Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (26)Rozsudok_1T-78-2012.pdf
PDF · 75.2 KB
No categories available
1T/78/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. júla 2012 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : G. V. , nar. XX.XX.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom V. č. XX, okres Prievidza, nezamestnaný,
j e v i n n ý , ž e
hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 4C 118/2009-29 zo dňa 04. augusta 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. septembra 2009, bol s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku zaviazaný prispievať na výživu svojich detí maloletej N. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur a maloletej N. V., nar. XX.XX.XXXX sumou 75 eur mesačne vopred najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky G. V., tejto povinnosti sa v V., ako aj v bydlisku oprávnených a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 07. septembra 2009 do 12. apríla 2012 úmyselne vyhýbal tým, že v čase od 01. decembra 2011, keď mal príjem zo zamestnania si vyživovaciu povinnosť u zamestnávateľa R.-Y. s.r.o. nenahlásil, sám si ju dobrovoľne neplnil a v čase, keď bol bez zamestnania, nezaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, teda nemal vážny záujem získať zamestnanie, v období od 07. septembra 2009 doposiaľ bol evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny od 15. júna 2009 do 15. septembra 2009, od 10. augusta 2010 do 11. novembra 2010 a od 25. februára 2011 do 15. mája 2011, vždy bol vyradený pre nespoluprácu, pričom v predmetných obdobiach, s výnimkou poslednej evidencie poberal dávky v nezamestnanosti, čím na výživnom zostal dlhovať za obdobie od 07. septembra 2009 do 30. júla 2012, s výnimkou uhradeného výživného vo výške 610 eur oprávnenej G. V. sumu 5.515 eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas,
t ý m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2,3 písm. b) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 262/2011 Z.z.
a za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 32 (tridsaťdva) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného G. V., vypočul poškodenú
- svedkyňu G. V., oboznámil sa s listinnými dôkazmi, so správami o povesti a s odpisom registra trestov.
Obžalovaný G. V. tak, ako v prípravnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že je pravdou, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 4C 118/2009 zo dňa 04. augusta 2009 mu bolo určené výživné na maloletú N. vo výške 100 eur, na maloletú N. vo výške 75 eur a to do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky maloletých detí. Uviedol, že výživné chcel matke maloletých detí vyplatiť z bytu jeho sestry, avšak sestra mu peniaze doposiaľ nedala. Uviedol, že deťom kupoval veci do školy a niekedy aj ošatenie. Ďalej obžalovaný uviedol, kde pracoval, koľko mesačne zarábal a aké mal mesačné výdavky za jednotlivé žalované obdobie, kedy výživné neplnil. Ďalej obžalovaný uviedol, že bol evidovaný na Úrade práce a že poberal mesačne okolo 300 eur. Na záver uviedol, že v súčasnej dobe je zamestnaný krátkodobo v Dánsku a žije v spoločnej domácnosti s bývalou priateľkou, ktorej na domácnosť nič neprispieva.
Poškodená - svedkyňa G. V. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 4C 118/2009 zo dňa 04. augusta 2009 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí celkom sumou 175 eur, pričom obžalovaný si až do dňa hlavného pojednávania túto povinnosť neplnil. Uviedla, že je pravdou, že obžalovaný jej za uvedené obdobie poslal na výživu dcér len sumu 610 eur. Poškodená - svedkyňa uviedla, aké školy maloleté dcéry navštevujú a vyjadrila sa k jej mesačnému príjmu. Na záver svojej výpovede poškodená - svedkyňa uviedla, že neplnenie výživného nemalo nepriaznivé následky, ich výživu dokázala zabezpečiť.
Z prečítanej výpovede svedkyne K. I. z prípravného konania vyplýva, že obžalovaný žije v jej spoločnej domácnosti a na domácnosť jej ničím neprispieva.
Obžalovaný je okrem výpovede poškodenej - svedkyne G. V. z konania usvedčený aj listinnými dôkazmi a to rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 4C 118/2009 zo dňa 04. augusta 2009, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí sumou 175 eur. V spise sa nachádzajú správy z Úradu práce v D., z ktorých vyplýva, odkedy - dokedy bol obžalovaný evidovaný, z akého dôvodu bol vyradený z evidencie, v spise sa nachádzajú rodné listy maloletých detí a potvrdenia o návšteve školy. Ďalej sa v spise nachádzajú doklady z katastra nehnuteľností, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol podielovým vlastníkom k nehnuteľnosti v katastrálnom území V., pričom svoj podiel previedol na svoju sestru. V spise sa nachádzajú aj správy od bývalých zamestnávateľov obžalovaného.
Z obsahu spisu Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 1T 106/2011 vyplýva, že obžalovaný bol trestným rozkazom zo dňa 10. júna 2011 uznaný vinným pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov, bol mu uložený aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov, pričom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 25. júna 2011.
Súd po prevedenom dokazovaní, zhodnotení dôkazov tak jednotlivo, ako i súhrnne, hoci obžalovaný popiera spáchanie trestnej činnosti, z konania je jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodenej - svedkyne G. V. a listinnými dôkazmi. Z prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi prispievať na výživu maloletých detí sumou 175 eur. Z prevedeného dokazovania taktiež vyplýva, že obžalovaný za celé obdobie na výživu poslal výživné len vo výške 610 eur. Z dôvodu, že obžalovaný si úmyselne po dlhú dobu neplnil svoju zákonnú povinnosť voči svojim maloletým dcéram, súd preto jeho konanie kvalifikoval tak, ako po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2,3 písm. b) Trestného
zákona. Podľa názoru súdu, obrana obžalovaného, že si vyživovaciu povinnosť nemohol plniť, je len účelová, pretože z prevedeného dokazovania jednoznačne vyplýva, že obžalovaný, keď pracoval, tak mal dostatočný príjem na úhradu výživného, resp. keď bol evidovaný na Úrade práce, tak poberal dávky a mohol z týchto aspoň čiastočne si vyživovaciu povinnosť plniť. Z prevedeného dokazovania pre súd vyplynulo, že hoci mal obžalovaný podiel v nehnuteľnosti, tento previedol na svoju sestru a teda predajom svojho podielu mohol získať dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného.
Obžalovaný G. V. svojím konaním porušil záujem spoločnosti na tom, aby bola zabezpečená riadna výživa maloletého dieťaťa. Motívom konania obžalovaného bola nezodpovednosť. Súd u obžalovaného nezistil poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcou okolnosťou je to, že sa trestnej činnosti dopustil počas plynutia skúšobnej doby.
K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Nebol riešený v priestupkovom konaní. Doposiaľ bol na území Slovenskej republiky trikrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi, sp. zn. 1T 106/2011 zo dňa 10. júna 2011.
Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia ustanovenia § 38 ods.4 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom takto stanovenej trestnej sadzby v trvaní 32 mesiacov. Z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.