Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-61-2012.pdf
PDF · 77.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/61/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa: B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. T., ul. M. Y. č. XXXX/XX-X, toho času Ústav pre výkon trestu odňatia slobody so sídlom Ružomberok, ul. Dončova č. 8, proti odporkyni: J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. T., ul. M. Y. č. XXXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou X. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. T., ul. M. Y. č. XXXX/XX, o návrhu na zníženie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 7P/4/2012-47 zo dňa 3. mája 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 7P/4/2012-47 zo dňa 03. 05 2012 zamietol návrh navrhovateľa o zníženie výživného na plnoleté dieťa. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu sa navrhovateľ domáhal, aby súd znížil jeho výživné voči odporkyni na sumu 26 eur mesačne a následne vždy vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Návrh odôvodnil tým, že pri rozvodovom konaní mu bolo uložené platiť výživné na dve deti 2.000,- Sk mesačne, čo bolo trochu absurdné, keďže jeho mesačný príjem v tom čase bol 1.440,- Sk mesačne (dávky a príspevky v hmotnej núdzi). Mesiac predtým sa mu podarilo privyrobiť si 4.000,- Sk jednorazovo. Keď bol zamestnaný, jeho výplata istý čas chodila na účet manželky, a preto jeho manželka reagovala, že má platiť 2.000,- Sk na deti s tým, že predajú byt, peniaze si rozdelia a každý si pôjde svojou cestou. Toho sa aj držal s tým, že z peňazí z predaja bytu jej zaplatí výživné. Taká bola dohoda. No z toho vzišlo. Z bytu ho vyhodila doslova na ulicu, byt nepredala, zatiaľ v ňom býva. Bývalá manželka požiadala o náhradné výživné o čom nevedel, neinformovala ho a potom prišlo to, čo muselo prísť. Ocitol sa vo väzení. Ani v čase rozvodového konania nemohol platiť uloženú sumu, nakoľko sa momentálne nachádza vo výkone trestu, nie je schopný platiť ani teraz, pretože nie je zaradený v práci, ho nie jeho vinou.
Súd I. stupňa vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh navrhovateľa na zníženie výživného nie je dôvodný. Od posledného rozhodovania síce došlo k zmene pomerov na jeho strane, keďže sa nachádza vo výkone trestu a nie je zaradený do pracovného výkonu a v súčasnosti je jeho možnosť získania zamestnania obmedzená, no je potrebné podotknúť, že táto situácia nevznikla pričinením navrhovateľky, ale túto si spôsobil sám porušením svojich povinností. Súd pri rozhodovaní zhodnotil aj zmenu pomerov na strane odporkyne, ktorá bola pri poslednom rozhodovaní žiačkou 9. ročníka
základnej školy, v súčasnosti je plnoletá, no študuje v Liptovskom Mikuláši na anglickom gymnáziu, čo je 5-ročné štúdium. Jej základné poplatky spojené so štúdiom sú príspevok na stužkovú 5 eur, strava na internáte 20 eur, strava v školskej jedálni 26,27 eur mesačne, školský poplatok 83 eur ročne, ubytovanie na internáte 31,22 eur mesačne. Okrem toho má výdavky so zakúpením učebných pomôcok na cudzie jazyky asi 60 eur ročne. Okrem toho sa zvýšili aj výdavky na ošatenie, hygienické potreby, športové a kultúrne záujmy a všetky tieto náklady uhrádza výlučne matka. Odporkyňa dostáva za navrhovateľa náhradné výživné vo výške 33,19 eur.
Na základe takto vykonaného dokazovania dospel prvostupňový súd k záveru, že výživné, ktoré bolo určené posledným rozsudkom v roku 2008, je pre potreby odporkyne nepostačujúce, len v malej miere presahujúce spodnú hranicu výživného určenú zákonom (26 eur), pričom navrhovateľ nad rámec takto stanoveného výživného odporkyni nič neposkytuje a ani sa s ňou nekontaktuje. Preto súd z takto zisteného skutkového stavu nemal preukázané dôvody na zníženie výživného, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ, v zákonom stanovenej lehote, odvolanie.
Poukázal na to, že v Zákone o rodine je jednoznačne uvedené, že rodič prispieva na deti podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Keďže jeho mesačný príjem bol v čase určenia výživného 1.440,- Sk, neskôr 62 eur bolo neadekvátne a neúnosné prispievať sumou 2.000,- Sk. Náklady na jeho živobytie, t. j. strava, oblečenie, boli a museli byť dá sa povedať úbohé, oveľa nižšie ako bežný štandard. Žil v oveľa skromnejších podmienkach ako bývalá manželka a deti, pričom o tie ich podmienky na život sa nemalou časťou pričinil aj on. On potom ako ho bývalá manželka dostala z bytu na ulicu, býval u kamaráta, a preto dúfa, že súd pochopí, že z mesačného príjmu 1.440,- Sk, neskôr 62 eur, platiť 2.000,- Sk a ešte aj prežiť sa nedalo. Teraz je bohužiaľ vo výkone trestu, samozrejme že za neplatenie výživného a keďže nie je pracovne zaradený, nie svojou vinou žiada, aby súd zobral do úvahy, že nemá absolútne žiaden príjem a jeho možnosť prispievať na deti je nulová.
Preto žiada, aby jeho odvolaniu bolo vyhovené a vyživovacia povinnosť znížená. Nechce, aby jeho dlh na výživnom počas pobytu vo výkone trestu extrémne stúpol.
Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2, 4 O. s p. a v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu I. stupňa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
Podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol odvolateľ konštatuje, že súd I. stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie postupom podľa ust. § 132 O. s. p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O. s. p. keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa v odôvodnení len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje aj odvolací súd za nevyhnutné uviesť, že nemohol prisvedčiť odvolateľovi, ktorý poukazoval na skutočnosť, že nie vlastnou vinou nie je zaradený vo výkone práce, keďže vykonáva trest odňatia slobody za neplnenie si vyživovacej povinnosti.
Odvolací súd poukazuje na to, že odvolateľ sa sám dostal do situácie, ktorá vyústila do trestného stíhania za neplnenie si vyživovacej povinnosti, keď preukázateľne ešte predtým bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov so zaradením do I. nápravno-výchovnej skupiny a keď mu bolo zároveň uložené aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, a to za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Navrhovateľ teda aj v minulosti žil životom, ktorý sprevádzalo páchanie trestnej činnosti, a teda nemožno konštatovať, že by sa riadne staral o svoju rodinu, najmä o svoje maloleté deti, ktoré boli odkázané výživou nielen na svoju matku, ale aj na neho ako otca. Navrhovateľ si musí uvedomiť, že jeho vyživovacia povinnosť trvá do toho času kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a preto nemožno prisvedčiť jeho odvolaniu kde uvádza, že nechce, aby jeho dlh na výživnom rástol. Je potrebné, aby si navrhovateľ uvedomil do budúcna svoju situáciu a svoju zákonnú povinnosť, ktorej sa nemôže vyhýbať. Preukázateľne vyživovaciu povinnosť voči spoločným deťom zabezpečuje bývalá manželka a je neprípustné, aby celá zákonná povinnosť bola výlučne na nej. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil pochybenie, potvrdil ho z dôvodu jeho vecnej správnosti.
V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá by mala nárok v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. na náhradu trov konania. No keďže jej v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli bolo rozhodnuté, že sa jej právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .