Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Er-436-2006.pdf
PDF · 87.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/436/2006
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: AML SLOVAKIA s. r. o., so sídlom Košická 3, Prešov, IČO: 36 455 776, proti povinným: 1./ X. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXX, 2./ Q. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXX, 3./ X. Q., nar. XX. X. XXXX, bytom O. XXX, dedičom po pôvodnej povinnej O. Q., nar. XX. X. XXXX, zomr. 28. 12. 2008, naposledy bytom O. XXX, pre vymoženie 203,74 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom, so sídlom Exekútorského úradu Kollárova 2, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 195/2006, takto
rozhodol:
Exekúcia je neprípustná. Súd exekúciu z a s t a v u j e. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi trovy exekúcie vo výške 117,02 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 12. 6. 2006 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 195/2006 na vymoženie pohľadávky vo výške 6.138,-Sk s prísl., priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1Ro/168/2006 zo dňa 28. 3. 2006. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 006894* zo dňa 29. 6. 2006, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vydal Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 6.138,-Sk a 6 % úrok z omeškania zo sumy 2.046,-Sk od 26. 8. 2005, od 26. 9. 2005 a od 26. 10. 2005 všetko do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania 2.028,-Sk a trovy exekúcie.
Dňa 16. 11. 2011 postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu nemajetnosti povinného.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 7 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistil jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
Podľa ust. § 19 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.
Z dedičského spisu tunajšieho súdu 6D/2062/2008 mal súd preukázané, že povinný zomrel dňa 28. 12. 2008 a uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš 6D/2062/2008 zo dňa 11. 3. 2009 bolo dedičské konanie zastavené z dôvodu nemajetnosti poručiteľa.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli dedením.
Nakoľko povinný nezanechal žiaden majetok, dedičia nezodpovedajú za poručiteľove dlhy. V súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, tak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú z dôvodu, že povinný zomrel a nezanechal žiaden majetok a súčasne exekúciu zastavil.
Súd exekúciu zastavil z dôvodu úmrtia povinného, ktorý nezanechal žiaden majetok. Na základe uvedeného tak nie je možné pokračovať vo vykonávaní exekúcie voči dedičom povinného a vyžadovať od nich, aby zaplatili trovy exekúcie. S poukazom na ust. § 200 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku má však exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku, a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 440,63 Eur a predložil špecifikáciu trov a exekútorský spis Ex 195/2006.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 12. 6. 2006, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 4. 2008. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za 2 hodiny a 5 minút, t. j. za tri začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,- Sk, a to za prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho preskúmanie - 10 minút, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 7. 7. 2006 - 10 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút, vypracovanie žiadosti o súčinnosť GKÚ - 10 minút, vypracovanie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke - 10 minút, vypracovanie žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa ústredie zo dňa 22. 11. 2006 - 5 minút, vypracovanie žiadosti o súčinnosť pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 5. 2008 - 5 minút, vypracovanie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni ústredie zo dňa 17. 9. 2008 - 5 minút, vypracovanie správy o stave konania oprávnenému - 5 minút, vypracovanie žiadosti o súčinnosť OSLM - 5 minút a vypracovanie predloženia podnetu na zastavenie exekúcie - 40 minút, t. j. spolu vo výške 600,- Sk.
Pre priznanie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Súdny exekútor v špecifikácii trov exekúcie uviedol časy trvania niektorých úkonov v dĺžke, ktorú súd nepovažoval za primeranú. Súd má za to, že prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho preskúmanie v trvaní 40 minút, ktoré uviedol súdny exekútor, je vzhľadom na obsah a rozsah návrhu neprimerané a v rozpore so zásadou hospodárnosti trov exekúcie. Rovnako sa súd nestotožnil ani s uvedeným časovým trvaním vypracovania žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa ústredie zo dňa 22. 11. 2006 (15 minút), vypracovania žiadosti o súčinnosť pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 5. 2008 (15 minút), vypracovania žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni ústredie zo dňa 17. 9. 2008 (15 minút), vypracovania správy o stave konania oprávnenému (40 minút), vypracovania žiadosti o súčinnosť OSLM (15 minút) a vypracovania predloženia podnetu na zastavenie exekúcie (50 minút). Súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie skúma, či sú súčasne naplnené podmienky účelnosti, hospodárnosti, preukázateľnosti a primeranosti trov exekúcie, preto s prihliadnutím na obsah a rozsah jednotlivých úkonov určil čas trvania týchto úkonov (v predchádzajúcom odseku), ktorý považuje za primeraný a hospodárny. Súd zároveň poukazuje na ust. § 14 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého základná hodinová sadzba je 200,- Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je potrebné, aby súdny exekútor určil čas trvania jednotlivých čiastkových úkonov exekučnej činnosti, potom časové trvanie jednotlivých úkonov sčítal a následne takto ustálenému časovému rozsahu priradil konkrétnu sumu odmeny. Legislatívnemu termínu „podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu“ zodpovedá sčítanie jednotlivých čiastkových časových trvaní a nie je prípustné aby súdny exekútor za každú takúto čiastkovú činnosť automaticky priradil odmenu 200,- Sk. Uvedený výklad je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 7/2006 z 28. 5. 2007.
