Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23T/102/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a prísediacich Viery Dikošovej a Dariny Hatarovej, na hlavnom pojednávaní dňa 30.7.2012 v trestnej veci proti obž. L. N. a spol., pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné, takto

rozhodol:

Obžalovaní :

1/ L. N.M., O.. X.XX.XXXX X. U., trvale bytom U., H.. U. X/XX

2/ ml. L. V.Ý., O.. XX.XX.XXXX X. U., trvale bytom U., H.. V. X

3/ ml. U. C., E.. Z.O., O.. XX.X.XXXX X. U., trvale bytom U., H.. L. Č.. XX

4/ ml. U. M.M., O.. X.X.XXXX X. U., trvale bytom U. H.. V. Č.. X

5/ P. M.N., nar. X.X.XXXX X. U., trvale bytom U., H.. E.. X. Č.. XX

6/ E. Š.C., E.. L.M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U., H.. V. Č.. X,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch, ž e

obžalovaní : L. N., U.. L. V., U.. U. C., U.. U. M. R. P. M.

dňa 27.5.2000 okolo 11.00 hod. v Martine, prišiel obž. L. N. ako spolujazdec s vodičom P. M., O.. X.X.XXXX na osobnom motorovom vozidle zn. FORD Mondeo ev. č. : Z. XX-XX, na Ul. Björnsonovu v Martine, kde ich čakali obžalovaní mladiství: U. C., L. V. R. U. M., všetci boli oblečení v čiernom, na nohách mali kanady ako kukláči, nastúpili do vozidla a zastavili v Martine na Ul. Štefunkovej neďaleko vchodu č. XX, vo vozidle cestou do Košút II im obž. L. N. opisoval situáciu, že majiteľ bytu by mal byť sám doma, kde býva, dával im inštrukcie, že majú vystupovať ako kukláči, v prípade potreby sa majú legitimovať ním amatérsky zhotovenými preukazmi, majú ísť po peniazoch a že on spoločne s vodičom ich budú čakať vo vozidle, obžalovaní mladiství: U. C., L. V.R. R. U. M. vystúpili z vozidla, vošli do vchodu č. XX, nastúpili do výťahu, kde si navliekli na hlavy kukly, pri vchodových dverách bytu č. XX, kde býva F. V., O.. XX.X.XXXX, D.. U.. U. C. zazvonil a povedal: "to som ja, P.", keď F. V. pootvoril dvere a vzápätí ich chcel zavrieť, lebo uvidel mužov v kuklách, všetci traja mladiství obžalovaní ho pretlačili dverami, odstrčili ho od dverí a bez jeho súhlasu vošli do chodby bytu a dvere za sebou zavreli, obž. ml. U. C. udrel F. V. päsťou do tváre, povedal mu , že sú policajti, potom ho strkaním odviedol do obývacej izby, ktorá je prepojená s chodbou, tam ho zasotil na gauč a opätovne ho udrel niekoľkokrát päsťou do tváre, pritom pýtal peniaze, stál na gauči, aby F. V. nemohol vstať a obž. ml. L. V. a obž. ml. U. M. zatiaľ prehľadávali byt, hľadali peniaze, keď našli v spálni na stole peňaženku, doviedli F. V. do spálne, tento im na vyzvanie

zobral peňaženku do rúk, vybral v nej tržbu v sume 1500,- SK a zo strachu im hotovosť vydal, obž. ml. U. C. povedal, že je to málo, vzápätí obž. ml. L. V. R. D.. U.. U. M. spoločne s obž. ml. U. C. uvideli príručnú pokladničku so zasunutým kľúčom v zámke, v pokladnične bola hotovosť 38500,- Sk, keď obž. ml. U. C. začal z nej vyberať peniaze, pošk. F. V. mu v tom začal brániť, vtedy ho obž. ml. U. C. odsotil, kopol do rebier, poškodený spadol, potom ho proti jeho vôli zavreli na balkón a z bytu odcudzili mobilný telefón zn. Motorola d-520, tržbu v sume 1500,- Sk (42,75 €), hotovosť v sume 38 500,- SK (1277,96 €), následne z bytu ušli, nastúpili do vozidla, peniaze a telefón dali obž. L. N., ktorý po zrátaní peňazí dal každému z nich po 7000,- Sk (232,35€) obž. P. M. dal za to, že ich viezol sumu 500,- Sk, (16,59€) - 1000,- Sk (33,19€), mobilný telefón v hodnote 126,13 € si ponechal obž. L. N., rozbitím sklenenej výplne vznikla škoda F. V. v sume 9 €,

obžalovaný E. Š.

