla navrhovateľka opatrovať svoju matku do L., matka v roku XXXX zomrela. Poručiteľ žiadal navrhovateľku, aby išla s ním bývať do D., ale navrhovateľka to odmietla. Hovoril mu to nebohý poručiteľ. V byte v D. poručiteľ

býval sám, kým nezomrel, sám si pral, varil. Nevie, prečo nechcela ísť navrhovateľka bývať do D.. S navrhovateľkou sa nestretávajú, ale vždy ju pozdravil, nehnevá sa na ňu. Keď sa poručiteľ zastavil u neho v E., nikdy s ním v aute nebola navrhovateľka. Za byt platil poručiteľ, aj keď to išlo cez meno navrhovateľky. Poručiteľ mu povedal, že keby sa s ním niečo stalo, aby ho išiel identifikovať a tiež aj zo železničnej polície ho informovali o jeho smrti. Po smrti matky navrhovateľka zostala bývať aj so synom vo H. L.. Po smrti matky navrhovateľky až do smrti poručiteľa vídaval navrhovateľku vo H. L. asi dvakrát do týždňa, každý deň do L. nechodil, nemôže potvrdiť, že by tam navrhovateľka bývala každý deň. Že navrhovateľka býva v L. mu povedali ľudia.

Z oznámenia Okresného stavebného bytového družstva Prievidza vyplýva, že príjmové doklady za platby za služby spojené s bývaním boli vystavené na meno navrhovateľky. V rokoch 2006, 2007 a 2008 bol vystavený v každom roku jeden doklad na poručiteľa.

Z výpovede svedka D. E., brata odporcu, vyplýva, že v roku 2009 vídal navrhovateľku vo H. L. skoro každý deň, lebo tam chodila do obchodu. Naposledy, keď bol na cintoríne, tak sa rozprávala s jeho ženou navrhovateľka, že má ťažký život s poručiteľom, pretože ten si vypije. Teda so svojím frajerom, čo žili spolu. Niekedy v roku 2009 alebo 2010 videl vo H. L. v záhrade, ako niečo sadila u p. O. a raz tiež na ulici sa rozprávala s p. L., čo sú obyvatelia H. L.. Pokiaľ matka navrhovateľky bola ešte schopná chodiť, tak navrhovateľka mohla bývať v D., teda v rokoch 2007 - 2008, ale potom už v neskoršom čase ju väčšinou videl v L.. Nebýva na tej istej ulici, ako má dom matka navrhovateľky, ale na tej ulici, ako má ona dom býva odporca a on k nemu takmer každý deň chodí, a preto ju stretával. Vídaval ju 3-4 krát, ale presne už nevie, či to bolo za týždeň alebo ako. Poručiteľ si prerábal dom na pozemku odporcu, keď prišiel, povedal, že musí ísť variť. Myslí si, že prišiel sám poručiteľ, ale aj navrhovateľka bola v L., ale nie s ním. Nejaká cudzia pani poručiteľovi umývala okná v dome, ktorý si prerábal, navrhovateľku tam nevidel. Či bola navrhovateľka vo vnútri nevedel. Nemôže potvrdiť, že by navrhovateľku vídal vo H. XXXX-XXXX v rokoch 2009-2010 každý deň.

Svedok H. E. vypovedal, že je bratom odporcu. Býva cca 60 m od domu navrhovateľky a odporca býva oproti nemu. V roku 2008 zomrela matka navrhovateľky. On ju vídal v L. v rokoch, keď opatrovala svoju matku, lebo odišla od svojho priateľa - poručiteľa a išla matku opatrovať. Viac sa do D. nevrátila. Aj po roku 2008 vídal navrhovateľku takmer každý druhý deň, lebo tam chodila do obchodu. Teda aj po smrti svojej matky bývala v L.. Neodišla bývať do Prievidze, vie to, pretože býva na jednej ulici a je tretí sused. Aj v súčasnosti býva vo H. L. v dome so svojím synom C. E.. On (svedok) je s navrhovateľkou v normálnom vzťahu. Každý deň po smrti matky bývala v L., on ju asi 2-3 krát videl ísť do obchodu za týždeň, niekedy aj viac.

