Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-80-2012.pdf
PDF · 76.26 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/80/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, proti povinnej: M. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. - C., I. XXX, o vymoženie sumy 1.808,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra, č. k. 7Er/1183/2011 - 12, zo dňa 28. novembra 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vydaním vyššou súdnou úradníčkou, zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, § 35 ods. 1, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a) b), § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, 6, § 54 ods. 1 prvej vety zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ako aj zisteným skutkovým stavom. Konštatoval, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok č.k. RK-176/11- Mk, vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 793/21, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.808,99 eura s príslušenstvom. Súd preskúmaním všeobecných úverových podmienok oprávneného zistil, že vo všeobecných podmienkach, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v čl. 16, je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ. Súd predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nebola povinnou ako spotrebiteľom individuálne dojednaná, tento mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Dôvodil aj tým, že predmetná rozhodcovská doložka vyžaduje od povinnej ako spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Mal za to, že aj keď rozhodcovská doložka dáva síce zmluvným stranám na výber riešenie sporov cestou príslušného súdu alebo pred rozhodcom, avšak samotný výber v konečnom dôsledku závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr a v praxi je reálny predpoklad, že na súd sa neobráti spotrebiteľ, ale dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje, v dôsledku čoho spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. S poukazom na uvedené konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným ako dodávateľom a povinnou ako spotrebiteľom, a to v neprospech spotrebiteľa. Navyše podľa názoru súdu sa predmetná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, a ako taká
je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Vzhľadom na to, že predmetná rozhodcovská doložka je neplatná, nemôže byť rozhodcovský rozsudok v danej veci vydaný na jej základe exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Na základe uvedeného súd žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolania, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Podľa názoru oprávneného zmyslom exekučného konania nie je opätovne preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať, pričom možnosť zaoberať sa právnym dôvodom judikovaného plnenia by sa súd mohol, hoci len obmedzene, výlučne na základe procesného úkonu - žaloby o zrušenie rozhodcovského konania podanej účastníkom konania, v rámci právom osobitne upraveného typu konania. Preskúmavanie exekučného rozhodnutia v kontexte § 45 ods. 1 písm. c) OSP podľa názoru oprávneného znamená, či plnenie, na ktoré zaväzuje rozsudok je možné, dovolené a v súlade s dobrými mravmi, nie či zmluva ako právny úkon je možná, dovolená alebo v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti oprávnený nesúhlasil s argumentáciu o neplatnosti rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že pre konanie o výkon rozhodnutia však ustanovenie právneho poriadku, a to nielen národného, ale ani komunitárneho (v podobe Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čo sekundárnych aktov - nariadenia, smernice), nemá žiadne ustanovenia o práve súdu posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. Podľa názoru oprávneného exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého z obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc. Navyše oprávnený poukazujúc na čl. 18 ods. 18.1 zmluvy uviedol, že z formulácie predmetného článku (upravujúci rozhodcovskú doložku) vyplýva, že osoba podávajúca žalobu (žalobca) - ktorou môže byť tak veriteľ ako aj dlžník - sa môže rozhodnúť buď pre konanie pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z toho považoval za preukázané, že uvedené ustanovenie neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov, nezrovnalostí, nárokov medzi jej účastníkmi atď. Dodal, že ustanovenie zmluvy v čl. 18 ods. 18.1 neodporuje § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a je v súlade s prílohou č. 1 k smernici 93/13/EHS písmeno q). Oprávnený vychádzajúc zo zákonného textu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, bol toho názoru, že predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou. K argumentácii podporne odkázal aj na rozsudok a postup Okresného súdu Žilina, č. k. 14C/166/2008 - 82. Záverom si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 115,38 eura s DPH. Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP vec prejednal podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 10. 11. 2011, kedy bol súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Ivanovi Šteinerovi, PhD., so sídlom Exekučného úradu Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, doručený návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-176/11-MK, zo dňa 20. 09. 2011, vydaný JUDr. Michalom Krnáčom, rozhodcom, so sídlom Žilina, Vojtecha Tvrdého 793/21, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 10. 2011 a vykonateľnosť dňa 10. 10. 2011. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor prvostupňovému súdu dňa 16. 11. 2011, o ktorej súd prvého stupňa následne napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že túto z dôvodov v ňom uvedených zamietol. Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu, alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, pretože celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pretože rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Keďže odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval odvolací súd za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Pre vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.