Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_18C-118-2012.pdf
PDF · 90.4 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/118/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, o zaplatenie 248,95 Eur prísl.,
rozhodol:
Súd žalobný návrh zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.04.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 04.05.2012, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu č. XXXXXXX. Na základe zmluvy navrhovateľ odpredal odporkyni mobilný telefón. Odporkyňa neplnila riadne povinnosti, na ktoré sa zaviazala, v dôsledku čoho bola jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu Zmluvu o pripojení; faktúru č. XXXXXXXXXX; osvedčenie o registrácii pre DPH; všeobecné podmienky poskytovania služieb; preberací protokol.
Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011.
Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 27.07.2012, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporkyňa. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu a odporkyne v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým Zmluvu o pripojení; faktúru č. XXXXXXXXXX; osvedčenie o registrácii pre DPH; všeobecné podmienky poskytovania služieb; preberací protokol, písomne podanie navrhovateľa zo dňa 01.07.2012; zmluvu o postúpení pohľadávok, dodatok; cenník mobilných telefónov.
Z predloženej zmluvy o pripojení (l.č. 2 obsahu spisu) a z dodatku (l.č. 31) mal súd zistené, že danú zmluvu s dodatkom platne uzatvoril právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa ako zmluvné strany dňa 23.01.2008, na základe ktorej bol odporkyni odpredaný mobilný telefón Sony Ericsson K510i purp.
V zmluve bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov.
Zo zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky.
Súdu boli spolu s návrhom predložené všeobecné podmienky s platnosťou a účinnosťou od 01.02.2009. (l.č.4)
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z. a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporkyňou porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.05.2009 na sumu 248,95 Eur ako zmluvnú pokutu.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel predmetnú zmluvu, na základe ktorej jej odpredal mobilný telefón Sony Ericsson K510i za cenu 0,03 Eur, pričom štandardná cena je 129,12 Eur, pričom predložil súdu listinu ním nazvanú ako cenník mobilných telefónov, z ktorého vplýva cena daného telefónu 129,12 Eur.
Súd poukazuje, že táto listina je nejakým zoznamom mobilných zariadení s cenami, avšak odporkyňa štandardnú cenu nenamietala.
Navrhovateľ zároveň uviedol, že odporkyňa neplnila svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazala, v dôsledku čoho bola jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené. Odporkyňa bola sankcionovaná za to, že neplnila svoju povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby včas. Poukázal na to, že odporkyňa nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bola jej SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím odporkyňa porušila svoje povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti.
Celý nárok navrhovateľa spočíva v uplatnení zmluvnej pokuty, čo vyplýva aj z vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa § 545a veta prvá Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.
Súd poukazuje na to, že predmetná zmluva obsahuje dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 248,95 Eur pre prípad porušenia nejakej zmluvnej povinnosti.
Podľa bodu 10.3. článku 10 Všeobecných podmienok v prípade, ak bola dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo Zmluvy zmluvná pokuta, zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo dotknutej zmluvnej strany na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá jej vznikla porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.
Uplatnená zmluvná pokuta vyplýva z vystavenej faktúry, avšak z ničoho nevyplýva, že odporkyňa skutočne porušila nejaké povinnosti.
Navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa porušila povinnosti, pre ktoré jej koncové zariadenie vypojil a ani to, kedy k takému porušeniu došlo.
Z predloženej faktúry je zrejmé iba to, že bola vystavená na sumu 248,95 Eur dňa 08.04.2009 so splatnosťou do 27.04.2009.
Je nepochybné, že zmluva bola uzavretá 23.01.2008 a odpredaný telefón za cenu 0,03 Eur bol v hodnote 129,09 Eur.
Teda faktúra bola vystavená viac ako 1 rok po uzavretí zmluvy o pripojení a hodnota telefónu bola cca o 1 menšia než je zmluvná pokuta.
V tejto súvislosti súd teda poukazuje na to, že zmluvná pokuta je uplatnená v neprimeranej výške vzhľadom na hodnotu odpredaného telefónu a dĺžku nepochybného plnenia.