V výpisu z účtu navrhovateľky z 31.10.1993 vyplýva, že v tom čase mala na účte 192 093,22 Sk.

Z čestného prehlásenia o pôžičke vyplýva, že G. E., nar. X.X.XXXX požičal navrhovateľke sumu 50 000,- Sk, ktorú sumu mu ona v plnej výške vrátila, a to na zariadenie jej bytu v D..

Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že navrhovateľka a poručiteľ sa spoločne zúčastňovali rodinných spoločenských akcií.

Svedok C. H. vypovedal, že bol prekvapený, keď videl navrhovateľku v Krimi novinách, ako sa vyjadrila, že je družka poručiteľa. On ich nikdy nevidel prechádzať sa s poručiteľom, nikdy ich nevidel, že by išli spolu na autobus, že by boli na dvore odporcu, ktorý je mu skoro sused. Navrhovateľku vídaval vo H. L., keď opatrovala matku. Vídaval ju v aute alebo so synom. Nevedel, že má byt v D. a že poručiteľ mal vzťah s navrhovateľkou. Myslel si, že poručiteľ býva u otca. Rok pred smrťou poručiteľa vídaval navrhovateľku často vo H. L., raz ju videl každý deň, raz každý tretí.

Z výpovede svedka C. E., syna navrhovateľky, vyplýva, že navrhovateľka sa rozviedla kvôli pomeru s poručiteľom. Po rozvode išla bývať s ním a svedok ostal bývať u babky. Po rozvode bývala s poručiteľom

v D. na sídlisku E., U. F.. U starej matky zostal bývať z toho dôvodu, že sa nemal rád s poručiteľom a kvôli tomu, že chodil do školy v Partizánskom. Navrhovateľka chodila k starej matke navariť a upratať. Za ním a bratom dochádzala väčšinou každý víkend. Chodil s ňou aj poručiteľ. Navrhovateľka chodila k svojej matke, keď bola chorá, navarila jej, upratala a skontrolovala lieky. Nepravidelne si svoju matku brávala k sebe do D., niekedy aj na týždeň. V deň smrti poručiteľa ho odviezol na stanicu do Veľkých Uheriec spolu s kamarátom H. E.. Navrhovateľka žila s poručiteľom ako jeho partnerka pred jeho smrťou, ako partneri žili až do jeho smrti. Starala sa o domácnosť v D.i. Poručiteľ nevychádzal dobre s otcom a s bratom D., jeho vzťah s otcom nebol extrémne zlý, navštevoval ho.

Z výpovede svedka C. G., bývalého spolupracovníka poručiteľa vyplýva, že navrhovateľka je poručiteľova kamarátka. V byte poručiteľa v D.i on nikdy nebol, o osobných veciach sa málokedy rozprávali. Poručiteľ mu povedal, že má „Aňulu“ (navrhovateľku) a že ona stráži doma matku. V byte býval poručiteľ sám, aj pred svojou smrťou. Nevie, či bol na návšteve u poručiteľa pred 10-15 rokmi, mohol tam byť. Pred 10-15 rokmi tam navrhovateľku nevidel. Nemá informáciu, či posledný rok pred smrťou poručiteľa navrhovateľka s ním bývala alebo nebývala v spoločnej domácnosti, väčšinou bývala navrhovateľka u svojej mamy vo H. L. a sem-tam prišla do D.. Poručiteľ mu povedal, že matka navrhovateľka zomrela, spomínal mu to asi pred dvomi rokmi pred svojou smrťou, nespomínal, či sa navrhovateľka po smrti svojej matky vrátila k nemu bývať, o takýchto súkromných veciach sa s poručiteľom nebavili. Poručiteľ chodil do roboty sám autom, v práci mával aj desiatu, ale nevie, kto mu ju robil, nepýtal sa ho na to. S poručiteľom chodili spolu do obchodu, asi 2-3 krát poručiteľ povedal, že ide vyplatiť byt na bytové družstvo. Robili spolu na zmenu, preto chodili spolu. S navrhovateľkou sa asi 2-3 krát rozprával, bola u nich v práci, aj po smrti si prišla zobrať nejaké veci.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Podľa ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali so spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Súd na podklade vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne.

Navrhovateľka osvedčila právny záujem na podaní určovacej žaloby proti odporcovi, pretože bez určenia, že žila s poručiteľom E. E. po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti je právne neisté jej postavenie v dedičskom konaní po zomrelom E. E..

Spoločnú domácnosť tvoria osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Prvým pojmovým znakom domácnosti je skutočné spolužitie najmenej dvoch osôb. Toto spolužitie nie je možné chápať absolútne. Nevyžaduje sa, aby člen domácnosti bol sústavne, po celý čas v spoločnej domácnosti. Ak spoločnú domácnosť opustí s úmyslom vrátiť sa do nej, podmienka trvalého spolužitia nie je porušená. Druhým pojmovým znakom domácnosti je spoločné uhrádzanie nákladov na svoje potreby. Pojem staranie sa o spoločnú domácnosť v zmysle nie je v zákone definovaný. Straním sa o spoločnú domácnosť môže byť akékoľvek prispievanie (finančné, vecné, vykonávanie domácich prác a podobne) k chodu domácnosti.

Z judikatúry vyplýva, že spoločnou domácnosťou poručiteľa a ďalších osôb treba rozumieť skutočné spolužitie v spotrebnom spoločenstve všetkých týchto osôb, ktoré prispievajú na úhradu spoločných

potrieb podľa svojich možností a schopností, a každá z nich si ďalej obstaráva v rámci tohto spoločenstva to, čo potrebuje, pričom pomáha aj ostatným. Podľa potrieb sa členovia spoločnej domácnosti podieľajú na všetkých výhodách tohto spoločenstva, či už ide o spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, zábavy, výlety a pod. (R 34/1960).

Pojem spoločná domácnosť v zmysle treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie. Výnimka je možná, len ak išlo o dočasný a prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti z dôvodu liečenia v nemocnici, z dôvodu návštevy príbuzných, vojenskej služby atď. Pritom ďalej pod pojmom spoločná domácnosť treba rozumieť skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí, kde jednotliví členovia spoločne prispievajú na úhradu a obstarávanie spoločných potrieb, ako to má na mysli . Doba jedného roka sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a treba, aby v čase smrti poručiteľa uvedené spolužitie trvalo. (R 12/1968).

Pojem „spoločná domácnosť“ v zmysle súdy vykladajú tak, že spoločnú domácnosť vedú tí, ktorí spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Spolužitie sa považuje právom za trvalé, ak sú objektívne zistiteľné okolnosti, ktoré svedčia o úmysle viesť také spoločenstvo trvale, nielen na prechodnú dobu. (R 34/1982).

Odborná literatúra uvádza, že „nie je zásadne rozhodujúce ani to, či člen domácnosti je v nej prihlásený na prechodný alebo trvalý pobyt. Ide totiž o administratívnu vec, ktorá nič nemení na úmysle žiť natrvalo v určitej spoločnej domácnosti“ (Vojčík, P. a kol.: . Stručný komentár. Iura Edition spol. s r.o., Bratislava 2009, s. 248).

Medzi účastníkmi nie je sporné, že navrhovateľka a poručiteľ žili v spoločnej domácnosti od 8.2.1994 do 18.1.1995. Je nesporné, že poručiteľ mal od 16.3.1994 až do svojho úmrtia trvalé bydlisko v D., Nad Terasami XXX/XX, byt č. H. pričom ide o byt vo vlastníctve navrhovateľky. V predmetnom byte až do svojej smrti aj žil, hoci sa cez víkendy zdržiaval aj vo L. XX.X.XXXXE., kde si prerábal dom.

Sporné medzi nimi je, či aj po 18.1.1995 žili navrhovateľka a poručiteľ v spoločnej domácnosti a či žili v spoločnej domácnosti pred smrťou poručiteľa najmenej jeden rok. Navrhovateľka tvrdí, že hoci chodila opatrovať matku do H. L., spoločnú domácnosť neopustila. Odporca tvrdí, že navrhovateľka odišla 18.1.1995 do H. L. opatrovať matku a do D. sa už nevrátila.