dňa 28.5.2000 v presne nezistenom čase a presne nezistenom mieste prišiel za obž. ml. U. C. a obž. ml. U. M., od ktorých si pýtal podiel z lúpeže v sume 2500,- Sk (82,98€), nakoľko im dohodil kšeft, pričom obidvaja mladiství obžalovaný mu dali po 2000,- Sk ( po 66,38 €) s odôvodnením, že oni brali na seba väčšie riziko,

t e d a

obžalovaní : ml. L. V., U.. U. C., U.. U. M.

- spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

- spoločným konaním neoprávnene vnikli do bytu iného a použili pritom násilie

obžalovaný L. N.

- zosnoval a riadil spáchanie trestného činu, pri ktorom iné osoby spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

obžalovaný P. M.

- poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, pri ktorom iné osoby spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci

obžalovaný E. Š.

- na seba previedol vec, ktorá bola získaná trestným činom, spáchaným inou osobou

č í m s p á c h a l i

obžalovaní: ml. L. V., U.. U. C. R. U.. U. M.

- spolupáchateľstvom trestný čin lúpeže podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002,

- spolupáchateľstvom trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.8.2002

obžalovaný L. N.

- ako organizátor trestný čin lúpeže podľa § 10 ods. 1 písm. a/, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002,

obžalovaný P. M.

- trestný čin lúpeže formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/, § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002,

obž. E. Š.

- trestný čin podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.8.2002

Z a t o sa o d s u d z u j ú

obžalovaný ml. L. V.

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002, § 79 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 v spojení s § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.8.2002 súd obžalovanému výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 82 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.

obžalovaný ml. U. C.

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002, § 79 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 v spojení s § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.8.2002 súd obžalovanému výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 82 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.

obžalovaný ml. U. M.

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002, § 79 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 v spojení s § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 ( jeden ) rok.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.8.2002 súd obžalovanému výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 82 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dva ) roky.

obžalovaný L. N.

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 na trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.8.2002 súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 ( tri ) roky.

obžalovaný P. M.

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 na trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.8.2002 súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.

obžalovaný E. Š.Z.

Podľa § 251 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 na trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) mesiace.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.8.2002 súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 ( jeden ) rok.

Podľa súd odkazuje poškodeného F. V.R., O.. XX.X.XXXX X. U., V. Š. XX, U. s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Naproti tomu

Podľa oslobodzuje obž. E. Š. v bode 1/ obžaloby prokurátorky OP Martin sp. zn. zo dňa 17.12.2010, pre skutok právne kvalifikovaný ako návod k trestnému činu lúpeže podľa , Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

presne nezisteného dňa, pravdepodobne 26.5.2000 v Martine, na Ul. Björnsonovej, pri dome č. X, obž. E. Š. počas spoločného stretnutia ponúkol obž. ml. U. C. R. D.Ž.. U.. U. M. tzv. "kšeft", že si zarobia, keď urobia akciu, že ide o lúpež u jedného chlapa v Košútoch II, ktorý je majiteľom krčmy, že majú vojsť k nemu do bytu ako kukláči, aby ich nespoznal a majú mu zobrať peniaze, keď obž. ml. U. C. R. D.. U.. U. M. s týmto súhlasili, obž. Š. povedal, že zajtra dopoludnia, okolo 10.00 hod. majú čakať oblečení v čiernom na Ul. Björnsonovej v Martine,

pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine podala dňa 22.12.2010 na tunajšom súde obžalobu pod sp. zn. zo dňa 17.12.2010 na obv. L. N. a spol., pre trestný čin lúpeže v spolupáchateľstve podľa , Tr. a iné, ktorých sa mali dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený v obžalobe.

