Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/46/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobkyne A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B., C. XX, zastúpenej LS Legal, s.r.o., Košice, Krivá 21, IČO: 47 706 171, proti žalovanému D. B., nar. X.XX.XXXX, bytom B., C. XX, zastúpenému JUDr. Lenkou Mackaľovou, advokátkou, Košice, Žižkova 6, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku -555 z 21.7.2022 v znení opravného uznesenia -570 zo 7.10.2022 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v znení opravného uznesenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu v časti o vyporiadanie hnuteľných vecí, a to zariadenia bytu, automatickej práčky Whirlpool, chladničky, sporáka E. a lustra zastavil a bezpodielového spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadal tak, že nasledovné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Južné mesto, okres Košice IV, obec B. - F., vedené Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, na LV č. XXXXX, a to byt č. 10 na 3. poschodí v bytovom dome súp. č. XXX na Rastislavovej ulici č. vchodu 74, postaveného na pozemkoch registra „C“ č. XXXX o výmere 211 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX o výmere 212 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX o výmere 225 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „Byt č. 10“), Bytu č. 10 zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 215/10000 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstva bytového domu súp. č. XXX a Bytu č. 10 zodpovedajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 215/10000 na pozemkoch registra „C“ č. XXXX o výmere 211 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX o výmere 212 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a č. XXXX o výmere 225 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného tak, že žalobkyni patrí na uvedených nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel o veľkosti 12/25 a žalovanému patrí na uvedených nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel o veľkosti 13/25 a tiež žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalobcovi (správne žalovanému) sumu 110,86 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu tak, aby do jej výlučného vlastníctva súd prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území F. E., okres B. G., zapísané na LV č. XXXXX, a to byt č. 10 s príslušenstvom a konkretizované hnuteľné veci prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, pričom by bola zaviazaná

