Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2ER/920/2001

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného RAVIL s.r.o., Lermontovova 18, Bratislava, IČO: 36790869 proti povinnému S. P., F.. X.X.XXXX, T. T., D.. G. XX, o vymoženie 1.677,75 € takto

rozhodol:

Exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Na návrh pôvodného oprávneného (Sociálna poisťovňa) a exekučných titulov - rozhodnutí Sociálnej poisťovne č. 27/99 zo dňa 15.2.1999, č. 376/99 zo dňa 29.11.1999 a č. 333/2000 zo dňa 22.2.2000, sa dňa 13.3.2001 začalo exekučné konanie proti povinnému. Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 4.5.2001 poverenie na vykonanie exekúcie.

Súdny exekútor svojím písomným podaním zo dňa 15.12.2009 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Po oboznámení sa s obsahom spisu súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie.

Ako vyplýva zo spisu, exekučnými titulmi v danom prípade sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 27/99 zo dňa 15.2.1999, č. 376/99 zo dňa 29.11.1999 a č. 333/2000 zo dňa 22.2.2000, ktorými bolo povinnému predpísané poistné v celkovej výške 50.544,- Sk (teraz 1.677,75 €) za obdobie od marca 1995 do januára 1999, od februára do júna 1999 a od júla do decembra 1999. Predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými dňa 10.3.1999, resp. 27.12.1999, resp. 20.3.2000. Z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že tieto boli vydané za účinnosti o Sociálnej poisťovni.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania

a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa o sociálnom poistení v pôvodnom znení ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. júlom 2003 a táto povinnosť nebola do 30. júna 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 30. júni 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.

Podľa o sociálnom poistení v znení ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Podľa o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti alebo platobného výmeru (ďalej len ""), ktorým sa toto poistné predpísalo.

Podľa o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného .

Podľa o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.

Z uvedeného vyplýva, že povinnosť povinného platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vznikla pred 1. januárom 2004, pričom táto povinnosť nebola zároveň splnená do 31. decembra 2003. Pri vymáhaní poistného je preto potrebné v zmysle o sociálnom poistení postupovať podľa predpisov účinných do 31.12.2003. o sociálnom poistení, ktorý bol zrušený práve súčasným , vo svojom pôvodnom ustanovení upravoval postup pri platení a vymáhaní poistného k rozhodujúcemu dňu, ktorým bol 30. jún 2003, resp. 1. júl 2003. Tým istým ustanovením, avšak už v znení , bolo prechodné obdobie „posunuté“ na deň 30. decembra 2003, resp. 1. januára 2004, čo znamená, že sa v praxi nikdy nemohol uplatniť, keďže tento bol neskôr zrušený. Taktiež bol zrušený aj , a z tohto dôvodu pri vymáhaní poistného (u ktorého povinnosť platiť ho vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola splnená do 31.12.2003) je potrebné de iure postupovať podľa o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Tento zákon vo svojom ustanovení upravoval, že Sociálnej poisťovne, ktorým bolo predpísané poistné, bolo možné vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V danej veci predmetné nadobudli právoplatnosť dňa 10.3.1999, 27.12.1999 a 20.3.2000, čo znamená, že ich bolo možné vykonať najneskôr do 10.3.2009, 27.12.2009 a 20.3.2010. Ide o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu, po ktorej márnom uplynutí už nemožno vo výkone exekúcie pokračovať. Na márne uplynutie tejto lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti a

keďže táto lehota už uplynula, súd preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 zastavil.

O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 13.3.2001, teda dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúcia bola zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučných titulov. Pôvodný oprávnený teda podal návrh na vykonanie exekúcie v dobrej viere, že jeho pohľadávka bude do uplynutia tejto doby vymožená. Keďže sa tak nestalo, nemožno mu len z tohto dôvodu pričítať zavinenie za zastavenie exekúcie. Z tohto pohľadu má tak exekučný súd za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Z príslušných ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie zálohy. Neposkytnutie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23. novembra 1983). V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 22.10.2008.

Vychádzajúc z uvedeného súd preto exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd má za to, že takéto o nepriznaní trov nie je arbitrárnym rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu ( ).

V zmysle v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.