Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Uznesenie_1T-42-2012.pdf
PDF · 97.12 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/42/2012
Uznesenie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Vargom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. júla 2012 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec proti obžalovanému L. Z., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom P., W. č. XXXX/XX, pre skutok kvalifikovaný obžalobou prokurátorky Okresnej prokuratúry Prešov č. 3Pv 757/11 ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 13.9.2011 v čase okolo 19.15 hod. v byte na Ul. I. R., ako manžel R. Z. prišiel k menovanej do kúpeľne, kde po predchádzajúcej hádke jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju zničí, dostane na psychiatriu a zabije ju, pričom ju následne aj fyzicky napadol a to takým spôsobom, že ju otvorenou dlaňou pravej ruky najprv udrel po ľavej časti tváre, v dôsledku čoho narazila pravou spánkovou časťou hlavy o zárubňu dverí, tak ju chytil za vlasy priamo na temene hlavy, kde ju opakovane udieral, tak menovanej svojou pravou nohou podrazil obe nohy, v dôsledku čoho sa zošmykla pod umývadlo, kde ju po celý ten čas držal za vlasy a obíjal jej ľavý bok hlavy o okraj vane, tak jej prehol pravú ruku dozadu cez umývadlo a svojím ľavým kolenom jej narážal niekoľkokrát do hrudníka, pričom počas toho ako sa menovaná bránila, jej ľavú ruku druhým kolenom tlačil ku vani, následkom čoho jej spôsobil drobné poranenia na uvedených miestach, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie bez doby liečenia, čím tak u R. Z. vzbudil obavu o život a zdravie, postupuje Obvodnému úradu Prešov, aby ju prejednal ako priestupok.
odôvodnenie:
Dňa 13.4.2012 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obvineného L. Z. pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 139 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 13.9.2011 v čase okolo 19.15 hod. v byte na Ul. I., ako manžel R. Z. prišiel k menovanej do kúpeľne, kde po predchádzajúcej hádke jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju zničí, dostane na psychiatriu a zabije ju, pričom ju následne aj fyzicky napadol a to takým spôsobom, že ju otvorenou dlaňou pravej ruky najprv udrel po ľavej časti tváre, v dôsledku čoho narazila pravou spánkovou časťou hlavy o zárubňu dverí, tak ju chytil za vlasy priamo na temene hlavy, kde ju opakovane udieral, tak menovanej svojou pravou nohou podrazil obe nohy, v dôsledku čoho sa zošmykla pod umývadlo, kde ju po celý ten čas držal za vlasy a obíjal jej ľavý bok hlavy o okraj vane, tak jej prehol pravú ruku dozadu cez umývadlo a svojím ľavým kolenom jej narážal niekoľkokrát do hrudníka, pričom počas toho ako sa menovaná bránila, jej ľavú ruku druhým kolenom tlačil ku vani, následkom čoho jej spôsobil drobné poranenia na uvedených miestach, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie bez doby liečenia, čím tak u R. Z. vzbudil obavu o život a zdravie. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L. Z., výsluchom svedkyne poškodenej R. Z., výsluchom svedkov W. M., L. R., G. Z., C. M., C.. X. X., výsluchom znalca PhDr. Eugena Čížeka, čítaním zápisnice o výsluchu svedka F. P. z prípravného konania a čítaním listinných dôkazov a to lekárskych správ poškodenej, správ a charakteristík a odpisu z registra trestov obžalovaného a z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že skutok tak, ako je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov nie je trestným činom.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul obžalovaného L. Z., ktorý vyhlásil, že je nevinný a k skutku ďalej uviedol, že dňa 13.9.2011 po tom, čo prišiel do bytu poškodenej, čo nasledovalo po spoločnej prechádzke s poškodenou a ich maloletým synom, táto mu otvorila a následne vzala syna do kúpeľne, kde mu umývala ruky, pričom dieťa sa bránilo a on poškodenej povedal, aby dieťaťu dala pokoj. Vtedy sa manželka k nemu otočila a povedala mu „Zabijem Ťa Ty plemeno prekliate“ a po tomto ho išla udrieť s tým, že dieťa stále držala na rukách. On jej chytil ruku a povedal jej, aby dieťa pustila, následne dieťa vyslobodil a toto odbehlo do obývačky. Na to ho manželka chytila zozadu za rameno, on sa otočil, nastal zápas, on jej chytil ruku v časti za dlaň, túto pretočil a ona sa skrčila pod umývadlo, pričom jej vravel, aby sa upokojila. Manželka začala vrieskať a utekala volať políciu, avšak keď prišli policajti, táto im nič o zabití nehovorila. Obžalovaný ďalej uviedol, že už v minulosti ho manželka urážala, urážala aj jeho matku, aj jeho rodinu, vyhadzovala ho z bytu. V byte poškodenej po skutku bol na druhý deň ráno, pričom volal manželke, že príde a ona nenamietala, tak prišiel, zazvonil, ona ho vpustila do bytu a hral sa so synom. Bol tam približne 20 minút, keď prišla jej matka - pani M. a manželka mu povedala, že odchádza a on nemôže ostať v byte, preto odišiel.
