Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-242-2012.pdf
PDF · 81.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/242/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky: Y. Z., bytom P. Y. XXX, proti odporcom v rade: 1/ Financreal s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Ul. Bezručova 1191/3, 2/ Stály rozhodcovský súd, a.s., so sídlom v Bratislave, Ul. Žabotova č. 2B, v konaní o zrušenie úverovej zmluvy, o odvolaní navrhovateľky, odporcu v 1/ rade proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 7C/284/10-202 zo dňa 20.2.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Martin rozsudkom č.k. 7C/284/10-202 zo dňa 20.2.2012 určil, že zmluvné podmienky, ktorými bola určená výška paušálnych nákladov 1,33 € mesačne z istiny úveru, úrok z omeškania za neuhradenú splátku 0,3 % denne z dlžnej sumy alebo jej časti a zmluvná pokuta pri predčasnej splatnosti úveru 15 % ročne zo súčtu dlžnej sumy nevyplatenej istiny a dohodnutého navýšenia počnúc prvým dňom po dni, ktorým sa úver stal predčasne splatným, sú neprijateľné. Vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd zrušil úverovú zmluvu č. 92646, ktorú uzavrela z toho dôvodu, že bola uvedená do omylu. Mala za to, že zmluvu o úvere podpísala s firmou MaxFin. Nebolo jej umožnené prečítať listiny, ktoré podpisovala spolu s manželom. Bol na ňu robený nátlak s tým, že všetky papiere treba rýchlo podpísať. Keď bola odvezená k notárovi do Martina a následne späť na Katastrálny úrad do Turčianskych Teplíc. Takouto formou podľa nej sa chcel odporca v rade 1/ dostať k nehnuteľnosti a z toho dôvodu zriadil aj záložné právo k nehnuteľnosti. Ďalej poukázala na to, že jej ako invalidnej dôchodkyni bol poskytnutý vysoký úver a jej príjem nepostačoval na mesačné splátky. Návrh podala aj voči odporcovi v rade 2/, nakoľko tento pri svojom rozhodnutí nedostatočne posúdil vec. Navrhla preto úverovú zmluvu zrušiť, ktorú uzavrela s odporcom v 1/ rade s tým, že odporca v 2/ rade mal o nekalých praktikách odporcu v 1/ rade vedieť.
Súd prvého stupňa po doplnenom dokazovaní v zmysle intencií zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 5Co/287/2011 zo dňa 24.10.2011, dospel k právnemu záveru, že zmluvné podmienky, ktorými bola určená výška paušálnych nákladov 1,33 € mesačne z istiny úveru, úrok z omeškania za neuhradenú splátku 0,3 % denne z dlžnej sumy alebo jej časti a zmluvná pokuta pri predčasnej splatnosti úveru 15 % ročne zo súčtu dlžnej sumy nevyplatenej istiny a dohodnutého navýšenia počnúc prvým dňom po dni, ktorým sa úver stal predčasne splatným sú neprijateľné a to v zmysle ust. §
53 ods. 4 písm. k) OZ, keď vzťah medzi účastníkmi posudzoval ako vzťah spotrebiteľský. Zmluvné podmienky posudzoval z úradnej povinnosti. Iné prijateľné zmluvné podmienky súd v danom právnom vzťahu nevidel. Ohľadom zrušenia úverovej zmluvy ako žiadala navrhovateľka, nemohol vyhovieť, pretože navrhovateľka nepreukázala, že by ju odporca pri uzatváraní úverovej zmluvy priviedol do omylu, že by bol tento právny úkon absolútne neplatný. K tomuto záveru dospel predovšetkým na základe výpovede samotnej navrhovateľky, ktorá už v minulosti viackrát uzavrela úverové zmluvy s odporcom v rade 1/. V žiadosti o poskytnutie úveru , ktorú podpísala navrhovateľka a jej manže,l bol uvedený odporca v rade 1/. Taktiež platby, ktoré boli vykonané, boli zaslané na jeho účet. Navrhovateľka a jej manžel vedeli, čo uzatvárali za účelom získania úveru, dokonca podpísali aj čestné prehlásenie, že vzhľadom na svoju finančnú situáciu sú schopní splácať úver. Preto prvostupňový súd jednoznačne konštatoval, že vzhľadom na ich predchádzajúce úvery boli znalí postupu aj všetkých rizík, ktoré z toho vyplývajú. Nakoľko nepreukázala navrhovateľka svoje tvrdenia, že bola privedená do omylu, a ani z listinných dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii, k takémuto záveru nedospel, a preto vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak navrhovateľka, ako aj odporca v 1/ rade. Odporca v 1/ rade uviedol, že rozsudok okresného súdu nepovažuje za správny v tej časti, kde súd určil, že zmluvné podmienky, ktorými bola určená výška paušálnych nákladov 1,33 € mesačne z istiny úveru, úrok z omeškania za neuhradenú splátku 0,3 % denne z dlžnej sumy alebo jej časti a zmluvná pokuta pri predčasnej splatnosti úveru 15 % ročne zo súčtu dlžnej sumy nevyplatenej istiny a dohodnutého navýšenia počnúc prvým dňom po dni, ktorým sa úver stal