Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-3-2024.pdf
PDF · 110.39 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/3/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice, samosudkyňa JUDr. Zuzana Slebodniková Levkušová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. augusta 2024 v Košiciach, takto
rozhodol:
1. Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. E. X, C.,
uznáva sa za vinného, že
v Košiciach od presne nezistenej doby najmenej od mája 2023 až do 21:30 hod. dňa 12.12.2023 v garáži na ul. Komenského 1235/1, neoprávnene prechovával - 1 ks plastové vrecko, ktoré obsahovalo vrcholcovité časti rastliny konope ( rodu Cannabis ) o celkovej hmotnosti 499 g ( 499 000 mg ) s obsahom účinnej látky THC ( tetrahydrokanabinolu ) 13,4 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta,
- 1 ks plastové vrecko, ktoré obsahovalo vrcholcovité časti rastliny konope ( rodu Cannabis ) o celkovej hmotnosti 503 g ( 503 000 mg ) s obsahom účinnej látky THC ( tetrahydrokanabinolu ) 14,4 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta, kde celkové množstvo zodpovedá 2004 obvykle jednorázovým dávkam drogy, v hodnote 5.010,-€, pričom rastliny rodu Cannabis ( konope ) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok a látka tetrahydrokanabinol ( THC ) do I. skupiny psychotropných látok, v Košiciach od presne nezistenej doby až do 21:30 hod. dňa 12.12.2023 v garáži na ul. Komenského 1235/1, neoprávnene prechovával
- 1 ks plastové vrecko, ktoré obsahovalo vrcholcovité časti rastliny konope ( rodu Cannabis ) o celkovej hmotností 292,30 g ( 292 300 mg ) s obsahom účinnej látky THC ( tetrahydrokanabinolu ) 16,1 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta,
- 1 ks plastové vrecko, ktoré obsahovalo vrcholcovité časti rastliny konope ( rodu Cannabis ) o celkovej hmotnosti 8,99 g ( 8990 mg ) s obsahom účinnej látky THC ( tetrahydrokanabinolu ) 13 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta,
- 1 ks plastovú dózu, ktorá obsahovala vrcholcovité časti rastliny konope ( rodu Cannabis ) o celkovej hmotnosti 151 g ( 151 000 mg ) s obsahom účinnej látky THC ( tetrahydrokanabinolu ) 16,1 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta, kde celkové množstvo zodpovedá 904 obvykle jednorázovým dávkam drogy, v hodnote 2.261,60 €, pričom rastliny rodu Cannabis ( konope ) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok a látka tetrahydrokanabinol ( THC ) do I. skupiny psychotropných látok, pričom marihuanu - rastliny rodu Cannabis ( konope ) predával ďalším užívateľom a to najmenej raz užívateľke B. A. za sumu 5,-€, v Košiciach od presne nezistenej doby až do 19:20 hod. dňa 12.12.2023, v byte na 8. poschodí, na ul. F. E. XX, neoprávnene prechovával
- 1 ks platené vrecko, v ktorom sa nachádzali 3 ks plastové vrecká, ktoré obsahovali vrcholcovité časti rastliny konope (rodu Cannabis ) o celkovej hmotnosti 59,23 g ( 59 230 mg ) s obsahom účinnej látky THC ( tetrahydrokanabinolu ) 14,5 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta,
- 3 ks plastové vrecko, ktoré obsahovali vrcholcovité častí rastliny konope ( rodu Cannabis ) o celkovej hmotnosti 14,14 g ( 14 140 mg ) s obsahom účinnej látky THC (tetrahydrokanabinolu ) 13,7 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta,
- 1 ks plastové vrecko, zabalené v plastovej fólii, ktoré obsahovalo vrcholcovité časti rastliny konope ( rodu Cannabis ) o celkovej hmotnosti 48,97 g ( 48 970 mg ) s obsahom účinnej látky THC ( tetrahydrokanabinolu ) 14,5 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta,
- 1 ks plastová dóza, ktorá obsahovala vrcholcovité časti rastliny konope ( rodu Cannabis ) o celkovej hmotnosti 16,60 g ( 16 600 mg ) s obsahom účinnej látky THC (tetrahydrokanabinolu ) 15,9 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta,
- 5 ks plastové vrecká, ktoré obsahovali vrcholcovité časti rastliny konope ( rodu Cannabis ) o celkovej hmotnosti 24,06 g ( 24 060 mg ) s obsahom účinnej látky THC (tetrahydrokanabinolu ) 14,6 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta,