Svedkyňa poškodená R. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v inkriminovaný deň, po tom, čo boli s obžalovaným a ich spoločným maloletým synom na prechádzke, obžalovaný odišiel a ona išla do bytu. Po príchode do bytu išla syna umyť do kúpeľne a medzitým počula obžalovaného zvoniť do bytu, tak mu odomkla a išla so synom do kúpeľne, kde ho postavila na vaňu a išla ho umyť. Keď už synovi utierala ruky, tak ju obžalovaný pravou rukou udrel po ľavej časti hlavy a ona pravou stranou hlavy narazila do zárubne a vtedy ju schytil za vlasy, medzitým vyhodil dieťa z kúpeľne a zavrel dvere a začal na ňu kričať „Ty piča, ja Ťa zničím, dostanem na psychiatriu“ a ďalšie už si nepamätala. Potom držiac ju za vlasy jej nohou podkopol nohy, jednou rukou ju držal za vlasy a druhou rukou jej ruku prelomil cez umývadlo, pričom ona už bola v tom čase na zemi. Následne jej druhú ruku pritlačil k vani a kolenom ju párkrát kopol do hrudníka. Jej sa podarilo uvoľniť si ruku a chytila ho za rozkrok a následne jej uvoľnil aj druhú ruku, začala kričať a následne išla volať políciu. Po príchode polície im otvorila dvere a začala im rozprávať čo sa stalo, ale manžel jej neustále začal skákať do reči a nechcel jej dovoliť vysvetliť skutok. Medzitým si prehrabla vlasy a vytiahla chumáč, ktorý ukazovala aj policajtom. Na druhý deň ráno prišiel manžel po svoje osobné veci, tak ho pustila dovnútra, lebo tam bola jej mama. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpory medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a tým, čo vypovedala na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že je pravdou, čo vypovedala v prípravnom konaní, že obžalovaný jej povedal, že ju zabije a neuviedla to preto, lebo si to presne do detailov nepamätala a nečítala ani svoju výpoveď pred výsluchom. Tieto slová obžalovaného vnímala ako zúrivosť a akúsi skrytú agresivitu, ktorá bola v obžalovanom nahromadená a bojí sa toho, čo môže urobiť, vnímala to tak, že obžalovaný chce, aby mala strach, aby ju mohol ovládať a ublížilo jej to, brala to tak, že na psychiatriu sa môže dostať, keď to bude takto pokračovať. Vo vzťahu k tomu, že obžalovaný povedal, že ju zabije, tak 4 mesiace žila v strachu.
Svedkyňa W. M. - matka poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že vie o tom, že obžalovaný napadol jej dcéru a povedal jej, že sa jej môž niečo stať, lebo pozná veľa vplyvných ľudí. Keď prišla k poškodenej nasledujúci deň ráno po skutku videla, že dcéra mala obviazané ruky, tak sa jej pýtala, čo sa stalo a ona jej povedala, že ju manžel zbil, ale ona to nevidela, ani jej dcéra o tom nerozprávala. Dcéra mala vlasy vytrhané a ruky pomodreté, tvrdila, že už nevládze a správala sa ako psychicky týraný človek. Aj vnuk X. jej hovoril, že vie, čo sa stalo mamke, že ju ocko zbil a strčil pod umývadlo a tam do nej kopal. V ten deň, keď tam prišla, čo bolo nasledujúci deň po skutku, obžalovaný prišiel až po nej. Na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a čo na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že je pravdou, čo vypovedala v prípravnom konaní, teda, že obžalovaný mal poškodenú zbiť, stisol ju pod umývadlo a vulgárne jej nadával a na hlavnom pojednávaní to neuviedla, lebo si to nepamätala.