Senát Okresného súdu v Martine vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaných L. N.M., U.. L. V., U.. U. C., U.. U. M., P. M. R. E. Š.; prečítaním výpovedí obžalovaných z prípravného konania podľa ; výsluchom svedka poškodeného F. V.; prečítaním výpovedí svedkov Y. Č., U. M., W. C., L. V. R. P. E. z prípravného konania so súhlasom prokurátora a obžalovaných podľa ; oboznámením fotodokumentácie podľa ako aj prečítaním listinných dôkazov pripojených v súdnom spise podľa

Obžalovaní L. N., U.. L. V., U.. U. C. R. U.. U. M. sa k spáchaniu činu priznali, na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach vyhlásili, že sa cítia byť vinní. Následne preto súd postupoval podľa účinného do 31.8.2011 a obžalovaným kládol otázky uvedené v , , , a , na ktoré každý z obžalovaných odpovedal "áno". Súd preto vyhlásenie obžalovaných o vine podľa , účinného do 31.8.2011 prijal. Ďalej využili svoje právo a odmietli vo veci vypovedať.

Obžalovaný P. M. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že z celej partie poznal len N., o tejto akcii nevedel nič. N. ho dávnejšie požiadal, aby mu požičal peniaze 500,-Sk, ktoré mu mal vrátiť. N. mu povedal, že ho nejakí kamaráti budú čakať na Björnsonovej ulici a tam mu tých 500,- Sk vráti. On vtedy videl, že sa tam bavili niečo medzi sebou, ale nevenoval tomu pozornosť, možno nejaké silácke reči mladých chlapcov. Počas tej jazdy autom tušil, že N. išiel s niekým niečo vybaviť, ale nevedel, že idú niekoho biť alebo robiť lúpež. Prišlo mu to tak, ako by mali mať medzi sebou nejaký spor. S odstupom času si uvedomuje, že mali mať oblečené ťažké topánky, rifle a čierne tričká. Rozprávali sa o bežných veciach, neprišlo mu, že idú robiť nejaký trestný čin. Boli preč možno 10 minút, bola to chvíľka, vrátili sa v kľude, neboli vyplašení, že by sa niečo dialo. Nepamätá si, či sa vrátili k autu naraz. N. mu sľúbil, že mu vráti tých 500,-Sk. Jemu povedal, že si pôjde niečo vybaviť, z čoho bude mať peniaze a tie mu vráti. Prišlo mu to, že si N. zavolal chlapcov, aby urobili bu-bu-bu na poškodeného, prišlo mu, že poškodený nechce N. vrátiť peniaze. On poškodeného nepoznal. On sedel v aute vpredu s N.Í., ostatní boli vzadu. N. bol celú dobu otočený dozadu.

Keďže obžalovaní L. N., U.. L. V., U.. U. C., U.. U. M. R. E. Š. využili svoje právo na odopretie výpovede, súd podľa na návrh prokurátora prečítal zápisnice o výpovediach obžalovaných z prípravného konania.

Svedok poškodený F. V. pred súdom vypovedal, že v období roku 2000 začal prevádzkovať živnosť v pohostinstve v centre Vrútok, jednalo sa o denný bar. Čo sa týka predmetného skutku, stalo sa to v tom roku 2000, mohlo byť okolo obeda, keď bol doma vo svojom byte. Keďže bol dlho do noci v bare, tak dlhšie spal. Keď počul niekoho zvoniť pri dverách bol ešte rozospatý. Myslel si, že je to matka, ktorá zvykla za ním chodiť, otvoril teda dvere. Ako otvoril, pred dverami stáli kukláči. Nechcel ich pustiť dnu, bolo mu zrejmé z ich správania ako aj otázok, že sa podľa všetkého nejedná o policajtov. Začali mu klásť nejaké nezmyselné otázky. Následne ho vtlačili dnu do obývačky, popritom ho fackali, začali pýtať peniaze, bili ho. Najskôr povedal, že peniaze nemá, potom im vydal peňaženku. Jednalo sa o väčšiu krčmársku peňaženku čiernej farby. Myslel si, že im to bude stačiť. Potom ho však zavreli na balkóne a prehľadávali byt. V spálni našli príručný trezor, v tomto bol kľúč. Bola v ňom tržba z baru. Vzali mu tiež mobilný telefón, celkovo to mohlo byť okolo 45.000,-Sk. Následne z bytu odišli. Do bytu videl vstúpiť dve osoby, nevie si spomenúť, či pred bytom boli len tieto dve osoby alebo tri. Potom ako boli zistení páchatelia, z týchto poznal iba jedného, a to L. N.M.. Tohto poznal z pohostinstva, ktoré často navštevoval, a snažil sa s ním skamarátiť. Potom ako páchatelia z bytu odišli bol v strese, z balkóna sa dostal tak, že rozbil spodné okno. V byte nebol telefón, tak hneď išiel zavolať z telefónnej búdky policajtov. Čo sa týka motívu konania, môže len predpokladať, že obžalovaný N. si zrejme myslel, že bude mať doma peniaze. V tom období N. mohol mať v bare niečo "na sekeru". Čo sa týka spôsobenej škody, tak nejakú časť zaplatil obž. Š. ešte niekedy v tom období ako sa v rámci vyšetrovania páchatelia priznali. V období nejakých dvoch troch rokov dozadu mu poslali aj nejaké ďalšie čiastky. Naposledy pred niečo vyše mesiacom poslal čiastku 400,-Eur obž. N.. Aká výška z uplatňovanej škody bola zaplatená sa presne vyjadriť nevie.