- 1 ks plastové vrecko, ktoré obsahovalo vrcholcovité časti rastliny konope ( rodu Cannabis ) o celkovej hmotnosti 19,58 g ( 19 580 mg ) s obsahom účinnej látky THC (tetrahydrokanabinolu ) 14,4 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta,
- 1 ks plastové vrecko, ktoré obsahovalo vrcholcovité časti rastliny konope ( rodu Cannabis ) o celkovej hmotnosti 0,38 g ( 380 mg ) s obsahom účinnej látky THC ( tetrahydrokanabinolu ) 13,2 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta,
- 1 ks plastové vrecko, v ktorom sa nachádzalo 5 ks útržkov papierika, s obsahom účinnej látky LSD ( lysergamid, dietylamid kyseliny lysergovej ), ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta, kde celkové množstvo zodpovedá 370 obvykle jednorázovým dávkam drogy, v hodnote 989,80 €, pričom rastliny rodu Cannabis ( konope ) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok, látky tetrahydrokanabinol ( THC ) a LSD do I. skupiny psychotropných látok, teda na oboch miestach celkovo prechovával 1.637,60 g rastliny rodu Cannabis ( konope ) a 5 ks LSD v celkovej hodnote 8.261,40 €, teda neoprávnene obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou látkou v značnom množstve, čím spáchal zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona. Za to mu ukladá:
Podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ( § 36 písmeno j, l/ Trestného zákona), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, § 51 odsek 3 písm. b) Trestného zákona ukladá obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických a iných návykových látok. Podľa § 51 ods. 3 písm. c) Trestného zákona ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na obžalovaného negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine.
Podľa § 51 ods. 4 písm. h) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá peňažný trest vo výške 1.000,- EUR (tisíc eur) .
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkonu peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 5 Tr. Zákona ukladá trest prepadnutia veci a to:
- 1 ks striebornej lisovačky zn. Maxxo, 1 ks plateného vrecúška krémovej farby, 1 ks príveskovej čiernej digitálnej váhy, 1 ks digitálnej váhy čiernej farby v umelohmotnom žltom púzdre, 1 ks sklenenej nádoby „Bongo", 2 ks drvičky ružovej farby, jedna s nápisom Herb saver, 1 ks drvičky hnedej farby, nachádzajúcej sa v plechovej dóze, 1 ks čiernej dózy s nápisom TIGHT, 2 ks čiernych digitálnych kuchynských váh, 1 ks čiernej digitálnej príveskovej váhy, 3 ks sklenených nádob „Bongá", 1 ks čiernej umelohmotnej dózy, a finančnej hotovosti vo výške 720,- EUR.
2. Obžalovaný B. C., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C. – B., G. H. B. XXX/XX,
uznáva sa za vinného, že
v Košiciach od presne nezistenej doby až do 20:15 hod. dňa 12.12.2023, na ul. Americká trieda, neoprávnene prechovával
- 1 ks plastové vrecko obalené čiernou fóliou, ktoré obsahovalo vrcholcovité časti rastliny konope (rodu Cannabis) o celkovej hmotnosti 49,60 g (49 600 mg) s obsahom účinnej látky THC (tetrahydrokanabinolu) 14,4 %, ktorá je schopná ovplyvniť psychiku konzumenta, ktoré zodpovedá 99 obvykle jednorázovým dávkam drogy, v hodnote 248,-€, pričom rastliny rodu Cannabis (konope) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do I. skupiny omamných látok a látka tetrahydrokanabinol (THC) do I. skupiny psychotropných látok teda
neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku konope vo väčšom množstve,
čím spáchal
prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona.
Za to mu ukladá:
Podľa § 171 odsek 4 písm. b) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona (§ 36 písmeno j, l/ Trestného zákona) trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne
odkladá a zároveň určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I podal dňa 5.6.2024 obžalobu na A. B. pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1, ods. 4 písm. c/, ods. 6 písm. d/ Tr. zákona, písm. d/ Tr. zákona a na B. C. pre skutok kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona.