Svedok L. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný a poškodená sú jeho dlhoročný priatelia. Dňa 13.9.2011 mu volal obžalovaný a povedal mu, že mal konflikt s manželkou a táto sa mu vyhrážala zabitím, ale nič bližšie nepovedal, pani Z. sa mu nesťažovala vôbec. Poškodená je konfliktný typ, je prchká, obžalovaného až tak dobre nepozná, ale s ním nemal nikdy konflikt.
Svedok G. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovaný deň boli vyslaní operačným dôstojníkom ako hliadka PZ na ul. I. do bytu s tým, že pani Z. mala mať problémy so svojím manželom Po zazvonení dvere otvorila pani Z., ktorá bola rozrušená a rozplakaná a pozvala ich ďalej do bytu, kde im
začala vysvetľovať okolnosti. V byte bol prítomný jej manžel, ktorý im skákal do reči, nechcel poškodenej dovoliť, aby vysvetlila celú udalosť. Pani Z. im vysvetlila, že keď sa mala nachádzať v kúpeľni, mal ju manžel fyzicky napadnúť, vykrúcal jej ruky, kopal jej do nôh a ťahal ju za vlasy, nakoľko sa pohádali ohľadom výchovy dieťaťa. Poškodená uviedla, že to trvalo dlhšie, ale že políciu volala až teraz, lebo predtým sa bála ju zavolať. Bol vypočutý aj pán Z., ktorý uviedol, že nič z toho nie je pravda, že manželka si celú udalosť vymyslela. Nakoľko pán Z. nemal v byte trvalý pobyt, vyzvali ho, aby byt opustil s tým, že on uviedol, že sa chce rozlúčiť s dieťaťom, na čo mu dali priestor a po tomto z bytu odišiel. Poškodenej odporučili lekárske ošetrenie, ukazovala im vytrhnuté vlasy a škrabance na rukách, avšak nespomína si, či mala iné viditeľné zranenia. Poškodená bola poučená, že môže podať oznámenie o priestupku a po prípadnom predložení lekárskej správy sa môže tento priestupok prekvalifikovať na trestný čin. Svedok ďalej uviedol, že o tom, že môže podať oznámenie o priestupku poškodenú poučili z dôvodu, že všetky skutočnosti zistené na mieste činu naznačovali, že ide o konanie, ktoré spĺňa znaky priestupku. Svedok skonštatoval, že poškodená im uvádzala, že obžalovaný jej vulgárne nadával a mal sa jej vyhrážať, že ju zbije, na iné skutočnosti si nespomínal.
Svedkyňa C. M. - sestra poškodenej na hlavnom pojednávaní uviedla, že čo predchádzalo skutku uviesť nevie, sestra jej zavolala až potom ako sa to stalo a povedala jej, že mám prísť ihneď k nej, že ju L. zmlátil. Ona rýchlo nasadla na autobus a prišla k sestre, kde už pri vchode videla sanitku a ostala v šoku. Hore uvidela sestru, ktorá mala poodierané ruky, opuchnuté oko, mala vyšklbaný chumáč vlasov a malý chodil po byte a rozprával, že otec zmlátil mamu aj jeho. Sestra odišla na ošetrenie a vrátila sa asi okolo 23.00 hod. celá poobviazovaná a následne jej rozprávala čo sa stalo a to, že malý vonku chcel zbierať gaštany atď. a následne potom čo prišli do bytu ju obžalovaný v kúpeľni mlátil, hlavou jej búchal o vaňu, podrazil jej nohy a zachránila sa tak, že ho kopla do rozkroku. Hovorila ešte čo vyvádzal keď prišli policajti a že tvrdil, že on ju neudrel. Svedkyňa skonštatovala, že si spomína, že sestra jej vravela, že jej obžalovaný povedal, že nech nevyskakuje, lebo niečo sa jej môže stať bez svedkov, tzn. keď bude sama. Povedal jej to, keď vymenila zámok a nemohol sa dostať dovnútra, čo bolo pár dní po incidente.
