Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-96-2012.pdf
PDF · 79.78 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/96/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o maloletú U.Á. E., U.. X.X.XXXX K. G. N. E., U.. XX.X.XXXX, maloleté deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov : U. E., A.. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. L., Ž. XXX/XX K. N. E., U.. XX.XX.XXXX, F. R. F., F..Č.. H. Ú. U. H. H. U., V. X, o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd maloletú U. E., U.. X.X.XXXX K. G. N. E., U.. XX.X.XXXX na čas oddeleného žitia rodičov z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke.
Otec j e p o v i n n ý platiť výživné pre maloletú U. , aj pre maloletého N. mesačne vo výške 30% zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 17.2.2012.
Výživné je splatné vždy do 15-ho dňa bežného mesiaca vopred do rúk matky.
Zaostalé výživné za obdobie od 17.2.2012 do 31.7.2012 v sume 142,30 Eur súd povoľuje otcovi splácať spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku po 10,- Eur mesačne.
Matka bude maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Styk otca s maloletými súd neupravuje.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom došlým súdu 12.4.2012 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletej U. K. N.. Deti navrhla zveriť jej do osobnej starostlivosti a otca maloletých zaviazať na platenie výživného podľa jeho možností a schopností. Styk otca s deťmi navrhla neupraviť vzhľadom na to, že otec od 17.2.2012 je vo vyšetrovacej väzbe.
Otec maloletých detí pred dožiadaným súdom uviedol, že s návrhom matky súhlasí. Nemá námietky proti zvereniu detí jej do starostlivosti, ani proti stanoveniu jeho vyživovacej povinnosti sumou minimálneho výživného, nakoľko vo väzbe nie je zaradený do práce a žiadne príjmy nemá.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol obe deti zveriť matke a vyživovaciu povinnosť otca určiť vo výške 30% zo sumy životného minima pre každé dieťa počnúc dňom vzatia otca do väzby, t.j. od 17.2.2012.
Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu rodičov maloletých detí aj výkazom ich príjmov a rodnými listami maloletej U. K. N.. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :
Rodičia maloletých detí sú manželia, ale od 17.2.2012, kedy bol otec detí vzatý do väzby žijú oddelene. Obe deti sa nachádzajú v osobnej starostlivosti matky, ktorá pre ich ďalšiu výchovu má vytvorené vhodné podmienky.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práva a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. § 25 a 26 použijú primerane.
Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Matka a otec sú pri výkone ich rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni. Pri rozhodovaní o výchove maloletého sa súd vždy musí riadiť záujmom dieťaťa. Musí zistiť aký je vzťah rodičov k dieťaťu a ako sa o neho doposiaľ starali, aké sú ich materiálne a bytové podmienky. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že riadna výchova detí je u matky zabezpečená. Ich zverenie do osobnej starostlivosti otca ani neprichádza do úvahy, nakoľko otec je vo vyšetrovacej väzbe. Pre uvedené súd návrhu vyhovel a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine maloleté deti pre čas oddeleného žitia rodičov zveril matke.
Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zakotvená v ustanovení § 62 Zákona o rodine. Vzniká ich narodením a trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov, pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť k životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak rodičia majú vďaka svojim schopnostiam , možnostiam a majetkovým pomerom vyšší štandard , premietne sa to do odôvodnených potrieb detí. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich k takejto životnej úrovni.
Súd postupujúc podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom určil v minimálnom rozsahu a to vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri rozhodovaní prihliadol na to, že obaja manželia sú bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Matka má čistý mesačný zárobok 370,-Eur. Otec , zatiaľ do práce nie je zaradený. Žiadne príjmy nemá.
Podľa § 2 písm. c) Zákona č. 601/2003 Z.z. v znení noviel o životnom minime v spojitosti s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o úpravu súm životného minima súd zaostalosť otca na výživnom za obdobie od 17.2.2012 do 31.7.2012 vyčíslil sumou 142,30 Eur (30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2012 činí 26,-Eur a od 1.7.2012 16,65 Eur mesačne). Tento nedoplatok na výživnom podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok po 10,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s upozornením, že keď nezaplatí riadne a včas čo len jednu splátku nedoplatku stane sa zročnou celá pohľadávka.
Styk otca s maloletými deťmi súd s poukazom na § 25 ods.2 Zákona o rodine neupravil, nakoľko rodičia úpravu styku nenavrhli upraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 146 ods.1 písm. c) O.s..p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie výchovy maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.