Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoCsp/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, na ul. Hodžovej č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej P. R., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v P.

- J. E., o zaplatenie sumy 2.415,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 29.09.2022 č.k. -256 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku, ktorým bol žalobcovi voči žalovanej priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 42,08 %.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa jej náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 42,08 %. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 27.03.2019 č.k. -95 nepriznal a vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 15.11.2021 č.k. -196 v rozsahu 100 %. Ďalej vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere - pôžička zo dňa 01.10.2015. Na základe tejto zmluvy žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky v sume 10.000 eur ako bezúčelový úver. Úver mala žalovaná splatiť 108 anuitnými splátkami vo výške 140,82 eur mesačne, pričom termín splatnosti prvej splátky bol dňa 26.10.2015 a poslednej dňa 25.09.2024. Každá ďalšia splátka bola splatná k 25. dňu v kalendárnom mesiaci. Dohodnutá výška úrokovej sadzby bola 9,90 % ročne. Ďalej bolo preukázané, že výška RPMN bola 11,40 % a priemerná hodnota RPMN predstavovala 10,07 %. Celkovo sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu 15.508,56 eur. Poplatok za poskytnutie úveru bol 300 eur a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver predstavoval sumu 3,45 eur mesačne. Odplata bola dohodnutá vo výške 13,31 % a úrok z omeškania predstavoval 5 % ročne. Súd mal ďalej preukázané, že v zmluve boli dojednané aj poplatky, medzi inými poplatok za upomienku za neuhradenie splátky v sume 15 eur, či poplatok za výzvu na splatenie úveru v sume 30 eur. Tiež bolo preukázané, že žalovanej bol dňa 01.10.2015 reálne poskytnutý úver v sume 9.700 eur, nakoľko žalobca toho istého dňa použil sumu 300 eur na pokrytie poplatku za poskytnutie úveru. Žalovaná splatila žalobcovi celkovo sumu 3.773,97 eur.

3. Pokiaľ ide o dodržanie podmienky banky postupovať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver, bolo preukázané, že v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 30.09.2015 žalovaná požiadala o poistenie schopnosti splácať úver „Súbor A“. Tiež bolo preukázané poskytnutie údajov zo strany žalovanej v rozsahu: neexistuje obmedzenie BSM, má vlastné bývanie, vdova, počet vyživovaných osôb 0, vzdelanie stredoškolské alebo SOU s maturitou, príjmy: od 18.05.2007 zamestnanec v stavebnom odvetví s priemerným čistým mesačným príjmom 900 eur, výdavky: splátky úverov 244 eur, kreditné karty 600 eur, povolené prečerpanie 300 eur, ostatné výdavky 0 eur a ručiteľské záväzky 0 eur. Súčasne bolo preukázané, že preverením žalovanej v príslušnom registri žalobca zistil, že žalovaná má aktuálne osobný úver (splátková operácia) s mesačnou splátkou 244 eur, kontokorentný úver s úverovým rámcom 332 eur a kreditnú kartu s úverovým rámcom 600 eur. V naznačených súvislostiach bolo preukázané, že žalobca nahliadol aj do údajov žalovanej v registri Sociálnej poisťovne so zistením, že priemerný vymeriavací základ žalovanej za posledné 3 mesiace bol aspoň 961 eur a u zamestnávateľa odpracovala za posledné 3 mesiace viac ako 89 dní.

