Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ž i l i n a sudkyňou JUDr. Laurou Vojtášovou v právnej veci žalobcu I. T., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX M. XXXX, zastúpeného JUDr. Milanom Rojčekom, advokátom so sídlom Sládkovičova 9, 010 01 Žilina, proti žalovanému Poľovnícke združenie Krásno, Lesnícka 1050, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 31 936 681, v konaní o určenie, že žalobca je členom Poľovníckeho združenia Krásno, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že žalobca je členom Poľovníckeho združenia Krásno, so sídlom Lesnícka 1050, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 31 936 881.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne (majúc za to, že ide o žalobu správnu) na Krajský súd v Žiline dňa 11.07.2019 (zapísanou pod sp. zn. XXS/XXX/XXXX), následne postúpenou Okresnému súdu Čadca (na zápis do súdneho registra „C“) pre nedostatok právomoci Krajského súdu v Žiline, ako súdu správneho, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného G.-X/XXXX zo dňa 24.05.2019, ktorým členská schôdza žalovaného potvrdila rozhodnutie výboru žalovaného číslo G.-X/XXXX zo dňa 13.05.2019 o vylúčení žalobcu z Poľovníckeho združenia Krásno. Na výzvu Okresného súdu v Čadci, i následkom postúpenia veci ako civilnej, žalobu zmenil, keď požadoval určenie, že je naďalej členom žalovaného.

2. V rámci skutkových tvrdení v spore uviedol, že dňa 16.5.2019 prevzal rozhodnutie G.-X/XXXX zo dňa 13.05.2019, ktorým mu bolo uložené kárne opatrenie - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Krásno za hrubé poškodenie záujmov združenia, ktorého sa mal dopustiť tým, že v snahe vyhnúť sa kárnemu opatreniu zo dňa 11.03.2019, ktoré mu bolo uložené za neplnenie povinností pri prikrmovaní zveri v čase núdze, obrátil sa na Združenie majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou s požiadavkou, aby mu vydali písomné potvrdenie o nelegálnosti jemu pridelenému krmelcu, čím vystavil žalovaného do nevýhodnej situácie pre vzdorovanie neprimeraným požiadavkám Združenie majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou, v snahe udržať platnosť nájomnej zmluvy. Pri udelení tejto sankcie bola zohľadnená aj skutočnosť, že v nedávnej minulosti bol žalobca potrestaný za neplnenie povinnosti pri príprave nájomných zmlúv na prenájom poľovného revíru v roku 2014 a v roku 2019 mu bolo uložené kárne opatrenie aj za neplnenie povinnosti pri prikrmovaní zveri v čase núdze. Proti druhému kárnemu opatreniu podal do zápisnice výboru žalovaného dňa 19.05.2019 odvolanie, ktoré členská schôdza rozhodnutím G.-X/XXXX zo dňa 24.05.2019 v celom rozsahu zamietla a kárne opatrenie o vylúčení žalobcu potvrdila. S týmto rozhodnutím žalobca nesúhlasí, považuje ho za nedôvodné, nesprávne a nezákonné. Zo združenia mal byť vylúčený za to, že využil svoje zákonné právo na odvolanie a v rámci svojej obrany ako dôkaz k svojmu tvrdeniu predložil vyhlásenie Združenia majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za dlhodobo neoprávnené vynucovanie náhrady škody spôsobenej zverou a vyvíjanie činnosti smerujúcej k zrušeniu nájomnej

zmluvy na výkon práva poľovníctva zo strany tohto Združenia majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou. Z vyhlásenia, o ktoré Združenie majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou požiadal, nevyplýva, že by konal v rozpore so záujmami združenia. Žiadne záujmy sa ním neohrozujú, vzťahy sa nenarušujú, sú v ňom len skonštatované informácie všeobecne známe. Ak aj sú medzi žalovaným a Združením vlastníkov lesov a pasienkov nejaké nezrovnalosti z minulosti, čo nepopiera, určite to nie je pre jeho správanie. Vylúčenie člena zo združenia je najprísnejším opatrením, vzhľadom k čomu dôvod v rozhodnutí uvedený neobstojí. Skutok nebol ani hodnoverne ničím preukázaný, je len v polohe hypotetickej domnienky. Sám žalovaný uvádza, že Združenie majiteľov lesov a pasienkov by sa mohlo domáhať voči nemu nejakých nárokov. K dnešnému dňu to však neurobilo, žalobu nepodalo. Pokiaľ žalovaný pri rozhodovaní prihliadal i na kárne opatrenie uložené žalobcovi v poslednom období, toto mu bolo uložené členskou schôdzou viac ako pred piatimi rokmi (dňa 23.02.2014 v podobe nepridelenia odstrelu trofejovej zveri na dva roky, vrátane tzv. voľného odstrelu, a to za neplnenie povinnosti pri príprave nájomných zmlúv). Žalovaný nemohol prihliadať ani na kárne opatrenie uložené žalobcovi za neplnenie povinnosti pri prikrmovaní zveri v čase núdze v roku 2019, pretože v čase rozhodovania o vylúčení žalobcu nebolo ešte rozhodnuté o jeho odvolaní. Rozhodnutie právoplatnosť nadobudlo až po zamietnutí jeho odvolania na členskej schôdzi konanej dňa 24.05.2019. Žalobca poukazoval i na formálne nedostatky rozhodnutí žalovaného spočívajúce napríklad v rozdielnych dátumoch zasadania členskej schôdze a písomného vyhotovenia rozhodnutia. Namietal aj absenciu náležitého odôvodnenia, keďže žalovaný nezistil všetky skutočnosti dôležité pre svoje rozhodnutie. Rozhodnutia žalovaného sú preto nepreskúmateľnými. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listinné dôkazy, navrhol vykonať výsluch strán sporu, dopyt na Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor a vyžiadať od žalovaného nájomnú zmluvu.

3. Žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že vzhľadom k obsahu odvolania žalobcu, ako aj k nemu priloženému vyhláseniu Združenia majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou zo dňa 28.03.2019, je zrejmé, že žalobca v mesiaci marec 2019 v snahe vyhnúť sa kárnemu opatreniu č. G.-X/XXXX zo dňa 11.03.2019 uloženému mu za neplnenie povinnosti pri prikrmovaní zveri v čase núdze, obrátil sa na obhospodarovateľa priľahlého lesa - Združenie majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou, ktorého upozornil na to, že jemu pridelený krmelec zapríčiňuje škody na priľahlých lesných porastoch, teda, že žalovaný nesprávne hospodári v poľovnom revíri Krásno a vyžiadal si písomné vyjadrenie o nelegálnosti jemu prideleného krmelca. V zmysle zákona o poľovníctve koordinovať spoluprácu s vlastníkmi pozemkov v oblasti riešenia škôd spôsobených zverou je oprávnený a zároveň povinný poľovnícky hospodár, za ktorého bol Okresným úradom Čadca dňa 28.05.2018 menovaný W.. G. Š.. Poľovnícky hospodár zároveň vykonáva prideľovanie prikrmovacích zariadení jednotlivým členom Poľovníckeho združenia Krásno, navrhuje odstraňovanie nevhodne umiestnených prikrmovacích zariadení a každoročne predkladá orgánom poľovníckeho združenia vyhodnocovanie plnenia povinností jednotlivými členmi. Pre túto činnosť za účelom zefektívnenia plnenia povinností boli výborom žalovaného v minulosti určení traja členovia ako vedúci úsekov na vypomáhanie poľovníckemu hospodárovi, a to z dôvodu veľkosti poľovného revíru. Pre úsek revíru, kde sa nachádza aj prikrmovacie zariadenie pridelené žalobcovi, bol za vedúceho úseku určený pán G. P., ktorý výboru žalovaného dňa 09.02.2019 predložil podklady (ústne vyjadrenia a fotodokumentáciu), z ktorých bolo preukázané, že žalobca neplnil povinnosti v starostlivosti o zver v čase núdze tým, že zveri znemožnil prístup ku krmivu uloženému v prikrmovacom zariadení tak, že krmelec obmotal jutovinou. Za daných podmienok zver čuchom aj zrakom vnímala prítomnosť potravy v prikrmovacom zariadení, ale potravu pre existujúcu zábranu prijímať nemohla. Odôvodnenie žalobcu, že tak činil preto, lebo chcel zabrániť škodám zverou na priľahlej zalesnenej ploche žalovaný neprijal z viacerých, ním uvádzaných dôvodov. Žalobca zároveň nebol oprávneným týmto spôsobom riešiť tzv. nesprávne umiestnenie prikrmovacieho zariadenia, nakoľko toto prináleží poľovníckemu hospodárovi. O tom, že prikrmovacie zariadenie podľa mienky žalobcu bolo treba odstrániť, bol povinný informovať poľovníckeho hospodára, ktorý bol oprávnený situáciu riešiť a rozhodnúť. Keďže tak žalobca neurobil, výbor žalovaného dňa 09.02.2019 v súlade so stanovami rozhodol o udelení sankcie v podobe nevydania povolenia žalobcovi na lov zveri pre sezónu 2019/2020. Tým, že žalobca, obíduc poľovníckeho hospodára, až po udelení kárneho opatrenia G.-X/ XXXX, kontaktoval obhospodarovateľa lesa, a poskytol mu citlivé informácie spôsobilé na vynucovanie náhrad od žalovaného za škody spôsobené zverou na lesných porastoch a na napadnutie nájomnej zmluvy o prenájme poľovníckeho revíru pre nesprávne hospodárenie, ohrozil samotnú existenciu žalovaného, pretože obhospodarovateľ lesa si dlhodobo neoprávnene vynucuje od žalovaného náhradu škody a vyvíja činnosť smerujúcu k zrušeniu nájomnej zmluvy. Oba krmelce (pozn. súdu „veľký“ i „malý“) sú riadne vedené v grafickej evidencii vo výhľadovom pláne poľovného hospodárenia v

poľovnom revíri Krásno, vypracovanom v roku 2013 pri obnove nájomnej zmluvy. V grafickej evidencii je okrem umiestnenia v teréne pri každom krmelci uvedené meno člena, ktorému bol krmelec pridelený. Žalobcovi boli pridelené dva krmelce, ktoré sú v uvedenej grafickej evidencii aj zakreslené. Pri rozhodovaní vychádzal zo stanov, podľa ktorých sa v rozhodnutí uvádza deň a miesto rozhodnutia. Z rozhodnutí vyplýva, kedy a kde boli prijaté. Rozhodnutie výboru vyústilo do kárneho opatrenia a členská schôdza rozhodnutie výboru potvrdila, teda odvolaniu žalobcu nevyhovela. Nebolo teda potrebné celé odôvodnenie opakovať, stanovy to nevyžadujú. Poukázal tiež na to, že poľovnícke združenie nie je vlastníkom pozemkov, muselo preto v roku 2013 osloviť viac ako polovicu zo 6000 vlastníkov, ktorí vlastnia pozemky, na ktorých sa poľovný revír žalovaného nachádza. Šlo o dlhý proces, dlhodobú prípravu. Združenie vlastníkov lesov a pasienkov usiluje o zrušenie nájomných zmlúv, v ktorých sú ako dôvod uvedené i okolnosti, za ktorých možno zmluvu vypovedať, jednou z nich je aj nesprávne prikrmovanie. A túto informáciu im poskytol žalobca. Žalobca nehovoril pravdu, že nevedel o vzťahoch medzi žalovaným a Združením majiteľov lesov a pasienkov, pretože sa to prejednávalo i na členskej schôdzi, na ktorej sa takmer vždy zúčastňoval. Každá pošta, ktorá príde, sa prečíta a potom sa k nej vedie diskusia a rozhoduje sa. V danom prípade sa členská schôdza vyjadrila, že nedá súhlas k poukazovaniu finančných prostriedkov priamo na účet predsedu Združenia majiteľov lesov a vlastníkov. V spore so združením je žalovaný doteraz. Aj preto konanie žalobcu väčšina členov vyhodnotila za tak závažný priestupok, ktorý smeroval k vylúčeniu žalobcu zo združenia. Za 30 rokov fungovania združenia nebol vylúčený ani jeden člen. Tiež uviedol, že žaloba na zrušenie nájomnej zmluvy medzi žalovaným a združením majiteľov lesov a pasienkov sa nepodáva. Nájomná zmluva sa zrušuje rovnakou formou, ako sa uzatvára. Na zhromaždení rozhoduje nadpolovičná väčšina vlastníkov pozemkov. Je tam prítomný i notár, robí sa to formou notárskej zápisnice. Súčasťou nájomnej zmluvy vo forme notárskej zápisnice boli aj poľovnícke zariadenia, posedy, krmelce a podobne. Okresný úrad zmluvu zaevidoval a potom poľovnícky hospodár organizoval a prideľoval. Pridelenie spočíva buď v ústnom pridelení alebo zavedení člena na miesto. Eviduje sa to len na mape, graficky a vyplýva to potom aj z ohodnotenia. Tzv. malý krmelec bol do evidencie pojatý v roku 1993, hoci bol postavený ešte predtým. Ak sa stavia krmelec, musí byť súhlas vlastníka pozemku. V miestach s novou výsadbou stromov sa krmelce, ktoré sú tam umiestnené, musia zlikvidovať, resp. sa nemôžu stavať nové. Pokiaľ nejde o krmelec so zásobníkom, je potrebné krmivo nosiť a dokladať, čomu sa chcel zrejme žalobca vyhnúť. Poľovnícky hospodár nemal vedomosť o stave v okolí malého krmelca, keďže ide o revír veľký, rozdelený na tri úseky. Tiež poukázal na to, že žalobcovi boli počas jeho členstva, okrem sporných posledných dvoch kárnych opatrení v posledných 5 rokoch, uložené i iné opatrenia. Ostatných členov združenia pobúrilo to, že keď sa pripravovala nájomná zmluva, bol žalobca tretí najhorší, akoby to odignoroval. Ovplyvnilo ich práve to, že týmto svojim konaním mohol ohroziť existenciu združenia. K vyjadreniu k žalobe pripojil listinné dôkazy.

4. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol Rozsudkom sp. zn. zo dňa 08.07.2021, ktorým žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že obe rozhodnutia G.-X/XXXX zo dňa 13.05.2019 a G.-X/XXXX zo dňa 24.05.2019, obsahujú v súlade s článkom 13 ods. 3 stanov číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vydal, deň a miesto jeho vydania, osobné údaje stíhaného (v danom prípade žalobcu), ako aj popis skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, tiež označenie predpisu, k porušeniu ktorého došlo, v danom prípade konkrétne § 13 ods. 2 stanov, konkretizáciu kárneho opatrenia, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu, ako aj poučenie o opravnom prostriedku, deň i miesto vynesenia rozhodnutia tak, ako to stanovy v § 13 ods. 3 vyžadujú. To, že sa dátum vynesenia rozhodnutia nezhoduje s dátumom písomného vyhotovenia, nie je spôsobilé založiť jeho neplatnosť, resp. nejde o takú vadu, ktorá by mohla mať takýto následok. Z odôvodnenia rozhodnutí je tiež zrejmé, akého konkrétneho skutku sa týkajú. Po prijatí záveru o platnosti oboch rozhodnutí, vrátane ich náležitostí v zmysle stanov, pristúpil súd k skúmaniu dôvodnosti uloženia kárneho opatrenia žalobcovi v podobe jeho vylúčenia z Poľovníckeho združenia Krásno - žalovaného. Dospel k záveru o existencii dôvodu vylúčenia žalobcu zo združenia žalovaného a rozhodnutia žalovaného považoval za správne. Konanie žalobcu súd vyhodnotil ako konanie spôsobilé záujmy žalovaného skutočne ohroziť, a ak aj nie, bez pochýb konal v rozpore s jeho záujmami. V tomto smere podľa názoru súdu stačí teda už len potencialita ohrozenia, nemusí sa dostaviť hneď negatívny následok (napríklad v podobe žaloby, výpovede, či iného úkonu zo strany Združenia vlastníkov lesov a pasienkov, tak, ako to tvrdil žalobca).

5. Krajský súd v Žiline Uznesením č.k. -148 zo dňa 30.11.2022 Rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd za podstatnú otázku pre posúdenie konania žalobcu opísaného v skutkovej vete rozhodnutia o kárnom opatrení č.

j. G.-X/XXXX zo dňa 13.05.2019 pokladá ustálenie otázky evidencie krmelcov, hoci súd prvej inštancie navrhnutý dôkaz dopytom na OÚ Čadca nevykonal. Aj podľa odvolacieho súdu bolo na mieste vykonať uvedený dôkaz, nakoľko oficiálna evidencia „malého krmelca“ sa stala spornou po predložení mapy pri vzniku žalovaného v roku 1993 so zakreslenými krmelcami žalobcom na pojednávaní, kde sporný „malý krmelec“ nebol zakreslený a žalovaný predložil mapu obsahujúcu „malý krmelec“, ktorú si vyhotovil sám. Krajský súd má za to, že vykonanie uvedeného dôkazu má podstatný význam pre posúdenie danej veci, keďže žalobcovi bolo uložené kárne opatrenie práve v súvislosti s tzv. „malým krmelcom“ a posledným kárnym opatrením bol vylúčený práve za to, že sa obrátil na Združenie majiteľov lesov a pasienkov, aby mu bolo vydané potvrdenie o ne/legálnosti „malého krmelca“. Iba náležité zistenie skutkového stavu môže zabezpečiť jednoznačný záver o tom, či boli naplnené dôvody pre vylúčenie žalobcu z členstva u žalovaného. Súd prvej inštancie taktiež nedostatočne vyhodnotil otázku, týkajúcu sa tej skutočností, že Združenie majetkov lesov si má dlhodobo vynucovať od žalovaného náhradu za škody spôsobenú zverou a vyvíja činnosť na zrušenie nájomných zmlúv na výkon práva poľovníctva medzi žalovaným a vlastníkmi pozemkov, keďže žalovaný v konaní predložil iba oznámenie OÚ Čadca, že ešte dňa 21.04.2015 boli požadované informácie za účelom dať výpoveď žalovaným pre nedodržanie podmienok zmluvy. Z výpovede žalovaného uvedenej v zápisnici z pojednávania vyplýva, že zatiaľ nedošlo k pokusom o vypovedanie nájomnej zmluvy, pretože na to nebol dôvod. Pokiaľ sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami, vrátane výpovede žalovaného a ostatnými listinnými dôkazmi, na ktoré poukázal najmä žalobca v rámci svojej dôkaznej povinnosti, len na základe selektívneho výberu jednotlivých dôkazov, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj k predčasnému záveru o uplatnenom nároku žalobcom, a preto aj k nesprávnemu právnemu záveru. Námietku žalobcu, ktorý namietal, že žalovaný nemohol pri udelení najprísnejšieho postihu, a to vylúčenia žalobcu, zohľadniť skutočnosť, že v nedávnej minulosti bol žalobca potrestaný za neplnenie povinnosti pri príprave zmluvy o prenájme poľovného revíru z roku 2014, ako aj za neplnenie povinností pri prikrmovaní zveri v roku 2019, vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že výročná členská schôdza PZ Krásno, ktorej uznesenie sankcionovalo žalobcu za neplnenie povinností pri príprave nájomných zmlúv, sa konala dňa 23.02.2014, pričom žalovaný vylúčil žalobcu až dňa 11.05.2019, t. j. po viac ako piatich rokoch. Obdobne nebolo možné v rozhodnutí č. j. G.-X/XXXX zo dňa 11.05.2019 poukazovať na kárne opatrenie za neplnenie povinností pri prikrmovaní zveri v čase núdze, pretože žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal a uvedené opatrenie nadobudlo právoplatnosť až po zamietnutí odvolania na členskej schôdzi, konanej dňa 19.05.2019. Z uvedených dôvodov nebolo možné dôvodiť pri rozhodnutí o vylúčení žalobcu z PZ v kárnom opatrení zo dňa 11.05.2019, keďže nebolo právoplatné. Odvolací súd vyslovil, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť, následne vyhodnotí všetky dôkazy a zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