Po novele Trestného zákona č. 117/2023 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 402/2023 Z. z. sa žalované skutky modifikovali nasledovne:
Obžalovaný A. B. neoprávnene obchodoval s omamnou látkou a psychotropnou látkou v značnom množstve, čím mal spáchať zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Trestného zákona.
Obžalovaný B. C. neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku konope vo väčšom množstve, čím mal spáchať prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.8.2024 obaja obžalovaní po poučení učinili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že sú vinní. Následne súd prijal vyhlásenie obžalovaných podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a dokazovanie vykonal iba v rozsahu o treste a to prečítaním listinných dôkazov.
Obžalovaný B. C. ako aj prokurátor sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.8.2024 po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať opravný prostriedok, z toho dôvodu podľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku rozsudok u obžalovaného B. C. neobsahuje odôvodnenie.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. B. nebol doposiaľ súdne trestaný.
Z výpisu centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný A. B. má jeden záznam v registri evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 14.6.2020 z dôvodu znečisťovania verejného priestranstva, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10 Eur ( č.l. 664 spisu).
Zo správy o povesti má obžalovaný A. B. všeobecné hodnotenie (č.l. 662 spisu).
Zo záverov znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria a sexuológia č. 3/2024 zo dňa 22.1.2024 znalca Psychiatrickej a sexuologickej expertíznej organizácie I. B. I. D., B. vyplýva, že obžalovaný nadužíva marihuanu (kanabinoidy) približne od svojich 15 rokov, pervitín nadužíva približne od svojich 17 rokov, experimentálne užíval ďalšie drogy – extázu, LSD. U obžalovaného bola diagnostikovaná závislosť od psychostimulancií (pervitínu) a kanabinoidov (marihuany) – jedná sa o plne rozvinutú závislosť prevažne psychického rázu, ktorá pretrvávala aj v čase spáchania skutku. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný mal v čase vypracovania znaleckého posudku nevyhranený postoj k abstinencii od drog, k ich užívaniu je málo kritický, protidrogovú liečbu nikdy neabsolvoval a pri drogovej intoxikácii popisuje prežitie paranoidne – halucinátorných prejavov, pri ktorých môže byť správanie obžalovaného obzvlášť nevypočítateľné, znalec navrhol uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou (č.l. 319-335 spisu).
K výroku o treste u obžalovaného A. B.:
Súd obžalovanému A. B. uložil podľa § 173 odsek 1, 3 písmena e/ Trestného zákona, § 38 odseky 1, 2 Trestného zákona (§ 36 písmeno j, l/ Trestného zákona), § 39 odsek 1,3 písmena d / Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 roky a zároveň určil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Obligatórne obžalovanému uložil podľa § 51 ods. 4 písm. h/ Trestného zákona povinnosť zúčastňovať sa v skúšobnej dobe probačného dohľadu v intervaloch určených probačným a mediačným úradníkom a povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 51 odsek 3 Trestného zákona uložil obžalovanému obmedzenia a to podľa § 51 odsek 3 písmeno b / Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických a iných návykových látok, podľa § 51 odsek 3 písmeno c) zákaz stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona zároveň uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 1.000,- EUR (tisíc eur) a pre prípad podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/, písm. c/, ods. 5 Tr. zákona uložil trest prepadnutia veci a to: 1 ks striebornej lisovačky zn. Maxxo, 1 ks plateného vrecúška krémovej farby, 1 ks príveskovej čiernej digitálnej váhy, 1 ks digitálnej váhy čiernej farby v umelohmotnom žltom púzdre, 1 ks sklenenej nádoby „Bongo", 2
ks drvičky ružovej farby, jedna s nápisom Herb saver, 1 ks drvičky hnedej farby, nachádzajúcej sa v plechovej dóze, 1 ks čiernej dózy s nápisom TIGHT, 2 ks čiernych digitálnych kuchynských váh, 1 ks čiernej digitálnej príveskovej váhy, 3 ks sklenených nádob „Bongá", 1 ks čiernej umelohmotnej dózy, a finančnej hotovosti vo výške 720,- EUR.