Svedkyňa C.. X. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodenú už pozná cca 15 rokov, približne od roku 1995, je jej dobrou kamarátkou. Obžalovaného pozná približne od doby, kedy sa spolu zoznámili, čo je asi 5 - 6 rokov dozadu. V septembri 2011 dostala SMS správu, kde jej písala poškodená, že ju manžel napadol a zbil aj syna a na ňu si dovolil najviac, že vystrájal ako zbesnetý. Následne poškodenej volala, táto bola vystresovaná, vravela, že najprv vonku obžalovaného nahneval syn, ktorého zbil a doma ju napadol a vulgárne jej nadával. Vravela, že jej vykrútil ruku, bil ju a že sa jej vyhrážal a vulgárne nadával, ale ako sa jej vyhrážal to nepovedala. Keď začala kričať a brániť sa, tak prestal a potom zavolala policajnú hliadku. Tak išla na ošetrenie, mala nejaké modriny. Vie, že na druhý deň mala prísť mama a od tohto skutku už nechcela žiť s obžalovaným v byte, lebo sa obávala ďalších napadnutí a aj o syna, avšak to si iba ona myslí.
Znalec PhDr. Eugen Čížek na hlavnom pojednávaní uviedol, že u poškodenej ide o osobnosť flegmaticko-sangvinického temperamentu, intro-extrovertovane socializovanú, u ktorej je nadmieru silná racionálna kontrola, je charakteristická pre ňu zvýšená citlivosť voči morálnym problémom čo môže u nej vyvolávať epizodické poruchy v prispôsobovaní, zvlášť v afektívne napätých situáciách. Jej prispôsobivosť je sprevádzaná konfliktami, ide o nútenú adaptabilitu. V čase psychologického vyšetrenia u nej nezistil známky psychotickej, ani organickej symptomatológie. Zistil len zmnoženie neurotických a miernych depresívnych mechanizmov. U obžalovaného L. Z. ide o osobnosť dominantnú, vzťahovačnú, zvýšene citlivú na kritiku. Je extrovertovane socializovaný, dominuje orálna aktivita. V životnom štýle prevládajú momenty vlastného záujmu, agresivita však nie je črtou jeho povahy. Nezistil u neho známky psychotickej, organickej, ani neurotickej symptomatológie. Vzťah medzi ním a manželkou je narušený, k narušeniu tohto vzťahu došlo v dôsledku vzájomnej neschopnosti akceptovania požiadaviek toho druhého, zníženej vzájomnej tolerancie a preferovania svojich názorov na život i výchovu dieťaťa. U poškodenej nezistil snahu javiť sa v lepšom svetle, ani snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Jej výpoveď bola motivovaná snahou riešiť pre ňu iným spôsobom neriešiteľnú situáciu. Špecifická hodnovernosť obvineného je znížená vo všetkých metodikách, ktorých súčasťou je hodnotenie lží skóre, v ktorom zistil zvýšené hodnoty čo znamená disimuláciu. Má tendenciu podávať o sebe obraz akým by chcel byť. Obžalovaný podával vysvetlenie skutku tak, ako to on vnímal, teda nezistil u neho tendenciu klamať, iba to videl inak. V afekte človek má tendenciu vnímať menej objektívne a následne subjektívne popisovať situáciu inak ako nastala. Znalec skonštatoval, že u poškodenej nezistil snahu poškodiť obžalovanému, tak ako uviedol predtým, išlo u nej o snahu riešiť pre ňu inač neriešiteľnú situáciu,
ani u poškodenej nezistil zníženú hodnovernosť jej výpovede. U oboch zistil zachovalú hodnovernosť všeobecnú a u poškodenej zistil aj zachovalú hodnovernosť špecifickú. U obžalovaného zistil zníženú hodnovernosť špecifickú, nakoľko tento v afekte inak vnímal veci ako ich neskôr popisoval. U poškodenej zistil neurotické symptómy - syndróm týranej ženy, avšak môžu mať širší charakter, môžu vychádzať z prežitých konfliktov i z povahy menovanej, poškodená je fixovaná na svoje dieťa a všetko čo sa okolo nej deje má tendenciu vnímať ako nebezpečie pre svoje dieťa, čo je dané aj tým, že dieťa mala vo vyššom veku. Obžalovaný a poškodená sú na úplne iných vlnových dĺžkach, čo mohlo u poškodenej spustiť vznik depresívnych a neurotických symptómov. Pokiaľ ide o osobu poškodenej, táto deklaruje nevyrovnanosť s vývojom vzťahu, väčšina konfliktov medzi nimi bola kvôli dieťaťu. Vzhľadom na vyšší vek sa nedokázali prispôsobiť jeden k druhému a navyše sú obaja povahy, ktoré sa nedokážu jeden druhému prispôsobiť.
