Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-334-2009.pdf
PDF · 159.37 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-27P/334/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú Q. M., G.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné nám. 9, Košice, pracovisko Košice II, Popradská 74, na návrh matky Q. M., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej Z. C. G. F. L. Č.. X, za účasti otca G. M., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho Z. C. G. F. I. Č.. X, t.č. Z. C. G. F. Q. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C 28/1999 zo dňa 11.3.1999 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletú Q. M., G.. XX.X.XXXX, od 1.1.2010 do budúcna zo sumy 1.000 Sk na sumu 93 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej Q. za obdobie od 1.10.2009 do 31.7.2012 vo výške 1.746,87 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej Q. doručila tunajšiemu súdu dňa 27.10.2009 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú zo sumy 33,19 € t.j. 1.000 Sk na sumu 200 € mesačne od 15.8.2008 do budúcna, ktorý návrh následne matka upravila a výživné žiadala zvýšiť od 1.10.2009 do budúcna. Tento návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I o rozvode manželstva rodičov bol upravený výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej pričom bola schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej maloletá bola zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 1.000 Sk mesačne, uvedený rozsudok bol zo dňa 28.7.1999, avšak od roku 1999 náklady spojené s výchovou maloletej vzrástli, v čase pôvodného rozhodnutia maloletá navštevovala materskú škôlku, v čase podania návrhu matka spolu s maloletou a svojim druhom žili v jednej domácnosti, zo spolužitia matky s jej druhom matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči ich spoločnej dcére A. Y., matka maloletej pracovala ako učiteľka v materskej škôlke, následne sa stala nezamestnanou, boli jej vyplácané rodinné prídavky vo výške 42,50 €, vlastný príjem matka nemala. Maloletá v školskom roku 2009 nastúpila na U. Q. Z. C. a otec hradil výživné stanovené uvedeným rozhodnutím súdu.
Súd prvého stupňa o návrhu matky rozhodol rozsudkom sp. zn. 27P 334/2009 zo dňa 4.5.2011, ktorým zmenil predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C 28/1999 zo dňa 11.3.1999 tak, že zvýšil výživné zo strany otca na maloletú Q. od 1.10.2009 do budúcna zo sumy 1.000 Sk na sumu 93 € mesačne, zároveň vyčíslil dlžné výživné za obdobie od 1.10.2009 do 30.4.2011 spolu vo výške 1.136,39 €, konanie o zvýšenie výživného za obdobie od 15.8.2008 do 31.9.2009 zastavil a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd takto rozhodol na základe zistení, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletej Q. bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C 28/1999 zo dňa 11.3.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.3.1999 čo do rozvodu a dňa 7.4.1999 čo do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým rozsudkom na čas po rozvode manželstva bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej Q. do výchovy matky a zaviazaní otca prispievať na výživu maloletej po 1.000 Sk mesačne, pričom pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody súd vychádzal zo zistení, že rodičia okrem tohto dieťaťa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemali, otec dosahoval príjem 7.500 Sk a matky 5.000 Sk, maloletá Q. bola v predškolskom veku a mimoriadne výdavky nemala.
Vykonaným dokazovaním v konaní bolo zistené, že matka maloletej bola od 10.10.2008 evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v roku 2009 nepoberala dávky v hmotnej núdzi a nemala vyplatenú ani žiadnu dávku v nezamestnanosti, XX.X.XXXX matke pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére A. Y., ktorá pochádza z jej družského pomeru, spolu s maloletou Q., maloletou A. a otcom maloletej A. bývali v 3-izbovom byte, ktorý matka s otcom maloletej A. mala v spoluvlastníctve, v súvislosti s bývaním hradili 175 € mesačne, poplatok za televíziu 5 € mesačne, štvrťročne hradili poplatok za odvoz odpadu 42 €, druh matky práve začínal vykonávať živnosť, za obdobie od 6.8. do 31.12.2010 v rámci podnikania prostredníctvom firmy A. &. P. A..P..U.., vykázal základ dane 2.380 € a uhradil daň 452,20 €. Zo správy M. C. vyplýva, že matka ukončila pracovný pomer s organizáciou 14.4.2010 v skúšobnej dobe, jej pravdepodobný priemerný mesačný čistý príjem by v čase podávania správy t.j. vo februári 2011, mohol byť 435 €, matka k uvedenému tvrdila, že u tohto zamestnávateľa bola naposledy zamestnaná v roku 2007 ako učiteľka MŠ, mzdu jej vyplácalo M. C.. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z februára 2011 súd zistil, že matka je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.5.2010, jej evidencia v čase podania správy trvala. Bola absolventkou strednej pedagogickej školy.
Maloletá Q. v čase rozhodovania súdu bola študentkou 2. ročníka U. Q. Z. C., za obedy v školskej jedálni jej matka hradila 20 € mesačne, mesačne jej hradila lístok MHD 10 € mesačne, dobíjala jej kredit do mobilného telefónu v minimálnej
výške 10 € mesačne, uhradila jej poplatok za IC kartu na začiatku školského roka 20 €, taktiež jej uhradila za učebnice 28 € a na náklady na budúcu stužkovú prispievala štvrťročne sumou 17 €, matka jej hradila aj náklady súvisiace so školskými aktivitami a školskými výletmi, vážnejšie zdravotné problémy maloletá nemala.