4. Súd považoval za nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako podnikateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel zmluvu so žalovanou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

5. Súd prvej inštancie je po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Riadiac sa uvedeným zákonným ustanovením, ako aj s poukazom na vykonané dokazovanie, súd dospel k záveru, že v zmluve je nesprávne uvedená suma poskytnutého úveru, keďže údaj v zmluve obsahuje sumu 10.000 eur, ale z výpisu z účtu žalovanej (č.l. 75) jednoznačne vyplýva, že dňa 01.10.2015 jej banka poskytla úver v sume 9.700 eur. Zároveň z interného bankového dokumentu (č.l. 76) je zrejmé, že banka účtovala žalovanej najprv poplatok za spracovanie úveru v sume 300 eur a následne jej poukázala sumu 9.700 eur. Žalobca sa v tejto súvislosti bránil tým, že odvolací súd mechanicky na danú vec aplikoval rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-377/14, hoci šlo o skutkovo a právne odlišnú vec. V danej veci manželom Radlingerovcom nebol poskytnutý žiadny úver, ale ten sa použil na úhradu staršieho úveru do rúk súdneho exekútora na úhradu notárskej zápisnice, ako aj na úhradu poplatku za úver a podobne. Podľa žalobcu v danej veci bol žalovanej reálne poskytnutý úver v sume 10.000 eur a poplatok za poskytnutie úveru banka účtovala až po poskytnutí úveru. Z predložených listinných dôkazov je zjavné, že žalovanej bol reálne poskytnutý úver v sume 9.700 eur, pretože v zmluve uvádzaná suma poskytnutého úveru 10.000 eur bola ponížená o poplatok v sume 300 eur. Z interného bankového dokladu predloženého žalobcom mimo rozumných pochybností vyplýva, že najprv banka účtovala poplatok a následne došlo k čerpaniu úveru. Čerpaná suma predstavovala 9.700 eur. Žalobca tiež argumentoval tým, že žalovaná mohla dodatočne načerpať sumu 300 eur v zmysle čl. 2, bod 2.5. zmluvy, podľa ktorého banka po uplynutí 18 mesiacov od poskytnutia úveru vráti klientovi ním zaplatený poplatok za poskytnutie úveru za predpokladu, že úver je splácaný výlučne z inkasného účtu, ktorým je osobný účet vedený bankou, klient nebol viac ako 5 dní v omeškaní so splácaním svojich peňažných záväzkov a zároveň klient nesplatil úver ani jeho časť predčasne. Zohľadniac aj uvedenú argumentáciu nič nemení na tom, že úver bol reálne poskytnutý vo výške 9.700 eur. Otázkou tiež je, či naznačené dojednanie, na základe ktorého mohla žalovaná po určitom čase a po splnení konkrétnych podmienok načerpať zvyšnú časť úveru, je v prospech spotrebiteľa. Totiž žalovaná mohla uvedenú sumu získať, ale musela dodržať platobnú disciplínu, platiť z účtu výlučne vedeného bankou a v neposlednom rade nesmela by úver predčasne splatiť, t.j. nemohla by konať s cieľom vyhnúť sa ďalšiemu úverovému zaťaženiu. Tým, že zmluva obsahuje výšku poskytnutého úveru, ktorý nezodpovedá realite, súd vzhliadol nedostatok v zmluve podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedenými zisteniami nedostatok v zmluve spočíva aj v dôvode podľa uvedeného zákona. Totiž medzi predpoklady pre výpočet RPMN patrí výška úveru, dátum prvej splátky, dátum poslednej splátky, termín splatnosti splátok, úroková sadzba, anuitná splátka, poplatok za poskytnutie úveru a dátum uzavretia zmluvy. Keďže výška poskytnutého úveru nezodpovedala skutočnosti, zrkadlilo sa to aj pri výpočte RPMN.

6. Do celkových nákladov spotrebiteľa nebol započítaný poplatok za poistenie v sume 3,45 eur mesačne. Žalobca sa v tejto súvislosti bránil tým, že súdu predložil zmluvu, ktorú uzavrel s iným klientom a kde poistenie schopnosti splácať úver nebolo dohodnuté. Súd nespochybňuje uvedený dôkaz z hľadiska jeho pravdivosti, avšak uvedený dôkaz nepreukazuje, že dojednanie súboru poistenia nebolo podmienkou získania úveru. V prípade, na ktorý poukázal žalobca, bol poskytnutý úver vo výške 5.300 eur s