Súd sa však samotnou výškou zmluvnej pokuty nezaoberal, nakoľko nebolo to potrebné vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná opodstatnenosť nároku na zmluvnú pokutu.
Následne v podaní zo dňa 02.07.2012 navrhovateľ uviedol, že pokiaľ súd by neuznal nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné vziať do úvahy, že právnemu predchodcovi bola spôsobená škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého telefónneho zariadenia odpredaného za 0,03 Eur, pričom štandardná cena bola 129,09 Eur.
Takéto zdôvodnenie súd považoval za účelové a špekulatívne, keďže navrhovateľ požadoval istinu titulom zmluvnej pokuty s tým, že pre prípad, že by to súd neuznal, tak z titulu náhrady škody.
Súd zároveň poukazuje, že navrhovateľ si uplatňuje vyššiu sumu (248,95 Eur), než bola vôbec štandardná cena mobilu v čase odpredaja (129,09 Eur) s tým, že odporkyňa z danej sumy zaplatila sumu 0,03 Eur ako kúpnu cenu podľa tvrdenia navrhovateľa, čo medzi účastníkmi nebolo sporné. Teda v takom prípade by bol dlh maximálne rozdiel medzi hodnotou a predajnou cenou, pričom k uplatneniu zmluvnej pokuty došlo po vyše 1 roka používania odpredaného mobilného telefónu. Teda navrhovateľ požaduje titulom náhrady škody vyššiu výšku, než bola jeho hodnota pri uzavretí zmluvy.
Súd má za to, že navrhovateľ ničím nepreukázal skutočnú výšku náhrady škody, ako ani to, že skutočne došlo ku škode.
Súd sa však ďalej nezaoberal náhradou škody, keďže pohľadávka voči odporkyni bola postúpená na navrhovateľa z dôvodu jej vzniku titulom neuhradenej zmluvnej pokuty, a nie titulom náhrady škody. Preto v prípade uplatňovania náhrady škody súd má za to, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný.
Na základe uvedených skutočností súd žalobný návrh zamietol, keďže nebola preukázané porušenie nejakej zmluvnej povinnosti, ako ani to, kedy malo dôjsť k takému porušeniu, že odporkyňa skutočne neplnila svoje povinnosti riadne a včas a či bolo skutočne koncové zariadenie vypojené. Taktiež v prípade náhrady škody jednak škoda nebola preukázaná a jednak navrhovateľ nepreukázal žiadne porušenie nejakých povinností odporkyňou a zároveň na navrhovateľa nebola postúpená pohľadávka voči odporkyni, ktorá by vznikla titulom škody, ale titulom zmluvnej pokuty.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
Odporkyňa v danom konaní bola síce nečinná, ale to neznamená, že tvrdenia navrhovateľa sú nepochybne preukázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Navrhovateľ svoje tvrdenia preukázal iba predloženými listinami, ktoré tvoria obsah spisu, avšak týmito dôkazmi svoje tvrdenia dostatočne nepreukázal, teda dané listinné dôkazy neviedli k preukázaniu jeho tvrdení.
S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj na citované zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd žalobný návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 02.07.2012 uviedol, že ak súd bude mať pochybnosti o významných skutočnostiach, tak aby pojednávanie odročil a zaslal navrhovateľovi vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach, pričom zároveň ospravedlnil svoju neúčasť s žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti, súd považoval takú žiadosť za alibistickú, nakoľko bol riadne predvolaný, dal súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, predložil všetky listiny, na ktoré sa odvolával a poukazoval a bolo jeho právo zúčastniť sa pojednávania. Súd nevyhovel žiadosti, pričom súd nie je povinný zasielať účastníkom vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach a predsa navrhovateľ predložil všetky listiny, na ktoré sa odvolával a z ktorých nevyplývali skutočnosti zakladajúce vznik nároku navrhovateľa.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V tomto konaní bola úspešná odporkyňa.
Vzhľadom k tomu, že odporkyňa ako úspešná účastníčka v konaní, si neuplatnila náhradu trov konania, pričom súd nezistil ani žiadny vznik trov na jej strane, súd jej náhradu trov nepriznal.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.