Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-58-2012.pdf
PDF · 95 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/58/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Humennom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.07.2012 v Humennom samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom takto
rozhodol:
Obžalovaný:
H. D. Y. F. A. O. , U.. XX. XX. XXXX H. E., F. R. T., A. XX, O.. R., Česká republika
j e v i n n ý , že
ako otec G. D., U.. XX. XX. XXXX K. M. D., U.. XX. XX. XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu detí vyplýva priamo zo Zákona o rodine až do doby, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XC XXXX/XX zo dňa 23. 09. 1998 bol zaviazaný prispievať na výživu syna G. sumou 1 000,- Sk (33,19 eur) a dcéru M. sumou 800,- Sk (26,55 eur) mesačne do rúk matke detí G. D., pričom rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XP XX/XXXX zo dňa 12. 11. 2009 bolo zvýšené výživné na syna na sumu 66,- eur mesačne a dcéru tiež na sumu 66,- eur mesačne, pričom od 01. 07. 2005 až doposiaľ si v Snine a na rôznych miestach na území Českej republiky túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne a v určených sumách neplní aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery na výživu detí prispievať mohol, a tak za obdobie od 01. 07. 2005 do 31. 08. 2005, od 01. 12. 2007 do 12. 10. 2010 a od 01. 12. 2007 do 08. 06. 2011 dlhuje matke detí sumu 1 131,91 eur, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý požiadala matka detí o vyplácanie náhradného výživného za obdobie od 01. 09. 2005 do 30. 11. 2007 sumu 1 125,27 eur, synovi G. D. za obdobie od 16. 06. 2010 do 12. 10. 2010 sumu najmenej 221,- eur a dcére M. D. za obdobie od 09. 06. 2011 do 29. 02. 2012 sumu najmenej 270,- eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zákona.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 4 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Humennom podala na tunajší súd obžalobu na obžalovaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe č.k. 2Pv 726/2007-39 zo dňa 02.04.2012 a vo výrokovej časti rozsudku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne G. D., G. D., M. D., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 252 ods. 2 písm. c/ Tr. por. súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, pretože sa nedostavil obžalovaný, u ktorého je doručenie riadne vykázané. Obžalovaný bol poučený, že v prípade, ak sa hlavné pojednávanie nedostaví, súd bude pojednávať v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný sa obhajoval sa tým, že v júli 2005 zaplatil výživné v sume 3.000,-Sk matke detí v Snine, v auguste 2005 zaplatil 5.000,-Sk a to poštou, peniaze posielal zo Švajčiarska. V októbri 2005 v Snine dal matke detí 2.000,-Sk. Od októbra 2005 si vyživovaciu povinnosť plní podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Počas výkonu TOS mu rodina posielala peniaze do ÚV TOS, aby mohol prispievať na výživu deťom, pretože aj keď počas výkonu TOS bol pracovne zaradený, tak zárobok išiel na úhradu nákladov spojených s výkonom väzby a trestu. Po prepustení z výkonu TOS sa s matkou mal. detí dohodol tak, že on nepodá návrh na vyporiadanie BSM a ona nebude od neho žiadať, aby prispieval na výživu mal. deťom. Na území Českej republiky sa zdržiava už viac ako 6 rokov, zo Slovenska odišiel po prepustení z výkonu TOS s tým, že tam začne nový život. Priznal to, že je si vedomý vyživovacej povinnosti, avšak poukázal na zlú komunikáciu s matkou detí, ktorá ho odmieta informovať o deťoch. Niekoľkokrát sa mu peniaze zasielané poštou vrátili ako neprebraté. Priznal aj to, že nie vždy prispieval na výživné sumou určenou súdom. Poukázal na svoje príjmy za čas od 2005-2011, na pracovné pomery ako aj doby evidencie na úrade práce v ČR, taktiež aj na výdavky.
Svedkyňa G. D. v prípravnom konaní uviedla, že manželstvo s obžalovaným bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp. zn. XC XXXX/XX z 23.09.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16.10.1998. Deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu mal. deťom sumou 1.000,-Sk pre mal. G. a sumou 800,-Sk pre mal. M.. V minulosti si vyživovaciu povinnosť obžalovaný neplnil vôbec, za čo bol odsúdený rozsudkom OS Svidník sp.zn. XT XX/XXXX. Od 02.03.2000 bol stíhaný väzobne, následne bol vo výkone TOS, z výkonu ktorého bol prepustený 06.06.2005. Z výkonu TOS prvý krát poslal výživné dňa 27.04.2004 vo výške 90,-Sk ako výživné za 3/2004. Posledný krát dňa 24.06.2005 v sume 530 ,-Sk s uvedením, že sa jedná o výživné za 5/2005. Po prepustení z výkonu TOS zaslal dňa 16.06.2005 dvakrát po 500,-Sk, 12.08.2005 v sume 1.935,-Sk a 04.01.2006 v sume 300,-Sk, pričom na poštovej poukážke bolo uvedené, že sa jedná o výživné za 10-12/2005. Od 01.09.2005 jej rozhodnutím ÚPSV a R č. 2006/00357-1 z 30.01.2006 bolo priznané náhradné výživné pre obe deti a to v sume 1.800,-Sk mesačne. Dňa 26.06.2011 zaplatil obžalovaný výživné v sume 70 eur V konaní pred súdom uviedla, že obžalovaný v súčasnosti neplatí výživné, tohto roku zaplatil iba 40 eur. Za neho platí náhradné výživné ÚPSV a R . Ona je zamestnaná s príjmom vo výške 300 eur + rodinné prídavky vo výške 20 eur. Ona zabezpečuje deťom výživu a to zo svojich finančných prostriedkov, ako aj z náhradného výživného, ktoré poskytuje ÚPSV a R. V žiadnom prípade obžalovaný sa nekontaktuje s deťmi, neposiela im žiadne oblečenie, prípadne iné veci, o výchovu sa nestará. Od podania obžaloby neplatil vôbec výživné.