počtom splátok 48 a výškou anuitnej splátky v sume 129,41 eur. Naproti tomu v tejto veci bola výška poskytnutého úveru dojednaná na 10.000 eur s počtom splátok 108 a výškou anuitnej splátky 140,82 eur. Už prima facie ide o rozdielne podmienky, za ktorých bol úver poskytnutý. V prípade žalovanej išlo o takmer dvojnásobne vyššiu sumu úveru, výšku splátky v rozdiele cca 10 eur mesačne a o viac ako dvojnásobnú dĺžku splácania poskytnutého úveru. Podľa názoru súdu si odlišné podmienky mohli vyžiadať odlišný prístup. Pri nižšej sume poskytnutého úveru a kratšej dobe splácania nemuseli byť nároky banky na poistenie schopnosti splácať úver také dôrazné, ako to mohlo byť pri rizikovejších podmienkach. Inými slovami tým, že žalobca poukázal na inú zmluvu a jej zmluvné dojednania, bezpečne nepreukázal, že poplatok za poistenie schopnosti splácať úver nebol v prípade žalovanej podmienkou pre získanie úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Nič na tom nemení ani argumentácia žalobcu o tom, že žalovaná si v žiadosti tento súbor poistenia zvolila. Žiadosť je totiž potrebné považovať za formulárový dokument, do ktorého vpisuje a zaznamenáva údaje pracovník banky, ktorý celý proces manažuje. Keďže poplatok za poistenie nebol zarátaný do celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré sa použijú na výpočet RPMN, znamená, že RPMN nebola vypočítaná v správnej výške. Ide o nedostatok v zmluve podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Súd sa zaoberal aj otázkou vynaloženia odbornej starostlivosti banky pri skúmaní bonity žalovanej. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil, že splnil podmienky podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže predložil dôkaz o lustrácii žalovanej v registri Sociálnej poisťovne, z ktorej preveril jej príjem. Okrem toho žalobca uviedol, že preveril aj záväzky žalovanej. Keďže tieto postupy dodržal, konal s odbornou starostlivosťou.

8. Vychádzajúc z uvedeného súd skonštatoval, že je potrebné vnímať rozdiel medzi zhromaždením údajov na jednej strane a ich dôkladnou analýzou a posúdením schopnosti spotrebiteľa splácať úver na strane druhej. Skutočnosť, že žalobca zhromaždil údaje o žalovanej, je nepochybná. Zistil, že má mesačný príjem vo výške 900 eur, ale na druhej strane tiež zistil, že okrem mesačnej splátky pochádzajúcej z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 140,82 eur, je žalovaná zaťažená aj ďalšou mesačnou splátkou v sume 244 eur, kontokorentným úverom s úverovým rámcom 332 eur a kreditnou kartou s úverovým rámcom 600 eur. Už len analýza týchto záväzkov, a to nepočítajúc ostatné výdavky ako napr. výdavky na bývanie, stravu, ošatenie, cestovné, telefón, ktoré v danej veci ani zistené, ani preverené neboli, vytvára o žalovanej obraz, že v danom čase nebola schopná splácať úver. To sa napokon podpísalo aj na jej platobnej disciplíne. Žalovanej bol poskytnutý úver dňa 01.10.2015 a tento bola povinná splácať v 108 mesačných splátkach, teda v trvaní 9 rokov. Žalovaná však naposledy plnila splátku v decembri 2017. Aj táto okolnosť svedčí pre záver súdu o tom, že bonita žalovanej nebola zo strany žalobkyne riadne posúdená.

9. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu žalovanej. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti bude schopný plniť svoje záväzky.

10. Skúmanie bonity žalovanej bankou nemožno nazvať inak ako formalistické. Aj keď žalobca zhromaždil údaje o žalovanej, tieto nijako neanalyzoval. Získané informácie o žalovanej boli potom bezobsažné a otázkou ostáva aký prínos pre žalobcu znamenali. Žalobca hodnoverne nepreukázal dodržanie odbornej starostlivosti a hoci informáciami o žalovanej disponoval, tieto vôbec neposúdil. Preto žalobca hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto dôvodu je potrebné úver v zmysle § 11 os. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.

