Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-242-2012.pdf
PDF · 94.14 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/242/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rožňave sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletých detí M. Q. nar. XX.XX. XXXX a D. Q. nar. XX.XX. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, detí rodičov I. Q.M. nar. XX.XX. XXXX, zamestnanej Potraviny Tibor Imre Rožňava, bytom M. J. X a M. Q. nar. XX.XX. XXXX, zamestnaného Eustream a.s. Bratislava, bytom M. Y. X, na návrh matky, o zvýšenie výživného na maloleté deti takto
rozhodol:
Okresný súd v Rožňave m e n í rozsudok tunajšieho súdu 12C/86/2010 - 39 zo dňa 21.07. 2010 vo výroku o výživnom tak, že z v y š u j e výživné na maloleté deti zo strany otca M. Q. nar. XX.XX. XXXX a to na maloletého M. Q. nar. XX.XX. XXXX na 100,- Eur mesačne a na maloletú D.M. Q. nar. XX.XX. XXXX na 100,- Eur mesačne od 01.07. 2012, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky I. Q. nar. XX.XX. XXXX.
Súd z a v ä z u j e otca zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloleté deti za obdobie od 01.07. 2012 do 31.07. 2012 na každé dieťa v sume 20,- Eur, teda v úhrnnej sume 40,- Eur do 15.09. 2012 do rúk matky.
Súd návrh matky v ostatnej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka svojím návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti zo strany otca od 01.06. 2012. Výšku výživného ponechala na zváženie súdu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2010 sa pomery zmenili. V tom čase bola riadne zamestnaná v Pekárni u Hronca, ktorý zamestnancov prepustil z organizačných dôvodov dohodou. Zostala nezamestnaná, zaevidovala sa na úrade práce, nárok na dávky v hmotnej núdzi jej nevznikol a pracuje iba na základe dohody o vykonaní práce ako predavačka. Práce vykonáva podľa potreby a zarába od 50,- Eur do 100,- Eur mesačne. Finančne ju musia podporovať rodičia. Maloleté deti vyrástli. M. už ukončil 6. ročník a D.M. 4. ročník základnej školy. Obidve deti sa stravujú v školskej jedálni, kde poplatok činí pre jedno dieťa asi 20,- Eur mesačne. Deti sú zdravé. Hradí ich potreby súvisiace s návštevou školy, aj s mimoškolskou činnosťou. Syn navštevuje v škole počítačoví krúžok a chodí na anglický jazyk. Poplatok za tieto krúžky činí po 2,- Eur. Dcéra navštevovala krúžok miš - maš a poplatok taktiež činil 2,- Eur. Dcéra navštevuje aj ZUŠ odbor tanečný. Tento poplatok jej doteraz hradil otec. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní a kupuje im aj oblečenie. Deti dostávajú od neho aj darčeky a stýka sa s nimi každý druhý víkend. Matka o sebe uviedla, že s deťmi býva v trojizbovom prenajatom byte a náklady uhrádza po 265,- Eur mesačne. S priateľom nežije v spoločnej domácnosti a
ďalšie deti nemá. Matka k výpovedi otca uviedla, že žúrky s kamarátmi nerobí a za telefón platí najviac 80,- Eur mesačne, ale v tejto sume je už aj poplatok za internet a za mobil pre maloletého syna. Jej priateľ pracoval v Českej republike a vtedy mala vyššie účty, ale tieto uhradil priateľ. Zo svojho príjmu a z výživného zo strany otca platí nájomné, telefón, internet a potreby detí v škole. Po zaplatení týchto nákladov jej už peniaze nezostávajú, preto sa s deťmi často stravuje u svojho otca. Podľa potreby deťom kupuje aj oblečenie. Poukázala aj na to, že jej BSM s otcom maloletých detí po rozvode ich manželstva nebolo ešte vyporiadané.
