Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/20/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. X., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: matky Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q.-D., J. XX/X a otca R. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. M., N. XXX, zastúpeného Mgr. Ľudmilou Krajinčákovou Blahovou, advokátkou so sídlom vo Veľkom Záluží, Jána Hollého 1468/1, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 23. apríla 2012, č. k. -47, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra, č. k. -82 zo dňa 27. 08. 2009 tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého G. X., nar. XX. XX. XXXX zvýšil zo sumy 54 eur na sumu 85 eur mesačne od 01. 01. 2012, pričom otec dieťaťa je povinný platiť výživné na maloleté dieťa k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. Zročné výživné, ktoré zo strany otca pre maloletého za obdobie od 01. 01. 2012 do 30. 04. 2012 predstavuje sumu 178 eur, povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku (správne: omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia). Zároveň o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania s odkazom na ust. . V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že na základe vykonaného dokazovania považoval za dôvodné upraviť výšku výživného zo strany otca pre maloletého zvýšením z 54 eur mesačne na sumu 85 eur mesačne, a to od 01. 01. 2012, v ktorom mesiaci matka dieťaťa o zvýšenie výživného požiadala. Nepovažoval návrh matky na zvýšenie výživného v rozsahu sumy 120 eur mesačne za dôvodný, pretože táto suma by rozhodne nezodpovedala pomerom na strane otca dieťaťa a tým ani odôvodneným potrebám dieťaťa, ktoré sú práve od možností, schopností a majetkových pomerov na stranách rodičov dieťaťa odôvodnené. Pri rozhodovaní o návrhu matky v tejto veci porovnal stav pomerov, ktoré existovali na stranách maloletého dieťaťa a tiež jeho rodičov v čase poslednej úpravy výživného so stavom pomerov, ktoré na stranách dieťaťa a jeho rodičov existujú v súčasnej dobe. Konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletého k podstatným zmenám v jeho pomeroch, keďže maloletý G. je starší, v školskom roku 2011/2012 navštevoval 8. triedu základnej školy, v ktorej matka platí výdavky nevyhnutne spojené s návštevou školy. Dodal, že maloletý má navyše zdravotné problémy sledované kožnou lekárkou a pre ne je odkázaný na liečbu ordinovanými masťami, za ktoré matka dopláca. Lekárka u maloletého odporučila návštevu kozmetičky. Maloletý sa venuje hokejbalu, pričom táto aktivita je finančne náročná, vzhľadom na kúpu výstroja a účasť na zápasoch. Okrem uvedeného má maloletý bežné potreby na stravovanie, oblečenie, obuv a potreby

do školy. Zúčastňuje sa aj aktivít, ktoré organizuje škola a ktoré sú spoplatnené. Zmenili sa pomery na strane matky maloletého, ktorej sa narodili dvojičky N. a Y. X., a teda jej pribudli dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Matka v porovnaní s poslednou úpravou výživného v dôsledku trvania rodičovskej dovolenky prišla z objektívnych dôvodov o príjem z výkonu práce v pracovnom pomere a v súčasnej dobe poberá len štátne dávky v súvislosti s trvaním rodičovskej dovolenky a prídavky na deti. U otca detí nastala podstatná zmena v pomeroch v tom, že je znova zamestnaný. Nie je odkázaný už len na poberanie dávky v nezamestnanosti, od ktorej súd naposledy odvodil výšku výživného v sume 54 eur, keď dávka v nezamestnanosti u otca predstavovala sumu 256,60 eura mesačne. V súčasnej dobe je príjem otca 369,67 eura mesačne v čistom a v sume 66,31 eura mu boli vyplatené aj nemocenské dávky. Majetkové pomery na strane otca sa nezmenili a nezmenil sa ani charakter bývania u otca. Otec maloletého dieťaťa už nespláca úvery, ktorými bol zaťažený v čase poslednej úpravy výživného. Naďalej žije so svojou matkou a spolu s ňou sa podieľa na výdavkoch na bývanie. Zvýšením príjmu na strane otca, ktorý bol preukázaný potvrdením jeho zamestnávateľa o príjme, vznikol priestor pre úpravu výšky výživného syna G., keďže otec maloletého v súčasnej dobe dosahuje vyšší príjem ako len príjem z poberania dávky v nezamestnanosti a jeho príjem je vyšší aj od príjmu, ktorý dosahoval v čase poslednej úpravy výživného. U otca považoval za prioritný záväzok jeho vyživovaciu povinnosť k maloletému a ďalším, otcom uvádzaným finančným záväzkom priradil až druhoradý charakter. S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 54 eur mesačne na sumu 85 eur mesačne od 01. 01. 2012. Vzhľadom k uvedenému vzniklo zo strany otca pre maloletého zročné výživné za obdobie od 01. 01. 2012 do 30. 04. 2012 v sume 178 eur, ktoré predstavuje rozdiel medzi sumou výživného, ktoré by mal otec zaplatiť na maloletého syna podľa tohto rozsudku a sumy výživného, ktorú otec na maloletého syna v uvedenom období zaplatil. Rozdiel súm 340 eur a 162 eur predstavuje sumu 178 eur ako sumu zročného výživného. O zročnom výživnom rozhodol podľa a umožnil ju otcovi splácať v splátkach po 15 eur mesačne.