6. S poukazom na ust. (ďalej len ) je súd prvej inštancie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu viazaný. Preto doplnil dokazovanie vykonaním dopytu na Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor, vec opätovne na pojednávaní prejednal a vo veci opätovne rozhodol.

7. Žalobca sa domáha určenia svojho práva členstva u žalovaného, nakoľko kárne opatrenie č. G.- X/XXXX zo dňa 13.05.2019 vydané žalovaným v spojení s kárnym opatrením č. G.-X/XXXX zo dňa 24.05.2019 pokladá za nedôvodné, nesprávne, nezákonné a neplatné. Sporné medzi stranami bolo či obe tieto kárne opatrenie obsahujú potrebné náležitosti v zmysle stanov a či boli dané dôvody pre uloženie kárneho opatrenia žalobcovi v podobe jeho vylúčenia z Poľovníckeho združenia Krásno - žalovaného.

8. Aké náležitosti má obsahovať rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia je upravené v § 13, ods. 3 Stanov Poľovníckeho združenia Krásno, podľa ktorého, rozhodnutie výboru združenia o uložení kárneho opatrenia a rozhodnutie členskej schôdze o odvolaní sa musí vypracovať písomne a musí obsahovať číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s popisom skutku, označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie kárneho opatrenia a odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu, ako aj poučenie o opravnom prostriedku.

9. Súd prvej inštancie už v poradí prvom rozsudku uviedol, že obe kárne opatrenia obsahujú všetky potrebné náležitosti v zmysle stanov čo žalobca opätovne v odvolaní namietal. Keďže odvolací súd nevytkol súdu prvej inštancie, žeby túto otázku nesprávne posúdil, súd opätovne, zhodne s predchádzajúcim rozsudkom uvádza, že obe kárne opatrenia obsahujú všetky náležitosti v zmysle stanov (číslo rozhodnutia, označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok o vine s popisom skutku, označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie kárneho opatrenia a odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu, ako aj poučenie o opravnom prostriedku), preto je táto námietka žalobcu nedôvodná.

10. Na rozdiel od v poradí prvého rozsudku, po opätovnom prejednaní veci a doplnení dokazovania, berúc do úvahy právny názor odvolacieho súdu, dospel k záveru, že neboli dané dôvody pre uloženie kárneho opatrenia žalobcovi v podobe jeho vylúčenia z Poľovníckeho združenia Krásno uvedené v rozhodnutí č. G.-X/XXXX zo dňa 13.05.2019 v spojení s kárnym opatrením č. G.-X/XXXX zo dňa 24.05.2019.

11. Podľa Stanov žalovaného, členstvo v Poľovníckom združení Krásno (ďalej aj „PZ“) zaniká aj vylúčením z PZ (§ 5, ods. 4, písm. d) stanov). Vylúčiť člena z PZ možno, ak hrubo alebo opätovne do 5 rokov od predchádzajúceho právoplatného kárneho opatrenia uloženého združením porušil stanovy, interné predpisy alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva poľovníctva alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči združeniu alebo konal v rozpore s jeho záujmami (§ 13 ods. 2 stanov).

12. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobcovi ako členovi Poľovníckeho združenia Krásno (žalovaného) v zmysle § 13 článku 1 bod d) stanov, bolo uložené Kárne opatrenie za konanie v rozpore so záujmami PZ č. G.-X/XXXX zo dňa 13.5.2019 v podobe vylúčenia z Poľovníckeho združenia Krásno. Z odôvodnia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca svojím konaním v mesiaci apríl 2019 v snahe vyhnúť sa kárnemu opatreniu zo dňa 11.03.2019 za neplnenie povinnosti pri prikrmovaní zveri v čase núdze obrátil sa na Združenie majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou s požiadavkou, aby mu vydali písomné potvrdenie o nelegálnosti jemu pridelenému krmelca. Združenie majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou si dlhodobo neoprávnene vynucuje od žalovaného náhradu za škody zverou a vyvíja činnosť za zrušenie nájomnej zmluvy na výkon práva poľovníctva medzi žalovaným a vlastníkmi pozemkov poľovného revíru Krásno. Žalobca preto uvedeným konaním vystavil žalovaného do nevýhodnej situácie pre vzdorovanie neprimeraným požiadavkám a v snahe udržania platnosti nájomnej zmluvy, čím hrubo poškodil záujmy žalovaného podľa stanov žalovaného, a to § 13 ods. 2. Pre udelenie sankcie bola zohľadnená aj skutočnosť, že v nedávnej minulosti bol žalobca potrestaný sankciou za neplnenie povinnosti pri príprave nájomnej zmluvy na prenájom poľovného revíru v roku 2014 a tiež na kárne opatrenie za neplnenie povinnosti pri prikrmovaní zveri v čase núdze v roku 2019.

