Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15P-355-2007.pdf
PDF · 102.7 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/355/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
B. F., nar. X.X.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.. Ľ. B. 3, G., prechodne bytom R. XX, a otec H. F., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX/XXa, G. - O., zast. splnomocnenou zástupkyňou X.. W. F., bytom A. O. XX, G., o zvýšenie a zníženie výživného na mal., takto
rozhodol:
M e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C 232/2002-47 zo dňa 20. 2. 2003 v časti určenia výživného tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej B. sumou 95 € mesačne od 1. 1. 2008 do 31. 8. 2010, sumou 115 € mesačne od 1. 9. 2010 do 31. 1. 2011 a sumou 135 € mesačne od 1. 2. 2012, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje k rukám matky.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1. 1. 2008 do 31. 7. 2012 vo výške 1.141,95 €, pričom tento nedoplatok mu súd p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po 25 € spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 27. 12. 2007 sa matka domáhala zvýšenia výživného na sumu 3.500,- Sk mesačne od januára 2005.
Otec so zvýšením výživného nesúhlasil. Návrhom doručeným súdu 24. 9. 2009 naopak požiadal o zníženie výživného na sumu 66,39 € od januára 2009, ktorý v priebehu konania niekoľkokrát modifikoval (na sumu 60 € od februára 2010 až na minimálne výživné od júla 2010).
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov ako aj maloletej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, ako aj ich majetkových pomerov a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
Podľa § 62 Zákona o rodine (ZR)
ods. 1 - plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
ods. 2 - obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
ods. 3 - každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
ods. 4 - pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
ods. 5 - výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ZR:
ods. 1 - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
ods. 3 - pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného. Naposledy bolo výživné upravované rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 7C 232/2002-47 zo dňa 20. 2. 2003, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 2.300,- Sk (76,35 €). Matka vtedy mala priemerný príjem 11.000,- Sk. Maloletá B. bola v tom čase v druhom ročníku základnej školy, chodila na tanečný krúžok. Odvtedy došlo k zmene pomerov najmä na strane dieťaťa, ktoré v septembri 2005 nastúpilo na druhý stupeň základnej školy a následne v septembri 2010 na strednú školu. U matky došlo k zvýšeniu príjmu a u o otca k ukončeniu podnikateľskej činnosti a neskôr aj zamestnaniu sa.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 15P 247/2002 - 176 zo dňa 26. 9. 2006 bol návrh otca na zníženie výživného zo dňa 14. 9. 2004 ako aj návrh matky na zvýšenie výživného zo dňa 18. 2. 2005 zamietnutý, pričom rozsudkom č. k. 5CoP/9/2007-208 zo dňa 18. 6. 2007 bolo uvedené rozhodnutie potvrdené.
Pri určovaní novej výšky výživného súd prihliadol na:
a/ odôvodnené potreby dieťaťa:
Maloletá je v súčasnosti v 2. ročníku strednej školy (od septembra nastúpi do 3. ročníka), bola očkovaná proti rakovine krčka maternica za poplatok ; tento náklad súd vyhodnotil ako oprávnený s poukazom na zdravotné potreby maloletej a životnú úroveň rodičov (pri prepočte na 4 roky je mesačný náklad 8 €). Maloletej sa platí poistka vo výške 16,60 € mesačne. Celkovo mesačné náklady maloletej dosahovali v rozhodnom období 150 až 190 € mesačne (10 € lieky a očkovanie, 16,60 € poistka, 100 - 130 € bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienu, 20 € škola, 5-10 € kultúra).
b/ vývoj životných nákladov: Vývoj životných nákladov je objektívnom okolnosťou, ktorá aj sama o sebe by mohla odôvodniť zvýšenie výživného, už len napr. od roku 2005 sa životné náklady podľa Štatistického úradu SR zvýšili o 12 % (harmonizovaný index spotrebiteľských cien v roku 2010 a k základu priemer roka 2005). Jadrová inflácia v roku 2009 a 2010 neprekročila oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka 2,5 percenta a v roku 2011 dosahovala v priemere 3,9 % (viď Štatistický úrad SR - Jadrová a čistá inflácia v roku 2009 a 2010 oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka a Miera inflácie v roku 2011).
c/ príjmové, majetkové a osobné pomery otca
Otec vykonával samostatnú zárobkovú činnosť ako živnostník v nákladnej doprave od apríla 2005 do januára 2010; činnosť pozastavil od 31.1.2010 do 1.4.2013.
