Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Co-212-2012.pdf
PDF · 65.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/212/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa F. A., narodeného XX. XX. XXXX, bytom B. B., P. C. XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Ivanom Justinom Škrabalom, bytom Banská Bystrica, ul. Horná 54, proti odporcovi V. A., narodeného XX. XX. XXXX, bytom B. B., ul. Q. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Krištofom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná 34/A, o určenie vypratať pozemky a vyslovenie zákazu vstupu a vjazdu na pozemky, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/263/2011-39 zo dňa 21. 05. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh odporcu na prerušenie konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci nie je dôvod na obligatórne prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ako sa ho domáhal odporca vo svojom návrhu na prerušenie konania. Napriek tomu súd skúmal, či v zmysle podaného návrhu nie je daný dôvod na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t. j. prerušenie fakultatívne. Vychádzal z toho, že v návrhu odporca poukazoval na to, že navrhovateľ (syn odporcu) sa voči nemu správa v rozpore s dobrými mravmi, a preto odporca spolu s manželkou podajú žalobu o vrátenie daru. Mal zato, že o tejto otázke nie je možné rozhodnúť v tomto konaní a navrhol, aby bolo konanie prerušené. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia zrozumiteľne uviedol, že v danej veci nie je dôvod ani na prerušenie konania do času, kým súd právoplatne rozhodne o vrátení daru, predovšetkým preto, že v čase vyhotovenia rozhodnutia okresného súdu odporca s manželkou ešte nepodal návrh na začatie konania o vrátení daru a bolo by preto neefektívne a v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, keby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania o vrátenie daru, ktoré sa ešte ani nezačalo a nie je ani isté, či sa aj začne.
Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie odporca. Odôvodnil ho tým, že podľa jeho názoru by bolo práve z hľadiska hospodárnosti výhodnejšie „keby sa najskôr rozhodlo o vrátení daru, ako vykonávalo rozsiahle dokazovanie (výsluchy svedkov a podobne), ktoré konanie by mohlo byť v konečnom dôsledku zbytočné“. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a návrhu na prerušenie konania vyhovel.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1, 2 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo návrhu na prerušenie konania, ktoré posudzoval v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ ako aj podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., nevyhovel.
Je nepochybné, že navrhovateľ sa domáhal prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.. Tu treba zdôrazniť, že podľa tohto ustanovenia, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo, ak súd dal na takéto konanie podnet. Znamená to, že je na úvahe súdu, aký postup zvolí, a preto rozhodnúť na návrh účastníka podľa § 109 ods. 2 písm. c/ tak, že bude konanie prerušené, nie je účastníkovým právom. Právom účastníka je navrhnúť prerušenie, avšak závisí iba na súde, aby posúdil, či v konaní, na ktoré sa účastník odvoláva, môže byť vyriešená otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v prebiehajúcom konaní. Vždy ide o predbežnú otázku, ktorú si v tomto prípade môže súd vyriešiť aj sám, a teda, nie je jeho povinnosťou konanie v takomto prípade prerušovať.
Odvolací súd z totožných dôvodov ako okresný súd poukazuje najmä na tú okolnosť, že v danom prípade vôbec nie je zrejmé, či konanie, na ktoré odkazuje odporca, vôbec prebieha. I v prípade, ak by konanie prebiehalo, je na úvahe súdu, či konanie preruší. Ak sa však rozhodne, že konanie nepreruší a neurobí ani iné vhodné opatrenie, danú otázku - pre výsledok jeho konania zásadného významu - si musí rozriešiť sám v podobe rozhodnutia prejudiciálnej alebo predbežnej otázky. Riešenie tejto predbežnej otázky (vrátenie daru) súd nevyjadrí formou výroku, ale sa prejaví v spôsobe rozhodnutia o návrhu vo veci samej. Toto riešenie bude rozvedené iba v dôvodoch jeho rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne.
Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.