Z výpovede svedkov Z. a T. jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka a poručiteľ žili v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka sa počas choroby svojej matky o ňu starala, odchádzala k nej do miesta jej bydliska vo H. L., avšak vždy sa vracala do spoločnej domácnosti s poručiteľom v D.. Svedkovia boli susedmi navrhovateľky a poručiteľa, bývajú v rovnakom bytovom dome, preto majú zo všetkých vypočutých svedkov najlepšiu vedomosť o tom, či navrhovateľka a poručiteľ v byte spoločne bývali. Hoci nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že sú v priateľskom vzťahu k navrhovateľke, súd prihliadal pri hodnotení ich výpovede najmä na to, že na rozdiel od svedkov odporcu nemajú priamy (finančný) záujem na výsledku dedičského konania po poručiteľovi a preto nie je dôvod domnievať sa, že by ich výpoveď bola vedená zištnými dôvodmi.

Záver o tom, že navrhovateľka žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, vyplýva aj z preukázanej skutočnosti, že sa spoločne podieľali na financovaní domácnosti. Hoci väčšinu platieb spojených s bývaním platila navrhovateľka, niektoré platby platil aj poručiteľ. Z toho vyplýva, že navrhovateľka a poručiteľ spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby, čo je jedným zo zákonných znakov domácnosti. V konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi jednoznačne vyvrátené tvrdenie odporcu aj svedkyne Z., že poručiteľ platil za byt v D. nájomné sám. Platby Okresnému stavebnému bytovému družstvu Prievidza boli prijaté spravidla od navrhovateľky, tri platby však boli prijaté od poručiteľa. Ak by sa na financovaní domácnosti v Prievidzi podieľal výlučne poručiteľ, boli by všetky príjmové doklady vystavené na jeho meno, nielen tri účtovné doklady za obdobie ôsmich rokov.

Čestné prehlásenie svedkov K. G. a G. L. súd hodnotí v súlade s ich výpoveďou na pojednávaní ako nepravdivý dôkaz vyprodukovaný odporcom v úmysle zlepšiť si svoje procesné postavenie v konaní, preto naň neprihliadal.

Svedok G. vedel, že navrhovateľka a poručiteľ bývali od 90-tych rokov v spoločnej domácnosti, ale s poručiteľom sa o tom viackrát nerozprával. Poručiteľ mu nehovoril, že by sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, avšak skutočnosť, že poručiteľ žil v byte v H. až do svojej smrti nie je sporná. Z jeho výpovede jednoznačne nevyplýva, či navrhovateľka žila pred smrťou poručiteľa s ním v spoločnej domácnosti alebo nie.

Výpoveď svedkyne Uhríkovej súd hodnotí s prihliadnutím na to, že ide o osobu, ktorá má záujem na výsledku dedičského konania po poručiteľovi, vedenú úmyslom pomôcť odporcovi k procesnému úspechu v konaní. V domácnosti poručiteľa bola dvakrát do roka, čo podľa názoru súdu nie je dostatočné na to, aby mohla posúdiť, či navrhovateľka opustila natrvalo spoločnú domácnosť s poručiteľom alebo či ju opustila len dočasne, kým sa starala o svoju chorú matku. Hoci sa jej vzťah navrhovateľky a poručiteľa mohol javiť len ako kamarátsky, podľa názoru súdu nemala dostatočnú vedomosť o tom, či sa navrhovateľka do domácnosti k poručiteľovi vracia alebo nie. Hoci by bol vzťah navrhovateľky a poručiteľa iba kamarátsky, ako sa javil svedkyni, na posúdenie, či žili v spoločnej domácnosti to nie je právne podstatné, pretože v spoločnej domácnosti môžu žiť ľudia s rôznou intenzitou vzájomných vzťahov. Podstatné je len to, či spolu trvale žijú a či spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Výpoveď svedka D. E. súd hodnotí ako tendenčnú, prihliada pritom na jeho rodinný vzťah k odporcovi a na jeho logický záujem na výsledku dedičského konania po poručiteľovi. Súd nemohol opomenúť ani tú skutočnosť, že svedok D. E. sa podieľal na vypracovaní nepravdivého čestného prehlásenia na podporu odporcu. Svedok býva v E., nemá teda priamu vedomosť o tom, či sa navrhovateľka vracala k poručiteľovi do bytu v D. alebo nie. Do L. nechodil každý deň, a teda nemohol vedieť, či sa tam navrhovateľka sústavne zdržiavala alebo nie.