Z predložených daňových priznaní súd zistil, že otec dosahoval v roku 2007 celkové príjmy X XXX XXX Sk a výdavky 1 XXX 900 Sk pri majetku XXX XXX Sk a záväzkoch XXX XXX Sk, v roku 2008 celkové príjmy X XXX XXX Sk a výdavky X XXX XXX Sk pri majetku XXX XXX Sk a záväzkoch XXX XXX Sk a v roku 2009 celkové príjmy XX XXX € a výdavky 13 XXX € pri majetku XX XXX € a záväzkoch XX XXX €.
Následne sa zaevidoval ako nezamestnaný a poberal počas šiestich mesiacov do júla 2010 dávky v nezamestnanosti v priemernej výške 136 € (819/6), potom mu už nevznikol nárok ani na dávky v hmotnej núdzi.
Pre pozastavenie podnikania súd akceptuje ako dôležitý dôvod hospodársku krízu, ktorá skutočnosť sa prejavila podľa názoru súdu na obrate otca až v roku 2009; súd však podotýka, že podnikateľské riziko musí niesť otec, a nesmie ísť na úkor maloletého dieťaťa, preto nevzhliadol dôvod pre zníženie výživného v dôsledku tejto skutočnosti.
Otec bol ako evidovaný nezamestnaný aj práceneschopný, pričom počas trvania práceneschopnosti od februára 2010 do januára 2011 poberal nemocenské dávky (len do júna 2010) vo výške 135-140 €.
K uvedenej práceneschopnosti súd zaujal nasledovné stanovisko aj s poukazom na vyjadrenie všeobecného lekára otca i otca samotného:
Otec je v liečbe pre kardiovaskulárne ochorenie, stav po operácii defektu septa srdca, pričom nález je stabilizovaný, a pre chronické ochorenie pohybového systému; vzhľadom k jeho zdravotnému stavu nie je pre otca vhodné zamestnanie zaťažujúce jednostranne osový orgán. Celkovo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť lekár vyhodnotil do 35 %. Súd má za to, že otec bol síce práceneschopný dôvodne, avšak pre chronické ochorenie, a len čo mal možnosť nastúpiť do zamestnania, práceneschopnosť ukončil; preto práceneschopnosť posúdil súd čiastočne aj ako účelovú.
V neposlednom rade súd vyhodnotil, že k zhoršeniu sociálnej situácie otca z dôvodu práceneschopnosti či nezamestnanosti reálne nedošlo - otec mal a má bežné potreby aj bytové potreby zabezpečené na štandardnej až mierne nadštandardnej životnej úrovni.
Od februára 2011 nastúpil do pracovného pomeru ako údržbár s mesačným čistým príjmom 346 €.
Osobitne sa súd vysporiada s vyživovacou povinnosťou manželky otca (v procesnom postavení splnomocnenej zástupkyne otca), s prevodom časti majetku otca na jeho manželku a k ich majetkovým pomerom:
Otec uzatvoril nové manželstvo v roku 2003. Jeho manželka je zamestnaná, súčasne poberá aj výsluhový dôchodok ako bývalá policajtka. Aj keď otec namietal, že by sa nemalo prihliadať k majetkovým a príjmovým pomerom jeho manželky, ale len k jeho príjmu, súd má za to, že je nutné sociálnu situáciu v jednotlivých domácnostiach účastníkov konania posudzovať komplexne. Iný pohľad má súd na osamelú matku, ktorá býva s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti, a inak na otca, ktorý žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá má voči nemu vyživovaciu povinnosť. Majetkové a príjmové pomery otcovej manželky majú totiž nepriamo vplyv na sociálne pomery otca (kde a ako býva, aký automobil používa).Teda nie je možné ignorovať, že otec si s manželkou postavil rodinný dom, ktorý je v ich spoločnom vlastníctve ako manželov, a používa nové osobné motorové vozidlo zn. Mercedes triedy A, ktorého nadobúdacia cena bola XXX 000 Sk, i keď jednotlivé leasingové splátky platila jeho manželky. Manželka otca má voči otcovi vyživovacia povinnosť, ktorá vzniká zo zákona, pričom musí si ju plniť tak, aby mali obaja rovnakú životnú úroveň. Je možné spravodlivo od manželky otca požadovať, aby v takej miere otcovi poskytovala výživné, aby tento z vlastných prostriedkov (dávky v nezamestnanosti, nemocenské či mzda z pracovného pomeru) si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu.