Svedok G. D., syn obžalovaného uviedol, že otec mu výživné neplatí, starostlivosť a výchovu mu zabezpečuje len matka. V súčasnosti je stále nezamestnaný od 12.10.2010, predtým bol študentom, štúdium má prerušené. Žije z finančných prostriedkov, ktoré má od matky.
Svedkyňa M. D., dcéra obžalovaného poukázala na to, že obžalovaný jej dlhuje na výživnom sumu uvedenú v obžalobe. Ináč je všetko uhradené. Ona ukončila štúdium, ale ešte je evidovaná ako žiačka. Od podania obžaloby jej nebolo nič uhradené. Doposiaľ ju stále živí matka, žije z toho, čím jej prispieva mama a z podpory. Obžalovaný jej neprispieva ani hnuteľnými vecami, žiadnym ošatením, nekontaktuje sa s ňou, nemá záujem o jej výchovu.
Svedkyňa C.. L. R. v prípravnom konaní potvrdila, že ÚPSV a R Humenné det. pracovisko Snina vyplatil matke mal. detí náhradné výživné a to v období od 01.09.2005 do 30.11.2007 v sume 33.900,-Sk. Celkový dlh obžalovaného za vyplácanie výživného pre obe mal. deti voči ÚPSV a R predstavoval 42.375,-Sk, pričom suma 33.900,-Sk predstavuje vyplatené náhradné výživné a suma 8.475,-Sk predstavuje 25% penále za vyplácanie náhradného výživného.
Svedkyňa C.. Y. R. v prípravnom konaní poukázala na to, že ÚPSV a R Humenné, det. pracovisko Snina vyplácal matke mal. detí náhradné výživné a to v období od 01.09.2005 do 30.11.2007, potom od 01.02.2009 do 31.07.2009, od 01.02.2010 doposiaľ na mal. dcéru M. D.. Náhradu škody si ÚPSV a R od dlžníka, ktorým je obžalovaný, neuplatnil, pretože boli splnené podmienky na trvalé upustenie od vymáhania pohľadávky štátu.
Svedkyňa B.. B. V. k veci ešte uviedla, že výplata náhradného výživného pre G. D. bola pre obdobie od 01.02.2010 zastavená k 01.11.2010 z dôvodu prerušenia štúdia. Za uvedené obdobie bolo G. D. vyplatené celkom náhradné výživné vo výške 2.482,69 eur. Rozhodnutím ÚPSV a R č. 2009/24125/5 z 12.10.2009 jej bola uložená povinnosť vrátiť 176,25 eur z dôvodu duplicitnej výplaty výživného. Suma vyplateného náhradného výživného G. D. za obdobie od 01.09.2005 do 30.04.2011 predstavuje sumu 2.306,44 eur. Z uvedenej sumy čiastku 1.145,17 eur je povinný obžalovaný zaplatiť tun. úradu a sumu 1.161.27 eur matke oprávnených detí.
Vinu obžalovaného a dôvodnosť podanej obžaloby preukazujú aj listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Rozsudkom Okresného súdu v Humennom sp.zn. XC XXXX/XX z 23.09.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16.10.1998, bolo manželstvo obžalovaného a Márie Petrovej rozvedené. Deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu mal. deťom sumou 1000,-Sk pre mal. Mária Petra a sumou 800,-Sk pre mal. Líviu Petrovú k rukám matky.
Rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. XP XXX/XXXX z 12.11.2009 bolo výživné zvýšené a to pre mal. Mária na sumu 66 eur a mal. Líviu na sumu 66 eur.
Rodné listy G. D. K. M.H. D. preukazujú, že otcom detí je obžalovaný.