Otec maloletej, ktorý s návrhom nesúhlasil, výživné navrhoval zvýšiť na 50 €, udával, že v roku 2008 nemal v podstate žiaden príjem pretože si nevedel nájsť prácu, bol evidovaný na úrade práce, jeho príjmom bola podpora z úradu práce vo výške 118 € mesačne. V minulosti mal živnosť, ktorú si vybavil preto, že bol zamestnaný vo firme, ktorá od neho takúto živnosť požadovala, pracoval v oblasti poisťovníctva, ktorú živnosť v čase rozhodovania súdu mal pozastavenú ako to vyplynulo i z oznámenia Obvodného úradu Košice, odbor živnostenského podnikania, z ktorého vyplynulo, že otcovi bolo pozastavené prevádzkovanie živnosti na obdobie od 1.8.2010 do 1.2.2011. V rámci tejto živnosti otec uviedol, že pracoval pre spoločnosť K. C., s ktorým zamestnávateľom sa vzájomne dohodli na ukončení činnosti z dôvodu nedodržiavania zmluvných podmienok zo strany firmy a predtým bol zamestnaný vo firme Q. T. A..P..U.., ktorá bola medzičasom zrušená a ktorá otcovi dlhovala sumu 7.000 € o čom ako dôkaz predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21C 204/2009 zo dňa 19.2.2010, bez doložky právoplatnosti, z výroku ktorého vyplýva, že firma Q. T. A..P..U.. K., bola zaviazaná uhradiť otcovi maloletej sumu 7.060,50 € s úrokmi z omeškania, otec však tvrdil, že táto firma v čase rozhodovania súdu už neexistovala a uvedená suma mu do rozhodnutia súdu vyplatená nebola.
Zo správy úradu práce súd zistil, že otec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.8.2010 na základe ním podanej žiadosti a bol uznaný za občana v hmotnej núdzi, dávka mu bola priznaná v sume 118,30 € od 1.11.2010 do 30.4.2011. Sociálnou poisťovňou v období od 1.8.2008 do
31.12.2008 boli otcovi vyplácané dávky v nezamestnanosti spolu vo výške 47.180 Sk a v období od 1.8.2010 do 31.12.2010 mu Sociálnou poisťovňou žiadne dávky vyplácané neboli.
Zo správy Daňového úradu Košice I vyplynulo, že v roku 2008 otec daňové priznanie nepodal, v roku 2009 podľa podaného daňového priznania vykázal príjmy 10.518 €, výdavky 5.805 €, základ dane 4.113 € a uhradil daň 113,58 €.
Evidencia otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie v čase rozhodovania súdu trvala, otec mal ukončené stredné odborné učilište hutnícke v odbore mechanik- nastavovač a vzhľadom na jeho kvalifikáciu úrad práce mu nevedel ponúknuť vhodné pracovné miesto.
Z potvrdenia Obvodného úradu Košice súd ďalej zistil, že živnostenské oprávnenie otca zaniklo ku dňu 8.2.2011. Ukončenie živnosti otec odôvodňoval nedostatkom zakázok, žil v spoločnej domácnosti s manželkou, manželstvo s ktorou uzavrel X.X.XXXX, jeho manželka pracovala ako učiteľka ZŠ s čistým príjmom 450 € mesačne, bývali v družstevnom byte, v súvislosti s ktorým hradili mesačné platby 183 € a očakávali narodenie spoločného dieťaťa v auguste roka 2011.
Vo svojej výpovedi otec súdu tvrdil, že jemu a jeho terajšej manželke finančne vypomáhajú rodičia otca, z ktorých príspevkov otec následne uhrádzal i dlh, ktorý mal voči VÚB vo výške spolu 140.000 Sk z titulu pôžičky, ktorú si vzal z dôvodu „potreby preklenutia istého obdobia v živote" a ktorú pôžičku splácal v splátkach po 157 €, tvrdil, že pomoc zo strany jeho rodičov nebola pravidelná, títo mu vypomáhali v prípade ak s manželkou nemali dostatok finančných prostriedkov a ich príspevky sa pohybovali od 1 do 100 € mesačne, príležitostne s nimi rodičia žili v spoločnej domácnosti, keďže ináč obývali rodinný dom, jeho otec bol invalidným dôchodcom a matka starobnou dôchodkyňou.
Zo správy KR PZ Košice vyplynulo, že otec bol vlastníkom skútru od 16.7.2008, k čomu uviedol, že tento mu bol odcudzený a uvedené malo byť riešené policajnými orgánmi a taktiež bol vlastníkom motorového vozidla Opel Astra od 19.11.2007.
Matka maloletej bola vlastníčkou motorového vozidla Ford Fiesta od 28.11.2008.