13. Ďalej bolo medzi stranami nesporné, že žalobca podal voči kárnemu opatreniu odvolanie. V odvolaní zo dňa 02.04.2019 žalobca uvádza, že ako člen PZ Krásno bol pridelený do úseku „T.-T.“. V lokalite T. má pridelený len jeden krmelec so zásobníkom, vrátane soliska. O tzv. „malý krmelec“ v lokalite T. sa začal starať ešte za čias, keď bol vedúcim uvedeného úseku I. Ď.. Kým krmelček (pozn. súdu „malý krmelec“) žalobca pravidelne opravoval až do roku 2017, využíval ho na prikrmovanie, najmä srnčej zveri. Údajne bol postavený niektorým z členov združenia Krásno a či je vedený v zozname poľovníckych zariadení, nech preukáže hospodár. Pri oprave malého krmelca v auguste 2017 žalobca zistil, že rúbaň pred malým krmelcom je zalesňovaná mladými stromkami, preto sa rozhodol, že ho bude využívať ako zásobník, keď sa minie seno vo veľkom krmelci, ktorý je vzdialený od spomínaného malého krmelca asi 2 kilometre. Malý krmelec už v roku 2017 a tiež v roku 2018 obalil jutovinou, čím zabránil vyžieraniu sena ovcami, ktoré sa každý rok v jesenných mesiacoch pohybuje okolo krmelcov a solísk v tejto lokalite. Rovnako postupoval aj v roku 2018, aby zver od krmelca a soliska odlákal v snahe zabrániť škodám, ktoré mohla zver v rúbani ohryzom na vysadených drevinách narobiť. V žiadnom prípade sa nedopustil porušenia povinnosti pri prikrmovaní zveri v čase núdze. Zver bola prikrmovaná vo veľkom krmelci, ktorý sa nachádza asi 2 kilometre ďalej. Tento pravidelne každých 7 až 9 dní doplňoval objemným krmivom a ovsom. O každom doplňovaní vykonal fotodokumentáciu s dátumom a časom za prítomnosti člena V. Y., ktorému následne doplňovali jemu pridelený krmelec. Poukázal tiež na to, že prikrmovanie zveri v blízkosti vysadených rúbaní mladými stromkami je neprípustné. Zo strany Združenia majiteľov lesov a

pasienkov v Krásne nad Kysucou doporučujú tento krmelec zlikvidovať, nakoľko v uvedených lokalitách bolo a je zalesňovanie mladými stromkami.

14. Prílohou odvolania žalobcu bolo Vyhlásenie Združenia majiteľov lesov a pasienkov v Krásne nad Kysucou zo dňa 28.03.2019, z ktorého vyplýva, že uvedené združenie nedalo povolenie ani žiaden súhlas na stavbu krmelca pre zver v lokalite T., číslo parcely XXXX/X o výmere 10 hektárov vzhľadom na meniacu sa situáciu zalesnených porastov na holoruby - rúbane, preto doporučujú toto zariadenie - krmelec pre zver zlikvidovať, nakoľko v uvedených lokalitách bolo a je zalesňovanie mladými stromkami. O., ktorá sa nachádza oproti krmelca, bola zalesnená v rokoch 2017 - 2018 a je stále zalesňovaná, nakoľko dochádza k značnému ohryzu zverou.

15. Členská schôdza žalovaného na svojom zasadnutí dňa 19.05.2019 prejednala odvolanie žalobcu voči kárnemu opatreniu č. G.-X/XXXX zo dňa 13.05.2019, uloženému výborom žalovaného za hrubé poškodenie záujmov žalovaného tým, že žalobca v mesiaci apríl 2019 v snahe vyhnúť sa kárnemu opatreniu G.-X/XXXX za neplnenie povinnosti pri prikrmovaní zveri v čase núdze sa obrátil na Združenie majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou s požiadavkou, aby mu vydali písomné potvrdenie o nelegálnosti jemu pridelenému krmelcu a prijala tajným hlasovaním rozhodnutie, že uvedené odvolanie žalobcu zo dňa 19.5.2019 v celom rozsahu zamieta a potvrdzuje kárne opatrenie G.-X/XXXX zo dňa 13.5.2019 v celom rozsahu, teda vylučuje žalobcu z členstva v Poľovníckom združení Krásno. Z odôvodnenia rozhodnutia č. G.-X/XXXX vyplýva, že žalobca mal možnosť pred členskou schôdzou svoje odvolanie obhájiť. Členská schôdza o jeho odvolaní hlasovala v tajnom hlasovaní s výsledkom: za zamietnutie odvolania v celom rozsahu hlasovalo 15 členov, proti zamietnutiu odvolania členov 7, a to z celkového počtu 27 členov, z ktorých bolo prítomných len 22. Rozhodnutie obsahuje aj poučenie o neprípustnosti ďalšieho odvolania.

16. Z uvedených rozhodnutí žalovaného je zrejmé, že dôvody, pre ktoré došlo k vylúčeniu žalobcu z poľovníckeho združenia kárnym opatrením č. G.-X/XXXX zo dňa 13.05.2019 spočívali predovšetkým v tom, že žalobca v mesiaci apríl 2019 v snahe vyhnúť sa kárnemu opatreniu zo dňa 11.03.2019 za neplnenie povinnosti pri prikrmovaní zveri v čase núdze sa obrátil na Združenie majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou s požiadavkou, aby mu vydali písomné potvrdenie o nelegálnosti jemu pridelenému krmelca, týmto konaním vystavil žalovaného do nevýhodnej situácie pre vzdorovanie neprimeraným požiadavkám a v snahe udržania platnosti nájomnej zmluvy, čím hrubo poškodil záujmy žalovaného podľa stanov žalovaného, a to § 13 ods. 2. Bolo nesporné, že žalobcovi bolo zo strany žalovaného uložené dňa 11.03.2019 (prvé) kárne opatrenie, a že žalobca sa následne obrátil na Združenie majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou, ktoré mu vydalo Vyhlásenie, ktoré pripojil k odvolaniu voči kárnem opatreniu č. G.-X/XXXX. Sporné medzi stranami bolo či týmto postupom žalobca konal v rozpore so záujmami žalovaného podľa stanov žalovaného, a to § 13 ods. 2.

17. Kárne opatrenie zo dňa 11.03.2019 spomínané v kárnom opatrení č. G.-X/XXXX zo dňa 13.05.2019 bolo vydané pod č. G.-X/XXXX a žalobcovi bolo zo strany žalovaného uložené v podobe nevydania Povolenia na lov zveri pre sezónu 2019/2020 za neplnenie si povinnosti pri prikrmovaní zveri v čase núdze, ktorého sa mal dopustiť svojim konaním, že v mesiaci december 2018 znemožnil umiestnenými zábranami na svojom pridelenom prikrmovacom zariadení odoberanie objemového krmiva zverou. Voči predmetnému, v poradí prvému kárnemu opatreniu, podal žalobca odvolanie. K odvolaniu pripojil ako prílohu spomínané Vyhlásenie Združenia majiteľov lesov a pasienkov v Krásne nad Kysucou zo dňa 28.03.2019.

