Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-48-2012.pdf
PDF · 94.07 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Anny Kovaľovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľky O. S., nar. X.X.XXXX, bytom S. G. č. X., K. t.č. S. č. X, K., zast. JUDr. Ladislavom Pribullom, advokátom so sídlom v Prešove, Levočská č. 77, proti odporcovi: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., S. G. č. X, zast. Centrom právnej pomoci so, sídlom Bratislava, Námestie slobody č. 12, IČO: 30 798 841, o zrušenie spoločného nájmu bytu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.2. 2012, č. k. 12C 42/2011-125 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 21.2.2011 sa navrhovateľka domáhala zrušenia spoločného nájmu dvojizbového družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa v na ul. S. G. č. X, v K., v bytovom dome súp. č. 6442, na X. poschodí zapísaného na VL č. XXXXX. Ďalej sa domáhala toho, aby súd určil, že tento byt ako nájomca bude ďalej užívať navrhovateľka. Tvrdila, že počas trvania manželstva v roku 1981 účastníci konania nadobudli právo spoločného užívania 2- izbového družstevného bytu na ul. S. G. č. X a to bytu č. XX v bloku VX na X. poschodí. V súčasnosti sú spoločnými členmi družstva a nájomcami tohto bytu. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 17 C 77/2007 zo dňa 28.11.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.1.2008 bolo manželstvo navrhovateľky a odporcu rozvedené. Vo veci vyporiadania BSM prebieha na Okresnoms úde Prešov konanie vedené pod č.k. 12 C 117/2010. Predmetný byt v súčasnosti užíva odporca. Navrhovateľka po rozvode bola nútená nájsť dočasné riešenie svojej bytovej situácie, ako aj svojho maloletého syna, ktorý jej bol zverený do výchovy a to uzavretím nájomnej zmluvy s M.B.P. Prešov s.r.o. na základe ktorej dočasne užíva byt ( garsónku) na ul. S. č. X. Nájomná zmluva je uzavretá na dobu určitú do 31.3.2012. Bývanie v garsónke bez kuchyne, ktoré je len dočasné absolútne nevyhovuje potrebám navrhovateľky a jej syna, ktorý je navyše vážne nemocný a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť.
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa právo spoločného nájmu účastníkov konania k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. 6442. v X. vchode, na X. poschodí, na ulici S. G. č. X, v K., pozostávajúceho z dvoch izieb a príslušenstva zrušil. Určil, že výlučnou nájomníčkou tohto bytu a členkou družstva sa stáva navrhovateľka. Vyslovil, že odporca je povinný sa z bytu sa vysťahovať a vypratať ho do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa manželstvo účastníkov uzavreté dňa 28.10.1978 bolo rozvedené v konaní Okresného súdu Prešov spisovej značky 17 C 77/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.2008. Maloletý I. S. nar. XX.XX.XXXX bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 30 % zo životného minima pre maloleté deti. Návrh na rozvod manželstva bol podaný navrhovateľkou, ktorý odôvodnila tým, že medzi manželmi sa zmenil vzťah po narodení maloletého syna Vladimíra, pričom odporca začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje a začal sa k navrhovateľke správať vulgárne a vyhadzovať ju z domácnosti, keď sa ani po uplynutí dlhšej doby správanie odporcu nezmenilo navrhovateľku to donútilo opustiť spoločnú domácnosť aj s maloletým synom a pričom dočasne jej poskytla bývanie dcéra.
Z rozhodnutia o pridelení družstevného bytu vydaného Okresným stavebným bytovým družstvom so sídlom v Prešove dňa 27.7. 1981, ako aj z dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa 27.7. 1981, uzavretej medzi odporcom a Okresným stavebným bytovým družstvom v Prešove, a z oznámenia bytového družstva zo dňa 8.11.2010, súd zistil že za trvania manželstva účastníci nadobudli právo spoločného užívania družstevného bytu manželmi, ktoré sa novelizáciou Občianskeho zákonníka od 1.1.1992 transformovalo na spoločný nájom bytu manželmi. Zhodnými výpoveďami účastníkov bolo zistené, že účastníci po zániku manželstva sa nedohodli na tom, kto z nich bude predmetný byt naďalej, ako výlučný nájomca a člen družstva, užívať.