Vzhľadom na uvedený zistený skutkový stav súd zvýšil výživné ako je uvedené vyššie, keďže dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného k 1.10.2009 sa potreby maloletej podstatne zvýšili, keďže maloletá od ostatnej úpravy výživného, kedy bola dieťaťom v predškolskom veku, sa stala študentkou strednej školy, v čase rozhodovania súdu navštevovala 2. ročník strednej školy, teda medzičasom u nej došlo k nástupu do 1. ročníka ZŠ, následne k prechodu na druhý stupeň ZŠ a v poslednom období prešla študovať na strednú školu, na strane matky súd zohľadnil zmenu pomerov spočívajúcu v pribudnutí jej ďalšej vyživovacej povinnosti k maloletej dcére A., matka nemala žiaden príjem, avšak žila v spoločnej domácnosti so svojim druhom, otcom maloletej A., ktorý sa podieľal na nákladoch na ich spoločnú domácnosť, zároveň súd zohľadnil na strane matky zistenie, že matka ukončila ostatný pracovný pomer bez vážneho dôvodu, pričom ak by v ňom bola zotrvala, mohla dosahovať príjem 435 € mesačne, na strane otca súd zohľadnil zmenu pomerov spočívajúcich v tom, že v čase ostatnej úpravy výživného otec mal príjem 7.500 Sk, čo je v prepočte 250 €, v roku 2009 dosiahol, ako vyplýva s ním podaného daňového priznania priemerný mesačný čistý príjem 381 €, teda došlo k zvýšeniu jeho priemerného mesačného čistého príjmu o cca 130 €, pričom dôvod pozastavenia ani následného zrušenia živnosti otec súdu ničím nepreukázal, nepreukázal súdu ani výšku svojich príjmov za obdobie od januára do konca júla 2010 napriek výzve súdu a preto súd v súlade s ust. § 62 Zákona o rodine vychádzal aj v období od 1.1.2010 z potencionality jeho príjmov, ktorý princíp má prednosť pred princípom fakticity príjmov, keďže otec mal živnosť, z tejto mal stabilné príjmy podstatne vyššie než boli jeho príjmy v čase ostatnej úpravy výživného a otec súdu nepreukázal žiaden relevantný dôvod ukončenia živnostenského podnikania, zároveň súd zohľadnil na strane otca skutočnosť, že otec žil v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá bola riadne zárobkovo činná, podieľala sa na nákladoch na ich spoločnú domácnosť a otcovi a jeho manželke finančne vypomáhali rodičia otca, súd zohľadnil i majetkové pomery otca i to, že otec bol schopný mesačne z dôvodu splácania pôžičky uhrádzať sumu po 175 €, ktorý výdavok súd nezohľadnil ako prednostný pred výživným a teda súd vyhodnotil, že ak otec mal finančné prostriedky na úhradu takejto splátky pôžičky tieto financie mal použiť prednostne na úhradu vyživovacej povinnosti voči dcére. Taktiež súd pri stanovení výšky výživného prihliadol na to, že matka maloletej bez vážneho dôvodu ukončila ostatný pracovný pomer s M. C. čím sa taktiež vzdala, obdobne ako otec,
prospechu spočívajúceho v pravidelnej mesačnej mzde, ktorú mohla dosahovať, ak by v pracovnom pomere zotrvala.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného a dlžnom výživnom zmenil tak, že by jeho vyživovaciu povinnosť voči Q. upravil len na 50 € mesačne od 1.10.2009 a vzniknutý dlh mu povolil splácať v splátkach po 15 € mesačne, ktorý návrh zdôvodňoval tvrdením, že jeho finančná situácia mu neumožňuje prispievať na výživu maloletej Q. v súdom určenom rozsahu, ani zaplatiť dlžné výživné naraz do troch dní od právoplatnosti rozsudku, namietal, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal s jeho výdavkami, obmedzil sa iba na konštatovanie, že sa na nich podieľa jeho manželka bez toho, aby zohľadnil, že bol nútený predať 3-izbový byt vo svojom osobnom vlastníctve a presťahovať sa do menšieho v družstevnom vlastníctve, tvrdil, že v oblasti poisťovníctva je ťažké dosahovať stabilný príjem, poisťovne od neho tvrdil, požadovali časť vyplatených odmien v rozsahu 482 € za predčasné ukončenie poistných zmlúv jeho klientmi, zdôrazňoval, že matka maloletej sa vzdala bez vážneho dôvodu príjmu ak počas evidencie na úrade práce nežiadala o priznanie podpory v nezamestnanosti ani o dávky sociálneho zabezpečenia, namietal, že súd prvého stupňa pri určovaní výživného zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky, ale nezohľadnil to, že v auguste 2011 sa mu malo narodiť dieťa z jeho súčasného manželstva a manželka mala prísť o časť svojho príjmu z uvedeného dôvodu, poukazoval na to, že jemu zanikol nárok na dávku v hmotnej núdzi keďže od X.X.XXXX uzavrel manželstvo.
Matka vo vyjadrení k tomuto odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, k námietke otca, že musel predať 3-izbový byt namietala, že išlo o byt 4-izbový, žiadosť otca o zohľadnenie tehotenstva jeho manželky považovala za bezpredmetnú k potrebám maloletej Q. ktorej potreby od poslednej úpravy výživného sa výrazne zvýšili, zdôrazňovala, že ak otec aj napriek deklarovanému príjmu bol schopný splácať pôžičku po 175 € mesačne podľa nej mal voľné finančné prostriedky v tomto rozsahu, ktoré bol povinný prednostne poukazovať na výživu maloletej Q., k námietkam otca ďalej uviedla, že o dávky v hmotnej núdzi žiadala ale neúspešne, keďže jej druh vykonával živnostenskú činnosť.