Pokiaľ si súdny exekútor uplatnil hodinovú odmenu za vypracovanie 16 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke v rozsahu 160 minút (16 x 10 minút) a za vypracovanie 15 exekučných príkazov prikázaním pohľadávky z účtu v banke v rozsahu 150 minút (15 x 10 minút), takto uplatnená odmena je v rozpore so zásadou hospodárnosti trov konania a navyše je neúčelná. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý doručoval bankám a to bez akejkoľvek zmeny jeho vyhotovenia. Z uvedeného je tak zrejmé, že si súdny exekútor uplatnil odmenu za vyhotovenie uvedenej listiny a to niekoľkonásobne vyššiu ako mu patrí v zmysle vyhlášky a aká mu bola súdom aj priznaná v predchádzajúcom odseku. To isté platí aj pre uplatnenú odmenu za vypracovanie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Súd poukazuje na to, že súdny exekútor by mal pri výkone svojej činnosti postupovať účelne a hospodárne, tak aby nedochádzalo k zbytočnému „predražovaniu“ konania. Súdny exekútor vydal 16 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a 15 exekučných príkazov na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Súd má za to, že účelnejšie a hospodárnejšie by bolo zisťovať najprv existenciu prípadného účtu, resp. účtov prostredníctvom Daňového úradu alebo Sociálnej poisťovne, príslušných podľa sídla povinného a až následne doručovať príkaz a exekučný príkaz banke, v ktorej má povinný vedený účet.
Súd v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za jednotlivé úkony exekučnej činnosti nepriznal odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko za tento úkon súd priznal paušálnu sumu podľa § 15 vyhlášky vo výške 100,- Sk. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za vypracovanie žiadosti o súčinnosť DÚ, vypracovanie žiadosti o súčinnosť ODI, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu prikázaním pohľadávky z účtu banke, vypracovanie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni ústredie, nakoľko tieto úkony boli posudzované podľa ust.§ 15 ods. 1 vyhlášky. Súdnemu exekútorovi zároveň nepatrí odmena za doručovanie žiadosti o udelenie poverenia, doručenie žiadosti o súčinnosť DÚ, doručenie žiadosti o súčinnosť ODI, doručenie žiadosti o súčinnosť GKÚ, doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa ústredie zo dňa 22. 11. 2006, doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 5. 2008, doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa ústredie zo dňa 17. 9. 2008, doručenie žiadosti o súčinnosť Sociálnej poisťovni ústredie, doručenie správy o stave konania oprávnenému, doručenie žiadosti OS, doručenie príkazu na odblokovanie banky, doručenie podnetu na zastavenie exekúcie, vypracovanie zoznamu vyhotovených osvedčených fotokópií poverenia, vypracovanie prípisu vrátenia poverenia, doručenie prípisu vrátenia poverenia a zoznamu vyhotovených fotokópií poverenia a ukončenie spisu, vyznačenie v registri, vyúčtovanie a archivácia, nakoľko ide o administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktoré sú v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi zároveň nepatrí odmena za vypracovanie príkazu na odblokovanie banky, nakoľko tento úkon nie je v exekútorskom spise preukázaný.
V zmysle ust. § 15 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná paušálna suma odmeny vo výške po 100,- Sk a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za zisťovanie bydliska povinného (žiadosť o súčinnosť Obec Bobrovec), za zisťovanie platiteľa mzdy povinného (žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa), za zisťovanie účtu povinného (žiadosť o súčinnosť Daňový úrad LM) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného (žiadosť o súčinnosť ODI LM) , t. j. spolu vo výške 500,- Sk.