V súlade s ust. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že obžalovaní L. N., U.. L. V., U.. U. C., U.. U. M. R. P. M. sa dopustili skutku tak ako je uvedený v bode jedna výroku o vine tohto rozsudku. Obžalovaní L. N., U.. L. V., U.. U. C. R. U.. U. M. sa na hlavnom pojednávaní k spáchaniu činu priznali. Okrem vlastných priznaní a vzájomne usvedčujúcich výpovedí z prípravného konania

ich usvedčuje i poškodený F. V., ktorý i so značným časovým odstupom pomerne podrobne popísal ako došlo k spáchaniu činu, pričom jeho výpoveď pred súdom bola v podstate zhodná s výpoveďami z prípravného konania. Tieto výpovede tiež korešpondujú s popisom priebehu skutkového deja ako uvádzali vo svojich výpovediach v prípravnom konaní obž. ml. V.Ý., C. R. M.. Súd preto nemal žiadne pochybnosti o pravdivosti priznania obžalovaných.

Obžalovaný P. M. svoju vinu popieral. Vo svojich výpovediach v štádiu prípravného konania priznal, že síce páchateľov odviezol vo firemnom motorovom vozidle jeho rodičov zn. Ford Mondeo na miesto činu a potom aj naspäť, vypovedal však, že vôbec nevedel, že osoby, ktoré viezol v aute chcú spáchať trestný čin. Z týchto osôb poznal iba obž. N., s ktorý sa občas stretávali. Vtedy boli u neho doma na Stráňach, robili niečo na počítači a medzi rečou ho N. požiadal, aby ho odviezol na ulicu Björnsonovu a následne do Košút II. Keď N. nasadol do auta, išli na ul. Björnsonovu, tam zastavili a chvíľu počkal. N. odišiel a po chvíli prišiel s tromi mladými mužmi, ktorých on nepoznal. Potom ho požiadal, či môžu ísť do Košút II, pričom mu povedal, že si potrebuje niečo vybaviť. V Košútoch tí traja chalani vystúpili a vrátili sa asi po 10 minútach. Keď sa vrátili, nastúpili do auta, potom postrehol, že N. mal v rukách peniaze, lebo mu z nich vrátil 500,-Sk. Nebola to odmena za službu - odvoz, ale vrátenie peňazí, ktoré mu N. dlhoval. On nevnímal resp. nevenoval pozornosť tomu, o čom sa N. s ostatnými bavili v aute, tento bol otočený po celý čas dozadu.