Otec s návrhom matky nesúhlasil a navrhol ponechať výživné v doterajšej výške. Vo svojej výpovedi uviedol, že naďalej žije v spoločnej domácnosti s R. Y. a spoločne sa starajú o maloletú dcéru N.Í. nar. XX.XX. XXXX. Dcéra nastupuje do materskej školy. Jeho družka je nezamestnaná z dôvodu starostlivosti o maloletú dcéru. Bývajú v dvojizbovom byte a náklady uhrádza po 250,- Eur mesačne. Pracuje u toho istého zamestnávateľa a zarába asi 850,- Eur čistého mesačne. Vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si plní a kupuje im oblečenie, obuv a športové potreby. V júni 2012 im kúpil tieto veci asi v sume 120,- Eur. S deťmi sa chystá aj na 4 dňový pobyt do Maďarska. Každý rok s nimi chodí na dovolenku. Je vlastníkom osobného motorového vozidla Ševrolet AVO, ktoré kúpil v roku 2009, za tým účelom čerpal aj úver, ktorý spláca po 50,- Eur mesačne. Má aj ďalšie dlhy, ktoré čerpal s matkou detí na kúpu rodinného domu. Tento dlh spláca po 100,- Eur mesačne. Jeho BSM s matkou maloletých detí nie je vysporiadané. Dom je po rekonštrukcii. Finančne mu pomáhajú rodičia a má aj úspory asi v sume 1.500,- Eur. Uvedomuje si, že potreby maloletých detí sa zvyšujú, ale je toho názoru, že výživné, ktoré platí na deti matka nevyužíva iba na ich potreby. Matka hradí vysoké účty za mobilný telefón, fajčí, robí žúrky s kamarátmi, kým on žije iba pre deti. S deťmi trávi skoro každý druhý víkend a deti sú aj u jeho rodičov.
Na pojednávaní dňa 31.07. 2012 otec uviedol, že má vedomosti o tom, že matka žije so svojím priateľom Š. C.. Pokiaľ ide o príjmy matky, dozvedel sa o tom, že má možnosť každý mesiac si urobiť nákupy v obchode a o to má nižšiu výplatu. Jeho príjem závisí od počtu nadčasových hodín a sú v ňom zahrnuté aj odmeny. Robí na rizikovom pracovisku a preto dostáva aj benefit na rekreáciu. V čase rozvodu jeho manželstva s matkou maloletých detí už žil s terajšou priateľkou, ktorá ešte nebola rozvedená. Počas trvania jej I. manželstva sa im narodila dcéra N. a po rozvode jej manželstva jej bývalý manžel požiadal o zapretie otcovstva voči maloletej a on potom otcovstvo voči maloletej uznal. Ide o ich spoločné dieťa s družkou. Syn S., ktorý pochádza z I. manželstva družky je zverený do starostlivosti svojho otca a jeho družka na jeho výživu prispieva v minimálnej výške.
Zo spisu tunajšieho súdu 12C/86/2010 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 21.07. 2010 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Týmto rozsudkom súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu po 80,- Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 04.08. 2010. V čase tejto súdnej úpravy výživného rodičia okrem týchto dvoch maloletých detí nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Maloletý M. navštevoval 5. ročník a maloletá D. 3. ročník základnej školy. Matka u svojho zamestnávateľa dosahovala 230,- Eur až 240,- Eur čistého mesačného zárobku. Zárobok otca činil 730,- Eur čistého mesačne.
Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave súd zistil, že starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje matka, ktorá je zamestnaná na základe dohody v potravinách. Maloleté deti si povinnú školskú dochádzku plnia na ZŠ v Rožňave. M. je žiakom 6. ročníka a D. žiačkou 4. ročníka základnej školy. Deti sa stravujú v školskej jedálni. Obidve deti navštevovali ZUŠ v Rožňave, ale matka nemá také finančné možnosti, aby zabezpečila rozvíjanie talentu detí, preto ich odhlásila. Maloletá D.Ó. v minulom školskom roku navštevovala tanečný odbor uvedenej školy, poplatky hradil otec. Obidve deti navštevujú aj klinického psychológa. Otec si vyživovaciu povinnosť voči deťom plní a deti trávia u neho každý druhý víkend. Otec je zamestnaný a žije na spôsob manželstva s R. Y., ktorá je nezamestnaná. Z ich vzťahu pochádza maloletá N. Q. nar. XX.XX. XXXX. Otec s návrhom matky nesúhlasí a poukázal na to, že na potrebách detí sa podieľa aj nad rámec výživného.