z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalovanému zaplatiť sumu 15.000,- eur, čo odôvodnila tým, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.5.2011 a so žalovaným sa nevedia dohodnúť na vyporiadaní spoločne nadobudnutého majetku. Vzal do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý s návrhom žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nesúhlasil z dôvodu podhodnotenia jeho podielu, keď navyše je nevyhnutné zohľadniť sumu 10.000,- Sk, ktorú mu matka v minulosti poskytla na kúpu bytu. Citoval a a uviedol, že na pojednávaní 21.7.2022 žalobkyňa v časti vyporiadania hnuteľných vecí zobrala návrh späť a trvala iba na vyporiadaní bytu s príslušenstvom, kvôli čomu konanie v časti o vyporiadanie hnuteľných vecí zastavil. Za nesporné označil, že dvojizbový byt č. 10 patrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom od odsťahovania žalobkyne zo spoločnej domácnosti v roku 2009 ho užíva výlučne žalovaný, ktorému tento byt v roku 1986 pôvodne bol pridelený jeho vtedajším zamestnávateľom. Sporným v konaní bola hodnota tohto bytu, keď vzťahy strán nie sú dobré a ich spolužitie v jednom byte neprichádza do úvahy. Podrobne popísal zistenia plynúce z vykonaného dokazovania a tiež uviedol, že manželstvo strán sporu vzniklo 25.2.1984 a zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia o rozvode dňa 16.5.2011, pričom počas trvania manželstva strany nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej s Mestom Košice dňa 17.6.1996 byt č. 10 za kúpnu cenu 11.678,- Sk, ktorá bola zaplatená postupne od 23.4.1996 do 19.7.2000. V roku 2000 matka žalovaného mu darovala na zaplatenie kúpnej ceny za byt sumu 7.000,- Sk, ktorú žalovaný odovzdal žalobkyni a táto z nej čiastku 6.958,- Sk použila na zaplatenie zvyšných siedmich splátok kúpnej ceny za byt. Nárok posúdil podľa , , , , a a charakterizoval princípy uplatňujúce sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poukázal na to, že žalobkyňa pôvodne navrhla prikázanie bytu do jej výlučného vlastníctva, neskôr ho žiadala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného a nakoniec navrhla nariadiť predaj bytu a rozdelenie výťažku medzi strany. Žalovaný navrhol prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva bez povinnosti výplaty žalobkyni, resp. navrhol byt prikázať do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá by mu vyplatila 80% hodnoty bytu. Dospel k záveru, že žiadna zo strán nedisponuje finančnými prostriedkami potrebnými na vyplatenie druhej strany titulom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Upozornil, že v konaní o vyporiadanie BSM nemá možnosť nariadiť predaj veci a rozdelenie výťažku medzi strany podľa podielov, pretože platná právna úprava takýto spôsob vyporiadania BSM nepozná. Uznal, že pri vyporiadaní sa súd v prvom rade musí snažiť rozhodnúť spor tak, aby sa veci tvoriace masu BSM rozdelili medzi manželov tým spôsobom, že každý z nich nadobudne celú vec, pretože prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva vedie k rozširovaniu sporov. Ak sú však dané dôležité dôvody, možno výnimočne veci prikázať do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, ak by iný spôsob vyporiadania bol nevhodný, čo je aj prípad prejednávanej veci, nakoľko z dôvodu nedostatku bonity strán tieto nie sú schopné vzájomne sa vyplatiť z titulu vyporiadania, a teda existujú výnimočné okolnosti odôvodňujúce rozdelenie bytu do podielového spoluvlastníctva strán. Pri stanovení výšky podielov vzal do úvahy, že byt bol do užívania strán získaný od zamestnávateľa žalovaného, ktorý sa tak pričinil o jeho nadobudnutie a tak považoval za spravodlivé, aby žalovaný získal o čosi väčší podiel, 13/25 oproti podielu žalobkyne – 12/25. Nemal preukázané tvrdenie žalovaného, že opustenie spoločnej domácnosti žalobkyňou v roku 1985, v roku 1987, v priebehu rokov 1994 až 1996 a v období od júla 2009 do zániku manželstva malo priamy negatívny dopad na hospodárenie s bytom, či starostlivosť o rodinu. V období od júla 2009, kedy žalobkyňa definitívne opustila spoločnú domácnosť, túto tvorili už len strany konania a tento krok tak nemal priamy negatívny dopad na starostlivosť o deti. Predchádzajúce opustenia neboli svojím trvaním v porovnaní s celkovým obdobím, kedy strany tvorili spoločnú domácnosť, významné. Aj v tých prípadoch žalobkyňa so sebou vždy zobrala staršieho syna a nenechala starostlivosť o deti výlučne na žalovanom. Podrobne sa zaoberal spolužitím strán sporu v rozhodnom období. Za vyvrátené pokladal tvrdenie žalovaného o tom, že kúpna cena bytu bola hradená iba z jeho prostriedkov. V správaní sa žalobkyne a jej krokoch smerujúcich ku možnému vysporiadaniu vzťahov k bytu pred začatím konania, ako aj počas trvania sporu nevidel také nepoctivé správanie, ktoré by mohlo ešte viac znížiť podiel žalobkyne na vyporiadaní BSM.

3. Mal za to, že žalovaný preukázal zaplatenie časti kúpnej ceny za byt vo výške 6.958,00 Sk (230,96 eur), z jeho výlučných prostriedkov a preto berúc do úvahy podiel žalobkyne na byte ju zaviazal na zaplatenie sumy 110,86 eur ako alikvótnej čiastky. Táto bola totiž vynaložená na jej majetok. Na základe výsledkov dokazovania dospel k záveru, že na zaplatenie kúpnej ceny bytu z prostriedkov žalovaného bola použitá práve suma 6.958,00 Sk a zvyšok kúpnej ceny bol hradený zo spoločných prostriedkov bývalých manželov. Poukázal na to, že výpovede svedkov v konaní z väčšej časti považoval