11. Vzhľadom na to, že posudzovaná zmluva nespĺňa všetky náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9 ods. 2 písm. g) a k)), ako aj s poukazom na hrubé porušenie povinnosti žalobcu podľa § 7 ods. 1 tohto zákona, súd prvej inštancie s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) a ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyhodnotil úver poskytnutý na základe takejto zmluvy ako bezúročný a bez poplatkov.

12. Vychádzajúc z uvedeného žalobcovi zo zmluvy patrí len suma, ktorú žalovaná reálne čerpala titulom úveru po odpočítaní toho, čo bolo zaplatené. Žalovaná v danej veci čerpala titulom úveru sumu 9.700 eur a žalobcovi uhradila sumu 3.773,97 eur.

13. Už v rozsudku zo dňa 27.03.2019 č.k. -95 bola žalobcovi právoplatne priznaná suma 5.926,03 eur s príslušenstvom, čo znamená, že žalobcovi už bola právoplatne prisúdená suma zohľadniac bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru z iného zákonného dôvodu, pre ktorý dovolací súd zrušil rozhodnutie prvoinštančného a odvolacieho súdu. Keďže predmetom sporu ostala len čiastka 2.415,40 eur s príslušenstvom, žaloba s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru bola zamietnutá.

14. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku, ktorým bol žalobcovi voči žalovanej priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 42,08 %, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Ako dôvod uviedol, že poplatok za poistenie nemal byť zarátaný do celkových nákladov, ktoré sú následne použité na výpočet RPMN, nakoľko poistenie nebolo podmienkou pre uzatvorenie úverovej zmluvy. V rámci predzmluvných rokovaní má každý klient žalobcu možnosť zvoliť si uzatvorenie úverovej zmluvy bez poistenia, s poistením súboru A alebo s poistením súboru B. V konaní nevyvstali žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné zakladať domnienku, že poistenie bolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, či zvýhodnenia jej podmienok. Tvrdenie žalovanej bez akýchkoľvek dôkazov akiste neobstojí, keďže ani z predloženej zmluvnej dokumentácie, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, nie je možné vyvodiť čo i len nepriamo takýto záver. Naopak, z viacerých ustanovení zmluvnej dokumentácie vyplýva opačný záver a síce, že úverovú zmluvu bolo možné bez akýchkoľvek dôsledkov na jej podmienky (najmä bez negatívnych dôsledkov pre spotrebiteľa) uzatvoriť aj bez uzatvorenia poistenia a uzatvorené poistenie bolo možné kedykoľvek zo strany žalovanej zrušiť. Poistné nebolo uvedené v celkových nákladoch spotrebiteľa v úverovej zmluve, pretože uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou a ani nemalo vplyv na žiadnu podmienku úverovej zmluvy. Žalobca uzatvoril aj v čase uzatvorenia úverovej zmluvy medzi sporovými stranami množstvo úverových zmlúv s inými dlžníkmi s totožnými podmienkami, pri ktorých si dlžníci ako spotrebitelia nezvolili poistenie úveru.

15. Čo sa týka skúmania bonity, žalobca má za to, že si svoju zákonnú povinnosť splnil dostatočne. Pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať úver, posúdil jej príjmy a výdavky na základe údajov uvedených v žiadosti o spotrebný úver a taktiež na základe údajov o výške príjmu žalovanej z reportu zo Sociálnej poisťovne a na základe údajov z reportu zo spoločného registra bankových informácií (SRBI). Žalobca zohľadnil dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a aj účel spotrebiteľského úveru, nahliadol do príslušnej databázy a vychádzal z údajov poskytnutých mu žalovanou a zistenými lustráciou v Sociálnej poisťovni. Povinnosť konať s odbornou starostlivosťou v žiadnom prípade neporušil.