18. Podľa znenia Kárneho opatrenia č. G.-X/XXXX sa žalobca obrátil na Združenie majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou s požiadavkou, aby mu vydali písomné potvrdenie o nelegálnosti jemu pridelenému krmelca. Žalobca pri výsluchu ako dôvod oslovenia Združenia majiteľov lesov a pasienkov uviedol to, že žiadal odstránenie malého krmelca, pretože sa nachádza v blízkosti cesty a je v dezolátnom stave. Podobne aj v odvolaní voči Kárnemu opatreniu č. G.-X/XXXX na predmetné vyhlásenie odkázal s tým, že Združenie majiteľov lesov a pasienkov v Krásne nad Kysucou doporučuje tento krmelec zlikvidovať.

19. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi bolo uložené prvé kárne opatrenie zo dňa 11.03.2019 v súvislosti s tzv. „malým krmelcom“ a kárnym opatrením zo dňa 13.05.2019 bol vylúčený z poľovníckeho združenia práve za to, že sa obrátil na Združenie majiteľov lesov a pasienkov, aby mu bolo vydané potvrdenie o

ne/legálnosti „malého krmelca“, spornou bola otázka legálnosti/nelegálnosti „malého krmelca“. Žalobca predložil mapu z roku 1993 (kedy vzniklo združenie - žalovaný) so zakreslenými krmelcami, na ktorej sporný „malý krmelec“ nebol zakreslený. Žalovaný predložil mapu z neskoršieho obdobia, na ktorej je zakreslený „malý krmelec“, ktorú si vyhotovil sám. Pre rozpor týchto dvoch máp, na návrh žalobcu a v súlade so záverom odvolacieho súdu, vykonal súd dopyt na Okresný úrad Čadca, pozemkový a lesný odbor, na predloženie zoznamu a mapy registrovaných krmelcov - grafickej evidencie poľovníckych zariadení poľovného revíru Poľovníckeho združenia Krásno ku vzniku združenia v roku 1993 a k roku 2019 za účelom preukázania existencie, resp. neexistencie tzv. malého krmelca v časti T.. Úrad v odpovedi uviedol, že v roku 1993 platil a k nemu vykonávacia vyhláška MPaV č. Zákon neobsahoval ustanovenie na vedenie zoznamu a mapy orgánom štátnej správy na úseku poľovníctva, ani užívateľovi poľovného revíri (PR). Užívateľ PR každoročne predkladal na úrad plán starostlivosti o zver, kde boli uvedené len počty poľovníckych zariadení. S účinnosťou od 01.09.2009 platí o poľovníctve a , ktorou sa vykonáva s účinnosťou od 01.07.2013 bolo doplnené písmeno p) v odsek l, v zmysle ktorého je užívateľ poľovného revíru povinný viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru. Užívateľ poľovného revíru Krásno - Poľovnícke združenie Krásno predložilo dňa 04.03.2014 výhľadový plán, ktorého súčasťou bola aj mapa poľovného revíru Krásno v mierke 1:25000 s vyznačenými poľovníckymi zariadeniami, s legendou, kde je zelený kruh označený ako senník, čo je kŕmne zariadenie - kŕmidlo. V okolí lokality T. sú zaznačené tri kŕmidlá. Lokalitu T. a kŕmidlá do mapy vyznačili žltou farbou (kruh). Užívateľ poľovného revíru Krásno každoročne predkladá na OÚ Čadca, PLO ročný plán starostlivosti o zver, kde pod písmenom A. sú uvedené Krmoviská pre raticovú zver. Tu užívateľ PR uvidia skutočný počet kŕmidiel k 1.1. bežného roka, koľko bude v roku zriadených a koľko bude v bežnom roku zrušených kŕmidiel a aký bude predpokladaný stav k 1.1. nasledujúceho roka. OÚ Čadca, PLO vykonáva v zmysle zákona o poľovníctve štátny dozor na úseku poľovníctva a v tej súvislosti si žiada aj mapu poľovného revíru s aktuálnymi poľovníckymi zariadeniami.

20. V prílohe úrad predložil kópiu mapy PR Krásno s vyznačenými poľovníckymi zariadeniami predloženú 04.03.2014 a kópiu Ročného plánu starostlivosti o zver na poľ. sezónu 2018/2019 v PR Krásno. Na mape sú zelenou farbou v tvare bodky vyznačené senníky (t.j. krmelce) v počte 30 ks. Žltou farbou je vyznačený kruh, ktorý označuje lokalitu T.. V tejto lokalite sú vyznačené sú 4 senníky (zelenou farbou). Z Ročného plánu starostlivosti o zver na poľ. sezónu 2018/2019 vyplýva, že skutočný počet kŕmidiel na objemové krmivo pre prežúvavú zver bol k 1.1. bežného roku 28 a skutočný počet kŕmnych zariadení na objemové krmivo pre zajace bol k 1.1. bežného roku 2, t.j. spolu 30. Z uvedeného je zrejmé, že počet krmelcov vyznačených v mape a v Ročnom pláne starostlivosti o zver je zhodný (30 ks).

21. Žalobca na výzvu súdu na pojednávaní po nahliadnutí do mapy predloženej úradom označil na mape veľký krmelec aj malý krmelec, keď uviedol, že veľký krmelec, o ktorý sa staral, je vyznačený zelenou farbou v tvare kruhu, táto sa nachádza v kruhu vyznačenom na žlto, takmer v strede a malý krmelec je zelená bodka, ktorá je poniže veľkého krmelca označeného zelenou bodkou. Žalobca zároveň uviedol, že má za to, že predmetný malý krmelec nie je na mape zaznačený úplne presne, mal by byť vyznačený trochu vpravo, podľa pôvodnej mapy, ktorá bola vydaná v čase založenia Združenia Krásno nad Kysucou a ktorú predložil v tomto konaní. V súčasnosti je malý krmelec podľa tvrdenia žalobcu už zlikvidovaný.

22. V zmysle písmeno c) a o poľovníctve, poľovnícke plánovanie obsahuje výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri na obdobie desiatich rokov a ročné plány poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri.

