Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14C-22-2012.pdf
PDF · 89.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/22/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Tessile ditta a.s., Praha, Ve Studeném 117/5a, Česká republika, IČO: 27822117, zastúpeného spoločnosťou ACCEPTUM, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vrútocká 12, IČO: 36863459, proti odporcovi: X. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Elenou Kubišovou, súdnou tajomníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie 37,68 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 37,68 Eur spoločne s úrokom z omeškania zo sumy 37,68 Eur vo výške 8,25 % od 23.10.2009 do zaplatenia na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, U., E..L.., VS: 9135184 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 21,51 Eur, ktoré j e p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa - spoločnosti ACCEPTUM, s.r.o. na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, M. F., E..L.., VS: 9135184 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na tunajší súd proti odporcovi návrh zo dňa 09.03.2011 na zaplatenie 37,68 Eur s príslušenstvom z titulu porušenia tarifných a prepravných podmienok navrhovateľa zo strany odporcu dňa 22.10.2009.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.05.2010 došlo ku postúpeniu žalovanej pohľadávky voči odporcovi z pôvodného veriteľa: Dopravní podnik hl. města Prahy na navrhovateľa.
V predmetnej veci súd pôvodne rozhodol platobným rozkazom č.k. XRo/XXX/XXXX-X zo dňa 07.12.2011. Z dôvodu nemožnosti jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk súd zrušil platobný rozkaz v zmysle ustanovenia § 173 ods. 2 O.s.p., pričom tak urobil uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 16.07.2012.
Nakoľko nebolo možné zistiť pobyt odporcu, na ktorom by sa tento v skutočnosti zdržiaval, súd ustanovil odporcovi opatrovníčku.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a zápisom o vykonanej prepravnej kontrole číslo X XXXXXXX, resp. XXXXXXX zo dňa 22.10.2009, pričom súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým však nahliadnutím do zápisu o vykonanej prepravnej kontrole č. X XXXXXXX, resp. XXXXXXX zo dňa 22.10.2009 súd zistil, že odporca cestoval dňa 22.10.2009 v čase o 04.11 hod. dopravným prostriedkom právneho predchodcu navrhovateľa v Prahe, na území Českej republiky, na úseku zastávky Otakarova, pričom pri vykonaní kontroly poverenou osobou predchodcom navrhovateľom sa odporca nevedel preukázať platným cestovným lístkom.
Súd mal za preukázané, že odporca dňa 22.10.2009 porušil svoje povinnosti cestujúceho vyplývajúce zo zákona č. 266/1994 Sb. o drahách, keď neuhradil stanovené cestovné. O tejto skutočnosti bol na mieste spísaný zápis o prepravnej kontrole č. X XXXXXXX. Odporcovi tak vznikla povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa a následne navrhovateľovi sumu 968,- Kč, ktorá pozostáva z cestovného vo výške 18,- Kč a prirážky vo výške 950,-Kč, ktorú určil právny predchodca navrhovateľa v zmluvných prepravných podmienkach pri prevádzke metra, električiek, lanových dráh a autobusov pražskej integrovanej dopravy.
Súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci v časti týkajúcej sa nároku vo výške 18,- Kč ide o bezdôvodné obohatenie na strane odporcu v zmysle § 451 ods. 2 Občanského zákonníku. Konkrétne ide o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia spočívajúcu v majetkovom prospechu získanom odporcom z nepoctivých zdrojov. Súd pri tomto konštatovaní vychádzal zo všeobecného právneho názoru, na základe ktorého je v právnom vzťahu s dopravcom aj tzv. čierny pasažier, avšak ide o zodpovednostný právny vzťah z bezdôvodného obohatenia.
Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu č. R 25/1986 sa za nepoctivý zdroj nepovažuje len konanie naplňujúce skutkovú podstatu trestného činu, ale takýmto konaním bude aj získanie majetkového prospechu v priamom rozpore s pravidlami spolunažívania (dobrými mravmi).
Súd nemohol predmetný právny vzťah kvalifikovať ako vzťah vyplývajúci z uzavretej prepravnej zmluvy, pretože odporca nastúpil do vozidla bez toho, aby mal zabezpečený cestovný lístok, resp. bez toho, aby si tento bezprostredne zabezpečil. Daný právny vzťah nemožno považovať za vzťah vyplývajúci z uzavretej prepravnej zmluvy ani v zmysle § 3 ods. 3 vyhlášky č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu pretože podľa označeného ustanovenia sa považuje prepravná zmluva za uzavretú aj v takých prípadoch, ak dopravca umožní cestujúcemu nastúpiť do vozidla bez cestovného lístka a cestovné si tento cestujúci zaplatí bezodkladne po nastúpení do vozidla. V predmetnom prípade však takáto skutočnosť nenastala.
