Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-350-2011.pdf
PDF · 78.37 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/350/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou, v právnej veci navrhovateľa: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. G., U. XXX/XX proti odporkyni: H. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. U. G., U. XXX/XX, t. č. E. K., R. XXXX, X D. D., zast. opatrovníkom G.. G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. G., G. slovenskej XXX/X, o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P 214/2005-73 zo dňa 07.12.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP 7/2007-89 zo dňa 29.03.2007 z r u š u j e dňom 10.10.2011.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ so svojím návrhom zo dňa 10.10.2011 domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni s odôvodnením, že o vyživovanej osobe nemá žiadnu vedomosť a jeho finančná situácia mu neumožňuje naďalej plniť vyživovaciu povinnosť naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P 214/2005-73 zo dňa 07.12.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 10CoP 7/2007-89 zo dňa 29.03.2007 vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Odporkyňa sa podanému návrhu písomne nevyjadrila. V priebehu konania súd zistil, že sa dlhodobo zdržiava na území iného štátu (C. republika) v dôsledku čoho jej nie je možné doručovať písomnosti, preto jej ustanovil opatrovníka pre doručovanie. Súdom ustanovený opatrovník vo svojom podaní zo dňa 25.05.2012 oznámil, že odporkyňa je toho času študentkou Z. of E. Africa, kde momentálne ukončila 1. ročník štúdia. Napriek tomu, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni stále trvá a odporkyňa stále študuje, opatrovník sa vyjadril, že žiada o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Súd v danej veci postupoval podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a nenariadil pojednávanie, vzhľadom k tomu, že toto nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci je možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasili.
Súd rozhodoval podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ZR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživ. povinnosť) a nie až na základe rozhodnutia súdu. Výživou sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, že existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Zrušenie výživného je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Len samotné podanie návrhu však nemá vplyv na trvanie povinnosti uloženej pôvodným rozhodnutím, preto má povinný plniť v plnej výške až do vykonateľnosti rozhodnutia o zmene, resp. zrušení. V prípade, že súd rozhodne o zrušení výživného aj spätne, najskôr dňom podania návrhu, potom plnoletý oprávnený je vždy povinný vrátiť výživné, ktoré presahuje priznanú mieru.
V danej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že sú splnené zákonné hmotnoprávne podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti. Z predložených listín je zrejmé, že odporkyňa je študentkou University of South K. v Juhoafrickej republike, kde sa dlhodobo zdržiava. Navrhovateľov jediný príjem pozostáva zo soc. dávky vo výške 62,50 Eur, nevlastní žiaden majetok a zdržiava sa u svojej matky, ktorá mu finančne vypomáha. Daná čiastka by v zásade nemala postačovať ani na pokrytie jeho bežných potrieb.
Súd zistil, že odporkyňa sa naďalej pripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole v zahraničí, avšak keďže táto na plnení vyživovacej povinnosti netrvá, súd vzhľadom na tvrdenie odporkyne dospel k záveru, že je teda schopná zabezpečiť svoje potreby iným spôsobom, a preto návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovel.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vzniká a zaniká zo zákona; zaniká v zásade tým, že dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Rozhodnutie súdu v danom prípade má teda len deklaratórny charakter a jeho účelom je formálne zrušenie rozhodnutia, ktorým bol rozsah dovtedajšej vyživovacej povinnosti upravený. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie (v občianskom súdnom konaní) je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť musí súd aj v konaní objektívne zistiť a zmena pomerov musí byť preukázaná najneskôr ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Najskôr však môže dôjsť k zmene (zrušeniu) rozsudku o výživnom odo dňa začatia súdneho konania, pričom k uvedenému právnemu názoru súd dospel vychádzajúc z výkladu druhej vety ustanovenia § 77 odsek 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je možné priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania - ak nie je možné priznať výživné (s výnimkou výživného pre mal. dieťa) skôr, než začalo konanie o jeho určenie, takisto nie je možné zrušiť vyživovaciu povinnosť voči vyživovanej osobe pred začatím súdneho konania. Iba v konaniach o výživnom pre mal. dieťa pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania (či už na základe návrhu alebo z úradnej moci), resp. ku ktorému dňu navrhli zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia účastníci konania, ale doba, keď došlo k zmene pomerov (R 54/1969). Vzhľadom k uvedenému súd zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa dňom podania návrhu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania by tak patrila navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania, pričom s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 veta prvá OSP (o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) si navrhovateľ náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto súd pri aplikácii vyššie cit. ustanovenia navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.