23. V zmysle o poľovníctve, výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia zabezpečuje užívateľ poľovného revíru prostredníctvom odborne spôsobilej právnickej osoby alebo fyzickej osoby a schvaľuje ho okresný úrad na návrh chovateľskej rady príslušného chovateľského celku.

24. V zmysle o poľovníctve, ročný plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri vypracúva a predkladá na schválenie okresnému úradu užívateľ poľovného revíru, musí zohľadňovať chovateľské ciele určené vo výhľadovom pláne poľovníckeho hospodárenia, schvaľuje na základe stanoviska chovateľskej rady okresný úrad.

V zmysle o poľovníctve, schválený plán poľovníckeho hospodárenia je pre užívateľa poľovného revíru záväzný, ak tento zákon neustanovuje inak. Plnenie tohto plánu sleduje poradný zbor a chovateľská rada a kontroluje podľa pôsobnosti okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad.

V zmysle o poľovníctve, okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad sú oprávnené kontrolovať správnosť zostavovania plánu, reálnosť jeho plnenia a vyžadovať odstránenie zistených nedostatkov v určenom termíne.

V zmysle o poľovníctve, je užívateľ poľovného revíru povinný viesť aktuálny prehľad poľovníckych zariadení na mape poľovného revíru.

V zmysle Vyhlášky MP SR č. dokumentáciu poľovného revíru tvorí: výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia (), ročné plány poľovníckeho hospodárenia, ktorými sú: 3. plán starostlivosti o zver; vzor je uvedený v prílohe č. 12.

V zmysle , odsek 2 písmeno d) bod 4. Vyhlášky MP SR č. , výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia obsahuje mapu poľovníckeho hospodárenia na lesníckej organizačnej mape alebo obrysovej mape poľovného revíru so zakreslením kŕmnych zariadení a soľníkov.

25. Žalovaný dňa 04.03.2014 predložil okresnému úradu výhľadový plán poľovníckeho hospodárenia, t.j. mapu so zakreslením krmelcov (i senníkov) na obdobie 10 rokov a tiež na schválenie ročný plán poľovníckeho hospodárenia v poľovnom revíri na poľ. sezónu 2018/2019, čím si splnil zákonnú povinnosť uvedenú v citovaných zákonných ustanoveniach. V čase jeho vzniku v roku 1993 takúto povinnosť nemal, táto mu vznikla až 01.07.2013. Hoci žalobca i žalovaný predložili súdu rôzne mapy, súd považoval mapu predloženú okresným úradom za smerodajnú, keďže táto bola žalovaným oficiálne, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, okresnému úradu predložená, v rámci výhľadového plánu spolu s ročným plánom poľovníckeho hospodárenia na schválenie. Úrad neoznámil, že by tieto plány neschválil, oficiálne ich eviduje, preto možno predpokladať, že boli okresným úradom, po prípadnej kontrole ich správnosti, schválené. Keďže na mape predloženej úradom (rovnako ako aj na mape preloženej žalovaným) je zakreslený nielen „veľký“ krmelec, ale aj „malý“ krmelec a počet krmelcov zakreslených na mape je zhodný s počtom kŕmnych zariadení uvedených v ročnom pláne starostlivosti o zver (30 ks), má súd zato, že „malý“ krmelec bol v poľovníckej sezóne 2018/2019 riadne evidovaný ako kŕmne zariadenie, teda v danom čase bol legálny. Otázku či bol predmetný krmelec riadne evidovaný aj v roku 1993 nepovažoval súd za relevantnú, keďže žalobcovi bolo uložené kárne opatrenie za neplnenie povinností pri prikrmovaní zveri v čase núdze v roku 2019 a nie v roku 1993. Z tohto dôvodu súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom na predloženie nájomnej zmluvy z roku 1993 (v ktorej mal byť údajne „malý“ kmelec uvedený).

26. Dôvodom vylúčenia žalobcu z poľovníckeho združenia malo byť jeho konanie, ktorým mal hrubo poškodiť záujmy žalovaného (§ 13 ods. 2 stanov), a to tým, že v snahe vyhnúť sa kárnemu opatreniu zo dňa 11.03.2019 za neplnenie povinnosti pri prikrmovaní zveri v čase núdze obrátil sa na Združenie majiteľov lesov a pasienkov Krásno nad Kysucou s požiadavkou, aby mu vydali písomné potvrdenie o nelegálnosti jemu pridelenému krmelca. Žalobca mal uvedeným konaním vystaviť žalovaného do nevýhodnej situácie pre vzdorovanie neprimeraným požiadavkám a v snahe udržania platnosti nájomnej zmluvy. Žalobca rozporoval, že by jeho konaním došlo alebo vôbec mohlo dôjsť k hrubému poškodeniu záujmov žalovaného. Bolo úlohou žalovaného v tomto konaní uviesť skutkové tvrdenia a navrhnúť dôkazy k tomu ako boli jeho záujmy hrubo poškodené konaním žalobcu, resp. že žalobca konal v rozpore so záujmami žalovaného.

27. V prvom rade má súd za to, že pokiaľ sa žalobca obrátil na Združenie majiteľov lesov za účelom, aby mu bolo vydané potvrdenie ohľadom malého krmelca, nemohol týmto konaním poškodiť a ani ohroziť záujmy žalovaného, pretože malý krmelec bol oficiálne evidovaný ako kŕmne zariadenie. Inými slovami, nakoľko bol malý krmelec legálny (oficiálne evidovaný na okresnom úrade ako kŕmne zariadenie), nemohla žiadosť žalobcu adresovaná Združeniu majiteľov lesov ohľadom legálnosti, resp. potreby využitia malého krmelca v budúcnosti, akýmkoľvek spôsobom ohroziť alebo poškodiť záujmy žalovaného.