Obrana obž. P. M. však podľa záveru súdu bola vyvrátená vykonanými dôkazmi, usvedčovaný je najmä výpoveďami spoluobžalovaných ml. V.R., U.. C. R. Č. N. C. U.. M.. D.. U.. L. V. ( výpoveď zo dňa 6.8.2002 na č.l. 63 - 66; konfrontácia s obv. M. zo dňa 26.6.2003 na č.l. 117 - 119 ) potvrdil, že N. cestou do Košút dával v aute inštrukcie, vysvetľoval kde V. býva, v ktorom vchode, na ktorom poschodí, že je majiteľom krčmy Šakal, a že bude doobeda spať. Tiež im hovoril ako má V. usporiadaný byt, kde má kuchyňu, kde obývačku. V aute začal hovoriť, že by mali od V. pýtať nejaké peniaze, že by ho mali dostať do obývačky a tam ho držať a prezrieť byt a v prípade, že by našli peniaze, tieto zobrať. Povedal, že majú ísť výťahom, V. zaklopať na dvere a keď otvorí tak sa majú vsunúť dnu. On si nezohnal čiernu bundu, tak si N. zobliekol čierne tričko a dal mu ho obliecť. N. dal tiež M. R. C. amatérsku imitáciu policajného preukazu, pre prípad, že to bude treba, lebo mali vystupovať ako kukláči. N. začal rozprávať, že on s nimi do bytu ísť nemôže, lebo deň predtým spadol a poranil si nohu, a že dosť často sa v poslednej dobe s V. stretáva, že by ho mohol spoznať. M. šoféroval auto, N. ho v Košútoch navigoval, ukázal vchod, kde býva V.. N. sedel vpredu a oni traja vzadu. M. mohol počuť čo N. rozprával, bola síce pustená hudba, ale N. zvýšil hlas. Rovnako obž. ml. U. C. v prípravnom konaní vypovedal ( výpoveď zo dňa 16.12.2002 na č.l. 70 - 74; konfrontácia s obv. M. zo dňa 23.6.2003 na č.l. 120 - 122 ), že pre nich prišli na ul. Björnsonovu na aute dvaja chalani, ktorých vtedy nepoznal, teraz vie, že išlo o L. N. a ten druhý viedol auto. On čakal spoločne s M., potom si k nim do auta nastúpil ešte jeden chalan, ktorý obďaleč sedel. Tohto tiež nepoznal, teraz vie, že to bol V.. Najprv sedeli dosť dlho v aute, potom im tí chalani, ktorí pre nich prišli vysvetľovali čo idú robiť, nevie presne povedať, ktorý čo hovoril, ale zdá sa mu, že sa dopĺňali, nerozprával stále len jeden. N. ale hovoril viac. Povedali, že sa majú dostať do bytu, zaklopať na dvere a keď trošku pootvorí, majú vtrhnúť dnu, že jeden má zostať s ním a strážiť ho a ďalší má prehľadať byt, hľadať nejaké peniaze, drogy, všetko čo nájdu majú zobrať a potom sa rozdelia. Ten chlap mal byť doma, mal by mať vypité, že je majiteľom Šakala a prišiel z tej krčmy nad ránom. N. dal jemu alebo M. nejaké zdrapy, akože preukazy polície, že keby V. nechcel otvoriť dvere, mali ukázať preukazy, že sú od polície. M. musel počuť čo sa hovorilo v aute, musel to počuť každý. Hudba v aute hrala, ale N. naschvál znížil hlasitosť, aby ho bolo počuť. Myslí, že vodič nevedel kde má zastať, ani vchod kde býva V., ale ukázal mu to N..

Súd právne kvalifikoval konanie obžalovaných L. N., U.. L. V., U.. U. C., U.. U.R. M. R. P. M. ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002, keďže proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Objektom tohto trestného činu je osobná sloboda ako i majetok, ktorého sa páchateľ chce zmocniť. Objektívna stránka je naplnená použitím násilia alebo hrozby bezprostredného násilia, v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec, alebo nepatrí výlučne jemu. Trestný čin lúpeže je dokonaný už samotným použitím násilia proti inému v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pričom nie je potrebné, aby sa tento úmysel aj uskutočnil. Pokiaľ ide o formu účasti jednotlivých osôb na spáchaní trestného činu, bolo bez pochybností preukázané, že tento ako priamy páchatelia spáchali obžalovaní ml. L. V., U.. U. C. R. U.. U. M.. Tieto osoby spoločným konaním, po vzájomnej dohode a so spoločným úmyslom proti inému - poškodenému F. V. použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti spáchali trestný čin lúpeže

