Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/59/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: J. D., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Y. T. I., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 410,88 € s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -56 zo dňa 7.12.2011, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti

p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania súd návrh zamietol, ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 410,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 410,88 € od 9.12.2006 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania okresný súd návrh navrhovateľa zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd s poukazom na ust. , , , z. č. , , a nariadenia vlády č. konštatoval, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie úverov. Odporkyňa zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri o spotrebiteľských úveroch a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 14.4.2004 možno normy obchodného práva (vrátane všeobecnej úpravy úveru) použiť len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v zákone o spotrebiteľských úveroch a v . V konaní mal okresný súd nesporne preukázané, že na základe úverovej

zmluvy reg. č. 31/204/086/U zo dňa 14.4.2004 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol odporkyni poskytnutý úver v celkovej výške 40.000,- Sk, ktorý mala odporkyňa splácať v pravidelných mesačných splátkach. Odporkyňa túto svoju povinnosť nesplnila, pričom navrhovateľ úver zosplatnil ku dňu 11.4.2005. Výška uplatnenej pohľadávky zodpovedá výpisu z bankového účtu, pričom istina bola znížená o sumu, ktorú odporkyňa uhradila, t.j. o sumu 563,58 €. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa zostatok žalovanej pohľadávky uhradila, okresný súd žalobnému návrhu ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel. Navrhovateľ si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 14 % zo sumy 410,88 € od 9.12.2006, t.j. od dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Nakoľko okresný súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom dlžníkom je spotrebiteľ, v súlade s ust. priznal navrhovateľovi úrok z omeškania len vo výške ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Z ust. v spojení s nariadenia vlády č. vyplýva, že je kogentne stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Odporkyňa bola listom právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 21.5.2005 vyzvaná na zaplatenie dlhu do 11.4.2005. Nasledujúcim dňom sa dostala so omeškania s plnením peňažného záväzku. Výška úrokovej sadzby k 12.4.2005 predstavovala 7%. Nakoľko si navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania až od 9.12.2006, okresný súd návrhu vyhovel v časti o zaplatenie 7 % úroku z omeškania od 9.12.2006 a vo zvyšku návrh v tejto časti zamietol. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 114,-€ a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Neúspech navrhovateľa bol v pomerne nepatrnej časti (o zaplatenie úroku z omeškania nad 7 % do 14 %), preto má navrhovateľ právo na plnú náhradu trov konania. Okresný súd preskúmal navrhovateľom uplatnené trovy konania, pričom z obsahu spisového materiálu mal nesporne preukázané, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 24,50 €. Vyčíslenie navrhovateľom uplatnených trov právneho zastúpenia súd preskúmal v súlade s , ods. 1 písm. a/, , a ods. 3 vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom zistil, že čo do výšky za jednotlivé úkony boli uplatnené v správnej výške. Nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby písomné podanie protistrane - pokus o zmier, nakoľko podľa jeho posúdenia nejde o trovy konania v zmysle ust. vzhľadom k tomu, že aj keď trovy konania nemusia byť účastníkom vynaložené vždy v dobe po začatí konania do jeho právoplatného skončenia, musia však byť vynaložené bezprostredne s týmto konaním. Uvedený úkon právnej služby právneho zástupcu navrhovateľa nebol uskutočnený v bezprostrednej súvislosti s konaním, keďže podmienkou pre začatie konania nie je výzva navrhovateľa na dobrovoľné plnenie adresovaná odporcovi. Navyše doručovanie uvedenej výzvy odporkyni nebolo súdu ani preukázané.

