Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-368-2004.pdf
PDF · 77.51 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/368/2004
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Liptovský Mikuláš, proti povinnej P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX/XXX, S. Y. - Q. Y., dedičke po pôvodnom povinnom K. F., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom R. Ľ. XXX, zomr. 22. 03. 2012, pre vymoženie pohľadávky 257,32 Eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 669/15, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 510/04, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú.
Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie trovy exekúcie vo výške 68,93 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Matejovie sa dňa 14. 07. 2004 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 510/04 na vymoženie pohľadávky vo výške 7 752,- Sk, priznanej vykonateľným Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. 723-984-4105/2002 zo dňa 23. 01. 2002, vydaným pobočkou Liptovský Mikuláš. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 000820* zo dňa 30. 07. 2004, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08. 2005 (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 7 752,- Sk a trovy exekúcie.
V priebehu konania požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie. Svoj podnet odôvodnil tým, že povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľa.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súde exekúciu zastaví, ak to ustanovuje tento zákon.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Z dedičského spisu 6D/294/2012 mal súd za preukázané, že povinný zomrel dňa 22. 03. 2012 a dedičské konanie bolo uznesením zo dňa 15. 05. 2012, č. k. 6D/294/2012 - 11 zastavené pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie exekúcie voči právnej nástupkyni je tak neprípustné,
nakoľko povinný nezanechal žiadny majetok. Na základe uvedeného súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenému, aby zaplatil súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 14. 07. 2004, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008.
Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za tri začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške po 6,64 Eur. Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného súdnemu exekútorovi patrí odmena za prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, vyhodnotenie komplexnosti materiálu v trvaní 20 minút, za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 06. 08. 2004 v trvaní 20 minút, za spracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 10. 11. 2009 v trvaní 20 minút, za spracovanie dvoch príkazov na začatie exekúcie zo dňa 10. 11. 2009 a 18. 12. 2009 v trvaní 40 minút a spracovanie dvoch exekučných príkazov zo dňa 10. 11. 2009 a 18. 12. 2009, spolu vo výške 19,92 Eur.
Po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 15 vyhlášky, priznal paušálnu sumu odmeny vo výške po 3,32 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (doručené súdnym exekútorom), za zisťovanie platiteľa mzdy povinného (žiadosť o súčinnosť Sociálnej poisťovni zo dňa 24. 11. 2004), ta zisťovanie účtu povinného (žiadosť o súčinnosť Daňovému úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 10. 11. 2009) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť Okresnému dopravnému inšpektorátu zo dňa 10. 11. 2009), spolu vo výške 19,92 Eur.
Exekútorovi nepatrí paušálna náhrada za doručenie dvoch príkazov na začatie exekúcie a exekučných príkazov, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v exekútorskom spise vyplýva, že príkaz bol Slovenskej sporiteľni, a. s. doručený prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Ak súdny exekútor na doručovanie využije služby iného subjektu (pošta), potom mu patrí len náhrada hotového výdavku
- poštovného, a nie paušálna náhrada podľa § 15 vyhlášky. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v
právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Doručenie druhého príkazu na začatie exekúcie nie je v spise žiadnym spôsobom preukázané.
V súlade s ustanovením § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť patrí aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 17,60 Eur.
Súdny exekútor je platiteľom DPH, preto súd zvýšil priznanú odmenu spolu s náhradami v celkovej výške 57,44 Eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 11,49 Eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 68,93 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.