Zodpovedá to totiž všetkým právnym i morálnym zásadám, na ktorých sú naša spoločnosť i Zákon o rodine postavené.
Prevod pozemku otca, na ktorom sa v súčasnosti nachádza ich spoločný dom, darovacou zmluvou na manželku otca, súd nevyhodnotil ako špekulatívny či účelový, ale len ako vyporiadanie sa manželov medzi sebou, keďže otcova manželka uhrádzala za otca niektoré jeho záväzky, ako boli leasingové splátky za automobil či povinnosť vrátiť DPH. Takisto súd mal preukázané, že manželka otca mala dostatok vlastných finančných prostriedkov na obstaranie novostavby s rozpočtom 1 XXX XXX Sk, ktoré prostriedky nadobudla najmä od svojich rodičov.
c/ porovnanie schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, osobná starostlivosť o maloletého a zabezpečovanie bytových potrieb:
Obaja rodičia sú vlastníkmi nehnuteľností - matka však vlastní starší dom, a majú spoločnú vyživovaciu povinnosť len k maloletej B..
Čo sa týka prevodov nehnuteľností, súd nemal preukázanú zmenu majetkových pomerov na strane matky; aj keď nadobudla kúpnou zmluvou pozemok v k. ú. R., bolo to za rovnakú cenu, za akú ho matka predtým previedla (išlo teda o spätný prevod); v prípade dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva došlo k reálnemu deleniu pozemkov a v prípade predaja nehnuteľnosti obci R. matka získala XXX,XX €, ktorú kúpnu cenu súd nevyhodnotil ako zásadnú pre určenie výživného.
Matka bola zamestnaná v spoločnosti SAWBAC Slovensko, s.r.o. do decembra 2011, dosahovala priemerný čistý mesačný príjem v roku XXXX vo výške X XXX Sk (313 €), od 01-08/2009 vo výške 270 €, od 09/2009 do 06/2010 vo výške 281 € (s daňovým bonusom), od 07/2010 do 01/2012 vo výške 335 €. Pracovný pomer bol ukončený z dôvodov na strane zamestnávateľa.
Matka pracovala na základe dohody o pracovnej činnosti pre VÚB, a.s., od 1.5.2008 do 29.2.2012 s priemernou mesačnou odmenou v období od 07/2010 do 12/2011 vo výške 289 €, pričom v období od 01-02/2012 už žiaden príjem nepoberala. Dohoda bola ukončená z dôvodov na strane zamestnávateľa.
Od 1.1.2012 je matka evidovaná nezamestnaná, v 01/2012 jej bola poskytnutá dávka v nezamestnanosti 45 €, a súčasne od 4.1.2012 do 22.4.2012 práceneschopná, pričom poberala nemocenské dávky vo výške 246 - 271 €. Podľa lekárskeho vyjadrenia je matka v liečbe pre chronické ochorenie pohybového systému, chrbtice, a pre progres ochorenia jej nie je odporúčaná práca jednostranne zaťažujúca osový orgán. Celkovo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť lekár vyhodnotil do 40 % (teda horší zdravotný stav ako u otca). Matka si podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku od 24.4.2012, o ktorej žiadosti nebolo ku dňu rozhodnutiu súdu rozhodnuté. Matka je naďalej nezamestnaná a poberá podporu k nezamestnanosti vo výške 150 € mesačne.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že osobnú starostlivosť o maloletú, ktorý je stále v pubertálnom veku, zabezpečuje výhradne matka, táto takisto zabezpečuje aj jej bytové potreby.
