Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-167-2023.pdf
PDF · 68.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/167/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 07.06.2023, č. k. 35Nt/36/2023-37, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.10.2023 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava podľa § 9 ods. 2, ods. 5 zák. č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., o zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody preradením z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T/11/2014, zo dňa 04.09.2014 v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 29Nt/148/2021 a trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 8T/49/2014, zo dňa 11.06.2014. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. 3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 4. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. 5. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. 6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného o zmenu spôsobu výkonu trestu, ktorý si odsúdený vykonáva na základe rozhodnutí uvedených vo výroku prvostupňového uznesenia. 7. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že odsúdený splnil prvú zákonnú (formálnu) podmienky, nakoľko už vykonal viac ako 1/3 z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k druhej zákonnej (materiálnej) podmienke (odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu plní program zaobchádzania) uviedol súd prvého stupňa, že táto nebola splnená a poukázal na hodnotenie ústavu na výkon trestu, z ktorého vyplynulo, že podmienky na zmenu spôsobu výkonu trestu odsúdený spĺňa iba čiastočne z toho dôvodu, že sa dopustil opakovaného porušenia ústavného poriadku, a to užitím liekov inak ako predpísaným spôsobom, jeho správanie nebolo na požadovanej úrovni, nakoľko nadväzoval nepovolený kontakt a prechovával nepovolené veci. Odsúdený má zahladených 10 disciplinárnych trestov. Bol pracovne zaradený, avšak vyradený pre nespokojnosť s pracovnými výkonmi. Ďalej skonštatoval, že pri rozhodovaní hodnotí správanie odsúdeného v prostredí ústavu počas celej doterajšej doby výkonu trestu a aj keď správanie odsúdeného v prostredí ústavu má zlepšujúci trend, z hodnotenia ústavu vyplýva, že je len na prijateľnejšej úrovni, v porovnaní s predchádzajúcim stavom, a to v dôsledku intervencie personálu. Odsúdený je tak v prostredí ústavu najmä intervenciou personálu a hrozbou disciplinárnych trestov motivovaný k zlepšeniu jeho správania. Uvádza, že s ohľadom na dobu doteraz vykonaného trestu odňatia slobody odsúdený získal len dve disciplinárne odmeny a zohľadnil objektívne možnosti odsúdeného získať väčší počet disciplinárnych odmien s ohľadom na predchádzajúci stupeň stráženia (maximálny stupeň stráženia). Uvádza, že nie je možné zároveň prehliadnuť, že aj sám odsúdený neuspokojivým plnením pracovných povinností zmaril možnosť získať väčší počet disciplinárnych odmien, keďže práve za plnenie pracovných povinností odsúdení získavajú disciplinárne odmeny. Na základe uvedeného skonštatoval, že nebolo možné ustáliť, že by odsúdený plnil program zaobchádzania, ktorý je súhrnom aktivít zameraných na rozvoj osobnosti odsúdeného, jeho primerané správanie a hodnotovú orientáciu v súlade s právami a povinnosťami ustanovenými v zák. č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov a v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch a ktorý ustanovuje cieľavedomé, komplexné a štruktúrované pôsobenie na odsúdeného podľa jeho osobnostných vlastností, odborných vedomostí a stupňa vzdelania v súlade s účelom výkonu trestu. 8. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu trestu nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul odsúdeného, zástupcu ÚVTOS, prokurátora a oboznámil všetky potrebné listinné dôkazy. Odsúdenému tak dal možnosť realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. 9. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom, keď nevyhovel návrhu odsúdeného na jeho preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia. 10. Ani podľa názoru sťažnostného súdu odsúdený nesplnil materiálnu podmienku v zmysle § 9 odsek 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, pretože odsúdený stanovené ciele programu zaobchádzania plní len čiastočne. Na strane odsúdeného prichádza k posunu v hodnotovej orientácii, o čom svedčí i získanie disciplinárnych odmien, nie však ešte v takej miere, aby bolo možné konštatovanie plnenia cieľov programového zaobchádzania, čo je podmienkou k zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Nemožno opomenúť ani stanovisko riaditeľa ústavu, podľa ktorého odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na zmenu spôsobu výkonu trestu a neodporúča zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. 11. Prvostupňový súd správne poukázal na to, že aktivita odsúdeného pri plnení stanovených cieľov programu zaobchádzania nedosahuje v každej oblasti požadovanú úroveň, ktorá je pri jednotlivých stupňoch stráženia rôzna. Odsúdený v súčasnosti nespĺňa dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre preradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a preto bude v súčasnej dobe naďalej lepšie zaručená jeho náprava v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. 12. Sťažnostný súd je toho názoru, že v uvedenom prípade si odsúdený zatiaľ nevytvoril dostatočné podmienky pre preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia, ako to konštatoval prvostupňový súd v napadnutom uznesení (bod 7. tohto uznesenia), a preto na naplnenie účelu trestu aktuálne nepostačuje na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostriedkami počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave s minimálnym stupňom stráženia. 13. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.