Navrhovateľka v súčasnosti býva v prenajatom byte, ktorého vlastníkom je Mesto Prešov, ktorý jej prenajala spoločnosť M.B.P. Prešov, s.r.o., na základe súhlasu primátora Mesta Prešov, na určitú dobu od 1.4.2009 do 31.3.2012 s možnosťou predĺženia podľa VZN Mesta Prešov č. 125/04 a 135/04, ktorý má jednu obytnú miestnosť, predsieň, WC, kúpeľňu.
V čase vydania rozhodnutia o pridelení družstevného bytu ako aj uzavretia dohody o užívaní družstevného bytu boli manželmi. To má ten následok, že účastníkom vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi. Zo správy Bytového družstva Prešov vyplýva, že účastníci konania sú spoločnými členmi družstva.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi poukázala na to, že od roku 2004 uhrádzala sama nájomné a za služby spojené s bývaním, pričom jej prispievala dcéra. Od kedy sa odsťahovala neuhrádzala žiadne platby nájomného. Od roku 2009 jej bol do nájmu poskytnutý mestský byt, pričom ide o byt s jednou obytnou miestnosťou, s dobou nájomného do 31.3.2012. Tento byt užíva spolu so synom, ktorému v roku 2010 boli diagnostikované závažné poruchy srdca. Neustále musí, byť pod dohľadom lekárov, pravidelne užívať lieky, nesmie športovať. Navrhovateľka je zamestnaná ako zdravotná sestra.
Z výpovede odporcu súd zistil, že sa podieľal na úhradách za byt, aj v čase keď bol nezamestnaný aj keď v nižšej miere, až do doby keď odišla navrhovateľka z bytu. Následne býval určitý čas s dcérou, ktorá prispievala na úhrady. Potvrdil, že požíva alkoholické nápoje 2 až 3 krát do týždňa. V súčasnosti uhrádza za byt sám, pričom mu vypomáha finančne sestra a matka. V súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi a pracuje na dohodu o pracovnej činnosti.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi súd posudzoval podľa ust. § 703 a nasl. zák. č. 40/1963 Zb. Občianskeho zákonníka. Vo svojom rozhodnutí citoval ust. § 705 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, § 712a ods. 1 Občianskeho zákonníka a 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Poukázal ďalej na to, že v zmysle citovaného ustanovenia § 705 ods. 3 OZ súd pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájomcu prihliada na celý komplex rozhodujúcich okolnosti. Okrem už spomenutého záujmu maloletých deti a stanoviska prenajímateľa, zohľadní sociálnu, zdravotnú, finančnú situáciu, príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva, mieru, ktorou sa bývalí manželia pričinili o nadobudnutie bytu a oprávnené potreby účastníkov. Z tohto názoru však zákon vyníma dve samostatné skutočnosti a súdu výslovne ukladá zohľadniť záujem maloletých deti a stanovisko prenajímateľa. Povinnosť súdu vziať zreteľ na záujem maloletých deti je teda zákonnou povinnosťou, ktorej sa súd v prípadoch, na ktoré dopadá § 705 ods. 3 OZ, nemôže vyhnúť. ďalej súd konštatoval, že byt roky výlučne užíva odporca, ktorý opustila navrhovateľka pre správanie odporcu po rozvode manželstva a stará sa maloletého syna s ktorým býva v prenajatom byte s jednou obytnou miestnosťou s určitou dobou nájmu s možnosťou predĺženia nájmu. Syn účastníkov má vážny zdravotný stav.
