Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-72-2012.pdf
PDF · 77.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/72/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku, dieťa rodičov: matka Mgr. E. T., nar. XX.X.XXXX, bytom S., H. č. XX/XX, a otec E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., G. M. č. XXXX/XX, o zvýšenie výživného, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 7P/39/2012-106 zo dňa 5. júna 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.
V nenapadnutom výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil podľa § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 3P/40/2003-223 zo dňa 4.7.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6CoP/59/03 zo dňa 30.9.2003 vo výroku o výživnom tak, že otec maloletého dieťaťa E. T., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu zvýšeným výživným mesačne vo výške 140,- eur na maloletú L. T., nar. XX.X.XXXX, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa E. T., nar. XX.X.XXXX od 10.4.2012. Zameškané výživné za obdobie od 10.4.2012 do vyhlásenia rozsudku v sume 258,27 eur na maloletú L. T., nar. XX.X.XXXX povolil otcovi splatiť v mesačných splátkach v sume 10,- eur spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa až do zaplatenia celého nedoplatku pod stratou výhody splátok, a to prvú splátku počnúc dňom právoplatnosti výroku tohto rozsudku. V zvyšnej časti okresný súd návrh zamietol. O trovách rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Pri rozhodovaní vychádzal okresný súd zo schopností, možností a majetkových pomerov na strane povinného, teda otca maloletého dieťaťa a z odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa. U otca došlo oproti stavu v čase posledného rozhodnutia k zvýšeniu čistého priemerného mesačného príjmu, a to zo sumy 417,61 eur na sumu 1.069,69 eur (rozdiel predstavuje 679,08 eur). Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému E. T., nar. XXXX, k zmene došlo aj u jeho manželky, ktorá sa stala v novembri 2011 zástupkyňou vedúcej predajne DEICHMAN s mesačným príjmom v sume 330,- eur. Otec tiež nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti. Potreby dieťaťa sa od posledného rozhodovania o výživnom zmenili, ktorú okolnosť musel súd jednoznačne zohľadniť. Prihliadol aj na zvýšenie príjmu matky zo sumy 278,30 eur na sumu 587,14 eur, ktorá okolnosť viedla súd k čiastočnému vyhoveniu návrhu na zvýšenie výživného, a to odo dňa podania návrhu na začatie konania. Okresný
súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol zvýšiť výživné už za obdobie pred podaním návrhu.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol prvostupňové rozhodnutie zmeniť tak, že mu bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 80,- eur mesačne. Mal za to, že súd ani kolízny opatrovník riadne nepreskúmali majetkové a finančné pomery otca ani matky. Súd nezohľadnil jeho mesačné výdavky potrebné na zabezpečenie riadneho chodu domácnosti a starostlivosť o ďalšie dve deti. Mesačné splátky hypotekárneho úveru predstavujú 303,39 eur, preddavkové platby na elektrinu sú 109,- eur mesačne. V konaní sa mala riešiť aj majetková situácia matkinho druha, ktorého príjmy môžu byť relevantné pri posudzovaní danej veci. Matka zamlčala príjem z mimoškolskej činnosti, ktorú vykonávala v spolupráci s Centrom voľného času Elán, nepredložila doklady o výdavkoch na maloleté dieťa, neuviedla, že je výlučnou majiteľkou bytu, v ktorom býva, navyše vlastní cenné papiere. Navrhol, aby bolo vo veci nariadené nové dokazovanie ohľadom jeho príjmu a príjmu matky za posledných šesť mesiacov, pretože jeho príjem sa znížil a matka zamlčala svoje zárobky.
Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že všetky doklady potrebné na zhodnotenie jej finančných pomerov a potrieb dieťaťa v konaní predložila. Jej partner p. P. žije s ňou, nie je však jej manželom, nemá preto voči nej, ani voči maloletému dieťaťu žiadnu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o jej spoluprácu s centrom voľného času, anglický krúžok viedla v školskom roku 2009/2010, z ktorého dôvodu nemožno príjem plynúci z tejto činnosti zohľadniť. Zdôraznila, že byt, v ktorom býva je v podielovom spoluvlastníctve jej a p. P., čo bolo tiež preukázané v konaní. Akcie z kupónovej privatizácie, ktoré vlastní, nemajú žiadnu hodnotu. Otec sa o dieťa nezaujíma, nad rámec určeného výživného neprispieva.
Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku o zvýšení výživného, vo výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutom výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý, ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o zvýšení výživného, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči dieťaťu. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Po rozhodnutí o výživnom môže dôjsť k podstatnej zmene pomerov, na základe ktorej možno upraviť výšku pôvodne určeného výživného, a to buď jeho zvýšením, znížením, prípadne aj zrušením vyživovacej povinnosti (§ 163 O.s.p., § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Je zrejmé, že životná úroveň povinného rodiča sa musí prejaviť v životnej úrovni jeho dieťaťa. Ak dôjde u dieťaťa k zvýšeniu výdavkov na jeho výživu, je tento rodič povinný podieľať sa na uvedených nákladoch zvýšenými úhradami výživného, ak to jeho majetková situácia umožňuje. Pri určovaní rozsahu, v ktorom sa má povinný rodič podieľať na výžive dieťaťa súd vychádza z premisy, že výživné ma prednosť pred
inými výdavkami rodiča a zároveň nie je možné prihliadnuť na tzv. iné výdavky, výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).
Naposledy bola výška výživného na maloletú L. stanovená v roku 2003, a to na sumu 1.300,- Sk (43,15 eur,-) mesačne. U otca došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu, mierne vzrástol aj príjem matky. Po posúdení pomerov účastníkov v čase posledného rozhodovania o výživnom s pomermi existujúcimi v súčasnosti dospel krajský súd k záveru, že zvýšenie výživného bolo dôvodné. Prihliadol na podstatné zvýšenie životných nákladov u maloletej, ako aj na príjem otca, ktorý je podľa názoru krajského súdu schopný podieľať sa na úhrade potrieb maloletej v rozsahu ustálenom prvostupňovým súdom. Argumentácia otca uvádzaná v podanom odvolaní nie je dôvodná. Matka zabezpečuje aj osobnú starostlivosť o dieťa, zatiaľ čo otec uhrádza len finančné náklady na jeho výživu. Vzhľadom na otcov nadpriemerný príjem možno usudzovať, že jeho príjmy (a to aj pri zohľadnení nevyhnutných výdavkov) jednoznačne umožňujú platiť výživné v sume 140,- eur mesačne. Partner matky nemá žiadne vyživovacie povinnosti k dieťaťu či matke, preto sa jeho príjmami súd nezaoberal. Krajský súd nemal dôvod neakceptovať vyjadrenie matky, ktorá poukázala na to, že cenné papiere, ktoré vlastní, sú bez hodnoty. Vlastníctvo bytu, v ktorom matka žije, nemalo vplyv na posudzovanie návrhu na zvýšenie výživného. Pokiaľ aj otec v odvolaní tvrdil, že došlo k zníženiu jeho príjmov, toto tvrdenie ničím nepreukázal.
Okresný súd následne správne vypočítal výšku zameškaného výživného a v súlade so zákonom rozhodol aj o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.