Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9Er-834-2010.pdf
PDF · 70.95 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/834/2010
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: AVÍZO, s.r.o., Trnavská cesta 39/A, 821 03 Bratislava , IČO: 35 800 160, v zastu. JUDr. Marek Ogurčák, Vlčková 8/A, 811 05 Bratislava proti povinnému: ROYAL COMPANY - BIOCLINICA, s.r.o., so sídlom Bratislavská 61, 917 01 Trnava, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Anna Michnicová so sídlom Sartorisova 21, 821 08 Bratislava o vymoženie 4962,96 Eur s prísl. a trov exekúcie o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie rozhodol
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,70 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Trnave č. 5207 095044 zo dňa 29.12.2010 bol súdny
exekútor Mgr. Anna Michnicová so sídlom Sartorisova 21, 821 08 Bratislava, poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Trnave, č.k. 38Cb 107/08-72 zo dňa 12.01.2009.
Súdny exekútor podaním doručeným dňa 03. 05. 2011 na Okresný súd Trnava postúpil svoj návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. K svojmu podaniu súdny exekútor pripojil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 23.05.2012, v ktorom oprávnený navrhuje zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. c.
Súd má za to, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie v danom prípade je dôvod § 57 ods. 1 písm. c) NR SR č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok").
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Súd sa ďalej zaoberal žiadosťou súdneho exekútora, aby súd uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť mu náhradu trov exekučného konania. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Trovy exekučného konania však až na zákonné výnimky uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku), čo je v danom prípade nemožné.
Jednu z výnimiek z vyššie uvedenej zásady stanovuje § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého môže súd uložiť oprávnenému náhradu nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že oprávnenému môže byť uložená súdom povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len v prípade, ak by oprávnený zastavenie exekúcie zavinil. Pod zavinením oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť.
O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodoval súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Uplatnené trovy spočívajú v odmene súdneho exekútora za úkony podľa § 14 ods. 2, § 15 vyhlášky v sume 63,08 Eur a v náhrade hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky v sume 43,40 Eur, celkom trovy súdneho exekútora v sume 127,78 Eur s DPH.
Súdny exekútor si uplatnil odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 63,08 Eur. Súd pri skúmaní dôkazov zistil, že exekútorovi prináleží suma 29,88 Eur. Exekútor ma podľa § 14 ods. 2 nárok za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Pod týmto pojmom rozumieme len jeden úkon, nie viacero rovnakých úkonov( napr. 4 x doručenie ex. Príkazu prik. pohľ. z účtu v banke). Tieto úkony mu môžu byť priznané v náhrade hotových výdavkov. Podľa vyhlášky ma súdny exekútor nárok za jednotlivé úkony najmenej 33,19 Eur a súd aj zaviazal oprávneného k náhrade odmeny exekútora v takejto výške.
Súdny exekútor si uplatnil náhradu hotových výdavkov spojených s výkonom exekúcie podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 43,40 eur.
Súd zaviazal oprávneného nahradiť exekútorovi poštovné vo výške 11,10 eur, ktoré si vyúčtoval za doručenie oznámenia o nemajetnosti povinného vo výške 1,40 Eur, doručenie exekučného príkazu prik. pohľ. z účtu povinnému vo výške 1,30 Eur, doručenie upovedomenia o spôsobe prik. pohľ. z účtu povinnému a právnemu zástupcovi vo výške 3 Eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a právnemu zástupcovi vo výške 2,60 Eur a doručenie žiadosti o udelenie poverenia vo výške 1,50 eur. Doručenie exekučného príkazu Unicredit Bank vo výške 1,30 Eur. Zvyšné poštovné súdny exekútor dostatočne nepreukázal ,a preto mu nemohlo byť priznané.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má na základe predloženého osvedčenia preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu odmenu a náhrady určené podľa tohto zákona a podľa § 14 a § 22 vyhlášky zvýšil o DPH v sume 8,41 eur.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie v časti výroku o zastavení exekúcie.
Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.