Zo zápisnice o výsluchu svedka F. P. z prípravného konania, ktorú súd so súhlasom prokurátorky i obžalovaného prečítal vyplývajú rovnaké skutočnosti, ako uvádzal svedok G. Z. na hlavnom pojednávaní.
Z lekárskej správy poškodenej R. Z. vyplýva zo dňa 13.9.2011 o 20:44 hod. vyplýva, že táto bola ošetrená USG vyšetrením vo FNsP J. A. Reimana Prešov, z dôvodu povrchového poranenia iných častí hlavy, bez uvedených poranení. Z lekárskej správy - nálezu poškodenej R. Z. zo dňa 13.9.2011 o 21:20 hod. vyplýva, že táto bola ošetrená na traumatologickej pohotovostnej službe FNsP J. A. Reimana z dôvodu napadnutia manželom, ktorý ju ťahal za vlasy, bil do hlavy, kopal do brucha, lakťov, pričom pacientka pri vedomí, palp. citlivosť v ľ. hypochondriu, mesogastriu. Na ľ. lakti povrchové odreninky, menší hematóm cca 2 x 3 cm, palp. citlivosť a pod. hematóm na pr. predlaktí. Liečba: analgetiká - Paralen, ev. Ibalgin a pod., stud. obklady. Burov. Z lekárskych správ zároveň nevyplýva PN poškodenej.
Zo správ a charakteristík obžalovaného vyplýva, že tento nebol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení FNsP Prešov, podľa evidencie MsP sa na území mesta Prešov nedopustil priestupkov. Je živnostníkom s obchodným menom L. Z. - N..
Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento nemá záznam v registri trestov.
Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe,
Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku, súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov samostatne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, súd dospel k záveru, že skutok spáchaný obžalovaným L. Z. nie je trestným činom.
Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že naproti sebe stoja dve antagonistické výpovede a to výpoveď obžalovaného L. Z., ktorý spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a zároveň uviedol, že nie je pravdou, aby sa poškodenej mal vyhrážať, naopak, ona mu mala povedať „Zabijem Ťa Ty plemeno prekliate“, na čo ho fyzicky napadla a on sa len bránil, poškodenej chytil ruku v časti za dlaň, túto pretočil a ona sa skrčila pod umývadlo, pričom jej vravel, aby sa upokojila. Naopak poškodená popísala, ako ju obžalovaný fyzicky napadol tak, že ju pravou rukou udrel po ľavej časti hlavy a ona pravou stranou hlavy narazila do zárubne a vtedy ju schytil za vlasy a začal na ňu kričať „Ty piča, ja Ťa zničím, dostanem na psychiatriu“ a ďalšie už si nepamätala. Potom ju chytil za vlasy a následne jej nohou podkopol nohy, jednou rukou ju držal za vlasy a druhou rukou jej ruku prelomil cez umývadlo, pričom ona už bola v tom čase na zemi. Následne jej druhú ruku pritlačil k vani a kolenom ju párkrát kopol do hrudníka, na čo sa jej podarilo uvoľniť si ruku a chytila ho za rozkrok a následne jej uvoľnil aj druhú ruku, začala kričať a následne išla volať políciu. Poškodená však na hlavnom pojednávaní pri svojej spontánnej výpovedi sama neuviedla, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať, že ju zabije a túto skutočnosť uviedla až na výzvu súdu, aby odstránila rozpor medzi tým, čo vypovedala v prípravnom konaní a čo na hlavnom pojednávaní