ako spolupáchatelia podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.8.2002, keďže spoločným konaním naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu. Súčasne sa pritom dopustili aj v spolupáchateľstve trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.8.2002, nakoľko spoločným konaním neoprávnene vnikli do bytu iného a použili pritom násilie. Pokiaľ ide o obžalovaného L. N., tento sa podľa názoru súdu nedopustil trestného činu lúpeže ako spolupáchateľ, pretože svojím konaním priamo nenapĺňal zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu ( použitie násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci ). Na trestnom čine mal však nepochybne účasť, tento sám zorganizoval a riadil, zabezpečil si osoby, ktoré ho uskutočnili, týmto páchateľom dával podrobné inštrukcie na jeho spáchanie. Na trestnom čine sa podieľal ako účastník formou organizátorstva v zmysle § 10 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.8.2002. Čo sa týka obž. P. M., tento takisto priamo svojím konaním nenapĺňal zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže, nemal teda na ňom účasť ako priamy páchateľ, poskytol však ostatným páchateľom pomoc pri trestnom čine, a to zabezpečením odvozu s požičaným motorovým vozidlom. Trestný čin spáchal ako účastník vo forme ( fyzickej ) pomoci s poukazom na § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.8.2002. Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. sa na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti a trestnosti páchateľa, ak zákon neustanovuje niečo iné. Ako súd uviedol v predchádzajúcom odseku odôvodnenia, z výpovedí obž. ml. V., U.. C. C. N. vyplynulo, že obž. M. musel vedieť, že osoby, ktoré vezie vo vozidle sa pripravujú na spáchanie trestného činu, keďže N. im dával podrobné inštrukcie, falošné policajné preukazy či čierne tričko na oblečenie. Práve N. bol jeho kamarát a požiadal ho o odvoz, navigoval ho kde má ísť, zastaviť, následne počkali v aute a keď sa ostatní vrátili, rozdelili si peniaze a odviezol ich preč. Sám dostal od N. 500,-Sk, k čomu N. vypovedal, že to bolo na benzín a tiež mu bol niečo dlžný. Obž. ml. C. navyše uviedol, že aj M. sa v aute zapájal do rozhovoru keď im dávali inštrukcie čo majú robiť, N. ale hovoril viac. Uvedené dôkazy podľa názoru súdu vylučujú obranu obž. M., že nevedel resp. nemal úmysel zúčastniť sa akoukoľvek formou na páchaní trestného činu. Pokiaľ sa jedná o obžalovaného E. Š. súd ho uznal za vinného z trestného činu podielnictva podľa § 251 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.8.2002, na skutkovom základe ako je uvedený v bode 3/ obžaloby prokurátorky, nakoľko na seba previedol vec - peniaze, ktorá bola získaná trestným činom, spáchaným inou osobou. Objektom trestného činu podielnictva je cudzia vec získaná trestným činom. Nie je pritom rozhodujúce akým trestným činom bola vec získaná, musí sa však jednať o vec získanú trestným činom inej osoby ako podielnika. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, pričom postačuje i úmysel nepriamy. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred súdom k tomuto skutku vypovedal, že priznáva, že si zobral tie peniaze, ale nevedel, že sú z lúpeže. Ďalej využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. V prípravnom konaní ( výpoveď zo dňa 6.8.2002 na č. l. 100-102; výpoveď z 19.5.2010 na č. l. 104-106 ) potvrdil, že dňa 28.5.2000 t.j. na druhý deň po lúpeži prišiel za U. C. R. U. M. a pýtal si od nich podiel, lebo im dohodil kšeft. Títo mu dali po 2.000,-Sk, ešte mu aj poďakovali. On však nevedel, že sa dopustili tak závažného trestného činu. Je pravdou, že ho niekedy v máji 2000 oslovil N., že má pre neho nejaký kšeft, či ide do toho s ním. Povedal, že si má vybaviť nejaké dlhy. N. povedal, že do toho nejde, ale ak chce, že mu nejakých chalanov zoženie. Potom náhodne stretol M.M. R. C. a opýtal sa, či si nechcú zarobiť, že ak áno, nech čakajú na druhý deň ráno o 10.00 hod. na ul. Björnsonovej. Aj obžalovaní ml. U. M. R. U.. U. C. potvrdili, že na druhý deň po lúpeži prišiel za nimi obž. Š., povedal niečo v tom zmysle, že to dopadlo dobre, že nikto o ničom nevie, a že môžu byť radi, že im taký kšeft zohnal. Za to, že im dohodil kšeft chce nejaké peniaze, dali mu teda po 2.000,-Sk. Obž. ml. U. C. naviac vypovedal, že Š. im povedal, že by mali ísť do jedného bytu v Košútoch, že by mali vyzerať ako kukláči, že sú potrebné kukly, kanady, majú byť oblečení v čiernom. Tiež povedal niečo v tom zmysle, že od tých chalanov, s ktorými tam pôjdu do bytu V. dostanú nejaké peniaze, lebo majú nejaké kšefty a ten V. má niečo robiť s drogami a, že keby tam našli nejaké peniaze, tak ich majú zobrať. Š. sa nevyjadroval dosť presne, asi to presne nevedel, ale povedal, že to upresní N.. Podľa záveru súdu z týchto výpovedí vyplýva, že obž. E. Š. musel byť minimálne uzrozumený ( teda konal vo forme nepriameho úmyslu podľa Tr. účinného v rozhodnom čase ) s tým, že vec - peniaze boli získané trestným činom, ktorého sa dopustili iné osoby. Naproti tomu súd obž. E. Š. podľa oslobodil spod obžaloby, pre skutok uvedený v bode 1/ právne kvalifikovaný ako návod k trestnému činu lúpeže podľa , Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že počas spoločného stretnutia ponúkol obž. ml. U. C. a obž. ml. U. M. "kšeft", že ide o lúpež u jedného chlapa v Košútoch II, že majú vojsť k nemu do bytu ako kukláči, aby ich nespoznal a majú mu zobrať peniaze, že majú na druhý deň okolo 10.00 hod. čakať oblečení v čiernom na Ul. Björnsonovej v Martine. Z vykonaných dôkazov podľa záveru súdu nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že obž. Š. naviedol U. C. R. U. M. na spáchanie trestného činu lúpeže, tak ako je popísaný v bode 2/ obžaloby. Je síce pravdou, že tieto osoby