za nevieryhodné, keď sestry žalovaného i sestra žalobkyne nežili v spoločnej domácnosti so stranami a tak informácie o pomeroch mali iba sprostredkované. O trovách konania rozhodol podľa a a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže pomer ich úspechu v konaní o vyporiadanie majetku bol takmer rovnaký. 4. Rozsudok v jeho výrokoch II., III. a IV. napadol včas podaným odvolaním žalovaný s poukazom na odvolacie dôvody upravené v a , navrhol ho zmeniť a nehnuteľnosti uvedené vo výroku II. prikázať do jeho výlučného vlastníctva bez povinnosti vyplatenia vyrovnávacieho podielu žalobkyni, alternatívne rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Primárnym účelom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa neho je ukončenie vzájomného spoluvlastníckeho vzťahu bývalých manželov a súd by preto primárne mal rozhodovať tak, že tú-ktorú vec v jej celosti prikáže jednému z manželov. K prikázaniu veci do podielového spoluvlastníctva teda súd môže pristúpiť iba v nevyhnutných prípadoch, ak iný spôsob vyporiadania je pre ten-ktorý prípad absolútne vylúčený. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru v odôvodnení nedal odpoveď na základnú otázku a to, aké dôkazy boli smerodajné pre prijatie rozhodnutia o absencii potrebných financií, ktoré ho napokon viedlo ku konečnému rozhodnutiu o prikázaní veci do podielového spoluvlastníctva, keď sa nemal v priebehu konania uspokojiť iba so samotným tvrdením žalobkyne, že financiami nedisponuje a peňažný ústav jej ich neposkytne. Takáto informácia pre neho v kontexte predchádzajúcich vyhlásení žalobkyne počas celého súdneho konania bola napokon nanajvýš prekvapivá a súd sa mal lepšie vyporiadať s nepodloženými tvrdeniami žalobkyne o jej nedostatočnej finančnej situácii. Nesúhlasil s tým, ako sa prvoinštančný súd vyporiadal s výpoveďami jeho sestier, svedkýň E. B. a H. I., ktoré jednoznačne preukázali, že celú sumu peňažných prostriedkov na kúpu bytu mu poskytla jeho matka. Podrobne sa venoval výpovediam uvedených svedkýň a nesúhlasil s hodnotením vierohodnosti sily týchto dôkazov vykonaným konajúcim súdom. Ak by aj súd nemal dostatočne preukázané, že byt bol nadobudnutý z výlučných jeho prostriedkov, boli splnené podmienky na výraznú disparitu podielov. S poukazom na nález Ústavného súdu SR -37 a výpoveď svedkýň I. a B. vyslovil názor, že pri preukázanej sume 6.958,00 Sk na zaplatenie kúpnej ceny bytu je zrejmé, že bez týchto prostriedkov by v tom čase manželia spoločný majetok neudržali a prišli by o neho, nakoľko by neboli schopní uhrádzať dohodnuté splátky a teda o udržanie spoločného majetku, ktorý je predmetom vyporiadania sa zaslúžil výlučne on, čo je nevyhnutné brať na zreteľ. Prvoinštančný súd sa nedostatočne vysporiadal aj s nekalými úmyslami žalobkyne a jej správaním v kontexte celkovej dôveryhodnosti jej vyjadrení, týkajúcich sa najmä udržania majetku, starostlivosti o domácnosť a deti. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na konanie žalobkyne, ktorá mu ponúkala neakceptovateľnú dohodu o vyporiadaní BSM a predkladala súkromný znalecký posudok stanovujúci hodnotu bytu o 30.000,00 eur nižšiu, ako bola hodnota určená následným posudkom. Naviac v minulosti žalobkyňa opakovane opúšťala spoločnú domácnosť a napokon odišla pracovať do zahraničia, kedy nechala svojich synov práve v jeho starostlivosti a takéto negatívne prejavy nemožno nechať bez povšimnutia.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správny, nakoľko prikázanie veci do podielového spoluvlastníctva strán plne zodpovedá jedinému, v tejto situácii prípustnému zákonnému spôsobu vyporiadania majetku – bytu a plne reflektuje doteraz vykonané dokazovanie. Konajúci súd veľmi rozsiahlo odôvodnil existenciu výnimočných okolností, pre ktoré je vyporiadanie bytu formou jeho rozdelenia do spoluvlastníctva sporových strán jediným možným a adekvátnym riešením sporu, keď je nevyhnutné prihliadať na nemajetnosť strán. Práve jej nemajetnosť bola dôvodom pre zmenu žalobného petitu v priebehu konania po zistení, že jej peňažné prostriedky zo strany banky poskytnuté nebudú a ani nimi nedisponuje. Súhlasila aj s hodnotením výpovedí svedkov vypočutých v konaní a mala za to, že žalovaný nepreukázal spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti ním popísaným spôsobom. V konaní nebolo nijakým relevantným spôsobom preukázané jednak to, že prostriedky, ktorými bola uhrádzaná pôžička na byt, boli predmetom darovania žalovanému a jednak, že boli uhrádzané výlučne žalovaným. Kúpna cena bytu v skutočnosti bola uhrádzaná aj z prostriedkov strán, keď je zrejmé, že práve ona uhrádzala väčšinu platieb, čo vyplynulo z predložených dokladov. Vierohodnosť výpovedí sestier žalovaného vyvracajú výpovede svedkov svedčiacich v jej prospech a paradoxne aj časť výpovede svedkyne I.. Okrem toho synovia strán, ktorí s nimi žili v spoločnej domácnosti boli jedinými priamymi svedkami reprodukovaných skutočností. Upozornila, že pri pôvodných návrhoch vyporiadania majetkových pomerov nemala záujem poškodiť žalovaného a nemožno jej pričítať akýkoľvek úmysel uviesť nižšiu cenu predmetnej nehnuteľnosti, keď vychádzala z hodnoty určenej znaleckým posudkom, za ktorého správnosť zodpovedá znalec. Uviedla tiež, že jednoznačne ustanovuje, akým spôsobom má súd posudzovať