28. Irelevantné sú potom tvrdenia žalovaného ohľadom dlhodobých zlých „vzťahov“ medzi týmito dvoma združeniami, ktoré v kárnom opatrení žalovaný označil ako „vzdorovanie neprimeraným požiadavkám a v snahe udržania platnosti nájomnej zmluvy“. Žalovaný tieto tvrdenia ani nepreukázal. Žalovaný tvrdil, že Združenie majietľov lesov si má dlhodobo vynucovať od žalovaného náhradu za škody spôsobenú zverou a vyvíjať činnosť na zrušenie nájomných zmlúv na výkon práva poľovníctva medzi žalovaným a vlastníkmi pozemkov. Jediný dôkaz, ktorý žalovaný k týmto tvrdeniam predložil bola listina označená ako Poskytnutie informácie v zmysle o informáciách zo dňa 15.12.2020, z ktorej vyplýva, že bola Okresným úradom Čadca, pozemkovým a lesným odborom adresovaná žalovanému a podľa jej obsahu dňa 21.04.2015 požiadal osobne G. N. o poskytnutie písomných dokladov, a to zmluvy o užívaní poľovného revíru Krásno a notársku zápisnicu z valného zhromaždenia vlastníkov; tieto informácie boli podľa vyjadrenia žiadateľa požadované na základe porady s právnikom z dôvodu, že chcú dať užívateľovi poľovného revíru Krásno Poľovníckemu združeniu Krásno - žalovanému výpoveď pre nedodržanie podmienok zmluvy (nevyhovujúce vyplácanie náhrady za postúpenie užívania spoločného poľovného revíru vlastníkom na poľovníckej chate v K., kde je zlý prístup ...). Tento dôkaz preukazuje len to, že istá osoba, G. N. (bez uvedenia jej vzťahu k Združeniu majiteľov lesov) ešte v roku 2015 žiadala úrad o poskytnutie určitých informácií s odôvodnením, že bol záujem ukončiť nájomnú zmluvu, avšak z dôvodu nedodržania podmienok nájomnej zmluvy (nevyhovujúce vyplácanie náhrady) a nie z dôvodu nesprávneho hospodárenia v lese, pod ktoré možno zahrnúť aj starostlivosť o prikrmovanie zveri a kŕmne zariadenia. Tento dôkaz nepreukazuje, že by Združenie majiteľov lesov pred rokom 2019 a aj následne po roku 2019 uskutočnilo kroky k vypovedaniu/ukončeniu nájomnej zmluvy pre nesprávne hospodárenie v lese žalovaným.

29. Napokon, žalovaný ani žiadny spôsobom nepreukázal, že by žalobca svojim konaním akokoľvek ohrozil alebo poškodil záujmy žalovaného. Dokonca ani v priebehu konania netvrdil, že by Združenie majiteľov lesov, po tom ako sa naň žalobca v roku 2019 obrátil, práve v dôsledku konania žalobcu, podniklo nejaké kroky voči žalovanému. Z výpovede žalovaného na pojednávaní vyplynulo, že zatiaľ nedošlo k pokusom o vypovedanie nájomnej zmluvy, pretože na to nebol dôvod. Pokus o vypovedanie nájomnej zmluvy, resp. iné kroky voči žalovanému zo strany Združenia majiteľov lesov netvrdil žalovaný ani následne v priebehu konania. Možno preto konštatovať, aj vzhľadom na časový odstup viac ako 4 roky (od roku 2019 doposiaľ), že konaním žalobcu nedošlo k poškodeniu a ani k ohrozeniu záujmov žalovaného. Žalobca nekonal v rozpore do záujmami žalovaného.

30. Za významnú považoval súd i tú skutočnosť, že žalobca sa obrátil na Združenie vlastníkov lesov v čase, kedy podával odvolanie voči prvému kárnemu opatreniu zo dňa 11.03.2019, ktoré mu bolo žalovaným udelené, a ktoré sa týkalo jeho starostlivosti o malý krmelec. Žalobca sa bránil voči prvému kárnemu opatreniu podaním odvolania, ku ktorému pripojil aj Vyhlásenie Združenia majiteľov lesov ohľadom malého krmelca. Dokonca v samotnom Kárnom opatrení č. G.-X/XXXX žalovaný uviedol, že žalobca tak konal „v snahe vyhnúť sa kárnemu opatreniu zo dňa 11.03.2019“. Tým, že sa žalobca obrátil na Združenie majiteľov lesov počas odvolacieho konania a združením predložené vyhlásenie predložil v odvolacom konaní ako dôkaz, využil svoje legitímne právo obrany voči udelenej sankcii. V žiadnom prípade nemožno žalobcu sankcionovať za to, že v odvolacom konaní zabezpečoval a predkladal dôkazy na svoju obranu, ktoré mu, podľa jeho názoru, mohli privodiť rozhodnutie v jeho prospech. Takéto právo nemožno žalobcovi uprieť a už vôbec ho nemožno za to postihovať ďalším kárnym opatrením.

31. Na základe vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že neboli naplnené dôvody uvedené v kárnom opatrení č. G.-X/XXXX zo dňa 13.05.2019, pretože žalobca svojim konaním postupoval legitímne v rámci obrany v odvolacom konaní a nekonal v rozpore so záujmami žalovaného, tieto neohrozil ani nepoškodil. Neboli tak naplnené dôvody podľa stanov na vylúčenie žalobcu z poľovníckeho združenia. Takéto rozhodnutie žalovaného o vylúčení žalobcu je v zmysle pre rozpor so zákonom absolútne neplatné a žalobca je naďalej členom žalovaného.

32. Pre úplnosť súd uvádza, že s tvrdeniami žalovaného, že pri uložení kárneho opatrenia č. G.-X/ XXXX, bola zohľadnená aj skutočnosť, že v nedávanej minulosti bol žalobca potrestaný za neplnenie povinnosti pri príprave zmluvy o prenájme poľovného revíru z roku 2014, ako aj za neplnenie povinností pri prikrmovaní zveri v roku 2019, sa vysporiadal odvolací súd vo svojom rozhodnutí. Konštatoval, že na tieto sankcie nebolo možné prihliadať, pretože výročná členská schôdza PZ Krásno, ktorej uznesenie sankcionovalo žalobcu za neplnenie povinností pri príprave nájomných zmlúv, sa konala dňa 23.02.2014, pričom žalovaný vylúčil žalobcu až dňa 11.05.2019, t. j. po viac ako piatich rokoch a obdobne kárne

opatrenie za neplnenie povinností pri prikrmovaní zveri v čase núdze nebolo v čase vydania kárneho opatrenia dňa 13.05.2019 právoplatné, nadobudlo právoplatnosť až po zamietnutí odvolania na členskej schôdzi, konanej dňa 19.05.2019. S týmito závermi odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie stotožnil a nepovažoval za potrebné dopĺňať k nim ďalšie dôvody.

33. O trovách konania súd rozhodoval v súlade s podľa úspechu v spore. Úspešnou stranou bol žalobca, keďže sú žalobe vyhovel. Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.