Takto uložené tresty spoločne s povinnosťami súd považoval za nevyhnutné a zároveň dostatočné na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov.
V prvom rade súd posudzoval existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti v zmysle ust. § 36, § 37 a § 38 Trestného zákona. U obžalovaného súd vzhliadol dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j) a l) Trestného zákona. V prípade poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona je súd toho názoru, že obžalovaný pred spáchaním žalovaného skutku viedol riadny život. Uvedený záver súd vyvodzuje predovšetkým z odpisu z registra trestov, z ktorého vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdom potrestaný a z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov (č.l. 664 spisu) z tej síce vyplýva, že obžalovaný spáchal pred spáchaním žalovaného trestného činu jeden priestupok, avšak tento priestupok bol podľa záznamu zo dňa 14.6.2020 uložený z dôvodu znečisťovania verejného priestranstva, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10 Eur (č.l. 664 spisu). Uvedený priestupok teda nemá druhovú totožnosť so žalovaným skutkom a nemožno ho v tomto prípade posudzovať ako skutok, ktorý by zakladal úvahu o tom, že obžalovaný neviedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
V prípade druhej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona a síce, že obžalovaný priznal spáchanie skutku, súd uvádza, že obžalovaný priznal spáchanie skutku jednak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, rovnako aj na výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Záverom obžalovaný vyhlásil vinu v zmysle § 257 aj na hlavnom pojednávaní. Súd je toho názoru, že uvedená poľahčujúca okolnosť bola splnená a teda ju riadne priznal. Súd teda v zmysle ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu. V uvedenom prípade je trestná sadzba vo výmere 7-12 rokov. Po úprave využitím ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona sa trestná sadzba upravila na 4 roky a 8 mesiacov.
Súd pri ukladaní trestu použil aj ustanovenie § 39 ods. 1, odsek 3 písmena d) Trestného zákona a trest obžalovanému mimoriadne znížil. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu, aby vzhľadom na pomery na strane páchateľa, mal možnosť znížiť zákonom uvedenú trestnú sadzbu aj pod dolnú hranicu. Nakoľko v uvedenom prípade je sadzba neprevyšujúca 10 rokov, ale prevyšujúca 5 rokov, uplatnil ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, podľa ktorého súd pri ukladaní zníženého trestu, nesmie uložiť trest nižší ako je 2 roky. V uvedenom prípade súd využil ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona a mimoriadne znížil trest u obžalovaného pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej zníženej hranici trestnej sadzby vo výmere 4 rokov. V uvedenom prípade je súd toho názoru, že trestná sadzba uvedená v zákonnom ustanovení § 173 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona je vzhľadom na pomery páchateľa a na okolnosti, ktoré podliehali spáchaniu skutku mimoriadne prísna a samotný trest 7-10 rokov by bol pre obžalovaného mimoriadne neprimeraný.
V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný od momentu začatia trestného stíhania, resp. obvinenia, v plnom rozsahu spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Svoju spoluprácu v podobe priznania potvrdil aj v konaní pred súdom, kde na hlavnom pojednávaní priznal spáchanie skutku a urobil vyhlásenie o tom, že je vinný.
Vo vzťahu k samotnej osobe páchateľa súd poukazuje na to, že sa jedná o osobu vo veku 22 rokov, a teda v zmysle judikatúry teda táto osoba môže byť istým spôsobom považovaná za osobu blízku veku mladistvému. V prípade, ak by súd v čisto formálnom ponímaní hodnotil trestnú sadzbu určenú zákonom, bol by mimoriadne prísny a v uvedenom prípade až nespravodlivý. Účelom trestu je zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti, odradiť ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestnej činnosti a v neposlednom rade aj prevencia pre samotného páchateľa. V uvedenom prípade je potrebné uviesť, že prípadné odsúdenie na nepodmienečný trest v prípade obžalovaného by mohlo mať veľmi negatívne následky a dopad na jeho budúcnosť. Bolo by teda v zmysle generálnej prevencie nesprávne, ak by súd, čo i len uvažoval o nepodmienečnom treste a tým pádom by akýmsi spôsobom prispel resp.
participoval na znemožnení sociálneho a spoločenského postavenia a vývoja osoby páchateľa v jeho živote. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný je vo veku 22 rokov, kedy dochádza k jeho jednak spoločenskému vývoju, ale aj zaradeniu sa ako osoby do spoločnosti. Súd je toho názoru, že už samotné prejednanie skutku momentom vznesenia obvinenia, rozhodovania o väzbe a v konečnom dôsledku rozhodovania súdu o vine a treste je dostatočným trestom pre obžalovaného na to, aby si uvedomil následky svojho konania.