"dohodil" N., ktorý mu však povedal iba toľko, že má nejaký kšeft, že si má vybaviť nejaké dlhy, či do toho pôjde s ním, na čo mu povedal, že nie, ale mu nejakých chalanov zoženie. Aj obž. N. vypovedal v tom zmysle, že Š. nepovedal presne čo chce urobiť, len naznačil, že si potrebuje vybaviť dlhy, na ničom konkrétne sa nedohodli. Š. mu povedal, že sa toho nezúčastní, ale mu zoženie nejakých ľudí. Obž. Š. následne oslovil kamarátov, U. C. R. U. M., s tým či sú chcú zarobiť, aby počkali na ul. Björnsonovej, čo aj urobili. Následne ich obž. N. vyzdvihol na aute, ktoré viedol obž. M., pridal sa k nim ešte obž. V. a až potom vo vnútri motorového vozidla N. vysvetľoval podrobné a konkrétne inštrukcie, z ktorých už bolo bez pochybností zrejmé, že sa má jednať o spáchanie skutku, ktorý má znaky trestného činu.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 23, § 31 a nasl. Tr. zák. účinného do 31.8.2002 v zmysle ktorých, účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Súd prihliada najmä na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť ( § 3 ods. 4 ), na možnosť nápravy, pomery páchateľa, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Účelom trestu u mladistvého páchateľa je podľa § 76 predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, a to so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza.

Pokiaľ ide o obžalovaných ml. L. V., U.. U. C. R. U.. U. M., súd im s poukazom na ust. § 234 ods. 1, § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 v spojení s § 79 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 uložil úhrnné tresty odňatia slobody, a to na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere jedného roka. Obžalovaní sa dopustili spoločným konaním dvoch trestných činov v jednočinnom súbehu. I keď v danom prípade sa nepochybne jedná o závažnú a spoločensky nebezpečnú trestnú činnosť, súd pri rozhodovaní o treste zohľadňoval skutočnosť, že trestná činnosť bola spáchaná pred 12-timi rokmi, pričom od tejto doby obžalovaní viedli riadny život, neboli trestne stíhaní, nedopúšťali sa ani priestupkov. Spáchanie činu priznali a svoje konanie oľutovali, čo možno taktiež považovať za poľahčujúcu okolnosť. Súd má za to, že u mladistvých obžalovaných možno dôvodne očakávať, že účel trestu či už prevýchovný, ale i preventívny bude naplnený aj bez jeho výkonu. Súd preto podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.8.2002 obžalovaným výkon uloženého úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odložil a podľa § 82 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 určil skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Obžalovaní budú povinní počas skúšobnej doby ( naďalej ) viesť riadny život, nedopúšťať sa protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