Odvolanie proti rozsudku podal otec maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania v zmysle z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na o rodine a uviedol, že v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa jednostranne vyhodnotil dôkazy v jeho neprospech, nakoľko uviedol, že prioritným záväzkom otca je jeho vyživovacia povinnosť a iné finančné záväzky majú iba druhoradý charakter. Mal za to, že v prípade otca maloletého bral do úvahy iba výšku jeho príjmov a u matky iba výšku deklarovaných výdavkov. Uviedol, že jeho príjem je 369,79 eura mesačne, pričom najzákladnejšie mesačné výdavky sú v hodnote 318 eur. Poukázal na to, že ak by boli príjmy a výdavky matky také ako deklaruje, nebolo by možné takúto finančnú situáciu zvládnuť bez pôžičky, avšak matka deklarovala iba debet v sume 1.000 eur. Konštatoval, že na pojednávaní každá zo strán uviedla výšku príjmov a výdavkov, avšak súd prvého stupňa nedal účastníkom možnosť vyjadriť sa k navrhovaným dôkazom. Jediná otázka, ku ktorej sa otec mohol vyjadriť, bola, či s návrhom matky súhlasí alebo nesúhlasí. Pokus o vyjadrenie sa k deklarovaným výdavkom mal byť odmietnutý. Odmietol, aby výšku výdavkov na maloletého v značnej miere ovplyvňovali výdavky na lyžiarsky výcvik a hokejbal, nakoľko tieto výdavky nie sú nevyhnutné, najmä v situácii, keď matka má príjem 313 eur a otec 369 eur. Nakoľko žiadny z rodičov nedokáže tieto výdavky uhrádzať, je potrebné dočasne nároky obmedziť, prípadne riešiť financovanie športových aktivít formou sponzorstva, ale nie zvyšovaním výživného na strane otca. Odmietol, aby zabezpečenie jeho základných životných potrieb bolo znemožnené plnením zvýšeného výživného na maloletého, kvôli výdavkom, ktoré nie je potrebné vynaložiť. Uznal, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery na jeho strane, nakoľko sa jeho príjem zvýšil o 113 eur, ale na strane výdavkov maloletého k významnej zmene nedošlo.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s ním nesúhlasí, nakoľko považuje výdavky na športové aktivity maloletého za opodstatnené, keďže maloletý je v danom športe veľmi dobrý. Uvedené podporuje aj to, že po skončení základnej školy plánuje študovať na strednej škole so športovým zameraním, kde sú posudzované dosiahnuté výsledky zo športových aktivít, na ktoré sa zameral. Zdalo sa jej zarážajúce, že namiesto toho, aby bol jeho otec hrdý na výsledky a úspechy svojho syna, snaží sa mu zabrániť vo vykonávaní toho, čo má rád. K svojej finančnej situácii uviedla, že má u svojich rodičov dlh 3.000 eur, keďže si od nich musela požičať finančné prostriedky.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby Krajský súd v Nitre rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, vzhľadom na vykonané dokazovanie, stav pomerov na strane dieťaťa, kedy sa od poslednej úpravy spred 4 rokov zvýšili náklady a bežné výdavky na maloletého, ako aj pomery na strane otca.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), s verejným vyhlásením rozhodnutia ( ) a dospel k názoru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, a preto ho podľa ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (odsek 3).

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa , ale obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t.j. pre vec rozhodujúce. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Poukázal na to, že rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Pojem výživné znamená zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má vyhranený účel (úhrada osobných potrieb), a že jej základom a vlastným dôvodom existencie je určitý osobný, rodinný vzťah medzi oprávneným a povinným. Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorý má osoba oprávnená. Výživné je právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z toho hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného je podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby ich pôsobenie bolo čo najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i pre poruchové prípady plnenie výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v rodine. Nárok na výživné a vyživovacia povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že k vzniku vyživovacej povinnosti postačí, aby tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví bez toho, aby k tomu museli pristúpiť akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Výživné, i keď je samostatným nárokom, má úzky vzťah k iným inštitútom rodinného práva. Platí to najmä o ustanoveniach o výchove maloletých detí, lebo povinnosť rodičov zaistiť ich riadnu výchovu i výživu je potrebné chápať komplexne. Právne predpisy, ktoré upravujú výživné majú kogentnú povahu, teda nemôžu byť menené dohodou medzi oprávneným a povinným. Z povahy výživného ako zákonného nároku vyplýva i to, že zákon záväzne upravuje i jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri jeho určovaní kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Pri rozhodovaní o výživnom musí súd vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre

stanovenie a výšku výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodný stav, ktorý tu je v dobe jeho vyhlásenia ( ).

