Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21T-45-2023.pdf
PDF · 93.19 KB
Case nature
Area
Subarea
21T/45/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom JUDr. Vladimírom Sopúchom, v trestnej veci proti obžalovanej A. B., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 3 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 11. októbra 2023, takto
rozhodol:
Obžalovaná,
A. B. C. D. E. F. G. B. H. I. J., narodená XX.XX.XXXX v Topoľčanoch, trvale bytom A., K. L. I. XXX, bez prihlásenia M. N. XXXX/X, N. O. P.,
s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e :
dňa 12.10.2022 v čase o 15.00 hod. v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru na Nám. Ľudovíta Štúra 1738/1 v Topoľčanoch, bez povolenia Ministerstva zdravotníctva SR, pri sebe neoprávnene prechovávala pre vlastnú potrebu 1ks taštičku na zips s obsahom 3 ks plastových striekačiek naplnené neznámou tekutou látkou, 4ks plastových malých vrecúšok, ktoré veci dobrovoľne vydala príslušníkom oddelenia pátrania Odboru kriminálnej polície OR PZ Topoľčany, ktorým uviedla, že by sa malo jednať o pervitín, pričom vykonaným expertíznym
skúmaním Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ v Bratislave bolo zistené, že jedna zo zaistených veci - 1 ks inzulínová injekčná striekačka, objemu 1 ml s obsahom tekutiny o objeme cca 0,15 ml, v ktorej bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamínu v množstve väčšom ako 10 mg, ktorý je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, čo je množstvo považované za jednu bežnú jednotlivú dávku drogy pripravenú k bezprostrednej aplikácií,
t e d a :
neoprávnene prechovávala inú psychotropnú látku ako z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu,
t ý m s p á c h a l a :
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 3 Trestného zákona.
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 171 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, so zistením a použitím priťažujúcej okolnosti podľa 37 písmeno m) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, obžalovanú zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Topoľčanoch (ďalej v texte len so znením „prokurátor“) podala Okresnému súdu Nitra dňa 19.07.2023 obžalobu pod číslom Pv 433/22/4406, na A. B. (ďalej v texte len so znením „obžalovaná“), pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 3 Trestného zákona.
Súd v nadväznosti na vyhlásenie obžalovanej na hlavnom pojednávaní, že je vinná zo spáchania skutku kladeného jej obžalobou za vinu zistil, že jej vyhlásenie korešponduje s vykonanými dôkazmi v prípravnom konaní, zadokumentované vo vyšetrovacom spise Okresného riaditeľstva policajného zboru v Topoľčanoch, ČVS: ORP-396/TO-TO-2002. Bolo tak jednoznačne preukázané, že vyššie popísaný skutok sa stal a že skutok spáchala obžalovaná. Súd vyhlásenie obžalovanej po kladnom stanovisku prokurátora prijal a vykonal len dokazovanie týkajúce sa uloženia trestu.
Súd zistil, že obžalovaná vyššie popísaným nepochybne úmyselným protiprávnym konaním v súlade s ustanovením § 15 písmeno a) Trestného zákona naplnila všetky zákonné (obligatórne) znaky prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 3 Trestného zákona, teda bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaná neoprávnene prechovávala inú psychotropnú látku (pervitín) ako rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu, jednak po objektívnej ako aj po subjektívnej stránke, pretože ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi jej úmyselným protiprávnym konaním na strane jednej a následkom vniknutým na záujme spoločnosti eliminovať akékoľvek, či už užívanie omamných a psychotropných látok, alebo akékoľvek neoprávnené nakladanie s nimi, či už z hľadiska individuálnej alebo generálnej prevencie z dôvodu možných nechcených následkov, či už na zdraví užívateľov alebo následkov spojených s ich užívaním, prejavujúcich sa často krát nebezpečnosťou konania užívateľov, alebo iných následkov ich konania, či už páchaním trestnej činnosti alebo konaním, vymykajúcim sa z rámca bežných pravidiel správania sa.
Obžalovaná tak zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu naplnila nielen po stránke formálnej ale aj po stránke materiálnej, súhrnom všetkých preukázaných okolností a skutočností súvisiacich so skutkom, predovšetkým však spôsobom jej protiprávneho konania.
Obžalovaná bola na hlavnom pojednávaní usvedčená zo spáchania skutku kladeného jej obžalobou za vinu. Súd tak mal zavinenie obžalovanej jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané.