16. V priebehu konania bolo preukázané, že účelom predmetného spotrebiteľského úveru bolo refinancovanie doterajších dlhov žalovanej, ktoré uviedla vo svojej žiadosti o spotrebný úver. Žalovaná tiež argumentovala, že veriteľ neskúmal informácie o rodinnom stave žalovanej, čo je však vyvrátené informáciami uvedenými v žiadosti o spotrebný úver, kde žalovaná výslovne uvádza, že je slobodná, nemá deti a býva u rodičov. Zároveň zo žiadosti vyplývajú aj údaje o tom, že žalovaná nemá žiadne náklady na bývanie a domácnosť, na ostatné mesačné náklady a žiadne náklady na poistenie. Nie je potom pravdivé tvrdenie žalovanej, že veriteľ nezisťoval žiadne výdavky žalovanej, a preto neskúmal bonitu s odbornou starostlivosťou. Podľa ust. § 7 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Bolo teda povinnosťou žalovanej ako spotrebiteľa uviesť v predmetnej žiadosti pravdivé informácie na všetky dopytované otázky. Je nesporne v rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaná v súdnom konaní vytýka žalobcovi nepreskúmanie jej bonity a na druhej strane neuvedie úplné a presné informácie o svojom stave a jej záväzkoch vo vzťahu k iným bankovým či nebankovým inštitúciám.

17. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

18. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré odkazuje.

19. Vo vzťahu k záverom o potrebe započítania poplatku za poistenie v sume 3,45 eur mesačne do celkových nákladov spotrebiteľa a hrubom porušení povinnosti žalobcu vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, prvoinštančný súd dostatočne zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom odôvodnenie rozhodnutia obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol tak v súlade s ust.

20. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaniu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

21. Navyše, ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia, základným a prvoradým dôvodom pre posúdenie poskytnutého úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, bolo nedodržanie náležitostí predpísaných zákonom o spotrebiteľských úveroch.

22. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalovaná dňa 01.10.2015 uzatvorila so žalobcom štandardnú formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami v tom čase účinného Tento právny predpis v ust. upravoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

23. Výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov bol upravený v ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle ust. vety prvej tohto právneho predpisu, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

24. Čo sa týka ročnej percentuálnej miery nákladov, táto bola definovaná v ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumeli celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa .

25. Z obsahu spisu vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.10.2015 vyplýva právne významná skutočnosť majúca vplyv na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. V prípade spotrebiteľského úveru poskytnutého vo výške 10.000 eur, suma 300 eur prestavujúca poplatok za poskytnutie úveru, bola uhradená v deň uzatvorenia zmluvy, teda dňa 01.10.2015. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca reálne poskytol žalovanej sumu 9.700 eur a nie sumu 10.000 eur. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok,

ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Je to zrejmé z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sa rozumeli všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

26. Ak žalovaný do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje.

27. Súdny dvor Európskej únie vo veci C-377/14 svojim rozsudkom zo dňa 21.04.2016 vyslovil, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy 1 tejto Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V tomto rozsudku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že ak pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ je vymedzený v článku 3 písm. h) Smernice 2008/48 ako „ súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“, vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver pre spotrebiteľa. Do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l) a článku 10 ods. nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.

28. Nesprávne uvedená výška spotrebiteľského úveru má nepochybne vplyv aj na ďalšiu náležitosť zmluvy o úvere, vyplývajúcu z ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorou je ročná percentuálna miera nákladov. Ročnou percentuálnou mierou nákladov v súlade s ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, sa rozumeli celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa . Ak žalovaný pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj spracovateľský poplatok, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od výšky úveru. S neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov, za čo je potrebné považovať aj jej neuvedenie v správnej výške, je spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v súlade s ust. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

29. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 20.09.2018, vydaný vo veci C-448/17, v ktorom Súdny dvor EÚ uviedol, že článok 4 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere jednak neuvádza ročnú percentuálnu mieru nákladov a obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu a jednak neuvádza úrokovú sadzbu, táto okolnosť je rozhodujúcim prvkom v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka uvedenej zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle uvedeného ustanovenia.

