Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-80-2012.pdf
PDF · 94.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5P/80/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci navrhovateľa X., nar. XX.XX.XXXX., bytom N., proti odporkyni M. nar. XX.XX.XXXX., bytom N., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa počnúc dňom 01.04.2012 sumou 130,- eur mesačne, ktoré je povinná platiť k rukám navrhovateľa vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
II. Dlžné výživné za obdobie od 01.04.2012 do 31.07.2012 vo výške 520,- eur súd povoľuje odporkyni splácať v 30,- eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom august 2012 až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok k rukám navrhovateľa.
III. V zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
IV. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.03.2012 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 200,- eur od 18.03.2012, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do vlastných rúk navrhovateľa.
Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom X. ročníka Y. Od začiatku štúdia mu odporkyňa neprispieva na žiadne náklady ako zdravotná starostlivosť, oblečenie a všetky náklady spojené s bežným životom. Celú starostlivosť zabezpečuje otec, ktorý sa zaviazal, že bude hradiť všetky náklady týkajúce sa školy do výšky 170,- eur, pričom sa jeho náklady zvýšili do výšky 250,- eur. Posledné dva roky zvládal časť nákladov hradiť zo sociálneho štipendia, no pre odporkyne vysoké daňové priznanie ho už tento rok nedostal. Uviedol, že akákoľvek prosba o financie sa končí odvolaním na otca, ktorý ma podľa odporkyne hradiť celú starostlivosť. V návrhu taktiež uvádza, že štúdiom na vysokej škole sa pripravuje na svoje budúce povolanie a nemá žiadne finančné príjmy ani iný majetok. Vyživovacia povinnosť odporcu trvá až do doby, pokiaľ nebude schopný sa sám živiť a obaja rodičia by sa mali podieľať na jeho starostlivosti rovnakým dielom.
Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom prítomných účastníkov, a oboznámením sa s obsahom celého spisu a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. XP/XXX/XXXX. a sp. zn. XP XX/XXXX mal súd zistený nasledujúci skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. XP/XXX/XXXX - XX. zo dňa XX.XX.XXXX., právoplatným dňa XX.XX.XXXX. bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Kežmarku zo dňa XX.XX.XXXX. pod č. k. XP XX/XXXX -. 12, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal.. tak, že zvyšuje výživné počnúc dňom 01.04.2010 zo sumy 700,- Sk na sumu 66,38 eur mesačne, ktoré sa zaväzuje otec mal. dieťaťa platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. XP XX/XXXX - 12 zo dňa XX.XX.XXXX bol pozmenený rozsudok Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. XC XX/XX. zo dňa XX.XX.XXXX. v časti výroku o výživnom a to tak, že výživné na mal. X. bolo zvýšené zo sumy 900,- Sk mesačne na sumu 1.100,- Sk mesačne a na mal. Y. zo sumy 500,- Sk mesačne na sumu 700,- Sk mesačne počnúc mesiacom september 2002.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na podanom návrhu. Rozsudkom, ktorým bolo rozvedené manželstvo jeho rodičov bol zverený do osobnej starostlivosti matky a následne rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. XP XX/XXXX. bol zvýšené výživné zo strany jeho otca na sumu 1.100,- Sk. Odvtedy výživné súdom zvyšované nebolo. Na základe dohody rodičov mu otec prispieva na štúdium mesačne sumou, ktorá nie je každý mesiac rovnaká, ale toľko koľko od neho žiada a je to približne vo výške 190,- eur mesačne. Uviedol, že dôvodom podania tohto jeho návrhu je skutočnosť, že jeho matka mu na výživu neposkytuje finančné prostriedky a otcom uhrádzané výživné je nepostačujúce. V školskom roku XXXX/XXXX končí trojročné bakalárske štúdium na Y. Taktiež preukázal listinný dôkaz Y. v zmysle ktorého Rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania ho prijímajú na štúdium II. stupňa vysokoškolského štúdia. Na samotnom pojednávaní uviedol, že jeho mesačné náklady na bývanie na internáte predstavujú výšku 60,- eur, jedna stravná jednotka za obed stojí 1,50 eur denne, jedna cesta z miesta bydliska do H. stojí cca 3,20 a domov chodí každý víkend, teda mesačne to vychádza 31,50 eur. Mesačný MHD cestovný lístok v H. stojí 10,- eur. Mesačné náklady na stravu má vo výške cca 40-50 eur na raňajky, desiaty, večere. Za študentskú identifikačnú kartu uhrádza ročný poplatok vo výške 7,- eur. Ročne uhrádza príspevok na nezistené škody na internáte vo výške 25,- eur. Z prostriedkov otca si kúpil notebook za 600,- eur, disk na zálohovanie dát za sumu 90,- eur. Ďalšie náklady má spojené so zakupovaním ošatenia, obutia, stravy ako aj náklady na hygienické potreby. Má zdravotné problémy, je alergik a od jari do konca jesene mesačne dopláca na lieky sumou 6,- eur. Býva spolu s matkou a bratom Y. v mestskom byte, kde náklady na bývanie uhrádza jeho matky vo výške cca 250,- eur.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že nemá námietok voči podanému návrhu navrhovateľa, avšak požiadala, aby súd pri určovaní výšky výživného prihliadal na jej zárobkové možnosti a náklady. Uviedla, že pri poslednom súdnom rozhodovaní o výživnom na jej syna Y., kde súd otca zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 66,38 eur, otec detí prehlásil, že náklady na X. bude znášať on v celom rozsahu. Taktiež vypovedala, že má uzatvorenú zmluvu so slovenskou agentúrou, ktorá jej sprostredkovala prácu opatrovateľky v V. je uzatvorená na jeden rok a to od 08.11.2011 do 07.11.2012. Má dohodnutú dennú mzdu vo výške 65,- eur. Pracuje na trojtýždňových turnusoch v mesiaci, kde jej príjem za 21 dní je cca. 1.365 eur. Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX uviedla, že dňa 14.07.2012 uzatvorila novú zmluvu s rodinou, kde bola dohodnutá denná mzda 55,- eur, čím sa jej mesačný príjem za 21 odpracovaných dní znížil o cca 200,- eur, teda na sumu 1.155,- eur. Z tohto príjmu zabezpečuje základné potreby pre rodinu aj v čase, keď nie je na turnuse. Na Slovensku poberá prídavky na deti vo výške 44,- eur a výživné na syna Y. vo výške 66,38 eur. Pokiaľ ide o výdavky, tak mesačné náklady na bývanie v mestskom byte sú vo výške 250,- eur, keďže je živnostníčkou v V. kvartálne odvádza odvody vo výške 445,19 eur, raz ročne platí živnostenskej komore sumu 109,- eur, agentúre, ktorá jej sprostredkúva prácu platí ročne 409,- eur. Dňa 07.02.2012 zaplatila Mestu N. dlh na byte vo výške 700,- eur.
Predmetom tohto konania je určenie výšky výživného matky k plnoletému dieťaťu.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 ZR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Majetkové pomery povinného treba posudzovať komplexne. Zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam), jednak ako životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
Súd o výške výživného na plnoleté dieťa rozhodne na návrh. Výživné pre plnoleté dieťa možno priznať najskôr odo dňa podania návrhu na súd, nie spätne. Súd musí skúmať či si rodič dobrovoľne neplní výživné v dostatočnej miere. Povinný rodič aj oprávnené dieťa môžu podať návrh na zmenu výšky výživného, ak sa zmenia okolnosti. Ak dôjde k zníženiu výživného za uplynulé obdobie, je plnoleté dieťa povinné zaplatené preplatky vrátiť.
Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného. Okrem faktorov na strane oprávneného a povinného závisí od mieri vyživovacej povinnosti, t. j. že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, a to na základe toho, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. XC XX/XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.01.2000 bolo rozvedené manželstvo rodičov navrhovateľa a zároveň bol navrhovateľ zverený
do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu. Vyživovacia povinnosť odporkyne k navrhovateľovi nebola doteraz súdom určená.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že vyživovacia povinnosť odporkyne k navrhovateľovi v zmysle Zákona o rodine trvá, nakoľko navrhovateľ nie je schopný sa sám živiť, keďže nie je schopný samostatne uspokojovať svoje potreby, nakoľko neukončil prípravu na povolanie dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom vzdelávacom procese (prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita).
Súd pri určovaní výšky výživného prihliadal na schopnosti, možnosti ako aj majetkové pomery odporkyne, ako aj na skutočnosť, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že suma pravidelných mesačných výdavkov navrhovateľa sa pohybuje vo výške cca 220,- eur bez započítania nákladov spojených so zakupovaním ošatenia, obutia, ako aj nákladov na hygienické potreby. Pokiaľ ide o jednorázové výdavky navrhovateľa nevyhnutné k potrebám štúdia súd je toho, že tieto sú po rozpočítaní zohľadnené v celkovej výške výdavkov. Z vyjadrenia navrhovateľa je zrejmé, že otec mu mesačne prispieva sumou, ktorá nie je každý mesiac rovnaká, ale je to približne vo výške 190,- eur mesačne. Z vykonaného dokazovania mal súd taktiež preukázané, že výška čistého mesačného príjmu odporkyne z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu bola do júla 2012 vo výške 1.365,- eur a od júla 2012 vo výške 1.155,- eur bez započítania prídavkov na deti a výživného na syna Y. Jej mesačné náklady spojené s bývaním na území SR, živnostenským oprávnením v V. a sprostredkovaním práce tvoria po prepočítaní sumu cca 450,- eur, bez započítania nákladov spojených so zakupovaním stravy, cestovného do miesta výkonu práce v V. ošatenia, obutia, ako aj nákladov na hygienické potreby.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd určenú výšku výživného v sume 130,- eur mesačne za dostatočnú a primeranú odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam odporkyne.
Vychádzajúc zo životných nákladov navrhovateľa a jeho životnej úrovne v porovnaní so životnou úrovňou odporkyne má súd za to, že primeraným výživným zodpovedajúcim schopnostiam a možnostiam odporkyne je suma 130,- eur mesačne.
Súd podotýka, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a zároveň povinnosťou rodiča. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 163 ods. 1 OSP rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenia okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 160 ods. 1 druhej vety OSP súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd zároveň vypočítal dlžné výživné za obdobie od 01.04.2012 do 31.7.2012, ktoré predstavuje sumu 520,- eur. Dlžné výživné je odporkyňa povinná splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom august 2012 až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok k rukám navrhovateľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
O v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).