Na základe odvolania otca odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol o potvrdení tohto rozsudku v napadnutom výroku o zvýšení výživného od otca pre maloletú Q. od 1.10.2009 do 31.12.2009 a zrušil v napadnutom výroku o zvýšení výživného od 1.1.2010 do budúcna, o dlžnom výživnom a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že súd prvého stupňa v období od 1.10.2009 do 31.12.2009 dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol o zvýšení výživného v uvedenom období zo strany otca voči maloletej Q.. Vzhľadom na zistené skutočnosti v konaní aj krajský súd mal za to, že na strane otca došlo v uvedenom období k zvýšeniu jeho príjmu o 131 € mesačne z 250 €, t.j. 7.500 Sk, na 381 € mesačne vychádzajúc z otcovho daňového priznania za rok 2009 čo bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej Q. o 60 € mesačne na 93 € mesačne a výživné 93 €, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v napadnutom rozsudku a z nich vyplývajúcej zásady považoval taktiež za primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý v rozhodnom období nemal inú vyživovaciu povinnosť, mal znížené výdavky na domácnosť, pretože už v tom čase žil v družobnom pomere so svojou súčasnou manželkou a toto výživné zohľadňovalo odôvodnené potreby maloletej Q., ktorá bola študentkou strednej školy, kým v čase ostatnej úpravy výživného bola v predškolskom veku. Krajský súd zároveň konštatoval, že odôvodnené potreby maloletej by zjavne odôvodňovali i zvýšenie výživného vo vyššom rozsahu než bolo stanovené výživné 93 € berúc do úvahy najmä časové obdobie 11 rokov, ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy jeho vyživovacej povinnosti k dcére, počas ktorého si otec plnil vyživovaciu povinnosť iba v rozsahu 1.000 Sk, čo je výživné 33,33 Sk na jeden deň, pričom zároveň poukazoval na absenciu záujmu otca o maloletú a keďže odôvodnené potreby maloletej boli rozhodne vyššie ako zvýšené výživné 93 € mesačne, vyhodnotil ako nepochybné, že matka spontánne dopĺňala zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú pre jej ďalší rozvoj, a jej vyživovacia povinnosť z uvedeného dôvodu bola podstatne vyššia ako vyživovacia povinnosť otca určená v napadnutom rozsudku, preto súd bez právneho významu odvolacie domnienky otca, že si matka zavinila svoju finančnú situáciu, ak si nepodala žiadosť na úrade práce o sociálne dávky. Konštatoval, že ročný príjem otca 10.518 € podľa jeho daňového priznania za rok 2009 mu umožňoval aj po odpočítaní relevantných výdavkov súvisiacich s jeho podnikaním v oblasti poisťovníctva záver, že si bol schopný zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného
štandardu, preto mal za to, že bolo možné od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj maloletej Q. formou výživného, taktiež konštatoval, že nemohol zohľadniť otcom namietanú skutočnosť, že musel predať svoj byt a presťahovať sa do menšieho bytu, že mu mal zaniknúť nárok na sociálne dávky v dôsledku toho, že X.X.XXXX uzavrel manželstvo a že s manželkou očakávali narodenie dieťaťa v auguste 2011, pretože v potvrdzovanom období ešte tieto skutočnosti neboli aktuálne, ďalej konštatoval, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním riadne nezistil reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca významné pre rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu od 1.1.2010 do budúcna, keďže sa obmedzil na konštatovanie, že otec súdu nijako nepreukázal svoje príjmy za obdobie od 1.1. do 31.7.2010 bez toho aby ich relevantným spôsobom verifikoval vyžiadaním jeho daňového priznania aj keď v čase rozhodovania súdu už uplynula lehota na podávanie daňových priznaní za rok 2010, poukazoval na to, že podľa ustálenej súdnej praxe na to, aby mal súd dostatočné podklady pre rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa je potrebné, aby si vyžiadal presné oznámenie od všetkých organizácií, v ktorých rodičia v rozhodnej dobe pre určenie výživného pracovali, prípadne, aby súd vykonal aj iné dôkazy, ktorými by preveril schopnosti a možnosti rodičov pracovať a poberať adekvátny príjem, nepredloženie dôkazov zo strany otca súd prvého stupňa nezbavovalo povinnosti preveriť si jeho príjmy iným dostupným spôsobom, napr. vyžiadaním jeho daňového priznania za rok 2010, uvedené mu neumožňovalo bez ďalšieho aplikovať zásadu potencionality príjmov upravenú v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda súd nesprávne vec právne posúdil ak predčasne použil zásadu potencionality príjmov, aj keď ešte nemal dostatočne zistené reálne príjmové možnosti a schopnosti otca potrebné pre rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej Q. od 1.1.2010 a uložil súdu prvého stupňa po vrátení veci vykonať dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, všetkými dostupnými spôsobmi zistiť príjmové, majetkové a rodinné pomery otca od 1.1.2010, aktualizovať jeho rodinné pomery, konkrétne počet jeho vyživovacích povinností, vyžiadať si rodný list dieťaťa, ktoré sa mu podľa jeho vlastných vyjadrení malo narodiť v auguste 2011, správu od príslušných úradov, či jeho manželka poberá nejaké príspevky a ak áno, v akej výške, zamerať sa na zistenie, z čoho potom otec uspokojuje základné potreby svojej rodiny a spláca úver po 175 € mesačne, ak sú jeho jediným príjmom dávky v hmotnej núdzi, ktoré mu mali byť odňaté, a ak sa navyše jeho manželke znížil príjem v dôsledku jej nástupu na materskú dovolenku, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, skutkové zistenia vyhodnotiť a následne zaujať stanovisko k opodstatnenosti aplikácie zásady potencionality príjmov, opäť rozhodnúť o návrhu na zvýšenie výživného od 1.1.2010 a o dlhu na výživnom od 1.10.2009. O uvedenom Krajský súd v Košiciach rozhodol 28.12.2011 a vec bola súdu prvého stupňa vrátená 29.12.2011.
V zmysle uloženej povinnosti súd prvého stupňa podľa pokynov Krajského súdu v Košiciach doplnil vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra otec mal oprávnenie na vykonávanie živnosti od 1.1.2009 do 8.2.2011, následne mu vzniklo oprávnenie na túto činnosť od 1.3.2012, uvedené súd zistil z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 2.2.2012.
Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka maloletej bola v čase od 22.2.2010 do 14.4.2010 zamestnankyňou M. C. a od 20.1.2011 do 31.5.2011 zamestnankyňou A. J. F. Š. Z. C., o otcovi lustráciou v evidencii Sociálnej poisťovne žiadne údaje zistené neboli.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I zo dňa 9.2.2012 vyplýva, že otec nepoberá rodičovský príspevok, dávku v hmotnej núdzi ani príspevky k dávke, ani iné opakované sociálne dávky.
Zo správy Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 28.2.2012 vyplýva, že otec nepoberá dávky v nezamestnanosti ani nemocenské dávky.
