Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2ER-920-2001.pdf
PDF · 77.79 KB
Case nature
Area
Subarea
2ER/920/2001
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného RAVIL s.r.o., Lermontovova 18, Bratislava, IČO: 36790869 proti povinnému S. P., F.. X.X.XXXX, T. T., D.. G. XX, o vymoženie 1.677,75 € takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na návrh pôvodného oprávneného (Sociálna poisťovňa) a exekučných titulov - rozhodnutí Sociálnej poisťovne č. 27/99 zo dňa 15.2.1999, č. 376/99 zo dňa 29.11.1999 a č. 333/2000 zo dňa 22.2.2000, sa dňa 13.3.2001 začalo exekučné konanie proti povinnému. Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 4.5.2001 poverenie na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor svojím písomným podaním zo dňa 15.12.2009 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Po oboznámení sa s obsahom spisu súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
Ako vyplýva zo spisu, exekučnými titulmi v danom prípade sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 27/99 zo dňa 15.2.1999, č. 376/99 zo dňa 29.11.1999 a č. 333/2000 zo dňa 22.2.2000, ktorými bolo povinnému predpísané poistné v celkovej výške 50.544,- Sk (teraz 1.677,75 €) za obdobie od marca 1995 do januára 1999, od februára do júna 1999 a od júla do decembra 1999. Predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými dňa 10.3.1999, resp. 27.12.1999, resp. 20.3.2000. Z uvedených rozhodnutí je zrejmé, že tieto boli vydané za účinnosti zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni.
Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania
a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 265 zákona č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení v pôvodnom znení ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. júlom 2003 a táto povinnosť nebola do 30. júna 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 30. júni 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 30. júna 2003.
Podľa § 265 zákona č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z.z. ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len "rozhodnutie"), ktorým sa toto poistné predpísalo.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Z uvedeného vyplýva, že povinnosť povinného platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vznikla pred 1. januárom 2004, pričom táto povinnosť nebola zároveň splnená do 31. decembra 2003. Pri vymáhaní poistného je preto potrebné v zmysle § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení postupovať podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Zákon č. 413/2002 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý bol zrušený práve súčasným zákonom č. 461/2003 Z.z., vo svojom pôvodnom ustanovení § 265 upravoval postup pri platení a vymáhaní poistného k rozhodujúcemu dňu, ktorým bol 30. jún 2003, resp. 1. júl 2003. Tým istým ustanovením, avšak už v znení zákona č. 639/2002 Z.z., bolo prechodné obdobie „posunuté“ na deň 30. decembra 2003, resp. 1. januára 2004, čo znamená, že zákon č. 413/2002 Z.z. sa v praxi nikdy nemohol uplatniť, keďže tento bol neskôr zákonom č. 461/2003 Z.z. zrušený. Taktiež zákonom č. 461/2003 Z.z. bol zrušený aj zákon č. 274/1994 Z.z., a z tohto dôvodu pri vymáhaní poistného (u ktorého povinnosť platiť ho vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola splnená do 31.12.2003) je potrebné de iure postupovať podľa zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Tento zákon vo svojom ustanovení § 25 ods. 2 upravoval, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým bolo predpísané poistné, bolo možné vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V danej veci predmetné rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 10.3.1999, 27.12.1999 a 20.3.2000, čo znamená, že ich bolo možné vykonať najneskôr do 10.3.2009, 27.12.2009 a 20.3.2010. Ide o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu, po ktorej márnom uplynutí už nemožno vo výkone exekúcie pokračovať. Na márne uplynutie tejto lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti a
keďže táto lehota už uplynula, súd preto exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 zastavil.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002, podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 13.3.2001, teda dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Exekúcia bola zastavená z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučných titulov. Pôvodný oprávnený teda podal návrh na vykonanie exekúcie v dobrej viere, že jeho pohľadávka bude do uplynutia tejto doby vymožená. Keďže sa tak nestalo, nemožno mu len z tohto dôvodu pričítať zavinenie za zastavenie exekúcie. Z tohto pohľadu má tak exekučný súd za to, že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Z príslušných ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie zálohy. Neposkytnutie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele c. Belgicko z 23. novembra 1983). V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 272/08 zo dňa 22.10.2008.
Vychádzajúc z uvedeného súd preto exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Súd má za to, že takéto rozhodnutie o nepriznaní trov nie je arbitrárnym rozhodnutím.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V zmysle § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.