Otec sa na osobnej starostlivosti o maloletú podieľa a zakupuje maloletej vecné dary v minimálnom rozsahu, čo však je ovplyvnené narušenými medziľudskými vzťahmi medzi rodičmi.
Výživné súd zvýšil k zmeneným pomerom:
a/ od januára 2008 na sumu 95 €, od mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu matkou, nakoľko v danom zdaňovacom období oproti predchádzajúcemu zdaňovaciemu obdobiu 2007 u otca došlo k nárastu tržieb o XXX XXX Sk, t. j. o 10 %, pri súčasnom náraste dlhodobého hmotného majetku o 138 XXX Sk; celkový majetok z dôvodu poklesu v položke pohľadávok sa zvýšil o 22 489 Sk. V roku 2008 sa tiež zvýšili záväzky otca, najmä pre zvýšenie úverovej zaťaženosti o XXX XXX Sk. Ak bol otec teda schopný vziať si takýto úver, pričom ako podnikateľ si musel byť vedomý svojich možností a schopností ho splácať, súd konštatuje, že bolo v jeho možnostiach a schopnostiach platiť i vyššie výživné.
b/ od septembra 2010 na sumu 115 €, keď došlo k zvýšeniu nákladov maloletej v súvislosti s jej nástupom na strednú školu; v tejto súvislosti súd dopĺňa, že otec nemal síce konkrétne v danom období žiaden príjem, ale išlo len o dočasnú situáciu, v rámci ktorej možno od otca požadovať, aby to riešil formou pôžičky alebo inou vhodnou formou s poukazom na potreby dieťaťa.
c/ od februára 2011 na sumu 135 €, keď otec nastúpil do pracovného pomeru, a teda mohol vo zvýšenej miere z vlastných prostriedkov - čistej mzdy 344 € prispievať na výdavky maloletej tak, aby mu zostali dostatočné prostriedky na jeho bežné osobné potreby.
Za primerané zvýšenie súd považoval ku každej zmene pomerov cca o 20 € oproti predchádzajúcej výške výživného tak ako je uvedené vyššie, čo v bode a/ a b/ zodpovedalo nárastu potrieb dieťaťa a v bode c/ zodpovedalo súčasnému príjmu otca.
Nakoľko súd nie je vo veci starostlivosti o mal. dieťa žalobnými návrhmi viazaný, nepovažoval za potrebné osobitným výrokom návrh otca na zníženie výživného a návrh matky o zvýšenie výživného pred januárom 2008 zamietnuť, resp. ani zastavovať konanie o zvýšenie výživného pred podaním návrhu v zmysle jeho modifikácie matkou dňa 14.12.2010. Pre úplnosť súd dodáva, že obdobím pred júnom 2007 sa súd nemohol zaoberať, nakoľko toto obdobie bolo predmetom predchádzajúcich konaní o zvýšenie a zníženie výživného.
Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
Nedoplatok na zvýšenom výživnom za obdobie od 1.1.2008 do 31.7.2012 činí X.XXX,XX Eur (za obdobie 01/08 - 08/10 - 32 x 18,65 = 596,80 €, + za obdobie 09/10-01/11 - 5 x 38,65 Eur= 193,25 € + za obdobie 02/11 - 07/12 - 18 x 58,65 = 1055,70 €), nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že otec na výživu maloletej v rozhodnom období prispieval dovtedy určeným výživným 76,35 €.
Bude povinnosťou otca uvedený nedoplatok uhradiť, pričom tak môže urobiť v splátkach po 25 Eur, ktoré súd považoval za primerané s poukazom na príjmové a majetkové pomery otca uvedené vyššie.
Výživné za ďalšie nasledujúce mesiace je otec povinný poukazovať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, a to s poukazom na ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého jednotlivé splátky výživného sú zročné na mesiac dopredu. Výživné sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.
Keďže rozhodnutím súdu došlo v súlade s ustanovením § 163 O. s. p. k zmene ostatného rozsudku o úprave výživného, súd túto skutočnosť uviedol vo výroku rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.