Zo správy Daňového úradu Košice zo dňa 11.3.2012 vyplýva, že za rok 2011 daňové priznanie otcom nebolo podané a z daňového priznania otca podaného za rok 2010 vyplýva, že v roku 2010 otec vykázal príjmy vo výške 0 €, výdavky 372,33 €, teda vykázal stratu 372,33 € a neuhradil žiadnu daň.
Z fotokópie rodného listu predloženého otcom súd zistil, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére z terajšieho manželstva C., nar. XX.X.XXXX a z fotokópie sobášneho listu vyplýva, ako už bolo konštatované vyššie, že otec manželstvo s matkou tohto dieťaťa uzavrel X.X.XXXX.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo 7.3.2012 vyplýva, že manželke otca bolo vyplácané materské za mesiace júl 2011 až január 2012, spolu vo výške 2.850,50 € (t.j. 407,2 € mesačne) a z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice I zo dňa 12.3.2012 vyplýva, že manželke otca je vyplácaný rodičovský príspevok na dieťa C. od 12.3.2012 do trvania podmienok.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice I zo dňa 7.3.2012 vyplýva, že k uvedenému dátumu evidencia otca v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 8.2.2011 trvala.
Zo správy Geodetického a kartografického ústavu Bratislava vyplýva, že otec nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností na území SR.
Zo správy KR PZ v Košiciach zo dňa 27.3.2012 vyplýva, že otec je naďalej vlastníkom motocykla - skútra od 16.7.2008 a je evidovaný v zozname držaných vozidiel s iným vlastníkom a to vozidla zn. Opel Astra od 19.11.2007 s poznámkou KR PZ, že vlastníkom motorového vozidla je Home Credit SK od 22.1.2010.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice I, z apríla 2012 súd zistil, že manželka otca nepoberá dávky v hmotnej núdzi a je jej poskytovaný rodičovský príspevok od 1.3.2012 do 31.8.2014 v sume 194,70 €, zároveň sú jej vyplácané rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 22,54 €.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice II, z júna 2012 vyplýva, že matka maloletej je naďalej vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.5.2010.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice I, z júna 2012 vyplýva, že otcovi úradom práce nie sú vyplácané žiadne dávky.
Zo správy Obvodného úradu Košice, odboru živnostenského podnikania z 2.7.2012 súd zistil, že pôvodné oprávnenie na vykonávanie živnostenskej činnosti v období od 1.1.2009 do 8.2.2011 mal otec na tieto predmety činnosti - podnikateľský, organizačný, ekonomický poradca, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, reklamné a marketingové služby, faktoring a forfaiting a následne, ako už je uvedené vyššie, mal oprávnenie na výkon činnosti donášková služba a to do 1.4.2012.
Zo správy Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 3.7.2012 vyplýva, že matka od 1.1.2010 nepoberá a nepoberala dávky v nezamestnanosti, boli jej vyplatené dávky nemocenského poistenia - ošetrovné od 24.3. - 26.3.2010 v celkovej výške 31,90 €.
Z opakovaných správ Daňového úradu Košice súd zistil, že za rok 2011 otec daňové priznanie nepodal.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice II, zo dňa 4.7.2012 súd zistil, že matka nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi ani iných dávok a príspevkov.
Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej súdu dňa 24.7.2012 vyplýva, že od podania ostatnej správy v konaní nedošlo k podstatným zmenám rodinných a sociálnych pomerov na strane maloletej Q., ktorá medzičasom ukončila 3. ročník U. Q. Z. C., v štúdiu naďalej pokračuje, matka s ňou nemá výchovné problémy, vzťahy v rodine sú dobré, dieťa je v pravidelnom kontakte aj s otcom, ktorý na jej výchovu a výživu prispieva sumou 30 € mesačne a asi 5-krát v spornom období prispel dcére sumou 50 €,
podieľa sa taktiež na úhrade paušálu za telefón pre maloletú vo výške 10 € mesačne, matka je naďalej bez pracovného pomeru, žije s maloletou, druhom a ich spoločnou dcérou v 3-izbovom byte, nepoberá žiadne dávky, živiteľom rodiny je partner matky, otcovi maloletej pribudla vyživovacia povinnosť dňa XX.X.XXXX voči dcére C.. Kolízny opatrovník doporučoval návrhu matky vyhovieť.
Z otcom predloženého potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I zo dňa 25.7.2012 vyplýva, že manželke otca naďalej je vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 194,70 €, z potvrdenia jej zamestnávateľa Základnej školy v Košiciach vyplýva, že za prvé 4 mesiace roka 2011 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 497,64 €.
Z otcom predloženého potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice I, zo dňa 25.7.2012 vyplýva, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.8.2010 do 1.2.2011, vyradený bol 2.2.2011 z dôvodu začatia samostatnej zárobkovej činnosti osoby a od 8.2.2011 jeho ďalšia evidencia trvá.
Z taktiež otcom predloženého rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice I zo dňa 7.12.2010 vyplýva, že otcovi bola priznaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 118,30 € od 1.1.2010 a z rozhodnutia toho istého úradu zo dňa 23.5.2011 vyplýva , že táto dávka mu bola odňatá od 1.5.2011 a to z dôvodu, že dňa 16.5.2011 otec predložil sobášny list s dátumom uzavretia manželstva X.X.XXXX, takže do okruhu spoločne posudzovaných osôb na účely posudzovania hmotnej núdze patril otec a jeho manželka, ktorá bola zamestnaná v trvalom pracovnom pomere.
Z otcom predloženej kópie prvej strany nájomnej zmluvy uzavretej medzi SBD Košice a otcom, vyplýva, že SBD prenechalo otcovi od 27.8.2010 do užívania družstevný byt na Q. F. Č.. XX Z. C., pozostávajúci z dvoch izieb a príslušenstva, iné podstatné údaje z predloženého dokladu nevyplývajú.
