Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-45-2023.pdf
PDF · 110.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/45/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar. XX. XXXX XXXX v B., trvalé bydlisko C. D. XXX/XX, E., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Galanta z 15. februára 2023, sp. zn. 17T/14/2022, na verejnom zasadnutí konanom 12. októbra 2023 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. A. zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 15. februára 2023, sp. zn. 17T/14/2022, uznal obžalovaného A. A. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že dňa 06. 10. 2021 v čase okolo 08:00 hod. za budovou Rímskokatolíckeho farského úradu na ulici Nová Doba v meste Galanta, pristúpil k tam odstavenému osobnému motorovému vozidlu značky Hyundai i40 s evidenčným číslom vozidla E., modrej metalízy, na ktorom bez použitia násilia otvoril ľavé predné dvere zo strany vodiča, cez ktoré vnikol do interiéru vozidla, kde zo sedadla spolujazdca odcudzil mobilný telefón značky Motorola Edge 20 5G čiernej farby, IMEI1: 353121920793657, IMEI2: 353121920793665, uložený v ochrannom puzdre čiernej farby, ktorý si po vystúpení z vozidla ihneď priložil ku svojmu uchu, ako keby telefonoval a následne s týmto mobilným telefónom popri budove Rímskokatolíckeho farského úradu utiekol smerom k jej prednej časti na doposiaľ presne neznáme miesto, čím poškodenému F. G., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, E., spôsobil škodu v celkovej výške 325,- eur, pričom dňa 06. 03. 2019 bol rozsudkom Okresného súdu Galanta pod spisovou značkou 31T/47/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava pod spisovou značkou 5To/82/2019 zo dňa 26. 02. 2020, právoplatného dňa 26.02.2020 uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže. 2. Okresný súd za to obžalovaného odsúdil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) uložil povinnosť nahradiť poškodenému F. G., nar. X. XXXX XXXX v B., trvale bytom E., H. XXXX/X, škodu vo výške 325 €. 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, preto bolo vykonané dokazovanie len čo do výroku o treste a náhrade škody. Následne okresný súd v odôvodnení zrekapituloval výsledky dokazovania, ktoré ohľadom tohto výroku vykonal. 4. Samotný výrok o treste okresný súd odôvodnil tak, že u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (podľa § 36 písm. l) Tr. zák., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť (podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že bol už v minulosti súdne
trestaný). Okresný súd v odôvodnení poukázal na závery z vykonaného dokazovania, podľa ktorého bol odsúdený doposiaľ 25-krát súdne trestaný prevažne za majetkovú trestnú činnosť, pričom mu boli uložené prevažne nepodmienečné tresty odňatia slobody. Spomedzi posledných odsúdení poukázal najmä na tieto:
- Okresný súd Galanta; rozsudok 6. marca 2019; spis. značka 31T/47/18; Krajský súd Trnava; uznesenie 26. februára 2020; spis. značka 5To 82/19; právoplatnosť 26. februára 2020; § 20, § 212/1,3b Tr. zák., prečin; odňatie slobody nepodmienečne na 2 roky 6 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia; vykonanie trestu 5. septembra 2021; ochranný dohľad na 1 rok; uložený trest je súhrnný; trest uložený rozsudkom Okresný súd Nové Zámky, 21. septembra 2017, spisová značka 2T/97/17, v spojitosti s rozsudkom Okresný súd Galanta, 4. júla 2018, spisová značka 1T 185/16, bol zrušený;
- Okresný súd Galanta; rozsudok 27. septembra 2021; spis. značka 31T/155/2018; právoplatnosť 27. septembra 2021; § 212/2f, 3b Tr. zák., obzvlášť závažný zločin; upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresný súd Galanta, 6. marca 2019, spisová značka 31T/47/2018;
- Okresný súd Galanta; rozsudok 23. februára 2022; spis. značka 1T/34/21; právoplatnosť 23. februára 2022; § 14 § 212/1a,b, 2b, prečin; § 20 Tr. zák., prečin; upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresný súd Galanta, 6. marca 2019, spisová značka 31T/47/2018;