Odvolací súd mal za to, že dokazovanie prvostupňového súdu bolo veľmi starostlivo orientované na to, či k zmene pomerov došlo, t. j. aby boli spoľahlivo zistené okolnosti rozhodné pre stanovenie výživného v dobe, kedy sa rozhodovalo o novej úprave, nakoľko zmena pomerov musí byť závažnejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. V zmysle zásady „rebus sic stantibus“, ktorá vyjadruje, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo určené, konštatoval, že ak dôjde k zmene týchto pomerov, musí sa to odraziť i v úprave vyživovacej povinnosti. Zmenu pomerov možno považovať za impulz k zahájeniu súdneho konania, ktoré môže skončiť novou úpravou výživného. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že zmena zamestnania alebo zmena platu povinného môže, ale aj nemusí, byť bez ďalšieho dôvodom pre zmenu rozhodnutia o výživnom, pretože o rozsahu výživného nerozhoduje fakticky dosahovaný príjem, ale príjem zodpovedajúci zárobkovým možnostiam povinného. Pri rozhodovaní o zvýšení výživného posúdil komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov a odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom v časti určenia výživného. Zistil, že zmeny v pomeroch účastníkov nepôsobili proti sebe. Konštatoval, že sa v danom prípade jednalo o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného, nakoľko zmena bola takej povahy, že bol daný reálny dôvod meniť predchádzajúce súdne rozhodnutie. Na jednej strane sa jednalo o vyšší príjem na strane otca, nižší príjem na strane matky, ako i jej zvýšené finančné výdavky spojené so vznikom ďalších dvoch vyživovacích povinností a v neposlednom rade sa jednalo o vyššie náklady spojené s výchovou a starostlivosťou o maloletého, vzhľadom na to, že o výživnom sa naposledy rozhodovalo v roku 2009, č. k. -82. Poukázal na skutočnosť, že náklady, na ktorých úhradu je určené výživné, nie je možné zredukovať len na zaistenie výživy. Je potrebné prihliadať aj na náklady spojené s výchovou maloletého primerané jeho veku, nadaniu a zdravotnému stavu. Náklady vynakladané na školu, ktorú maloletý navštevuje, sa musia taktiež premietnuť do výšky výživného, ako aj náklady na stravu, oblečenie, obuv, telefón a športové aktivity (hokejbal za HBK Nitrianski Rytieri), ktorým sa maloletý venuje. Maloletý má nielen právo na úhradu svojich základných životných potrieb, ale aj na zabezpečenie duchovného rastu prostredníctvom vykonávania športovej činnosti prispievajúcej k všestrannému rozvoju maloletého dieťaťa. Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že maloletý má zhoršený zdravotný stav vyžadujúci pravidelné návštevy u odbornej lekárky a kozmetičky, ako i nakupovanie špeciálnej kozmetiky. Matka maloletého je momentálne na materskej dovolenke, nakoľko sa jej vo februári 2010 narodili dvojičky N. a Y. X.. Z potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku za rok 2011 vyplýva, že za mesiace január až október poberala 256 eur mesačne a za november a december 237,60 eura mesačne. V súčasnosti poberá rodičovský príspevok vo výške 243,40 eura a prídavky na tri deti vo výške 67,62 eura mesačne. Prídavky na dieťa poberala v roku 2011 vo výške 66,03 eura mesačne. Z oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti, ktoré vydal Obvodný úrad Nitra, odbor živnostenského podnikania, vyplynulo, že manžel matky maloletého, N. X., nar. XX. XX. XXXX, má pozastavené prevádzkovanie živnosti na dobu od 01. 11. 2011 do 31. 10. 2012. Jeho iný príjem preukázaný nebol. Na druhej strane, čistý príjem otca maloletého ako stolára zamestnaného v SKIPPI Nitra, s. r. o. za obdobie od februára 2011 do januára 2012 činila priemerne suma 369,67 eura netto mesačne, pričom v uvedenej spoločnosti je zamestnaný od 07. 07. 2010. Odvolací súd mal za to, že sa zmenili pomery na strane maloletého, vzhľadom k tomu, že s pribúdajúcimi rokmi rastú aj náklady na starostlivosť, výživu a vzdelávanie, tak aj na strane otca maloletého, ktorému sa zvýšil príjem.

Nakoľko matka maloletého znáša prevažnú väčšinu nákladov na starostlivosť o maloletého a otec je schopný platiť vyššie výživné, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne. Doposiaľ určená suma 54 eur mesačne nebola primeraná, vzhľadom na oveľa vyššie výdavky na strane maloletého. Prvostupňovým súdom určená výška výživného na 85 eur mesačne je zodpovedajúca, vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa. Odvolací súd mal zmenu pomerov za preukázanú. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa a povinnosťou každého rodiča je zabezpečenie primeranej starostlivosti a výchovy pre svoje dieťa. Splnenie vyživovacej povinnosti je vždy prioritou.

V prípade, že sa v budúcnosti objektívne zmenia pomery na strane účastníkov, či vo výške príjmov rodičov, alebo v odôvodnených potrebách dieťaťa, môže opätovne dôjsť na návrh alebo aj bez návrhu k zmene výživného pre maloleté dieťa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, pričom takýmto konaním je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.