s odôvodnením, že si to presne do detailov nepamätala a rovnako poškodená neuviedla ani, aby konanie obžalovaného v nej vyvolalo strach o jej život, alebo zdravie, iba uviedla, že slová obžalovaného vnímala ako zúrivosť a akúsi agresivitu, ktorá bola v obžalovanom nahromadená a brala to tak, že sa na psychiatriu naozaj môže dostať a až na opakované otázky prokurátora a súdu uviedla, že 4 mesiace žila v strachu a aj ich dieťa začalo mať väčšie problémy. Podľa názoru súdu, ak by naozaj došlo zo strany obžalovaného k takému konaniu, aby sa poškodenej vyhrážal zabitím takým spôsobom, aby to vzbudilo u nej obavu o jej život a zdravie, poškodená by to na výsluchu uviedla hneď a nezabudla by to uviesť s odôvodnením, že si to do detailov už nepamätala, resp. ihneď a nie až na opakované otázky prokurátora a súdu by konštatovala obavu o svoj život, alebo zdravie. Rovnako z výpovede svedkov W. M., L. R., G. Z., C. M.j a C.. X. X. na hlavnom pojednávaní a zo zápisnice o výsluchu svedka F. P. z prípravného konania, ktorú súd na hlavnom pojednávaní prečítal nevyplýva, aby poškodená niektorému zo svedkov uvádzala, že obžalovaný sa jej mal vyhrážať smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jej život, alebo zdravie, ani žiadnemu zo svedkov neuvádzala, že má obavu o svoj život, alebo zdravie, čo je prekvapujúce najmä vo vzťahu k svedkom Z. a P., ktorí boli ako hliadka PZ privolaní na miesto skutku a poškodenú k skutku priamo na mieste vyťažovali. Jedine svedkyne W. M., C. M. a C.. X. X. uviedli, že sa poškodenej mal obžalovaný vyhrážať, avšak svedkyňa W. M. uviedla, že obžalovaný poškodenej povedal jej, že sa jej môže niečo stať, lebo pozná veľa vplyvných ľudí, svedkyňa C. M. vo vzťahu k tomu uviedla, že poškodená jej povedala, že jej obžalovaný mal povedať, aby nevyskakovala, lebo sa jej môže niečo stať bez svedkov, avšak to bola až pár dní po tom, kedy sa skutok mal stať a svedkyňa C.. X. uviedla, že jej poškodená povedala, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať, avšak bližšie jej nekonkretizovala, že ako. Rovnako je nelogické, aby poškodená, ktorá má obavu o svoj život, alebo zdravie z dôvodu konania obžalovaného, tohto vpustila do bytu ráno nasledujúci deň po dni, kedy sa skutok mal stať, bez ohľadu na skutočnosť, či v tomto byte v tom čase bola, alebo nebola prítomná jej matka. Nakoľko ani z výsluchu znalca PhDr. Čížeka nevyplýva, aby obžalovaný mal ohľadom priebehu skutku klamať, nakoľko znalec síce konštatoval u obžalovaného zníženú špecifickú vierohodnosť, avšak zároveň poukázal na skutočnosť, že u obžalovaného nezistil tendenciu klamať, iba tento celú situáciu, teda priebeh skutku v afekte videl inak. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu nie je trestným činom, avšak mohol by byť priestupkom, preto z uvedeného dôvodu predmetnú trestnú vec postúpil Obvodnému úradu Prešov, aby ju prejednal ako priestupok
Vo vzťahu k nároku na náhradu škody, poškodená síce na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nárok na náhradu škody uplatňuje vo výške 700,- Eur, avšak z obsahu spisu nevyplýva, aby si táto nárok na náhradu škody uplatnila v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania, tak ako to predpokladá § 46 ods. 3 Trestného poriadku, preto mal súd za to, že nárok na náhradu škody zo strany poškodenej nebol uplatnený riadne a včas a z uvedených dôvodov o nároku na náhradu škody nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 (troch) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov. Sťažnosť má odkladný účinok.