- Okresný súd Galanta; trestný rozkaz 9. decembra 2022; spis. značka 0T/265/22; právoplatnosť 9. decembra 2022; § 212/1a, 2b Tr. zák., prečin; odňatie slobody nepodmienečne na 11 mesiacov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia; ochranný dohľad na 1 rok; pričom pre účely vydania rozsudku v prejednávanej veci je dôležitý rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/47/2018 zo dňa 06. marca 2019, právoplatný dňa 26. februára 2020. 5. Okresný súd dospel k záveru, že doposiaľ uložené tresty nesplnili svoj účel a neviedli k náprave obžalovaného. Vzhľadom k tomu, že trestného činu sa dopustil len mesiac po tom, ako bol 5. septembra 2021 prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonával na základe rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/47/2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5To 82/19 a vzhľadom k tomu, že je špeciálnym recidivistom vo vzťahu k majetkovej trestnej činnosti, ale aj násilnej trestnej činnosti, súd mu musel uložiť opätovne nepodmienečný trest odňatia. Pri určení zákonnej sadzby trestu odňatia slobody okresný súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., súd potom musel uložiť trest odňatia slobody v zákonnej trestnej sadzbe 6 mesiacov až 3 roky. Okresný súd nemohol uložiť trest na dolnej hranici trestnej sadzby, pretože bol toho názoru, že trest v trvaní 6 mesiacov nie je na jeho nápravu dostatočný. Vzhľadom na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy mu uložil trest odňatia slobody 18 mesiacov, ktorý považoval za postačujúci na nápravu osoby páchateľa. 6. S poukazom na § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. okresný súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. 7. Záverom okresný súd uviedol, že takto uložený trest považoval okresný súd za dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej i generálnej prevencie a najmä ochranu spoločnosti. 8. Odôvodnenie výroku o náhrade škody spočívalo v tom, že poškodený si náhradu škody uplatnil počas prípravného konania riadne a včas. Súd mu náhradu škody priznal v plnom rozsahu. Výšku škody obžalovaný nerozporoval, naopak, na hlavnom pojednávaní uviedol, že súhlasí s jej vyčíslením. Okresný súd mal za preukázané, že poškodenému vznikla škoda v takej výške, ako si ju uplatnil a ako bola odborným vyjadrením vyčíslená. Uvedená škoda predstavuje teda skutočnú škodu, ktorú obžalovaný musí nahradiť poškodenému. Do dňa rozhodnutia súdu obžalovaný spôsobenú škodu poškodenému nenahradil, ani čiastočne. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že poškodený zakúpil mobilný telefón 31. augusta 2021 za kúpnu cenu 492 €, z odborného vyjadrenia vyplýva, že hodnota telefónu odcudzeného 6. októbra 2021 (t. j. mesiac a týždeň po jeho zakúpení) činila 305 € a hodnota ochranného puzdra 20 €, spolu tak škoda predstavuje 325 €. 9. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátorka vzdala práva na podanie odvolania voči všetkým výrokom rozsudku. Obžalovaný a jeho obhajca ponechali lehotu na podanie opravného prostriedku. 10. Obžalovaný osobitným písomným podaním, prijatým ÚVTOS a ÚVV Leopoldov dňa 17. februára 2023, daným na poštovú prepravu dňa 20. februára 2023, doručeným okresnému súdu dňa 21. februára 2023, podal odvolanie voči vyššie cit. rozsudku odvolanie. 11. Vo vlastnoručne písanom odvolaní obžalovaný uviedol, že ho na hlavnom pojednávaní 15. februára 2023 nezákonne odsúdili, nakoľko mobilný telefón nemohol stáť 490 € ako obžaloba tvrdí. Je síce pravdou, že poškodený zaplatil istinu 490 €, o čom má aj doklad, ale nevedel, čo všetko si presne zakúpil za 490 €. Informoval sa v predajni prostredníctvom svojej družky, ktorá bola v tej istej predajni