Súd ďalej konštatuje, že v predmetnej právnej veci v časti týkajúcej sa nároku vo výške 950,- Kč ide o sankciu bezprostredne súvisiacu s bezdôvodným obohatením získaným odporcom, pričom je akcesiou sledujúcou osud hlavnej veci. Z uvedeného dôvodu platia pre túto sankciu rovnaké zásady pre určenie právomoci súdu, a tiež pre aplikáciu príslušného právneho poriadku.
Nakoľko navrhovateľ má sídlo v Českej republike a odporca má slovenskú štátnu príslušnosť, súd konštatuje, že právomoc slovenského súdu je založená v zmysle kapitoly I., článok 2, odsek 1. nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na základe ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa § 85 ods. 1 O.s.p. všeobecným súdom občana je súd, v ktorého obvode má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
Súd konštatuje, že odporca je hlásený na adrese trvalého bydliska T. XX.
Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.864/2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky zo dňa 11.07.2007, konkrétne podľa kapitoly III. článok 10, odsek 3., ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odsekov 1 alebo 2, rozhodným právom je právny poriadok krajiny, na území ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Z uvedeného dôvodu súd predmetnú právnu vec posudzoval podľa hmotného práva Českej republiky.
Podľa § 451 ods. 2 Občanského zákonníku, bezdůvodným obohacením je majetkový prospěch získaný plněním bez právního důvodu, plněním z neplatného právního úkonu nebo plněním z právního důvodu, který odpadl, jakož i majetkový prospěch získaný z nepoctivých zdrojů.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 první věta Občanského zákonníku, předmět bezdůvodného obohacení se musí vydat tomu, na jehož úkor byl získán.
Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods. 1 první věta Občanského zákonníku, musí být vydáno vše, co bylo nabyto bezdůvodným obohacením.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí byť vydané všetko, čo bolo nadobudnuté bezdôvodným obohatením.
V zmysle § 7 ods. 6 vyhlášky č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu ak si cestujúci nezakúpil cestovný lístok podľa odstavca 3 alebo podľa odstavca 5 a je prepravovaný bez platného cestovného lístka, považuje sa za cestujúceho, ktorý sa z príčin na svojej strane nepreukázal platným cestovným dokladom.
Podľa § 37 ods. 4 písm. d/ zákona č. 266/1994 Sb. o drahách poverená osoba je oprávnená uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukázal platným cestovným dokladom, aby zaplatil cestovné a prirážku k cestovnému alebo vyžadovať od cestujúceho osobné údaje potrebné na vymáhanie cestovného a prirážky k cestovnému, pokiaľ ich cestujúci nezaplatí na mieste.
V zmysle § 37 ods. 6 zákona č. 266/1994 Sb. o drahách výšku prirážky stanoví dopravca v prepravných podmienkach. Výška prirážky nesmie presiahnuť čiastku 1.000,- Kč. Prirážka za porušenie podmienok stanovených prepravným poriadkom činí najviac 1.000,- Kč.
Keďže odporca svoj dlh voči právnemu predchodcovi navrhovateľa a následne ani voči navrhovateľovi riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania od 23.10.2009, a preto navrhovateľ od neho spravodlivo žiada popri plnení istiny aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne ustanovenej vykonávacím predpisom, a to od 23.10.2009.
Podľa § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. V prípade, že ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o plnenie deliteľné, môže sa odstúpenie veriteľa týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.
V zmysle nariadenia vlády č. 163/2005 Sb. ktorým sa mení nariadenie vlády č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanoví výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania podľa občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o
sedem percentných bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania závislá
od výšky repo sadzby ustanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.
Nahliadnutím do prehľadu "2T repo sadzba (%)" zverejňovanej Českou národní bankou súd zistil, že ku dňu omeškania odporcu s plnením svojho záväzku, t.j. ku dňu 23.10.2009 bola účinná tzv. repo sadzba vo výške 1,25 %, ktorá po zvýšení o 7 percentuálnych bodov predstavuje 8,25.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p., pričom navrhovateľovi, ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 21,51 Eur predstavujúcich 1/3 z uplatnených trov konania vo výške 64,52 Eur, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur, a tiež predstavujúcich trovy právneho zastúpenia vo výške 48,02 Eur (za prípravu a prevzatie veci a za návrh na začatie konania 2-krát po 16,60 a režijný paušál 2-krát po 7,41 Eur vrátane DPH). Na zaplatenie týchto trov súd zaviazal odporcu, ako účastníka, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd znížil výšku trov konania, ktoré si uplatnil právny zástupca navrhovateľa, nakoľko uplatnené trovy sú vo výške 64,52Eur (z toho trovy právneho zastúpenia 48,02 Eur), pričom výška žalovaného nároku je 37,68 Eur. Súd dospel k záveru, že trovy konania sú neprimerané voči uplatnenej pohľadávke, ktorú navyše nemožno považovať ani za vec právne obtiažnu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.
V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa svojich nárokov proti odporca prostredníctvom exekúcie.