Ako dôkaz o zháňaní si zamestnania otec na výzvu súdu predložil svoje mailove ponuky zasielané spoločnostiam zo dňa 15.8.2011, 1.12.2011, 8.3.2012, 19.3.2012 a 16.5.2012, ku ktorým uviedol , že väčšinou na takéto jeho ponuky mu jednotlivo oslovené firmy ani neodpovedajú a ako dôkaz o tom, že si prácu hľadal priniesol potvrdenie, že je stále evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce a vždy pri kontrolnej návšteve na úrade práce musí predkladať doklady o tom, že si prácu hľadá aj sám. Z jeho výpovede vyplynulo, že napríklad pred Vianocami 2011 vykonával práce v rámci brigády v stánku na Hlavnej ulici, k čomu ale následne uviedol rozporné tvrdenia, keď raz udával, že výšku príjmov z takejto činnosti dokladoval na úrade práce, že napriek výzve súdu, aby dokladoval svoje príjmy od 1.1.2010, tak neurobil pokiaľ ide o túto brigádu, pretože to dokladoval na úrade práce a napokon na tom istom pojednávaní uviedol, že z takejto činnosti nemal žiaden príjem, resp. že táto firma, ktorú už presne nevedel ani označiť, mu nedala žiadne potvrdenie o uvedenej brigáde, pričom sám potvrdil tvrdenie matky, že ich spoločná dcéra v rámci uvedeného stánku spolu s otcom brigádovala asi 4 dni a každý deň zarobila z tejto činnosti po 15 €. K zisteniam o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch zhrnutých v ostatnom rozhodnutí súdu I. stupňa otec vo svojej výpovedi uviedol, že na jeho strane ku zmene pomerov nedošlo s výnimkou toho, že mu medzičasom, ako už bolo uvedené, pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére z terajšieho manželstva maloletej C., narodenej XX.X.XXXX, s matkou ktorej uzavrel manželstvo dňa X.X.XXXX, pričom už pred uzavretím sobáša žili v spoločnej domácnosti počas celého sporného obdobia ako druh a družka a po narodení sa spoločného dieťaťa jeho terajšia manželka stratila príjem pozostávajúci zo mzdy zo zamestnania v základnej škole Košice, keďže prešla na materskú dovolenku a ako vyplýva aj z vyššie uvedených listinných dôkazov, následne jej boli vyplácané materské dávky od júla 2011 v priemernej výške cca 400 € a od apríla 2012 je jej vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 194,70 €, zároveň je poberateľkou rodinných prídavkov na toto dieťa, pokiaľ ide o výdavky na maloletú C., otec tvrdil, že je mu problematické vyčísliť výdavky na toto dieťa, ale tieto odhadol mesačne vo výške v priemere 150 €. Pokiaľ ide o ostatné živnostenské oprávnenie z roka 2012, k tomuto uviedol, že v rámci oprávnenia na vykonávanie donáškovej služby mal údajne uzavreté dohody s viacerými reštauráciami o odoberaní jedál, ale po vybavení si živnosti údajne tieto reštaurácie porušili predchádzajúce dohovory a preto on bol nútený vzápätí túto živnosť ukončiť a ku svojmu tvrdeniu z odvolania, pokiaľ udával, že bol nútený predať 3-izbový byt a nasťahovať sa do terajšieho bytu, ktorý má v nájme, otec vo svojej výpovedi uviedol, že išlo o predaj bytu v roku asi 2004, pričom mal za to,
že tento byt mal byť predaný za 300 000 Sk, následne konštatoval, že malo ísť o predaj nie jeho bytu, ale bytu jeho rodičov, ktorí mu z takejto čiastky údaje mali vyplatiť sumu asi 100 000 Sk, bližšie sa k tomuto svojmu tvrdeniu z odvolania vyjadriť nevedel a uviedol, že túto námietku v odvolaní uviedol len z toho dôvodu, že súdom v ostatnom rozsudku stanovené výživné v sume 93 € nemal z čoho platiť, pokiaľ namietal tvrdenie súdu prvého stupňa, že nepreukázal žiaden relevantný dôvod ukončeného živnostenského podnikania, touto námietkou mal na mysli to, že on sa snažil podnikať a pracovať, založil si živnosť, ale nemal žiadne zákazky, žiaden príjem a preto bol nútený činnosť ukončiť. Opätovne otec ako v minulosti navrhoval, aby súd mu stanovil výživné uvedené ním ako na pojednávaní, tak i v odvolaní vo veci, teda vo výške po 50 € mesačne a uviedol, že naďalej tak, ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu I. stupňa, spláca pôžičku v mesačných splátkach po 157 € k čomu doplnil, že jemu a jeho terajšej rodine naďalej finančne vypomáhajú jeho rodičia z finančných prostriedkov od ktorých by ním navrhované výživné uhrádzal, z ich príspevkov hradí i spomínanú splátku pôžičky vo výške po 157 € mesačne, pričom uviedol, že ani v tejto oblasti sa jeho pomery nezmenili, príspevky od jeho rodičov nie sú pravidelné a sú v rozsahu od 1 do 100 € mesačne, na strane jeho a jeho domácnosti, pokiaľ ide o výdavky, taktiež zmena pomerov od prvého rozhodnutia súdu vo veci nenastala s výnimkou pribudnutia mu vyživovacej povinnosti voči maloletej dcére a skutočnosti, že jeho manželka nie je už zamestnanou, ale je s ich spoločnou dcérou na materskej dovolenke, otec naďalej, ako v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa, teda v máji 2011, je vedený ako vlastník skútra a ako držiteľ vozidla Opel.