kritérium zaslúženia sa o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a toto kritérium je posudzované, resp. relativizované mierou pričinenia sa starostlivosti o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. Z dokazovania vyplynulo, že túto starostlivosť zabezpečovala v rozhodujúcej miere ona, keď úlohou matky na materskej dovolenke je predovšetkým zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti, čo vzorne plnila. Odvolanie žalovaného podľa jej názoru nemá žiaden skutkový ani právny základ a jeho účelom je len predĺžiť si „bezplatný“ pobyt v byte zo strany žalovaného.

6. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobkyne zotrval na podanom odvolaní a na tom, že pri hodnotení pôvodu zdrojov prostriedkov vyplácaných za byt nedostatočne bola vyhodnotená výpoveď svedkyne I. i jeho druhej sestry, ktoré rozhodne nemôžu byť vyhodnotené ako nevieryhodné. Trval aj na tom, že je evidentné enormné úsilie žalobkyne legitimizovať jej negatívne konania a úmysly a finančne ho poškodiť pri vyporiadaní bytu.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k stanovisku žalovaného trvala na tom, že nemohla vyplatiť žalovanému vyrovnací podiel vzhľadom na jej finančnú situáciu a nemožnosť získania finančných prostriedkov zo strany banky. Mala za to, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, obzvlášť výpovede svedkýň – sestier žalovaného. Tvrdenia žalovaného o jej úmysle ho okradnúť, či urobiť ho bezdomovcom sú fabuláciou, keď naopak žalovaný sám sporný byt užíva už viac ako 10 rokov, znemožnil jej vstup do neho a za užívanie jej nezaplatil žiadnu náhradu.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté výroky rozsudku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Žalovaný odvolanie podal z dôvodov podľa a , t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 10. Odvolací dôvod podľa dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nie je subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, t.j. vadami konania podľa sú iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia ,s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v , , .

11. Odvolací dôvod podľa ust. ods1 písm. f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. ,193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a postup, ktorý predchádzal jeho vyhláseniu a v procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla spochybniť správnosť výroku o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom konajúci súd si zabezpečil (mal k dispozícii) dostatok skutkových podkladov pre úplné zistenie skutkového stavu tak, aby spor mohol kvalifikovane rozhodnúť.

13. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne a výstižné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje.

15. Predmetom sporu bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov – strán sporu, pričom tieto naostatok predmetom vyporiadania urobili iba nehnuteľnosti – byt č. 10 na Rastislavovej ulici v Košiciach, keď takáto dispozícia s návrhom neodporuje zaužívanej súdnej praxi.

16. Podľa ust. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

17. V cit. ust. sú príkladmo uvedené hľadiská, ku ktorým sa má pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) prihliadnuť, uvedené ust. však svojou všeobecnou formuláciou dáva široké možnosti prihliadnuť podľa okolností konkrétneho prípadu na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob vyporiadania. Pri výklade tohto ustanovenia súd musí vychádzať z okolností konkrétneho prípadu tak, aby rozhodnutím, ktorým sa vyporiadava BSM, upravil v rámci zákonných ustanovení majetkové vzťahy medzi manželmi, čo najúčelnejšie. Podstatou celého procesu vyporiadania je určenie, ktoré veci z BSM ktorému z bývalých manželov pripadnú do výlučného vlastníctva, pričom sa vychádza z úvahy o účelnom využití veci. Ak nie je dobre možné veci, resp. všetky veci, účelne rozdeliť medzi bývalých manželov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať veci, resp. ich časť do výlučného vlastníctva iba jedného z bývalých manželov (spoluvlastníkov) s tým, že tomuto manželovi bude uložená povinnosť zaplatiť druhému manželovi peňažnú sumu na vyrovnanie podielov. Pritom sa vychádza zo zásady obsiahnutej v prvej vete , že podiely oboch manželov sú rovnaké, pokiaľ nie sú zistené podmienky pre odchýlne stanovenie podielov. V rámci vyporiadania BSM musí súd bez návrhu prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov a na druhej strane manžel, ktorý vynaložil na spoločný majetok prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je oprávnený požadovať, aby mu bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov ( druhá veta ).

18. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených princípov, ich aplikáciu prispôsobil konkrétnej veci, berúc do úvahy materiálnu a finančnú situáciu bývalých manželov a s jeho postupom možno súhlasiť.

19. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že nehnuteľnosti – byt s príslušenstvom prikázal do podielového spoluvlastníctva strán sporu, k čomu možno podľa neho pristúpiť iba v nevyhnutných prípadoch, keď aj nedostatočne skúmal finančnú situáciu žalobkyne a uspokojil sa len s jej tvrdením, že potrebnými peňažnými prostriedkami nedisponuje, čo pre neho v kontexte celého konania bolo i prekvapivé.

20. Je pravdou, že zmyslom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je ukončenie spoluvlastníckeho vzťahu bývalých manželov, čím je zároveň predchádzané vzniku možných sporov ohľadom spoločných majetkových vecí do budúcna. V určitých prípadoch však nastávajú situácie, keď s prihliadnutím na výnimočné okolnosti nie je možné (vhodné) konkrétnu vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva prikázať len jednému z manželov, kedy ju súd prikáže do podielového spoluvlastníctva.

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie, berúc do úvahy nemajetnosť strán, zvolil výnimočný spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vo vzťahu k nehnuteľnostiam a svoju úvahu presvedčivo odôvodnil a ponúknuté riešenie sa javí ako najprimeranejšie východisko zo situácie bývalých manželov.

22. Neobstojí názor žalovaného o prekvapivosti rozhodnutia súdu s poukazom na finančnú situáciu žalobkyne. Žalobkyňa nepochybne najlepšie pozná svoje majetkové pomery a finančnú situáciu

a nemožno ju proti jej vôli a možnostiam tlačiť do neprimeraných finančných záväzkov, ktoré sú mimo jej schopností. Cena bytu sa pritom v konaní vyvíjala, keď v znaleckom posudku vypracovanom na základe zadania súdu (znalecký posudok č. 18/2013 na č.l. 96 a nasl. súdneho spisu) bola určená na 50.800,- eur. S takto určenou sumou žalovaný nesúhlasil a pokladal ju za podhodnotenú (viď. podanie žalovaného na č.l. 136 súdneho spisu). Žalobkyňa dala znalcovi G. F. A. vyhotoviť nový znalecký posudok, podľa ktorého (viď. znalecký posudok č. 9/2020 na č.l. 274 a nasl. súdneho spisu) hodnota bytu predstavuje 67.400,- eur a na pojednávaní konanom 4.9.2020 deklarovala ochotu polovicu tejto ceny žalovanému v rámci vyporiadania uhradiť.

23. Potom, ako znalec G. F. A. svoj znalecký posudok doplnil (viď. doplnok znaleckého posudku na č.l. 387 a nasl. súdneho spisu) a porovnávacou metódou všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti stanovil na 99.268,28 eur, túto sumu už strany sporu na pojednávaní konanom 4.6.2021 nerozporovali. Napriek tomu na pojednávaní uskutočnenom 18.2.2022 v reakcii na tvrdenia žalovaného o náraste ceny nehnuteľnosti na 118.000,- eur žalobkyňa súhlasila aj s takto ustálenou hodnotou nehnuteľnosti, avšak hneď deklarovala, že „strany nemajú finančné prostriedky na vyplatenie jeden druhého“. Na pojednávaní konanom 10.6.2022 v rámci predbežného právneho posúdenia veci súd prvej inštancie oboznámil strany sporu s názorom, že obidve strany nemajú peniaze na to, aby vyplatili jeden druhého. Za takéhoto stavu riešenie zvolené prvoinštančným súdom pri vyporiadaní bytu, jeho prikázaním do podielového spoluvlastníctva strán sporu nemožno označiť za nečakané a prekvapivé.