ako poškodený a jej povedali, že 490 € nemohol stáť mobilný telefón zn. Motorola Edge 20 5G, jedine, ak by si zakúpil k nemu ešte niečo ďalšie z ich ponuky a finálna cena jedine tak mohla byť 490 €. Preto považoval svoje odsúdenie za nezákonné. Dodal, že k činu sa priznáva, ale nesúhlasí so sumou 490 € za samotný mobil zn. Motorola Edge 20 5G z roku 2021. Nikde nie je uvedené, či znalec posudzoval výšku ceny mobilného telefónu 325 € už po amortizácii alebo ako nový mobil. 12. V konečnom návrhu potom žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. 13. Ďalším osobitným písomným podaním prijatým ÚVTOS a ÚVV Leopoldov dňa 20. februára 2023, daným na poštovú prepravu dňa 21. februára 2023, doručeným Krajskému súdu v Trnave dňa 22. februára 2023, podal opäť odvolanie voči vyššie cit. rozsudku. 14. Obžalovaný v tomto písomnom podaní dôvodil tým, že napadnutým rozsudkom bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na 18 mesiacov nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, že jeho trestný čin sa má odrážať od spôsobenej škody, ktorá bola stanovená na 490 € a s odborníkom zaoberajúcim sa predajom mobilných telefónov bola táto znížená na 325 €, čo zodpovedá trestnému činu podľa § 212 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.. Poškodený sa preukázal dokladom o zakúpení mobilného telefónu Motorola 20 Edge 5G. Súd nedal odborníkovi presné pokyny a podľa jeho názoru odborník určil výšku zakúpeného mobilného telefónu Motorola 20 Edge 5G priamo v predajni O2 v Galante za 325 €, nie za 490 €. Je pravdou, že poškodený zaplatil 490 €, ale nie za samotný mobil Motorola 20 Edge 5G. Na okresnom súde žiadal amortizáciu, nakoľko poškodený zaplatil za mobil 325 €. Podotkol, že zmluvu o zakúpení nevidel, ale informoval sa na viacerých miestach aj s odborníkmi na predaj mobilného telefónu a každý jeden mu potvrdil, že 490 € nikdy nestál mobilný telefón zn. Motorola 20 Edge 5 G. Sudkyňa okresného súdu nepribrala znalca na určenie hodnoty nového telefónu, ktorý v deň zakúpenia mohol stáť 325 €. To znamená, že poškodený za mobilný telefón Motorola 20 Edge 5G zaplatil 325 € a nie 490 eur. Preto žiadal o pribratie znalca, ktorý určí skutočnú výšku ceny mobilného telefónu, za ktorý poškodený zaplatil 325 € a používal ho 2 mesiace. Mal za to, že v prejednávanom prípade by sa malo jednať o priestupok, nakoľko mobilný telefón Motorola 20 Edge 5G po amortizácii by mohol byť vyhodnotený sumou v eurách pod 266 eur, čím by zanikla trestná podstata skutku. 15. Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného 4. mája 2023. 16. Za účelom prejednania odvolania obžalovaného nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 12. októbra 2023. Obžalovaný bol o konaní verejného zasadnutia vyrozumený 21.9.2023. 17. Obžalovaný osobitným písomným podaním z 3. októbra 2023, doručeným krajskému súdu 5. októbra 2023, podal návrh „v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. v spojení s ustanovením § 31 ods. 1 a nasledujúce Tr. por.“. 18. Odôvodnil ho tým, že sa dnes (3.10.2023) od svojho dobrého známeho, ktorému bezvýhradne dôveruje, dozvedel, že poškodený v tejto trestnej veci mu odkázal, že on má na Krajskom súde v Trnave známych niektorých sudcov, údajne tam má sudcu, ktorý mu je priamo rodinou a prostredníctvom týchto sudcov bude on vplývať na priebeh výsledku odvolacieho konania tak, aby mu bolo zamietnuté v každom prípade. Keďže mená týchto sudcov krajského súdu neboli konkretizované, je nútený vzniesť námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Krajského súdu v Trnave, pretože má vážne obavy, či krajský súd, resp. sudcovia, ktorí by mohli v tejto veci konať, budú s ním v intenciách spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vylúčenie sudcu, resp. sudcov, u ktorých by mohli vzniknúť vážne pochybnosti o ich zaujatosti pre pomer k prejednávanej veci, prípadne pre pomer k osobe, ktorej sa takýto úkon týka, je jedným z pilierov spravodlivého konania a spravodlivého rozhodnutia vo veci. Pre vyššie uvedené a pre jeho vážnu obavu z toho, či celé odvolacie konanie nebude len sprievodným javom vopred prichystaného rozhodnutia navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetnú vec Krajskému súdu v Trnave odňal a prikázal do iného kraja, kde takáto dôvodná pochybnosť o nezaujatosti sudcu nehrozí. 