Na druhej strane je však potrebné uviesť, že súd v žiadnom prípade vo všeobecnej rovine, nedehonestuje sadzbu, ktorá v prípade uvedeného trestného činu je už zákonom ustanovená. Je pravdou, že cieľom zákonodarcu bolo ochrániť spoločnosť pred danou problematikou . Na druhej strane je však potrebné uviesť, že v prípade obžalovaného, ako to už bolo vyššie uvedené, sa jedná o osobu, ktorá v takomto prípade konala neuvážene a nezrelo vzhľadom k veku. Jediný predaj, teda obchodovanie s omamnou látkou je preukázané len z výpovede svedkyne B. A., ktorá uviedla, že si len pár krát kúpila od obžalovaného trávu za 5 Eur, malé dávky len na jednu cigaretu (č.l 163-165 spisu). Práve ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona slúži na takéto situácie, kedy súd čiastočne supluje zákonodarcu a svojou pridanou hodnotou môže trestnú sadzbu takto modifikovať.
Nakoľko súd uvedený trest mimoriadne znížil na najnižšiu možnú hranicu, uvedený trest následne aj podmienečne odložil na skúšobnú dobu. V uvedenom prípade súd zohľadnil fakt, že skutok ako taký, ktorý spáchal obžalovaný, nemôže ostať bez povšimnutia štátu, ktorým musí dbať na prevýchovu takéhoto páchateľa, aby v budúcnosti nedochádzalo k páchaniu takejto trestnej činnosti. Na jednej strane teda súd uzatvára, že obžalovanému trest mimoriadne znížil, na druhej strane zároveň súd dodáva, že uložil podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom a uloženými povinnosťami a zákazmi ako aj samostatný peňažný trest. Súd je toho názoru, že uvedený skutok, ktorý bol spáchaný, je rozmarom mladíckej nerozvážnosti. Správanie sa obžalovaného a skutok, ktorý spáchal má všeobecne nebezpečný charakter. Bude preto cieľom probačného dohľadu, aby probačný a mediačný úradník v rámci skúšobnej doby v trvaní piatich rokov dohliadol na osobu obžalovaného, participoval na jeho prevýchove a zároveň počas skúšobnej doby pracoval s obžalovaným tak, aby následok svojho konania obžalovaný pochopil v čo najlepšom možnom rozsahu a v budúcnosti sa maximálne vyvaroval nielen obdobnému protiprávnemu konaniu, ale akémukoľvek protiprávnemu konaniu. Iba práca s páchateľom dokáže znížiť mieru recidívy a nastoliť systém tak, aby páchateľ viac nepáchal trestnú činnosť. Nakoľko súd ukladal trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom, obligatórne musel uložiť aj primerané povinnosti a obmedzenia. K primeraným obmedzeniam a povinnostiam súd uvádza, že tieto neslúžia ako prívesok k probačnému dohľadu, ale ako prvok, ktorý má samotný probačný dohľad nasmerovať k tomu, ako viesť páchateľa k jeho prevýchove. Súd má teda za to, že v súčinnosti s probačným úradníkom, v prípade osoby obžalovaného bude najlepším riešením jeho účasť na sociálnom výcviku počas trvania skúšobnej doby probačného dohľadu. Tento bude zameraný predovšetkým na jeho generálnu prevenciu, jednak páchania obdobnej trestnej činnosti, uvedomenia si následkov trestnej činnosti, ktorú spáchal a v neposlednom rade jeho generálna prevencia za účelom zabránenia recidívy páchateľa. Ako druhú povinnosť obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v účasti na probačných stretnutiach v intervaloch určených probačným a mediačným úradníkom. K uvedenému súd uvádza, že probačný a mediačný úradník v rámci probačného dohľadu vypracuje plán, ktorým určí rozsah a intenzitu stretnutí medzi probačným a mediačným úradníkom a probantom. Bude teda povinnosťou obžalovaného, rešpektovať pokyny probačného a mediačného úradníka, rozsah a intenzitu stretnutí, resp. všetky pokyny, ktoré mu probačný a mediačný úradník pri výkone probačného dohľadu uloží. Záverom súd uvádza, že samotný probačným dohľad má docieliť predovšetkým starostlivosť o páchateľa, jeho nápravu, prevýchovu a zabránenie jeho recidívy. S poukazom na závery znaleckého posudku č. 3/2024 zo dňa 22.1.2024 znalca Psychiatrickej a sexuologickej expertíznej organizácie I. B. I. D., MPH súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, ktoré bude vzhľadom k relatívne nízkemu veku obžalovaného prínosné.