30. Súdny dvor EÚ v tejto súvislosti dodal, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa musí posudzovať situácia, keď zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

31. Súdny dvor EÚ už pritom v súvislosti so Smernicou 87/102 rozhodol, že vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa sledovaný touto Smernicou pred nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzatvorenej zmluvy, článok 4 uvedenej Smernice vyžaduje, aby dlžník pri uzavretí zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

32. V súlade s článkom 4 ods. 1 a 2 Smernice 87/102 musí byť zmluva o úvere uzavretá písomne, pričom písomné vyhotovenie musí obsahovať uvedenie RPMN, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých môže byť táto miera zmenená. Článok 1a tejto Smernice stanovuje metódu výpočtu RPMN a vo svojom ods. 4 písm. a) spresňuje, že sa musí vypočítať v dobe uzatvárania zmluvy. Táto informácia pre spotrebiteľa o celkových nákladoch úveru vo forme miery vypočítanej podľa jednotného matematického vzorca, má preto podstatný význam.

33. V dôsledku toho neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie RPMN v zmluve o úvere môže predstavovať rozhodujúci prvok v rámci analýzy dotknutého vnútroštátneho súdu v súvislosti s otázkou, či je podmienka tejto zmluvy týkajúca sa nákladov úveru vypracovaná jasne a zrozumiteľne v zmysle článku . Ak to tak nie je, tento vnútroštátny súd je oprávnený posúdiť nekalú povahu takejto podmienky v zmysle článku 3 tejto Smernice. Spotrebiteľa v takejto situácii totiž nemožno považovať za takého, ktorý pri uzavretí zmluvy pozná všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy a v dôsledku toho za takého, ktorý pozná všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

34. Zásadné stanovisko vo vzťahu k otázke, čo tvorí celkovú výšku spotrebiteľského úveru, vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 30.06.2022 sp. zn. publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 4/2022 pod č. 49. Podľa tohto rozhodnutia, celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru.

35. Jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o celkovej výške úveru. V zmysle definície zákona o spotrebiteľských úveroch ide o maximálnu výšku alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy. Zákon zároveň definuje osobitne aj pojem celkových nákladov spotrebiteľa ako všetkých nákladov spojených s úverom, vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu. Pokiaľ je teda predmetom posúdenia poplatok za poskytnutie úveru, ktorý je bez pochýb nákladom spotrebiteľa súvisiacim s úverom, potom je pojmovo vylúčené, aby bol zároveň považovaný za finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy. Žalobca tak síce formálne poskytol žalovanej finančné prostriedky v sume 10.000 eur, avšak v dôsledku následného odpočítania poplatku za poskytnutie úveru s týmito finančnými prostriedkami žalovaná nemohla disponovať a v skutočnosti jej bola ako úver poskytnutá suma nižšia než bola deklarovaná v zmluve o úvere. Navyše v dôsledku navýšenia celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru nemôže byť správne vypočítaná ani výška RPMN, pretože dôsledkom neoprávneného zahrnutia poplatku za poskytnutie úveru, ktorý predstavuje celkový náklad úveru pre spotrebiteľa, do celkovej výšky úveru bude podhodnotenie RPMN, keďže výpočet RPMN je závislý od výšky poskytnutého úveru. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie a tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. S neuvedením celkovej výšky spotrebiteľského úveru, za čo je potrebné považovať aj jej neuvedenie v správnej výške a rovnako s uvedením nesprávnej ročnej percentuálnej miery nákladov v neprospech spotrebiteľa, je v súlade s ust. a v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

36. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. v spojení s ust. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli.

38. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).