Rozsudok okresného napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním odporkyňa. Uviedla, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nakoľko okresný súd rozhodol bez pojednávania, ako účastník konania bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa výpisu z úverového účtu zo dňa 31.3.2006, stav od 11.4.2006 do 31.3.2006, je uvedený zostatok úveru 34.947,86,-Sk. Následne boli uhradené splátky za obdobie od 22.5.2006 do 13.12.2006 vo výške 9000,-Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 64204221. Tieto splátky boli zohľadnené vo výpise z úverového účtu dňa 29.6.2007, kde je uvedený zostatok úveru 25.947,86,-Sk. Zníženie zostatku podľa odporkyne je dôkazom, že banka prijaté platby uznala ako splátky. Splátky však boli platné aj naďalej, za obdobie od 15.1.2007 do 12.12.2007 spolu vo výške 18.000,-Sk na uvedený účet a v roku 2008 od 15.1.2008 do 15.4.2008, spolu 6000,-Sk. Celková uhradená suma bola 24.000,-Sk, t. j. 796,65 € a navrhovateľ nesprávne uvádza, že bolo zaplatené 563,58 € a preto výška pohľadávky 410,88 € zo strany navrhovateľa má byť znížená o 223,08 € a teda správna výška pohľadávky je 187,81 €. Posledná splátka úveru bola splatená 15.4.2008 a preto výpočet úrokov má byť od tohto dátumu. Na základe uvedeného odporkyňa navrhovala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti nesprávne vypočítanej pohľadávky a v určení času počítania úroku z omeškania zmenil tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 187,81 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 187,81 € od 15.4.2008 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že nakoľko mu neboli predložené listinné dôkazy, na ktoré sa odporkyňa odvoláva, plne sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a ponecháva na rozhodnutí súdu odvolanie odporkyne.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu mu danom ustanovením a bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust. v spojení s ust. ) rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti v súlade s ust. , ako vecne správny potvrdil. V ostatnej časti ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V zmysle ust. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisového materiálu, ako aj po vyhodnotení tvrdení účastníkov v odvolacom konaní, dospel k rovnakému právnemu záveru ako okresný súd, ktorý zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 410,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 9.12.2006 až od zaplatenia. Okresný súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že navrhovateľ sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 410,88 € spolu s príslušenstvom, ktorú pohľadávku voči odporkyni získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od postupcu VÚB banka, a.s.. Postupca a odporkyňa uzatvorili dňa 14.4.2004 zmluvu k úverovému účtu, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver. Nakoľko odporkyňa neplnila splátky úveru, postupca vypovedal zmluvu o úvere a odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala 974,46 €, pričom pozostávala z istiny 861,31 €, riadneho úroku 67,30 €, úroku z omeškania 45,85 €. Ku dňu podania návrhu odporkyňa uhradila sumu 563,58 €.

Odporkyňa v odvolaní uviedla, že dlžná suma, ktorá predstavuje pohľadávku navrhovateľa a ktorej zaplatenia sa domáha navrhovateľ v tomto konaní, nie je 410,88 €, ale 187,81 €, keďže za obdobie od 15.1.2007 do 15.4.2008 uhradila navrhovateľovi sumu 24.000,-Sk, t. j. 796,65 € a nie 563,58 €, pričom predložila potvrdenia o úhrade uvedených súm. Posledná splátka úveru bola 15.4.2008, preto úroky z omeškania sa mali počítať až od tohto dátumu.

Podľa ust. , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má tak povinnosť tvrdenia ( ) a povinnosť dôkaznú ( ). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Dôsledkom splnenia si dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Podľa ust. , súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Podľa ust. , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Z odvolania odporkyne je zrejmé, že uvádza tzv. nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd konštatuje, že odporkyňa bola okresným súdom riadne poučená (čl. 49 spisu) v zmysle vyššie citovaných ustanovení, pričom poučenie prevzala dňa 21.10.2011 (čl. 47 spisu).

Odvolací súd nemohol prihliadať na takéto skutočnosti dodatočne tvrdené a dôkazy označené a predložené až v odvolacom konaní ako na odvolací dôvod, nakoľko v tomto prípade neboli splnené podmienky uvedené v ust.

Odporkyňou uvádzané skutočnosti a dôkazy sa netýkali podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu v zmysle ; nebolo nimi ani preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa písm. b); odvolateľka bola riadne poučená podľa - písm. c) a to v uznesení doručenom dňa 21.10.2011. Zároveň nešlo ani o skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla odporkyňa označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa písm. d).

Z obsahu spisového materiálu je nepochybne zrejmé, že odporkyňa bola v priebehu celého konania pred okresným súdom nečinná. Okresný súd jej doručil dňa 21.10.2011 návrh navrhovateľa spolu s poučením podľa ust. a výzvou na vyjadrenie v lehote 15 dní. Odporkyňa ostala nečinná. Keďže ide o drobný spor, okresný súd postupoval v súlade s ust. v znení účinnom do 31.12.2011 a oznámil dňa 11.11.2011 na úradnej tabuli termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 7.12.2011.

V nadväznosti na uvedený záver, za správny považoval odvolací súd aj postup okresného súdu, ktorý pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. a odporkyňu zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľovi vo výške 114,-€, pretože bol neúspešný len v pomerne nepatrnej časti.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil.

Podľa ust. , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že v danom prípade by bolo potrebné aplikovať ust. v spojení s ust. , podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní bol úspešný v plnom rozsahu navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov vzniknutých v odvolacom konaní neuplatnil, aj napriek tomu, že podal vyjadrenie k odvolaniu odporkyne, odvolací súd mu preto náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.