19. Verejného zasadnutia konaného 12. októbra 2023, ktorého predmetom bolo prejednanie odvolania obžalovaného, sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obžalovaný i jeho obhajca. Účasť obžalovaného bola zabezpečená z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-konferenčného zariadenia podľa § 61b Tr. por., pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. 20. Predseda senátu oboznámil procesné strany, že podanie obžalovaného označené ako námietka zaujatosti a návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por. neobsahuje skutočnosti v zmysle ust. § 31 ods. 1 Tr. por., teda nie je založené na konkrétnych dôvodoch predpokladaných zákonom, ale len na dôvodoch „jedna babka povedala“, keďže obžalovaný neoznačil ani osobu, od ktorej sa mal tieto skutočnosti dozvedieť a ani spôsob, akým sa mal od tejto osoby takéto
skutočnosti dozvedieť (listom, telefonicky, osobne atď.), preto sa o nej v zmysle ust. § 32 ods. 6 Tr. por. konať nebude. 21. A ak sa podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31 Tr. por. nekoná, a teda takáto námietka nie je spôsobilá vyvolať konanie o vylúčení ani konkrétneho (jednotlivého) sudcu, o to viac nie je potrebné konať ani o návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktorý je založený len na takejto procesne neúčinnej námietke zaujatosti smerujúcej voči všetkým sudcom príslušného súdu (argumentum a minori ad maius). Túto skutočnosť je však nevyhnutné procesne zaznamenať, aby bolo zrejmé, že takýto návrh na odňatie a prikázanie veci nezostal nepovšimnutý (viď Stanovisko Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 4/2021 pod por. č. 48). 22. Predmetné podanie obžalovaného je treba dať do súvisu aj s faktom, že mu 6.11.2023 končil výkon trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 0T/265/2022 a mal byť prepustený na slobodu. Aj to svedčí pre záver, že z jeho strany bola námietka zaujatosti vznesená účelovo, v zjavnej snahe docieliť oddialenie konečného rozhodnutia v tejto trestnej veci, keďže toto bolo spojené s jeho ďalším výkonom trestu odňatia slobody. 23. Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, krajský súd dokazovanie nedopĺňal, nakoľko v tomto smere žiadne návrhy neboli. V rámci konečných návrhov prokurátorka navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť v zmysle § 319 Tr. por. ako nedôvodné. Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu mal za to, že s poukazom na skutkový obsah odvolania, že nedošlo k primeranému skutočnému ohodnoteniu výšky škody, ktorá bola krádežou spôsobená, určite by sa dostala pod úroveň trestnosti, preto navrhol krajskému súdu, aby odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaný v rámci svojho konečného návrhu žiadal, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a celý prípad vrátený okresnému súdu, ani puzdro nebolo amortizované, vychádzalo sa z ceny 20 €, preto sa domnieva, že ani telefón nebol amortizovaný. Ku skutku sa opätovne priznal, ale nechce byť neprávom odsúdený, domnieva sa, že hodnota telefónu bola nižšia. Nikde v spise sa nedočítal, čo vlastne poškodený zakúpil. Podľa neho to nebolo zrejmé a je potrebné zistiť amortizáciu týchto vecí. 24. Podľa § 315 Trestného poriadku, o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 25. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výrokom, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. K odvolacím námietka obžalovaného ohľadom výšky spôsobenej škody 26. V súvislosti s odvolacou námietkou obžalovaného, že v prejednávanom prípade sa malo jednať o priestupok, nakoľko mobilný telefón Motorola 20 Edge 5G po amortizácii mal byť vyhodnotený sumou v eurách pod 266 €, čím by zanikla trestná podstata skutku, krajský súd zdôrazňuje, že obžalovaný v konaní pred okresným súdom jednoznačne a priamo za prítomnosti svojho obhajcu, po zákonnom poučení, realizoval vo vzťahu ku skutku opísanému v skutkovej vete obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. 1 Pv 455/21/2202 vyhlásenie o vine, ktoré vyhlásenie okresný súd prijal.