Súdnemu exekútorovi nepatrí paušálna náhrada za úkon označený ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu, nakoľko z exekútorského spisu vyplýva, že uvedené listiny boli doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len nárok na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti.
Súčasne súd v zmysle ust. § 22 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť aj náhradu hotových výdavkov predstavujúcich materiálové náklady vo výške 162,38 Sk, preukázané poštovné vo výške 1.305,35 Sk za doručenie žiadosti o udelenie poverenia - 10 Sk, za doručenie žiadosti o súčinnosť Daňový úrad - 10 Sk, žiadosti o súčinnosť ODI - 25 Sk, príkazu na začatie exekúcie 16 x 34 Sk, upovedomenia o začatí exekúcie 2 x 34 Sk, exekučného príkazu 2 x 34 Sk, žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa ústredie 22. 11. 2006 - 10 Sk, žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš 23. 5. 2008 - 10 Sk, žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa ústredie 17. 9. 2008 - 34 Sk, žiadosti o súčinnosť Sociálna poisťovňa pobočka Liptovský Mikuláš 7. 12. 2012 - 42,18 Sk, predvolania - 30,13 Sk a žiadosti o súčinnosť Okresnému súdu Liptovský Mikuláš - 12,05 Sk.
Súdny exekútor si uplatnil aj cestovné náhrady vo výške 374,47 Sk (12,43 Eur). Zo záznamu z úkonov, ktorý je súčasťou exekútorského spisu súd zistil, že súdny exekútor vykonal na trase Liptovský Mikuláš
- Bobrovec a späť tri služobné cesty, dňa 6. 7. 2006 kedy zistil na obecnom úrade v Bobrovci rodné číslo povinného, povinný nie je platiteľom dane z nehnuteľnosti, je nezamestnaný, súdny exekútor ponechal na úrade žiadosť o poskytnutie súčinnosti. Dňa 18. 8. 2006 súdny exekútor zastihol povinného na adrese trvalého pobytu, kde zisťoval majetkové pomery povinného; podľa vyjadrenia povinného, všetky záväzky voči oprávnenému sú vyrovnané čo v priebehu týždňa mal povinný zdokladovať. Dňa 9. 11. 2006 zisťovanie v mieste bydliska, povinný má záväzky uhradené, bločky mal poslať v auguste, ale bol v nemocnici; mal sa dostaviť nasledujúci týždeň na exekútorský úrad, doniesť podklady a vec doriešiť. Súdny exekútor zároveň predložil súdu fotokópiu technického preukazu použitého motorového vozidla a fotokópie dokladov o kúpe pohonných látok ku každej služobnej ceste. Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 260/2004 Z. z. účinným od 29. 4. 2004, ako vykonávacím predpisom zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, bola stanovená sadzba základnej náhrady za 1 km jazdy pri osobných cestných motorových vozidlách vo výške 6,20 Sk. Súd preto priznal súdnemu exekútorovi za služobnú cestu zo dňa 6. 7. 2006 základnú náhradu za 12 km (vzdialenosť zistená na internetovej stránke C..D..W.) vo výške 74,40 Sk, za služobnú cestu zo dňa 18. 8. 2006 základnú náhradu vo výške 74,40 Sk a za služobnú cestu zo dňa 9. 11. 2006 základnú náhradu vo výške 74,40 Sk. Z predloženého technického preukazu použitého cestného motorového vozidla súd zistil, že výrobca uviedol spotrebu paliva 10,1l/100 km. Súdny exekútor preukázal cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, preto mu súd priznal za služobnú cestu zo dňa 6. 7. 2006 náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 50,66 Sk, za služobnú cestu zo dňa 18. 8. 2006 náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 50,18 Sk a za služobnú cestu zo dňa 9. 11. 2006 vo výške 46,06. Súdnemu exekútorovi tak patrí náhrada cestovných výdavkov v celkovej výške 370,10 Sk.
Podľa § 196 druhej vety Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súdny exekútor si uplatnil daň z pridanej hodnoty (DPH) a preukázal, že je platiteľom tejto dane, preto súd zvýšil priznanú odmenu 1.100,- Sk a náhrady 1.837,83 Sk o 20 % DPH, t. j. o 587,57 Sk.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 3.525,40 Sk. Po prepočítaní tejto výslednej sumy podľa § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 117,02 Eur. Tieto trovy je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi oprávnený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v piatich vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.