Skutkovú podstatu trestného činu charakterizuje objekt ako vyššie popísaný zákonom chránený záujem, objektívna stránka, teda konanie obžalovanej, ktorá neoprávnene nakladala s omamnými a psychotropnými látkami, v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradených do II. skupiny psychotropných látok, následok takéhoto konania obžalovanou a príčinná súvislosť medzi jej konaním a následkom tohto konania. Skutkovú podstatu trestného činu ďalej charakterizuje subjekt, ktorým je samotná obžalovaná a subjektívna stránka, ktorou je úmyselné konanie obžalovanej, teda jej úmyselné zavinenie.
Podľa § 17 Trestného zákona, pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
Podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva omamnú látku alebo psychotropnú látku z rastliny rodu konopa pre vlastnú potrebu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 171 odsek 3 Trestného zákona, kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku ako uvedenú v odseku 1, jed alebo prekurzor pre vlastnú potrebu, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Súd pri rozhodovaní o určení druhu trestu a jeho výmery obžalovanej podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, prihliadal na spôsob a okolnosti spáchania činu, jeho následok, ďalej na preukázané úmyselné zavinenie, pohnútku a osobu páchateľa.
Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, keďže obžalovaná sa k spáchaniu skutku tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu priznala a skutok úprimne oľutovala. Súdu neboli známe žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali akékoľvek pochybností, že jej ľútosť bola úprimná.
Súd pri ukladaní trestu prihliadol taktiež na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona, keďže obžalovaná v zmysle ustanovenia § 257 Trestného poriadku v celom rozsahu priznala svoju vinu na spáchaní trestného činu kladenému jej za vinu, napomáhaal pri objasňovaní tejto trestnej činnosti tak orgánom činným v trestnom konaní ako aj súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vyhlásenie viny obžalovanou na hlavnom pojednávaní je podľa názoru súdu nutné pri ukladaní trestu pozitívne pričítať v prospech obžalovanej, v opačnom prípade by nebolo možné diferencovať ochotu obžalovaných napomáhať súdu pre prípady oproti obžalovaným, ktorí sa ku spáchaniu skutku nepriznali a vyhlásenie o svojej vine pred súdom neurobili.
Súd pri ukladaní trestu bral na zreteľ taktiež priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná už v minulosti bola za trestný čin odsúdená, pričom súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať. Súd na predchádzajúce odsúdenia obžalovanej prihliadol, keďže obžalovaná bola v dobe od 27.06.2018 do 18.05.2022 trikrát odsúdená, pričom ku dňu vyhlásenia rozsudku jedno odsúdenie už mala zahladené. V dôsledku uvedeného bol výsledný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností (2:1), preto súd aplikoval ustanovenie § 38 odsek 3 Trestného zákona tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a trest obžalovanej ukladal v trestnej sadzbe 0 až 2 roky.
Je nepochybné, že obžalovaná pred spáchaním činu neviedla riadny život, páchala majetkovú trestnú činnosť, za ktorú bola odsúdená a ako vyplynulo z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov v dobe od 25.07.2017 do 03.07.2023 obžalovaná bola síce len trikrát prejednávaná za priestupok, ale v jednom prípade za priestupok spáchaný dňa 06.09.2019 krádežou finančnej hotovosti v sume 60 eur, za ktorý jej bola na mieste uložená bloková pokuta, pričom bola nezamestnaná a na druhej strane užívala omamné a psychotropné látky, na ktorých kúpu je potrebné mať značné finančné prostriedky úmerne s ich množstvom a ich druhom, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje na znalecké skúmanie, ktoré potvrdilo závislosť obžalovanej od opiátov a v prípade stimulancií (metamfetamínov) až ich nadmerné užívanie.
Súd z odpisu z registra trestov obžalovanej zistil, že pred spáchaním činu bola trikrát súdne trestaná, pričom prvé odsúdenie má zahladené, takže sa na ňu hľadí, ako keby nebola trestaná. Obžalovaná
bola naposledy odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/16/2022 zo dňa 28.03.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2022 za účastníctvo na prečine porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2,písmeno a) Trestného zákona vlámaním a za v spolupáchateľstve spáchaný prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov do 24.03.2025, s probačným dohľadom, s povinnosťou v skúšobnej dobe absolvovať sociálny výcvik a s povinnosťou sa zamestnať alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Zároveň bolo vyššie uvedeným rozhodnutím zrušené odsúdenie uložené trestným rozkazom Okresného súdu v Topoľčanoch pod sp.zn. 8T/10/2022 zo dňa 28.01.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2022 za spáchanie rovnakého trestného činu, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného poriadku podľa § 219 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, za ktoré bol obžalovanej uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky do 24.03.2024.
Je tak nepochybné, že účel trestu bude u obžalovanej naplnený len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, keďže u obžalovanej skôr uložené tresty vrátane probačného dohľadu, zjavne neviedli k jej náprave, svoj účel nesplnili a obžalovaná ako nezamestnaná a závislá užívateľka drog pokračovala v páchaní majetkovej trestnej činnosti.
Obžalovaná zo strany súdu dostala šancu na nápravu, ale nevyužila ju. Obžalovaná čin spáchala v skúšobnej dobe predošlého odsúdenia (pôvodne dvoch odsúdení) a to len niečo viac ako 5 mesiacov po jej poslednom odsúdení, pričom je nepochybné, keďže to vyplýva zo znaleckého posudku, že obžalovaná ďalej užívala omamné a psychotropné látky. Súd na základe vykonaného dokazovania, vyššie uvedených skutočností, vzhľadom k osobe a pomerom obžalovanej, teda najmä s prihliadnutím na jej doterajší život a prostredie v ktorom sa pohybuje má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej ako i vzhľadom k tomu, že obžalovanú odsudzoval za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, je nevyhnutné obžalovanej uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
Súd obžalovanej zároveň uložil ochranné protitoxikomanické liečenie v ústavnej forme na základe záverov znaleckého skúmania v znaleckom posudku č.p. 46/2023, K. I. M., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria, ktorý po tom ako obžalovanú vyšetril dospel k záverom, že u obžalovanej je plne vyvinutá závislosť od opiátov a stimulancií (metamfetamínu) a zároveň zistil u nej aktívny abúzus v prípade stimulancií. Súd zastáva názor, že je dôvodné predpokladať, že spúšťačom a motívom páchania trestnej činnosti obžalovanou je aktívne, až nadmerné užívanie omamných a psychotropných látok a závislosť od týchto látok, ktorá sa u nej vytvorila za ich niekoľkoročné užívanie a v neposlednom rade, tiež to, že nie je zaradená do pracovného procesu a je tak bez pracovných návykov.
Zo znaleckého posudku súd zistil, že obžalovaná mala síce žiť v úplnej rodine, ale poznačenej alkoholizmom otca a depresiami matky aktuálne umiestnenej v domove sociálnej starostlivosti, teda obžalovaná nemala a aktuálne ani nemá žiadne rodinné zázemie, o ktoré by mohla oprieť svoj „potenciálny zápas“ so závislosťou na dlhodobom (najmenej 14 ročnom) užívaní opiátov a stimulancii.
V prípade, že uložené ochranné protitoxikomanické ústavné liečenie naplní svoj účel je dôvodné predpokladať, že celkovo uložený trest naplní svoj účel. V tejto súvislosti súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania, predovšetkým zo znaleckého skúmania vyplynulo, že obžalovaná, i keď bola opakovane odsúdená podľa názoru súdu nie je do takej miery kriminálne narušenou osobou, že by aj trest kratšieho trvania z hľadiska proporcionality ukladania trestov nebol dostatočný pre dosiahnutie účelu trestu a na odradenie iných od páchania drogovej trestnej činnosti, keďže i uložením trestu kratšieho trvania v prípade obžalovanej v konečnom dôsledku podľa názoru súdu dôjde k zabezpečeniu tzv. konečného účelu trestu spočívajúceho v ochrane spoločnosti pred páchaním trestnej činnosti. Z uvedených dôvodov súd obžalovanej uložil trest na dolnej hranici ustanovenej trestnej sadzby v rozpätí 0 až 3 roky.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona slúžiacom na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti), ale tiež prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia) a generálnej prevencie ako výchovného pôsobenia trestu na ostatných členov spoločnosti ako potencionálnym páchateľom. Spoločnosť sa pred páchateľmi trestných činov ochraňuje jednak prvkom represie a prvkom výchovy. V zmysle zásady proporcionálnosti musí byť trest úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom úmernosť je určovaná jednak úmyselným konaním obžalovanej ako aj možnosťou jej nápravy. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam okrem správania sa páchateľa pred spáchaním trestného činu tiež jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967)
Súd pri rozhodovaní o zaradení obžalovanej na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody bral na zreteľ, skutočnosť, že obžalovaná v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.
Podľa § 48 odsek 1 Trestného zákona, sa trest odňatia slobody vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia.
Podľa § 48 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin,
Súd takto uložený trest považuje za zákonný, spravodlivý a zároveň spĺňajúci všetky kritéria pre ukladania trestu, predovšetkým, aby uložený trest naplnil svoj účel, tak ako to ukladá ustanovenie § 34 Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.