Záverom súd uložil obžalovanému aj peňažný trest vo výške 1.000 EUR. Uvedený peňažný trest ukladal v zmysle § 56 ods. 1, odsek 2 Trestného zákona, nakoľko v zmysle charakteru trestnej činnosti má súd za to, že obžalovaný si páchaním tejto trestnej činnosti chcel privodiť aj majetkový prospech. Uvedený druh trestu súd považuje za ideálnu alternatívu za zníženú trestnú sadzbou a zároveň aj sankciu, ktorá v uvedenom prípade je naozaj sankciou na mieru. Pri ukladaní tohto druhu trestu vo výmere 1.000 Eur súd zohľadnil možné majetkové pomery obžalovaného, ktorý bol pred vzatím do väzby zamestnaný
ako elektrikár a dosahoval stály mesačný príjem. Podľa názoru súdu je teda uvedená výška trestu na mieste a v prípade obžalovaného nebude problém s uhradením takéhoto peňažného trestu.. Zároveň súd obligatórne v zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona uložil aj náhradný trest pre prípad úmyselného marenia výkonu peňažného trestu. Ten uložil vo výmere 12 mesiacov, pričom uvedený trest považuje súd za primeraný vzhľadom na majetkové pomery a možnosti schopnosti na strane obžalovaného. Záverom teda súd uzatvára, že v prípade trestov, ktoré obžalovanému uložil, zohľadnil všetky potrebné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmeru trestov. V tomto prípade súd uložil obžalovanému alternatívne sankcie s cieľom, aby nedošlo k vytrhnutiu obžalovaného jednak z rodiny, zo spoločnosti. Súd zároveň pri zohľadňovaní znižovania trestu však poukázal, že takýto páchateľ trestnej činnosti nesmie zostať bez dohľadu štátu. Z toho dôvodu teda uložil obžalovanému aj probačný dohľad, počas ktorého bude probačný a mediačného úradník participovať pri náprave obžalovaného. Súd obžalovaného alternatívnym trestom navyše sankcionoval v podobe peňažného trestu. Uvedené tresty vo výmerách, ako ich súd už vyššie popísal, sú na účel nápravy páchateľa a prevencie páchateľa dostatočnými a najideálnejšími aké súd mohol uložiť.
Súd teda považuje uložené tresty u obžalovaného za primerané a za dostatočné na zabezpečenie účelu trestného zákona a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.
Súd si uvedomuje, že konanie obžalovaného je v spoločnosti aktuálne veľmi diskutované, pričom verejnosť pomerne citlivo vníma prísnosť sankcií za žalované konanie. To však neznamená, že konajúci súd rezignuje na zákonné kritéria stanovené pre určenie druhu a výmery trestu a iba formálne či paušálne ukladať pri takýchto trestných činoch síce v súlade s trestnou sadzbou stanovenou pre daný trestný čin, hoci aj za použitia judikatúry z ustálenej súdnej praxe a to aj znížené nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré však naďalej svojou prísnosťou a tvrdosťou postihnú len obžalovaného a môžu mať výrazne negatívny vplyv na jeho ďalší život. Takýto formalistický postup by bol neprijateľný, i z hľadiska zásad individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri formálnom postupe by trest prestal byť trestom a stal by sa len obligatórnym zabezpečovacím opatrením.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Mestskom súde Košice. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.