Matka na ostatnom pojednávaní obdobne ako otec uviedla, že od predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvého stupňa v máji 2011 na strane jej a jej rodiny k žiadnej podstatnej zmene pomerov nedošlo, je naďalej evidovaná na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie, tvrdila, že prácu si hľadá, avšak o uvedenom súdu konkrétne dôkazy nepredložila, s výnimkou toho, že v súčasnosti za služby spojené s užívaním bytu, v ktorom s rodinou býva spolu s druhom a deťmi, hradia 167 € mesačne, jej partner naďalej vykonáva činnosť osoby samostatne zárobkovo činnej, ku ktorej činnosti doplnila, že pokiaľ z tejto činnosti v roku 2010 ako dokladovala, jej druh vykával straty, v roku 2010 žili ešte z úspor, ktoré na začiatku roka 2010 mali v sume 10 000 €, v súčasnosti tieto úspory už nemajú, od apríla 2012 jej druh začal vykonávať reálnu činnosť v rámci živnosti a to v oblasti prepravy tovaru, pričom pôvodne mal založenú firmu na stavebnú činnosť, ktorá ale vlastne nefungovala a nevykonávala nikdy žiadnu činnosť, v súčasnosti odkedy vykonáva práce v oblasti prepravy nákladov, rodina žije z finančných prostriedkov vyplácaných jej priateľovi na základe faktúr po odpočítaní nákladov na živnosť, zároveň im ako v roku 2010, tak i doposiaľ vypomáhajú rodičia jej i jej druha, ktorí mesačne prispievajú na ich potreby od 100 do 150 € spolu. K námietke otca, že si nepodala žiadosť o priznanie dávok v hmotnej núdzi namietala, že túto žiadosť si pôvodne podala, ale nebolo jej žiadosti vyhovené , keďže bolo konštatované, že jej druh je živnostníkom.
Zo zhodných výpovedí rodičov súd zistil, že od 1.1.2010 otec prispieval na úhradu potrieb dcéry pravidelne mesačne po 33 € do začiatku júla 2011, v mesiacoch júl až december 2011 vrátane prispieval na úhradu potrieb dcéry po 50 € mesačne, od januára 2012 vrátane prispieva opätovne po 33 € mesačne, pričom v tomto kalendárnom roku 4-krát dcére uhradil poplatok za mobilný telefón po 10 €, inými príspevkami sa na úhrade potrieb dcéry v spornom období nepodieľal.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca voči maloletej Q. z pôvodne súdom určených 1.000,- Sk, čo je v prepočte 33,19 € na 93 € mesačne od 1.10.2010 do budúcna, keďže dospel k obdobnému záveru ako v čase rozhodnutia dňa 4.5.2011, že od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, pričom vzhľadom na rozsudok Krajského súdu v Košiciach 8CoP 215/2011 zo dňa 28.12.2011 toto výživné súd v súčasnosti zvýšil od 1.10.2009 a týmito zmenami pomerov sú predovšetkým zmeny pomerov na strane maloletej Q. tak, ako sú konštatované v rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 4.5.2011, ktoré nastali v dôsledku uplynutia doby 11 rokov od ostatnej úpravy výživného, počas ktorých maloletá, ktorá v čase ostatnej úpravy výživného v roku 1999 bola dieťaťom v predškolskom veku, následne, ako už bolo konštatované, sa stala žiačkou prvého stupňa a následne druhého stupňa základnej školy, v ostatnom období sa stala študentkou strednej školy, ktoré skutočnosti samy o sebe sú dôvodmi pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, keďže už uplynutie doby 3 rokov je na základe ustálenej súdnej praxe v zásade dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, v súvislosti s uplynutou dobou v nadväznosti na fyzický a psychický vývin maloletej jej potreby nepochybne vzrástli taktiež a na úhrade týchto potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom maloletá má právo podieľať sa na ich životnej úrovni. Zmena pomerov nastala i na stranách obidvoch rodičov, na strane matky tak, ako to bolo konštatované v rozsudku z mája 2011, táto zmena spočíva v tom, že matke medzičasom pribudla vyživovacia povinnosť voči dcére A., nar. XX.X.XXXX, matka spolu s Q. i maloletou A. počas celého sporného obdobia žila a žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom, ktorý rodinu finančne zabezpečuje, i keď matka nepreukázala reálnu výšku jeho príjmov, z jej výpovede nepochybne vyplýva, že rodina mala a má dostatok finančných prostriedkov na úhradu svojich potrieb, v minulosti týmito prostriedkami boli úspory rodiny, následne sú to príjmy z činnosti druha, ktoré sú dopĺňané v prípade potreby finančnými príspevkami zo strany rodičov ako matky tak i jej druha, na strane matky súd rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného prihliadal na to, že matka ukončila ostatný pracovný pomer bez vážneho dôvodu a to pracovný pomer s M. C. a vzhľadom na jej vzdelanie, pracovné skúsenosti, zdravotný stav ako i tento spôsob ukončenia ostatného pracovného pomeru i na strane matky súd zohľadňoval potencionalitu je príjmov s tým, že ako vyplýva zo správy M. C., matka v pracovnom pomere mohla zotrvať i naďalej.