Podľa správy od Mestského úradu Rožňava, rodičia maloletých detí nie sú prihlásení ani na trvalý, ani na prechodný pobyt v meste.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, matka nepoberá dávky nemocenského poistenia. Dávku v nezamestnanosti poberala od 06.08. 2011 do 05.02. 2012. Otec maloletých detí nepoberá dávku v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Podľa správy od Tibor Imre Kružná, matka je zamestnaná od 21.12. 2011 ako predavačka na základe dohody o vykonaní práce. Je flexibilná a spoľahlivá. Dosahuje v priemere 48,85 Eur čistého mesačného zárobku.
Podľa správy od zamestnávateľa otca Eustream a.s. Bratislava, otec pracuje od 01.03. 2008 a jeho čistý priemerný mesačný zárobok činí 1.152,41 Eur.
Podľa správy od Základnej školy Ak. J. Hronca Rožňava, v školskom roku 2011/2012 bol maloletý M. žiakom 6. ročníka a maloletá D. 4. ročníka tejto školy. Komplexné hodnotenie maloletých detí škola nepodala z dôvodu, že učitelia čerpajú dovolenky.
Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletých detí rozhodnutie vo veci ponechal na zváženie súdu.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v júli 2010 sa zmenili pomery tak na strane maloletých detí, ako aj na strane rodičov. Odôvodnené potreby maloletých detí sa zvýšili v dôsledku ich rastu a dospievania, ako aj v dôsledku toho, že postúpili do vyšších ročníkov základnej školy a súvisia aj s ich zdravotným stavom a mimoškolskou záujmovou činnosťou. Na zvýšených potrebách maloletých detí sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.
Matka starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje na dobrej úrovni. Okrem nich nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V čase poslednej súdnej úpravy výživného bola zamestnaná a jej príjem činil 230,- Eur až
240,- Eur čistého mesačne. V súčasnej dobe finančné pomery matky sú horšie, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, lebo pracuje iba na základe dohody o vykonaní práce a jej príjem nepresahuje sumu 100,- Eur mesačne. Príjem matky vyplýva zo mzdového listu od jej zamestnávateľa, ako aj z jej výpovede. Na rozdiel od matky, zárobkové pomery otca sú podstatne lepšie ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, kedy dosahoval 730,- Eur čistého mesačného zárobku. V súčasnej dobe jeho čistý priemerný mesačný zárobok presahuje sumu 1.152,- Eur mesačne. Otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére N., ktorá je v predškolskom veku a nastupuje do predškolského zariadenia. Vychádzajúc z týchto skutočností, vychádzajúc zo zásady, že životná úroveň maloletých detí má zodpovedať životnej úrovni rodičov a s prihliadnutím k tomu, že výživné na maloleté deti je prednostná pohľadávka súd dospel k záveru, že otec má finančné predpoklady k tomu, aby na zvýšených potrebách maloletých detí sa podieľal vyššou mierou ako doteraz. Preto súd návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné na maloleté deti zo strany otca od 01.07. 2012 a výšku výživného určil na každé dieťa po 100,- Eur mesačne. Matka žiadala zvýšiť výživné na maloleté deti zo strany otca od 01.06. 2012. Je však preukázané, že otec sa v minulosti podieľal na potrebách detí nad rámec výživného, takto to bolo aj v mesiaci jún 2012, kedy im kúpil oblečenie vo vyššej sume ako 120,- Eur. Súd túto skutočnosť zohľadnil a preto návrh matky na zvýšenie výživného za mesiac jún 2012 zamietol.
Súd zvýšil výživné od 01.07. 2012 a preto otcovi za mesiac júl 2012 vyčíslil aj nedoplatok na výživnom, ktorý na obidve maloleté deti činí úhrnnú sumu 40,- Eur. Nedoplatok na výživnom súd vyčíslil ak rozdiel medzi pôvodne stanoveným výživným po 80,- Eur mesačne na každé dieťa a zvýšeným výživným od 01.07. 2012. Nedoplatok na výživnom súd uložil otcovi uhradiť do rúk matky do 15.09. 2012.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené / § 250a /,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /