Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/286/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

G. G., D.. X.XX.XXXX,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov: matky: R. G., D.. XX.X.XXXX, N. O. B. XXXX/X, t.č. bytom O., Y.. O. XX/XX a otca: F. S., D.. XX.X.XXXX, N. O., V. XX, t.č. bytom O., M.. Š. XX, maloletá bytom ako matka v konaní o návrhu matky o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletú G.D. G., D.. X.XX.XXXX vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc dňom 11.11.2011, splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom splatný za čas od 11.11.2011 do 30.7.2012 v celkovej výške 431,60 Eur, je otec povinný splácať po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.10.2004.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.11.2011 matka žiadala o zvýšenie výživného na maloletú dcéru, nakoľko je žiačkou druhého stupňa základnej školy, naposledy bolo výživné upravované v roku 2004. Maloletá navštevuje volejbalový krúžok a krúžok informatiky, matka má zvýšené náklady spojené s návštevou školy, ako i záujmovými aktivitami maloletej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, s trvale pripojenými spismi Okresného súdu Martin sp.zn. a sp.zn. a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletá sa narodila matke za slobodna, otec otcovstvo uznal. Práva a povinnosti k maloletej boli upravené rozsudkom tunajšieho súdu , kde otcovi bolo určené výživné vo výške 500,- Sk. Naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom zo dňa 11.10.2004, kedy výživné určil na sumu 1 500,- Sk.

Matka na pojednávaní vypovedala, že žije v spoločnej domácnosti s priateľom O. Š. v 3-izbovom byte, kde mesačne hradí náklady na inkaso v sume 40,- Eur a priateľ platí nájom. Maloletej dcére hradí stravné vo výške 25,- Eur, platí mesačne poistku vo výške 14,- Eur a 9,50 Eur, štvrťročne hradí úrazovú poistku vo výške 21,- Eur. Mobilný telefón jej hradí vo výške 10,- Eur mesačne. Matka spláca úver vo výške 56,- Eur. Otec platil výživné pravidelne, od apríla 2012 neplatí vôbec. Matka pracuje v A., Z..F..P.. O. s priemerným čistým príjmom cca 600,- Eur. Dcéra nastupuje v septembri do 7. Ročníka základnej školy. Pravidelne navštevujú alergologickú ambulanciu, s čím má matka štvrťorčné náklady cca 30,- Eur. S otcom sa nestretáva. Matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére, pochádzajúcej zo vzťahu s priateľom.

Otec sa na pojednávania nedostavoval. Zásielky si nepreberal v odbernej lehote na uvedených adresách. Z tohto dôvodu súd opakovane doručoval predvolanie otcovi aj cestou polície, svoju neúčasť neospravedlnil, resp. ospravedlnil po odročení pojednávania s tým, že predložil fotokópiu práceneschopnosti, prípadne sa pred začatím pojednávania telefonicky ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti.

Súd sa oboznámil so správou zamestnávateľa otca G. O. zo dňa 20.2.2012, kde mal preukázané, že otcov priemerný čistý mesačný príjem je cca 650,- Eur, bol PN od 18.9.2011 do 23.9.2011 a od 14.2.2012 do 29.2.2012. Bol dvakrát riešený pre porušenie pracovnej disciplíny za absencie, pracovnú morálku má priemernú. Pracovný pomer má uzavretý na dobu určitú do 29.2.2012, prehodnocuje sa jeho predĺženie. Je mu strhávané exekučne výživné. Zo správy zamestnávateľa otca zo dňa 15.6.2012 zamestnávateľ súdu oznámil, že pracovnú zmluvu otcovi nepredĺžili, nakoľko podával priemerné výkony, hoci mal priestor pre zlepšenie, na pracovisku bol bezkonfliktný. Avšak vzhľadom na neospravedlnené absencie v práci sa vedenie rozhodlo pracovnú zmluvu nepredĺžiť, oznámenie mu zaslali poštou, avšak ho neprevzal v odbernej lehote.

Zo správy ÚPSVaR Martin zo dňa 25.5.2012 mal súd za preukázané, že otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.7.2009 do 28.2.2011, kedy bol vyradený z dôvodu zamestnania sa.

Zo správy zamestnávateľa matky mal súd za preukázané, že jej priemerný čistý zárobok činí cca 625,- Eur mesačne. Svoje pracovné povinností si plní kladne, zodpovedne a včas. Neospravedlnenú absenciu nevytvára, disciplinárne postihnutá nebola.

Zo správy ÚPSVaR Martin mal súd za preukázané, že matka do 10.4.2011 poberala rodičovský príspevok vo výške 142,60 Eur a rodinné prídavky na dve deti vo výške 44,02 Eur.

Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrených pomeroch mal súd za preukázané, že maloletá má záujmovú činnosť, v rámci školy, matka hradila ZRPŠ a triedny fond vo výške 20,- Eur, za nákup zošitov na začiatku školského roku zaplatila cca 30,- Eur. Výživné otec hradí cestou zamestnávateľa, ktoré je mu strhávané exekučne z platu. Iným spôsobom sa nepodieľa na výchove a výžive, nemá záujem sa stretávať s dcérou.

Podľa § 62 ods.1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods.2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods.1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods.3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Naposledy bolo o výživnom rozhodované v roku 2004, keď súd v tom čase prihliadal na vtedajšie majetkové pomery rodičov. Od tohto obdobia do podania návrhu matkou uplynulo 7 rokov, avšak za toto obdobie sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca a matky. S prihliadnutím na vek dieťaťa, zdravotný stav, je nepochybné, že došlo na jeho strane k zvýšeniu životných nákladov a to hlavne na ošatenie, stravu ako i v súvislosti s návštevou základnej školy. Pritom pomery sa na strane otca podstatne zmenili, keďže v čase posledného rozhodovania bol otec zamestnaný vo firme L., Z..F..P.. O., kde pracoval s príjmom cca 9 000,- Sk. Žil u rodičov a iné vyživovacie povinnosti nemal. Pričom v čase súčasného rozhodovania je práceneschopný. Jeho zamestnávateľ s ním nepredĺžil pracovný pomer kvôli absenciám. Naposledy pracoval s príjmom na úrovni cca 650,- Eur. V čase posledného rozhodovania o výživnom matka poberala peňažný príspevok za opatrovanie svojej starej matky vo výške 4 441,- Sk a rodinné prídavky na maloletú Kristínu vo výške 500,- Sk. Žila s maloletou v 1-izbovom byte spolu s matkou a dospelým bratom. Iné vyživovacie povinnosti nemala. V súčasnej dobe matka pracuje vo firme A., Z..F..P.. O. s príjmom cca 600,- Eur. Matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletej D. G., D.. XX.X.XXXX. Býva s priateľom a deťmi v 3-izbovom byte. Maloletá v čase posledného rozhodovania navštevovala materskú škôlku, v súčasnej dobe od septembra nastupuje do 7. ročníka základnej školy. Matka jej zabezpečuje všetky ostatné potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti, náklady spojené so štúdiom a pod. Otec sa s dieťaťom nestretáva, výživné neplatí v stanovenej výške, naposledy uhradil výživné v marci 2012. Iným spôsobom, ako hradením výživného, sa na výchove dieťaťa vôbec nepodieľa. Zákon pred potreby rodiča stavia potreby dieťaťa.

Súd zvýšil výživné od 11.11.2011, majúc za to (ako vyplynulo z dokazovania), že už v tomto období pomery na strane maloletého dieťaťa odôvodňovali zvýšenie výživného v súvislosti s jeho fyzickým a psychickým vyspievaním a celkovým zvýšením výdavkov, súvisiacich so zabezpečením základných životných potrieb dieťaťa, berúc pritom do úvahy nevyhnutné náklady matky, súvisiace so zabezpečovaním základných životných potrieb pre dieťa v súvislosti s návštevou školy. Okrem subjektívnych dôvodov pre zmenu rozhodnutia o výživnom existuje aj objektívny faktor, a to zvýšenie cien základných energií za posledných 7 rokov, ktoré sa podstatným spôsobom premietli do nákladov predovšetkým na základné životné potreby dieťaťa.

Súd stanovil výšku výživného na sumu 100,- Eur mesačne s účinnosťou od 11.11.2011 mesačne. Doterajšia výška výživného vo výške 50,- Eur / 1 500,- Sk/ bola absolútne nepostačujúca. Po vyhodnotení skutkových okolností, súd dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané k možnostiam a schopnostiam otca a potrebám dieťaťa. Pokiaľ ide o skutočnosť, že otec dokladoval neúčasť svojou práceneschopnosťou, k návrhu sa písomne nevyjadril, mal súd za to, že navrhované zvýšenie výživného akceptuje. Súd bral do úvahy skutočnosť, že otec je momentálne práceneschopný, čo však považuje za prechodný stav. Otec vypočutý nebol, súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z listinných správ posledného zamestnávateľa otca, iné informácie ohľadne otca súd nezistil. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti otca z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti, súd prihliadol k stanovisku posledného zamestnávateľa, ktorý nemal výhrady voči výkonnosti otca, ako zamestnanca, avšak pracovný pomer nepredĺžil z dôvodu vytvárania absencií. Vzhľadom na to mal súd za to, že otec sa svojím správaním pripravil o možnosť predĺženia pracovnej zmluvy a tak sa pripravil aj o zdroj príjmov, ktorý by umožnil podieľať sa na plnení vyživovacej povinnosti spôsobom zodpovedajúcim potrebám dieťaťa. Na jednej strane má otec, ako účastník konania právo sa na konaní zúčastniť a poskytnúť patričnú súčinnosť, avšak na druhej strane má právo podľa názoru súdu sa konania nezúčastniť, avšak musí si byť vedomý dôsledkov svojho prístupu k priebehu konania. Tým má súd na mysli to, že bez poskytnutia patričnej súčinnosti súd vyvodí závery len z preukázaných dôkazov získaných vlastných šetrením.

Vo zvyšku súd návrh matky zamietol aj z toho dôvodu, že na vyživovacej povinnosti má povinnosť sa podieľať aj matka, keďže osobná starostlivosť ustupuje s pribúdajúcim vekom do úzadia a preto je potrebné participovať na vyživovacej povinnosti vo vzťahu k dcére aj finančným plnením. Na strane matky možno konštatovať, že jej príjem sa od doby posledného rozhodovania zvýšil a navyše žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý má taktiež povinnosť podieľať sa primeraným spôsobom na nákladoch spojených s vedením domácnosti a starostlivosťou o maloletú Ninu.

Pri takto určenom výživnom otcovi vznikol nedoplatok za obdobie od 11.11.2011 do 30.7.2012 v celkovej výške 431,60 Eur, ktoré súd otcovi povolil splácať v splátkach po 30,- Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Nedoplatok na výživnom bol určený ako rozdiel súm stanoveného výživného a doteraz určeného výživného, čo za jeden mesiac činí 50,- Eur. Pri nedoplatku za obdobie 8 mesiacov a 19 dní tento predstavuje čiastku 431,60 Eur.

Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).