Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozhodnutie_5CoP-60-2012.pdf
PDF · 80.64 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/60/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o mal. V. P., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. P. XXXX/XX, R. V., štátny občan SR a V. P., nar. XX.X.XXXX, bytom N.. Dr. A. B. XXXX/X, R. V., štátny občan SR, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4P/53/2012-39 zo dňa 26.4.2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/208/2005-31 zo dňa 14.11.2005 v časti čo do určenia výživného na mal. V. P., nar. XX.X.XXXX tak, že počnúc od 1.4.2012 je otec povinný prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným a to sumou 125,- € mesačne, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa. Zameškané výživné za obdobie od 1.4.2012 do 30.4.2012 vo výške 58,61 € súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach po 10,- € vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou výroku tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že návrh matky je dôvodný čiastočne. Bolo zistené, že od poslednej úpravy výšky výživného rozsudkom tamojšieho súdu č.k. 8C/208/2005-31 zo dňa 14.11.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.12.2005, uplynula doba viac ako 5 rokov. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom maloletá navštevovala základnú školu a v súčasnej dobe navštevuje 1. ročník Obchodnej akadémie v Liptovskom Mikuláši, s čím vzrástli náklady na zabezpečenie základných životných potrieb. Maloletá je vekovo staršia, fyzicky vyspelejšia. Na svoju výživu potrebuje viac. Má zdravotné problémy, s ktorými sú spojené zvýšené výdavky. Taktiež došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá sa stala z objektívnych dôvodov nezamestnanou, keď pracovný pomer skončila z organizačných dôvodov. V súčasnej dobe poberá dávku v nezamestnanosti a má príjem z dohody o vykonaní práce. Matka ešte predtým ako skončil jej pracovný pomer z organizačných dôvodov bola dlhodobo na PN, riešená len nemocenskými dávkami. Došlo k zmene pomerov na strane otca, ktoré príjem reálne stúpol zo sumy 352,52 € na sumu 481,08 €. Okrem toho sa stal vlastníkom trojizbového bytu a zakúpil si osobné motorové vozidlo. Podľa čestného prehlásenia matky otca dieťaťa, táto mu darovala finančné prostriedky vo výške 10.100,- € na zakúpení tohto motorového vozidla. Otec
maloletého dieťaťa okrem platenia si výživného stanoveného súdom nad rámec výživného maloletej nič neprispieva, ani darčeky pri príležitosti jej osobných sviatkov, prípadne Vianoc. S maloletou sa nestretáva, nefinancuje jej voľnočasové aktivity. Celá starostlivosť o maloletú je výlučne na matke. Počiatok určený vyživovacej povinnosti súd určil od 1.4.2012, čím otcovi vzniklo zameškané výživné vo výške 58,61 €, ktoré súd uložil otcovi splácať v 10,- € mesačných splátkach s tým, že na ochranu oprávnených záujmov dieťaťa zároveň určil, že ak otec neuhradí čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že mení rozsudok Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši 8C/208/2005-31 zo dňa 14.11.2005 v časti čo do určenia výživného na mal. V. P., nar. XX.X.XXXX tak, že počnúc od 1.4.2012 je otec povinný prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným a to sumou 80,- € mesačne, vždy do každého 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zameškané výživné za obdobie od 1.4.2012 do 30.4.2012 vo výške 13,61 € počnúc právoplatnosťou a vykonateľnosťou tohto rozsudku. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozpore so zákonom, nakoľko odôvodnenie rozsudku je v rozpore so zásadami Zákona o rodine. Výživné určené v sume 80,- € mesačne považuje za adekvátne vo vzťahu k možnostiam rodiča a k oprávneným potrebám maloletej dcéry. Jeho príjem od posledného rozhodovania sa nepatrne zvýšil vzhľadom k tomu, že po rozvode manželstva bol nútený riešiť svoju bytovú situáciu, musel si zabezpečiť bývanie a to kúpou bytu. Jeho náklady po rozvode manželstva vzrástli, nakoľko opustil spoločnú domácnosť a bol nútený riešiť bytovú otázku. Má spojené výdavky s užívaním bytu, stravou, hygienickými potrebami, mobilný telefónom, pôžičkou, životnou poistkou. Jeho výdavky na živobytie sú vo výške 464,87 €. Zvýšením výživného na sumu 125,- € mesačne je pre neho likvidačné. Svojej vyživovacej povinnosti sa nevyhýba, ale nie je v jeho zárobkových možnostiach sa podieľať na zvýšenom výživnom určenom napadnutým rozsudkom. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nepreskúmateľný a predčasný. Súd sa nevyporiadal s otázkou jeho nových nákladov. Rešpektuje rozhodnutie dieťaťa, že sa s ním nechce stretávať, pričom zvyšovanie výživného je pre dieťa samozrejmé. Dcéra je ZŤP, má zvýšené náklady na výživu a hygienu, avšak je jej poskytovaný príspevok na zmiernenie jej postihnutia. Matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná, ale podľa jeho názoru má vyvinúť väčšie úsilie pri zabezpečovaní svojich osobných potrieb a to zvýšeným úsilím na hľadanie si zamestnania a to formou brigády.