Na základe uvedeného súd dospel k presvedčeniu, že je spravodlivé zmeniť tento stav a preto určil, že výlučnou nájomníčkou predmetného družstevného bytu a členkou bytového družstva bude navrhovateľka, doposiaľ aj keď má zabezpečené bývanie v prenajatom byte. Súd zohľadnil, že tento má jednu obytnú miestnosť, pričom navrhovateľka má v osobnej starostlivosti syna, ktorý naviac má vážne zdravotné ťažkosti. Navrhovateľka má stabilný príjem je teda schopná znášať náklady na bývanie, aj bez pomoci rodinných príslušníkov, ako je to v prípade odporcu, ktorému pri úhradách sú nútené vypomáhať sestra a matka ako vyplýva z ich čestných prehlásení.
Odporca nemá uzavretú nájomnú zmluvu k inému bytu, a nie je vlastníkom iného bytu či rodinného domu. Za takýchto okolností bolo preto spravodlivé odporcovi, a to aj v zmysle ust. § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka argumentum a contrario, priznať bytovú náhradu vo forme náhradného bytu. Z ustanovenia ods. 8 § 712a totiž vyplýva, že len v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel, bývalý spoločný nájomca družstevného bytu, má právo len na náhradné ubytovanie, alebo na prístrešie. Takéto dôvody hodné osobitného zreteľa súd u odporcu nevzhliadol napriek tej skutočnosti, že spoločný byt účastníkov navrhovateľka opustila pre správanie odporcu. Preto súd povinnosť vypratať predmetný byt u odporcu zaviazal na zabezpečenie bytovej náhrady vo forme náhradného bytu, ktorým je v zmysle ust. § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka bola v konaní čiastočne úspešná, pretože súd vyhovel žalobe pokiaľ išlo o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a určenie, že sa stáva výlučným nájomcom predmetného bytu, na druhej strane však nebola úspešná v časti, bytovej náhrady. V tejto časti bol úspešný odporca. Súd preto rozhodol tak, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca v podanom odvolaní uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd určil, že výlučnou nájomníčkou predmetného bytu a členkou družstva sa stáva navrhovateľka a odporca je povinný sa z bytu vysťahovať a vypratať ho do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Navrhol, aby odvolací súd v tejto časti zmenil napadnutý rozsudok a to tak, že výlučným nájomníkom bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome č. súp. 6442 v X vchode na X. poschodí na ul. S. G. č. X v K., pozostávajúceho z dvoch izieb a príslušenstva a členom družstva sa stáva odporca a alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že predmetný byt bol pridelený odporcovi prostredníctvom fondu kultúrnych a sociálnych potrieb ROH a prostredníctvom jeho zamestnávateľa, ktorý mu poskytol v roku 1981 finančnú „ pôžičku“ vo výške 24.000,-Kčs, čím sa odporca zaviazal, že odpracuje u tohto zamestnávateľa ďalších 10 rokov, čo odporca splnil a tým aj splatil členský podiel v bytovom družstve. Navrhovateľka sa žiadnym spôsobom nepričinila o nadobudnutie tohto bytu ani o splatenie členského podielu. Ďalej uviedol, že navrhovateľka sama dobrovoľne odišla so spoločnej domácnosti s odporcom, t. j. od marca 2007 a od 12/2010 užíva predmetný byt odporca sám a sám uhrádza podľa svojich schopností aj náklady na bývanie v sume cca 176,72 Eur mesačne, zároveň uhrádza aj výdavky za komunálny odpad, platí polročné poistné na domácnosť v zmysle poistnej zmluvy č. 82/886106 a to vo výške cca 10,92 Eur a takisto odporca zabezpečuje údržbu tohto bytu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadol iba na vážny zdravotný stav maloletého syna účastníkov konania a na ostatné právne významné okolnosti neprihliadol. Na základe uvedeného má odporca za to, že prvostupňový súd nedostatočne posúdil okolnosti, na ktoré súd prihliada pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájmu a preto rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci.
Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslila na sumu 66,32 Eur. Ďalej uviedla, že je pravdou, že predmetný byt bol pridelený prostredníctvom fondu kultúrnych a sociálnych potrieb bývalého ROH zo strany bývalého zamestnávateľa odporcu. Bol však pridelený na účely bývania rodiny, teda obom bývalým manželom. V prípade, že by odporca v tom čase nebol v manželskom zväzku s navrhovateľkou, nemal by nárok na získanie bytu a takýto byt by mu nemohol byť pridelený. Tvrdenie odporcu, že navrhovateľka sa žiadnym spôsobom nepričinila o nadobudnutie predmetného bytu preto nemá opodstatnenie. Ďalšie tvrdenie odporcu, že navrhovateľka sama dobrovoľne odišla so spoločnej domácnosti nie je pravdivé. Navrhovateľka bola
nútená odísť v dôsledku správania sa odporcu, ktorý im vytváral neznesiteľné podmienky, čo bolo potvrdené svedeckými výpoveďami a ostatnými dôkazmi v prvostupňovom konaní. V čase, keď ešte v byte bývala dcéra sporných strán, uhrádzala náklady na bývanie ona, v súčasnej dobe odporca uhrádza (a to len čiastočne) náklady na bývanie len za pomoci svojej matky, resp. sestry. Napokon námietka odporcu, že navrhovateľka užíva v súčasnej dobe byt na ul. S. na základe nájomnej zmluvy s Mestským bytovým podnikom Prešov, nemá opodstatnenie. Ako bolo preukázané v prvostupňovom konaní, jedná sa o garsónku, ktorá nie je vhodným bývaním pre navrhovateľku s nemocným synom, navyše sa jedná o nájom na dobu určitú. Existuje možnosť predlženia nájmu, navrhovateľka však nemá žiadnu záruku, že tento nájom sa bude pravidelne predlžovať.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ustanovení § 212 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
K odvolacím námietkam odporcu sa žiada uviesť nasledovné :
Ak súd prvého stupňa uprednostnil pri rozhodovaní v časti týkajúcej sa otázky, ktorý z účastníkov bude nájomcom bytu záujem maloletého dieťaťa pred okolnosťou, ktorý z nich sa viac pričinil o nadobudnutie bytu, nemožno tomuto postupu vytknúť žiadnu nesprávnosť. Takúto povinnosť mu ukladá priamo Občiansky zákonník v ustanovení § 705 ods. 3.
Okolnosť, ktorý z rozvedených manželov - spoločných nájomcov družstevného bytu a členov družstva byt ku dňu rozhodnutia užíva, je síce jedným z hľadísk, ku ktorým sa prihliada pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu, zásadný význam po právnej stránke však nemá. Samo o sebe možno toto hľadisko pri družstevných bytoch považovať za jedno z menej významných. Na námietku, že súd prvého stupňa nedostatočne posúdil okolnosti, na ktoré prihliada pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájomcu, bez ďalšej špecifikácie a zdôvodnenia nemôže odvolací súd zaujať stanovisko. Odporca v podanom odvolaní neuviedol, či ďalšie okolnosti (napr. stanovisko prenajímateľa, príčiny, ktoré viedli k rozvratu manželstva a pod.) vyznievajú v prospech odporcu.
Za tohto skutkového a právneho stavu nemožno preto vyvodiť, že by bolo nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o určení navrhovateľky za ďalšiu nájomníčku predmetného bytu a členku bytového družstva, keď súčasne súd prvého stupňa pri rozhodovaní mal na zreteli aj záujem odporcu a jeho práva vyplývajúce mu zo spoločného nájmu a priznal mu preto dôvodne právo na plnú bytovú náhradu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p..
V odvolacom konaní neúspešný odporca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Ako vyplýva z obsahu spisu, v priebehu konania výrazne vystupuje do popredia, že odporca by mohol nahradiť trovy konania navrhovateľke len s veľkými ťažkosťami. Naopak navrhovateľka podľa zistenia súdu prvého stupňa má stabilný príjem a dopad nepriznania náhrady trov odvolacieho konania v sume 66,32 Eur nebude pociťovať tak výrazne ako by tomu bolo u odporcu.
Napokon odvolací súd prihliadal aj na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov, kde jednoznačne vystupuje záujem navrhovateľky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.