24. Žalovaný tiež v rámci odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne – nedostatočne v jeho prospech posúdil otázku disparity podielov bývalých manželov vo vzťahu k vyporiadavanému bytu navrhujúc, aby tento bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva bez povinnosti vyplatiť vyrovnávací podiel žalobkyni. Žiada sa uviesť, že k disparite podielov súdy pristupujú len výnimočne a v prejednávanej veci sa parita strán sporu rozhodnutím prvoinštančného súdu mierne vychýlila v prospech žalovaného (13/25 oproti 12/25), keď konajúci súd svoju úvahu podrobne osvetlil v bode 21. odôvodnenia rozsudku.

25. Z judikatúry všeobecných súdov Slovenskej republiky v súvislosti s odklonom od princípu rovnosti podielov (tzv. disparita podielov) je možné vyvodiť, že vyporiadavací podiel pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemusí byť v zásade rovnaký (totožný), ale môže byť modifikovaný dohodou manželov či súdom v rámci vyporiadania spoločného majetku manželov. Súdny odklon od princípu rovnosti podielov (tzv. disparita podielov) je však postupom, ktorý musí byť opodstatnený konkrétnymi okolnosťami. Určenie výšky disparity vyporiadavaných podielov je na úvahe súdu na základe zohľadnenia všetkých okolností prípadu. Disparita sa pritom môže podľa konkrétnych okolností prípadu vzťahovať na všetky položky patriace do spoločného majetku manželov či len na niektoré z nich.

26. Dôvodom k disparite vyporiadavacích podielov môžu byť v zmysle judikatúry negatívne okolnosti v manželstve, ako aj princíp zásluhovosti, prípadne ďalšie okolnosti. Súd prvej inštancie pri stanovení disparity podielov v danej veci zohľadňoval predovšetkým tú skutočnosť, že byt bývalí manželia pôvodne získali do užívania od zamestnávateľa žalovaného. Z dokazovania nevyplynuli ďalšie skutočnosti, pre ktoré by disparita mala byť vychýlená v prospech žalovaného vo väčšom rozsahu a ani z výpovedi svedkýň B. a I. nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že finančné prostriedky na odkúpenie bytu patrili výlučne žalovanému. Podľa svedkyne E. B. – sestry žalovaného (zápisnica o pojednávaní z 23.5.2016 na č.l. 195 a nasl. súdneho spisu) peniaze na odkúpenie bytu (10.000 či 11.000 Sk) poskytla teta a mama žalovaného, išlo o dar s tým, že „si mysleli, že ostanú spolu“. Ani z výpovede druhej sestry žalovaného H. I. (zápisnica o pojednávaní z 23.5.2016) nevyplynulo, aby peniaze darované žalovanému boli určené výlučne jemu a aby celá kúpna cena bytu bola hradená z finančných prostriedkov patriacich výlučne žalovanému, aby na odkúpenie bytu čo i len sčasti neboli použité spoločné finančné prostriedky bývalých manželov. Obstoja tak závery súdu prvej inštancie o tom, aká časť kúpnej ceny bytu bola zaplatená z prostriedkov žalovaného a aká časť zo spoločných prostriedkov.

27. Základným východiskom pri uplatnení princípu zásluhovosti je, že odklon od rovnosti podielov manželov je namieste iba za situácie, kedy zvýšené úsilie (zásluhy) jedného z manželov zaistili získanie a udržanie majetku značnej hodnoty. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci správne

posúdil všetky skutočnosti podstatné pre stanovenie výšky disparity podielov strán sporu a s jeho hodnotením, nachádzajúcim sa v bode 22. a 23. odôvodnenia súhlasí aj odvolací súd. Z obsahu vykonaného dokazovania nevyplývajú závery totožné s názorom žalovaného o nekalých úmysloch žalobkyne a jej nedôveryhodnosti pri podávaní vyjadrení týkajúcich sa najmä udržania majetku, starostlivosti o domácnosť a deti, ktoré by mali opodstatňovať prenechanie fakticky jediného hodnotného nehnuteľného majetku do výlučného vlastníctva žalovaného.

28. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok v znení opravného uznesenia -570 zo dňa 7.10.2022, ktorým bol opravovaný výrok III. rozsudku zo dňa 21.7.2022 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súvisiaci výrok o trovách konania ako vecne správne.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s , s použitím , keď pomer strán sporu na vyporiadavanom majetku zostal takmer rovnaký a princíp, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže bývalí manželia sa o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedohodli a v konaní mali obe strany čiastočný úspech akceptovala v prvoinštančnom konaní i žalobkyňa a tento odvolaním nespochybňovala.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).