K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie matka maloletého dieťaťa. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Vo svojom vyjadrení poukazovala na to, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 5 rokov a maloletá v tom čase navštevovala základnú školu. V súčasnej dobe navštevuje 1. ročník obchodnej akadémie, čím vzrástli náklady na zabezpečenie jej základných životných potrieb. Otec maloletého dieťaťa okrem platenia výživného stanoveného súdom nad rámec výživného maloletej nič neprispieva. Celá starostlivosť a zabezpečenie životných potrieb pre maloletú a celej domácnosti spočíva na jej možnostiach. Je preto zákonnou a morálnou povinnosťou otca maloletého dieťaťa prispievať na výživné pre maloletú v takej miere, aby bol zabezpečený jej všestranný rozvoj. Nesúhlasí s návrhom otca maloletého dieťaťa o zvýšení výživného na sumu 80,- € mesačne. Uvedený nárast oproti pôvodnému výživnému vôbec nezohľadňuje zvýšené výdavky maloletej v súvislosti s prechodom na vyšší stupeň vzdelania a v súvislosti s jej zdravotným stavom, uspokojovaním kultúrnych, športových, rekreačných a spoločenských potrieb maloletej. Má za to, že súd prvého stupňa presne a úplne zistil skutkový stav a príjmy rodičov maloletého dieťaťa mal pri svojom rozhodovaní dostatočne preukázané.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého stupňa oznámil, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. s tým, že sa plne stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, v ktorom nezistil žiadne vecné a procesné pochybenie.
V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p., dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje.
Vykonaným dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo nesporne preukázané, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 8C/208/2005-31 zo dňa 14.11.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2005. Zároveň uvedeným rozsudkom bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej čiastkou 2.000,- Sk mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku a zároveň upravil stretávanie sa otca s maloletou. V čase rozhodovania súdu o výživnom priemerný čistý mesačný príjem otca za obdobie september 2004 do augusta 2005 predstavoval sumu 10.623,- Sk, t.j. 352,62 € a matky za to isté obdobie 5.440,- Sk, t.j. 180,57 € pri daňovom bonuse 400,- Sk vyplácanom od januára 2005. V tom čase maloletá navštevovala 4.ročník ZŠ. V súčasnej dobe majú rodičia len túto vyživovaciu povinnosť. Matka je nezamestnaná, od 7.3.2012 sa zamestnala na dohodu o vykonaní práce a jej čistý mesačný príjem za 20 odrobených hodín za marec 2012 predstavoval 32,40 €. Otec maloletej je zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2011 činí 472,79 € a za obdobie posledných 6 mesiacov 481,08 €. Žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou, ktorá je zamestnaná za minimálnu mzdu a s jej maloletou dcérou. Maloletá dcéra poberá peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 16,60 € mesačne. Má zhoršený zdravotný stav, navštevuje stomatológa.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že neoddeliteľnou súčasťou výchovy dieťaťa je zabezpečenie výživy dieťaťa po materiálnej stránke rodičmi. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov teda nevzniká až súdnym rozhodnutím.
Krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že je v možnostiach a schopnostiach otca z jeho príjmu prispievať na výživnom pre maloletú dcéru sumou 125,- € mesačne. Táto výška výživného je reálna i vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletej.
K námietkam otca maloletého dieťaťa v podanom odvolaní považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že odvolacie námietky sú neopodstatnené. Pravidelné platby, napr. platba za elektrinu, rozhlas, vodu vznikajú v súvislosti s bývaním tiež na strane matky, ktorá v aktuálnej dobe zabezpečuje ich bývanie pre maloletú dcéru. Pravidelný výdaj otca na splátky pôžičky odvolací súd vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti otca nevyhodnotil ako nevyhnutný výdaj.
Správne určil okresný súd i rozhodné obdobie, v ktorom vznikol otcovi nedoplatok na výživnom. Tento nedoplatok vyčíslil v zodpovedajúcej výške.
S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii otca maloletej, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, z ktorého dôvodu rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny.
Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.