Z výpovede svedka D. E. vyplýva, že navrhovateľka žila s poručiteľom (uviedol, že navrhovateľka povedala jeho manželke, že „má so E. E. ťažký život, pretože tento si vypije“). Poručiteľa označil ako „frajera“ navrhovateľky, čo „žili spolu“. Vo veľkých L. ju vídaval, ale nevedel uviesť presne, či 3-4 krát za týždeň, alebo v iných intervaloch. Svedok najskôr vypovedal, že navrhovateľku vídaval v L. skoro každý deň, potom vypovedal, že ju vídaval 3-4 krát, ale nevie, či za týždeň alebo ako. Nepotvrdil, že by navrhovateľku vídal v L. v rokoch 2009-2010 každý deň. Preto z jeho výpovede nemožno vyvodiť záver, že by navrhovateľka bývala natrvalo vo H. E.H..

E. X-Xvypovedal, že navrhovateľku vídal po smrti jej matky 2-3 krát ísť voE.L. do obchodu. Svedok tvrdí, že navrhovateľka od poručiteľa odišla, avšak z pripojenej fotodokumentácie vyplýva, že sa aj s poručiteľom spoločne zúčastňovali rodinných spoločenských akcií. Aj ak svedok videl navrhovateľku vo Veľkých Kršteňanoch niekoľkokrát do týždňa, neznamená to, že natrvalo opustila spoločnú domácnosť s poručiteľom.

Svedok H. o vzťahu navrhovateľky s poručiteľom nevedel. Nevedel o tom, že poručiteľ býval v D., myslel si, že býva u otca. Rok pred smrťou poručiteľa ju vídaval z okna vo H. L., čo potvrdzuje len tú skutočnosť, že navrhovateľka do H. L. chodievala aj po smrti matky, nie však tú skutočnosť, že natrvalo opustila spoločnú domácnosť s poručiteľom.

Z výpovede svedka E. vyplýva, že navrhovateľka a poručiteľ bývali spolu v D., navrhovateľka sa kvôli vzťahu s poručiteľom rozviedla. Výpoveď svedka potvrdzuje, že navrhovateľka sa starala o svoju chorú matku, ktorú nepravidelne brávala aj k sebe do D.. Svedok vypovedal, že navrhovateľka a poručiteľ žili ako partneri až do jeho smrti, avšak súd musí túto výpoveď hodnotiť s prihliadnutím na to, že svedok je synom navrhovateľky, a teda má záujem na jej procesnom úspechu v konaní.

Svedok C. G. vypovedal na jednej strane, že v byte poručiteľa nikdy nebol, na druhej strane vypovedal, že poručiteľ býval v byte sám. Keďže domácnosť poručiteľa nenavštevoval a o osobných veciach sa s poručiteľom málo rozprávali, nemohol vedieť o tom, či v spoločnej domácnosti bývala aj navrhovateľka. Výpoveď svedka je nedôveryhodná, pretože najskôr vypovedal, že v byte nebol, potom vypovedal, že nevie, či bol na návšteve u poručiteľa a nakoniec vypovedal, že si pamätá, že tam pred 10-15 rokmi navrhovateľku nevidel. Na jednej strane tvrdí, že nevie, či posledný rok pred smrťou bývala navrhovateľka s poručiteľom a na strane druhej vie, že väčšinou bývala navrhovateľka vo H. L. a sem- tam prišla do bytu do D..