U obžalovaného L. N. súd vychádzal zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej v § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 vo výmere 2 až 10 rokov, vzhľadom na to, že tento sa trestného činu nedopustil ako mladistvý páchateľ. Súd mu rovnako ukladal trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby, pričom prihliadal na priznanie a oľutovanie činu, i skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný ani nemá záznamy o priestupkoch. Podľa záveru súdu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní troch rokov je dostatočný z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie i výchovného pôsobenia a bude páchateľa viesť k tomu, aby sa do budúcnosti vyvaroval páchania trestnej činnosti či iného úmyselného protiprávneho konania.

Čo sa týka obžalovaného P. M., súd rovnako ako u obž. L.O. N. vychádzal zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej v osobitnej časti v ust. § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 vo výmere 2 až 10 rokov. Obž. má dva záznamy v registri trestov, v oboch prípadoch sa ale jedná o podmienečné zastavenie trestného stíhania, čo nemožno hodnotiť ako priťažujúcu okolnosť. Hoci obž. P. M. sa trestného činu lúpeže dopustil menej závažnou formou trestnej súčinnosti - ako pomocník, v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. sa na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti a trestnosti páchateľa, ak zákon neustanovuje niečo iné. Súd prihliadol na mieru účasti obžalovaného na spáchaní trestného činu, ktorá spočívala v poskytnutí fyzickej pomoci - zabezpečením motorového vozidla a odvezením páchateľov na miesto činu a späť. V tomto smere sa nepochybne jedná o konanie, ktorého spoločenská nebezpečnosť je nižšia ako u priamych páchateľov či obž. N., ktorý bol organizátorom trestného činu. Tieto okolnosti súd zohľadňoval tým, že obžalovanému výkon trestu odňatia slobody uloženého na samej dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby dvoch rokov podmienečne odložil podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 na minimálnu skúšobnú dobu jedného roka.

Obžalovaný E. Š.Z. spáchal trestný čin, ktorý je z hľadiska spoločenskej nebezpečnosti konania najmenej závažný, čomu zodpovedá i trestná sadzba trestu odňatia slobody uvedená v § 251 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2002 vo výmere do dvoch rokov. Spoločenská nebezpečnosť konania je ešte znížená značným časovým odstupom od spáchania činu. Obžalovaný E. Š. bol doposiaľ jedenkrát právoplatne odsúdený, a to rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 7.11.2006, právoplatným 7.11.2006, pre trestné činy podľa § 221 ods. 1, 3 a § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005. V danom prípade mu bol uložený peňažný trest vo výmere 5.000,-Sk, ktorý však zaplatil a preto sa na neho musí hľadieť ako keby nebol odsúdený. Súd dospel k záveru, že obdobne ako u spoluobžalovaných, vzhľadom na veľký časový odstup od spáchania činu je účelom trestu najmä pôsobiť prevýchovne, aby si páchatelia uvedomili svoje protiprávne konanie a do budúcnosti viedli bezúhonný život. Súd preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na minimálnu skúšobnú dobu jedného roka.

Zo strany poškodeného bola v prípravnom konaní riadne uplatnená náhrada škody vo výške 1.460,53,- Eur. Minimálne časť spôsobenej škody však bola poškodenému už zaplatená - jednalo sa o platbu 4.000,-Sk od obž. Š. ( č.l. 103 ) či čiastku 400,-Eur od obž. N. ( č.l. 256 ). Poškodený F. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že časť škody mu bola nahradená, nevie však presne uviesť o akú časť sa jednalo. Súd preto s poukazom na poškodeného odkázal s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.