Z rozhodnutí ÚPSV a R Humenné č. 2006/00357-1 zo dňa 30.01.2006 vyplýva, že svedkyňa D. požiadala tunajší ÚPSV a R o náhradné výživné, na základe čoho jej bol priznaný nárok na náhradné výživné pre mal. deti G. K. M. D. s účinnosťou od 01.09.2005 v sume 1.800,-Sk. Nárok na náhradné výživné bol priznaný z dôvodu, že povinná osoba- otec neplatil výživné v lehote a spôsobom tak, ako bol zaviazaný právoplatným súdnym rozhodnutím
Rozhodnutím ÚPSV a R Humenné č. 2009/24125/1 a č. 2009/24125/2 zo dňa 18.05.2009 bol priznaný nárok na náhradné výživné vo výške 33,19 eur pre G.A. D. a M. D. s účinnosťou od 01.02.2009, pričom tento nárok trval do 01.08.2009 a to z dôvodu, že zo strany povinného bolo výživné zaplatené počas troch mesiacov.
Aj potvrdenia ÚPSV a R Humenné o poberaní náhradného výživného za neplatené výživné preukazujú poberanie náhradného výživného. Z ďalších rozhodnutí ÚPSV a R vplýva, že z dôvodu, že povinný v niektorých mesiacoch platil výživné, dochádzalo k pozastaveniu a k zníženiu výšky náhradného výživného a k následnému zvýšeniu opäť z dôvodu nepravidelného plnenia si vyživovacej povinnosti povinným. Z potvrdenia ÚPSV a R Humenné o poberaní dávky sociálnej pomoci pre poberateľku G. D. vyplýva, že jej boli vyplatené dávky sociálnej pomoci v roku 2000 v sume 20.640,-Sk, v roku 2001 v sume 9.850,-Sk. Potvrdenie ÚPSV a R Humenné o poberaní dávky v hmotnej núdzi pre poberateľa H. D. preukazuje, že mu boli vyplatené dávky v hmotnej núdzi v roku 2005 v sume 3160,-Sk. Dňom 28.07.2005 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu. S účinnosťou od 01.08.2005 bola obžalovanému odňatá a zastavená dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nej.
Zo správy ÚV TOS Košice Šaca vyplýva, že obžalovaný bol vo výkone TOS od 11.08.2008, pričom do 28.02.2004 nepracoval. Pracovne bol zaradený až od 3/2004 do 6/2005, kedy bol dňom 06.06.2005 podmienečne prepustený z výkonu TOS. V správe Polície ČR je uvedené, že obžalovaný bol od 14.11.2005 do 07.12.2007 zamestnaný v spol. DRUPOL, výrobné družstvo, Praha, od 01.05.2006 do 02.07.2006 bol zamestnaný v spol. Special Securite Praha, s.r.o. Praha, od 10.12.2007 do 28.02.2010 bol zamestnaný v spol. DSV Road a.s. Mošnov, od 17.05.2010 do 28.09.2011 bol zamestnaný v spol. Lidl Česká republika. Od 29.09.2011 do 02.10.2011 bol nezamestnaný a od 02.10.2011 nastúpil do zamestnania do spol. BUZULUK a.s., Komárov. Žiadna z vyššie uvedených spoločností nepotvrdila, že by obžalovaný pri nástupe do zamestnania oznámil, že má vyživovaciu povinnosť.
Na základe takto zisteného a preukázaného skutkového stavu, s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené dôkazy, hlavne na samotnú výpoveď obžalovaného, ktorý nakoniec nepoprel skutočnosť, že neplatil výživné vôbec, alebo v takej výške ako bol povinný na základe rozsudku Okresného súdu Humenné a následne rozsudku OS Vranov nad Topľou, ako aj z výpovede svedkov bolo preukázané, že k spáchaniu žalovaného skutku došlo a to v takom rozsahu ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný. Konanie obžalovaného tak napĺňa po subjektívnej ako aj objektívnej stránke pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. S obhajobou obžalovaného postavenou na tvrdení, že výživné platil sa súd nestotožnil, a pokladal jeho tvrdenia za účelové podané s cieľom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Oporou sú horeuvedeného usvedčujúce dôkazy.
Nakoľko obžalovaný sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, nebolo možné zabezpečiť správu o povesti obžalovaného. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom OS Svidník z 22.10.2003 sp.zn. XT XX/XXXX.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na účel trestu vyjadrený v zákone, na možnosti nápravy obžalovaného, na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich skutočností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. U obžalovaného nebola zistená žiadna z poľahčujúcich. Bola zistená priťažujúca okolnosť § 37 písm. m/ Tr. zák. Súd za použitia ust. § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch ) rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu 18 ( osemnásť ) mesiacov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa názoru súdu vyššie uložený trest na nápravu obžalovaného považuje za dostatočný. Výchovný účel u obžalovaného môže splniť aj hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody, pretože aj takto uložený trest považuje za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaného pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej, ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti. Vychádzajúc zo zhodnotenia okolností prípadu, závažnosti činu ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného súd má za to, že takto uložený trest vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného, aby viedol riadny život a súčasne ho odradí od páchania trestných činov. Súd má za to, že uložený trest je postačujúcim jednak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde v Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať a to i proti vôli obžalovaného v jeho prospech jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.