Pre posúdenie skutočnosti, či navrhovateľka a poručiteľ žili v spoločnej domácnosti nemá právny význam to, že navrhovateľka nebola v byte v D. prihlásená na trvalý alebo prechodný pobyt, ani to, či platila v meste D. miestny poplatok za komunálny odpad. Administratívne prihlásenie na pobyt ani platenie miestnych poplatkov totiž nie sú podmienkou vytvorenia spoločnej domácnosti fyzických osôb. Podstatné je len to, či osoby, ktoré majú tvoriť spoločnú domácnosť, spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V spoločnej domácnosti môžu žiť aj osoby, ktoré nie sú prihlásené na trvalý alebo prechodný pobyt na rovnakej adrese. Právne významné nie je ani to, aká bola intenzita vzťahu navrhovateľky a poručiteľa. Hoci by bol ich vzťah len kamarátsky, ako to vyplýva z výpovede svedkyne Z., neznamená to, že nemohli tvoriť spoločnú domácnosť. Ani to, že vzťah navrhovateľky a poručiteľa nebol ideálny, ako naznačuje právny zástupca odporcu, nemá právny význam pre posúdenie skutočnosti, či žili v spoločnej domácnosti alebo nie. Zhoršenie medziľudských vzťahov osôb v domácnosti totiž nemá za následok zánik domácnosti. Právny zástupca odporcu poukazuje na to, že poručiteľ chodil uhrádzať niektoré platby za bývanie, táto skutočnosť však nasvedčuje práve tomu, že býval s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, pretože jedným z pojmových znakov spoločnej domácnosti je spoločné uhrádzanie nákladov na svoje potreby.

Súd nevykonal dokazovanie opakovaným výsluchom svedkyne L. T., ktorá mala umývať okná v byte v Prievidzi na skutočnosť, ako je to možné, že ona umývala okná, keď navrhovateľka žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti, pretože pre posúdenie, či osoby žijú v spoločnej domácnosti nie je skutočnosť, kto v domácnosti umýva okná, podstatná. Nezopakoval ani výsluch svedkov K. G. a G. U., pretože ich výsluch na pojednávaní bol vykonaný v súlade so zákonom, hoci bol vykonaný v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, ktorý sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil oneskorene.

Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka a poručiteľ bývali až do smrti poručiteľa v spoločnej domácnosti. Nevyplýva z neho, že by mala navrhovateľka počas života poručiteľa úmysel opustiť spoločnú domácnosť s ním. Aj napriek tomu, že sa starala o svoju chorú matku, pravidelne sa do bytu v Prievidzi vracala, brávala si tam aj svoju matku. Dočasné bývanie navrhovateľky vo H. Z. počas starostlivosti o matku i po smrti matky súd nehodnotí ako opustenie spoločnej domácnosti. Je nepochybné, že navrhovateľka a poručiteľ mali vzájomné citové väzby, zúčastňovali sa rodinných akcií, ich vzťah potvrdili nielen svedkovia navrhnutí navrhovateľkou, ale aj svedkoviaD. (kamrátstvo) a PeD.ka (žili spolu). Poručiteľ nepochybne býval až do svojej smrti v byte, ktorý vlastnila navrhovateľka, platby za bývanie nepochybne neplatil sám, ale niektoré platby platil on, niektoré navrhovateľka. Preto súd dospel k záveru, že až do smrti poručiteľa žili navrhovateľka a poručiteľ v spoločnej domácnosti. Súd prihliadal aj tvrdenie navrhovateľky, že poručiteľovi vystrojila pohreb, ktoré tvrdenie odporca nepoprel, čo nenasvedčuje tomu, že by navrhovateľka poručiteľa pred jeho smrťou opustila.

Z uvedených dôvodov súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa . Súd priznal navrhovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech, náhradu trov konania v sume 624,33 € spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania 99,50 € a v trovách právneho zastúpenia 524,83 € za 3 úkony právnej pomoci po 57,- € (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 15.12.2011), 3 režijné paušály po 7,41 € a 5 úkonov po 58,69 € (účasť na pojednávaní dňa 31.1.2012, 13.3.2012, 19.4.2012, 24.5.2012 a 31.7.2012) a 5 režijných paušálov po 7,63 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).