27. Súčasťou opisu skutku v obžalobe, ktorý opis následne pretavil okresný súd do výroku o vine odsudzujúceho rozsudku, je aj skutkový záver, že týmto úmyselným konaním obžalovaného bola poškodenému spôsobená škoda 325 €. Výrok o vine rozsudku okresného súdu je právoplatný, preto záväzný a nemenný. Nie je napadnuteľný odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. tak, ako bol o tom obžalovaný riadne poučený. 28. Inak vyjadrené, ak mal obžalovaný výhrady voči výške škody, ktorú poškodenému svojim protiprávnym konaním spôsobil, tak nemal robiť vyhlásenie o vine, ale mal trvať na riadnom dokazovaní ohľadom tejto skutkovej okolnosti, ktorá je (ako správne uvádza obžalovaný) podstatná z hľadiska právnej kvalifikácie skutku. Keďže tak neučinil, možno tieto jeho odvolacie námietky, ktorými v podstate spochybňuje otázku viny, vyhodnotiť v tejto fáze konania ako bezpredmetné. K výroku o treste a konaniu, ktoré predchádzalo 29. Je treba uviesť v prvom rade to, že obžalovaný všetky svoje odvolacie námietky smeroval do spochybňovania škody spôsobnej trestným činom. Výroku o treste a konaniu, ktoré tomuto výroku predchádzalo, žiadne chyby nevytýkal. S poukazom na to sa krajský súd zameral len na všeobecné posúdenie ich zákonnosti. 30. Pokiaľ ide o konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, krajský súd vlastným prieskumom žiadne pochybenia nezistil. Zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie ohľadom výroku o treste procesne správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie. 31. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, krajský súd na úvod považuje za potrebné pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu. 32. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. 33. Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. 34. Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. 35. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. 36. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. K trestu konkrétne 37. Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd správne u obžalovaného skúmal pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie aj úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť, že a už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zák.). Pri vyrovnanom pomere týchto okolností potom správne pri ukladaní trestu vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby v zmysle ust. § 212 ods. 2 Tr. zák., t. j. 6 mesiacov až 3 roky. 38. Možno doplniť, že vzhľadom na charakter odvolacích námietok obžalovaného a jeho postoj k trestnej činnosti prezentovaný pred odvolacím súdom má krajský súd vážne pochybnosti o tom, či jeho ľútosť bola skutočne úprimná ako predpokladá zákon. Avšak nakoľko bolo odvolanie podané výlučne v prospech obžalovaného, je bližšie rozvádzanie týchto úvah bezpredmetné, nakoľko túto poľahčujúcu okolnosť by mu nebolo možné odobrať. Išlo by o postup v rozpore so zásadou zákazu zmeny k horšiemu vyjadrenou v ust. § 322 ods. 3 Tr. por. 39. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanému je potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. V osobe obžalovaného ide o recidivistu trestnej činnosti, ktorého od páchania trestnej činnosti neodradzujú ani skôr vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody. Niet racionálneho dôvodu sa domnievať, že by iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody v jeho prípade splnil účel trestu sledovaný zákonom. 40. Správne mu tiež okresný súd trest ukladal ako samostatný, podmienky na jeho ukladanie ako súhrnného, či spoločného ani krajský súd nezistil. 41. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresným súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov je podľa názoru krajského súdu trestom neprimerane miernym, najmä vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ až 25 krát súdne trestaný za prevažne majetkovú trestnú činnosti, opakovane bol odsúdený aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom súdenej trestnej činnosti sa dopustil 6. októbra 2021, t. j. necelý mesiac potom ako 5. septembra 2021 vykonal ostatný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov v trestnej veci Okresného súdu Galanta vedeného pod sp. zn. 31T/47/2018. Je chybné domnievať sa, že u takto kriminálne narušenej osoby výkon trestu odňatia slobody kratšieho trvania než ostatný jeho výkon (ukladaný v polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby) splní svoj účel, tu najmä z hľadiska tzv. individuálnej prevencie. Naopak, do popredia musí vystúpiť ochranná funkcia trestu, lebo len výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody mu aspoň na určitý čas zabráni v páchaní majetkovej trestnej činnosti a ochráni tak majetok iných ľudí. 42. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval správne, keď obžalovaného s použitím ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže tento v posledných desiatich rokoch pred spáchaním súdených trestných činov bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. K výroku o náhrade škody 43. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por., ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená. 44. Z vyššie cit. ust. Tr. por. explicitne vyplýva povinnosť súdu zaviazať obžalovaného k náhrade škody, ak je výška škody súčasťou popisu skutku tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Preto okresný súd postupoval správne a zákonne, keď poškodenému, ktorý si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, priznal nárok na náhradu škody vo výške 325 €, teda v sume vyjadrenej v opise skutku, keďže mu obžalovaný dosiaľ preukázateľne túto škodu nenahradil. Záverečné zhrnutie 45. S poukazom na vyššie prezentované skutočnosti a právne úvahy dospel krajský súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. na verejnom zasadnutí zamietol. 46. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.