predčasne splatným, sú neprijateľné. V odvolaní zdôraznil, že navrhovateľka s odporcom uzatvorili 24.8.2009 zmluvu o úvere 92646 podľa § 497 a nasl. ust. Obchodného zákonníka (ďalej len „zmluva“). Predmetná zmluva je koncipovaná jasne, na prvej strane je napísané, akú sumu si dlžníčka požičiava, číslami, slovom, miera navýšenia z istiny úveru, celková výška úveru s dohodnutým navýšením, výška mesačne splátky, doba splácania úveru, splatnosť mesačnej splátky, RPMN, čiže navrhovateľka presne vedela, akú sumu si požičiava, na akú dobu, s akým mesačným úrokom a akú sumu vráti. Ďalej zdôraznil, že v prípade, ak by spotrebiteľka považovala zmluvné podmienky za pre ňu neprijateľné, mala predsa zákonné právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 dní. Čo sa týka zmluvnej pokuty, pokuta je zabezpečovacím inštitútom, ktorého účelom je jednak hrozba sankcie voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní zabezpečovaciu povinnosť a jednak zabezpečenie veriteľa proti prípadným škodám, ktoré by mu mohli nesplnením zabezpečenej povinnosti vzniknúť. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad porušenia dojednanej zmluvnej povinnosti nie je príslušenstvom pohľadávky zo zmluvy, v ktorej bola dojednaná, ale je samostatným právom. Primárne má teda zmluvné dojednanie v zmluvnej pokute slúžiť preventívne ako hrozba pred nesplnením zmluvnej povinnosti. Preto má zato, že súd prvého stupňa nevykonal riadne všetky dôkazy a tiež nesprávne právne vec posúdil. Preto navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrhu vyhovie.
Navrhovateľka v podanom odvolaní uviedla, že prvostupňový súd opätovne vec nesprávne právne posúdil a poukázala na to, že nesprávnosti vytýkala okresnému súdu už v predošlom odvolaní, v ktorom nič nezamlčala a na svojom odvolaní trvá. Navrhla preto rozsudok okresného súdu zrušiť.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca v 1/ rade, ktorý uviedol, že navrhovateľkou podané odvolanie nepovažuje za dôvodné, a preto ho navrhol zamietnuť.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril aj odporca v 2/ rade, ktorý uviedol, že v danom prípade nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2,4 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli odvolatelia v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že prvostupňový súd postupoval dôsledne v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. 5Co/287/2011, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok okresného súdu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V tomto zrušujúcom uznesení bolo uvedené, súd prvého stupňa doplní dokazovanie naznačeným smerom, keď navrhovateľka podaným návrhom sa domáhala neplatnosti úverovej zmluvy č. 92646 zo dňa 28.4.2009, na ktorý právny vzťah sa vzťahuje režim zák. č. 258/2011 Z.z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Aj keď táto zmluva obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 43,72 %, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov 12,92 %, nebolo jasné, prečo mala navrhovateľka platiť ďalšie paušálne náklady vo výške 1,33 % mesačne z istiny úver, ktoré ako konštatoval odvolací súd, boli vyjadrené už v ročnej percentuálnej miere nákladov. Úrok z omeškania za neuhradené splátky 0,3 % denne z dlžnej sumy alebo jej časti, t.j. 109,5 % ročne, považoval odvolací súd za úžernícky, keď opodstatnenie nemala ani zmluvná pokuta pri predčasnej splatnosti úveru vo výške 15 % ročne zo sumy dlžnej sumy nesplatenej istiny a dohodnutého navýšenia. Preto správne prvostupňový súd po doplnenom dokazovaní vychádzajúc z vyššie uvedených intencií zrušujúceho uznesenia krajského súdu, dospel k právnemu záveru, že zmluvné podmienky, ktorými bola určená výška paušálnych nákladov 1,33 € mesačne z istiny úveru, úrok z omeškania za neuhradenú splátku 0,3 % denne z dlžnej sumy alebo jej časti a zmluvná pokuta pri predčasnej splatnosti úveru 15 % ročne zo súčtu dlžnej sumy, nevyplatenej istiny a dohodnutého nayvýšenia počnúc prvom dňom po dni, ktorým sa úver stal predčasne splatným, sú neprijateľné a to v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, nemohol prisvedčiť ani navrhovateľke ani odporcovi v 1/ rade, ktorý odvolania nepovažoval za dôvodné, a preto s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a ďalšie odôvodnenie nevyhotovuje.
Keďže navrhovateľka ani odporca v 1/ rade v odvolacom konaní neboli úspešní, nepatrí im podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.