Pokiaľ ide o pomery na strane otca, taktiež na jeho strane došlo k podstatným zmenám pomerov, pričom na strane otca súd zohľadňoval a i v súčasnosti zohľadňuje tú skutočnosť, že na začiatku sporného obdobia otec vykonával živnostenskú činnosť, z ktorej v roku 2009, ako to bolo konštatované súdom prvého stupňa i odvolacím súdom, dosahoval príjem v priemere o 131 € vyšší než bol jeho príjem v čase poslednej úpravy výživného v roku 1999 a túto činnosť, v ktorej takýto príjem dosahoval, ako už bolo konštatované i v predchádzajúcom rozhodnutí súdu prvého stupňa, otec ukončil bez vážnych dôvodov, svoje tvrdenia o nevyhnutnosti ukončenia tejto činnosti nijako nepreukázal, odvolával sa len na to, že sa nepohodol so spoločnosťou K. C., pre ktorú činnosť vykonával, k tomuto ale súd poznamenáva, že ako bolo zistené aj v rámci doplneného dokazovania, otec mal živnostenské oprávnenie na celý rad činností, ako to je uvedené vyššie a súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že toto svoje pomerne široké živnostenské oprávnenie nemohol v skutočnosti náležite využiť tak, aby si zabezpečoval zdroj svojich príjmov, tým skôr, že si musel byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti nielen voči Q., ale v ostatnom období i voči maloletej C., ktoré deti sú svojou výživou na neho, ako povinného rodiča, odkázané, keďže otec má rovnako vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom ako matky. Súd teda v danom prípade, ani po doplnení dokazovania, nezistil žiaden vážny dôvod, ktorý by u otca mohol mať za následok ukončenia jeho živnostenskej činnosti a preto jeho zrušenie živnostenského oprávnenia vyhodnotil ako bezdôvodné, obdobne vyhodnotil súd i jeho postup v tomto kalendárnom roku, kedy otec si zriadil ďalšiu oblasť pre činnosť osoby samostatne zárobkovo činnej a bez ďalšieho túto činnosť ukončil po niekoľkých dňoch, taktiež vzhľadom na vzdelanie otca, jeho zdravotný stav a všetky zistené okolnosti, súd má za to, že otec je schopný zabezpečovať si a reálne si určite i zabezpečuje, dostatok finančných prostriedkov, keďže ako vyplynulo aj z jeho samotných výpovedí, plní si vyživovaciu povinnosť voči dcére z terajšieho manželstva, výdavky na ktorú ako už bolo konštatované odhadom vo výške okolo 150 € mesačne, je nepochybné, že aj na toto dieťa on prispieva finančnou čiastkou, je ochotný prispievať na výživu maloletej Q. sumou po 50 € mesačne, dlhodobo počas celého sporného obdobia spláca mesačné splátky z titulu pôžičky, ktorú si v minulosti vzal po 157 € mesačne a teda súd
má za to, že vzhľadom na tieto skutočnosti otec jednoznačne je schopný hradiť výživné na maloletú Q. v súdom určenej výške. Súd neuveril tvrdeniam otca, že by tento žil spolu s manželkou len, pred jej nástupom na materskú dovolenku, z jej mzdy a po narodení ich spoločného dieťaťa len z materských dávok a následne z rodičovského príspevku vyplácaného jeho terajšej manželke, keďže len najzákladnejšie výdavky uvedené otcom v jeho výpovedi predstavujú sumu 540 €, po zohľadnení ním navrhovanej výšky výživného na maloletú Q., pričom v týchto výdavkoch ešte otec neuviedol výdavky na stravovanie jeho a manželky, na nákup napríklad hygienických potrieb, oblečenia a ďalších bežných výdavkov, vzhľadom na to súd ani neuveril tomu, že by zdroj svojich príjmov otec so svojou terajšou manželkou si dopĺňali jedine finančnými príspevkami od rodičov otca v rozpätí od 1 do 100 € a ako v predchádzajúcom rozhodnutí tak i teraz, súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že reálne príjmy otca sú a aj v minulosti boli vyššie než otec deklaroval v tomto konaní a teda na strane otca súd jednoznačne vyhádzal z potencionality jeho príjmov, o ktorých je nepochybne zrejmé, že otec dokáže a reálne i má príjmy, ktoré by mu umožňovali a umožňujú platiť súdom určené výživné. Opakovane súd uvádza, žiadne výdavky nemajú prednosť pred výživným ako to vyplýva aj z citovaných zákonných ustanovení a teda ak otec ako povinný rodič mesačne hradil počas celého sporného obdobia až doposiaľ splátky svojej pôžičky v sume po 157 €, minimálne táto ním hradená mesačná čiastka mu poskytuje dostatočnú finančnú rezervu preto, aby si v prvom rade splnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej Q. a preto túto stanovenú výšku výživného súd zaviazal otca platiť nepretržite od 1.1.2010 do budúcna bez zmeny výšky takto stanoveného výživného v nadväznosti na pribudnutie mu ďalšej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu z terajšieho manželstva, keďže zároveň pribudnutie tejto vyživovacej povinnosti otca je kompenzované neustálym nárastom odôvodnených potrieb jeho výrazne staršej dcéry Q.. K uvedenému súd poukazuje i na stanovisko odvolacieho senátu, že výživné bolo stanovené len na 93 € mesačne, pričom výrazné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletej by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, vzhľadom na všetky zistené potreby dieťaťa.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca u maloletej Q. za celé obdobie posudzované z hľadiska vzniku dlžného výživného, teda za obdobie od 1.10.2009 do 31.7.2012 ku vzniku dlžného výživného vo výške 1.746,87 € (to je rozdiel medzi pôvodne stanoveným výživným vo výške 1.000 Sk, čo je 33,19 € a novostanoveným výživným 93 €, čo je rozdiel 59,81 € za 31 mesiacov sporného obdobia, to je spolu 1.854,11 € mínus to, čím otec prispel v spornom období na úhradu potrieb maloletej Q. nad rámec pôvodne súdom určeného výživného, t.j. 4-krát po 10 € - otcom zaplatený poplatok za mobilný telefón maloletej v roku 2012 a 4-krát rozdielu medzi súdom určeným výživným 33,19 € a otcom zaslanými 50 €, to je rozdiel 16,81 € a to 4-krát v spornom období, čo je spolu 67,24 €), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky, pokiaľ ide o ňou navrhovanú sumu výživného po 200 € mesačne z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).