Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_3T-75-2012.pdf
PDF · 87.64 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/75/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného Z. Č. a spol., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. júla 2012 v Rožňave,
rozhodol:
1./ Obžalovaný Z. Č., nar.XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom O.Š., J.
Č..XXX, okres Rožňava, prechodne bytom bez prihlásenia
O., J. Č..XXX, bez pracovného pomeru,
2/ Obžalovaný S. A., nar.XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom O., U.
Q. Č..XXXX, okres Rožňava, prechodne bytom bez prihlásenia O., J. Č..XXX, bez pracovného
pomeru,
s ú v i n n í,
že v presne nezistený deň v mesiaci december roku 2011 okolo 22.00 hod. v Dobšinej, okres Rožňava, po predchádzajúcej dohode, vnikli do rodinného domu č.XXX na Ulici J., majiteľky S. E., takým spôsobom, že zo strany od záhrady preskočili oplotenie dvora, na objekte domu vytrhli uzamknuté dvojkrídlové drevené dvere a z priestorov domu, z kuchynskej linky v kuchyni odcudzili najmenej porcelánovú misku s pokrývkou, 2 ks porcelánových podnosov, starožitnú kuchynskú váhu s dvomi mosadznými miskami a zo spálne odcudzili prenosný farebný televízor zn. OVP Orava, typ CTV142TXT, čím S. E. spôsobili odcudzením vecí škodu vo výške najmenej 150,- Eur a poškodením zariadenia škodu vo výške 10,- Eur,
t e d a
spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného a tento čin spáchali závažnejším spôsobom konania - vlámaním,
č í m s p á c h a l i
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona č.300/2005 Z.z. v znení zákona č.313/2011 Z.z. prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ citovaného Trestného zákona a súd ich
o d s u d z u j e :
Obžalovaného Z. Č. podľa § 194 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm.j,l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov .
Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona súd výkon tohto trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50 ods.1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov.
Obžalovaného S. A. podľa § 194 ods.2 Trestného zákona s použitím § 38 ods.2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm.j,l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov .
Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Trestného zákona súd výkon tohto trestu p o d m i e n e č n e odkladá a podľa § 50 ods.1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 ( dvanásť ) mesiacov.
Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku súd poškodenú S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. Č..XXX, Y..Č.. O. Q. N. O., N. Č..XXX, s nárokom na náhradu spôsobenej škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obaja obžalovaní v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods.3 písm.c,d,f,g,h/ Trestného poriadku kladne prehlásili, že rozumejú, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa im kladie za vinu, že boli poučení o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohli sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumejú právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, že boli oboznámení s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je im kladený za vinu a že sa dobrovoľne priznali a uznali vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u oboch obžalovaných v súlade s ustanovením § 257 ods.7 Trestného poriadku prijal ich vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods.8 Trestného zákona rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaní priznali k spáchaniu skutkov sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrady škody.
Vina obžalovaných nepochybne vyplýva z ich výpovedí z prípravného konania, počas ktorých sa k spáchaniu skutku, ktorý im bol kladený za vinu, v celom rozsahu priznali a jeho spáchanie popísali tak, ako je to vyššie popísané.
Priznanie sa obžalovaných je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že úmyselným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného tým, že prekonali prekážku, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a prisvojili si cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním.
Prokurátor v obžalobe vyššie popísaný skutok kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona. Po preskúmaní spisového materiálu a obžaloby samosudca doručil v súlade s ustanovením § 241 ods.2 Trestného poriadku všetkým osobám, ktorým sa doručuje obžaloba oznámenie, že pri správnom použití
zákona sa tento skutok bude naďalej posudzovať ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods.2 písm.a/ Trestného zákona. K tejto okolnosti je potrebné poznamenať nasledovné:
Prečinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto si privlastní cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním.
Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá.
Podľa ods.2 písm.a/ citovaného ustanovenia sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 38 ods.1 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.
Podľa stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Tpj 78/2011 na zjednotenie výkladu zákona je potrebné ustanovenie § 38 ods.1 Trestného zákona vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je táto konkrétna okolnosť aj okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou podstatou napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej základnej skutkovej podstate trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných skutkových podstát trestného činu.
Ak je jednočinný súbeh dvoch alebo viacerých trestných činov podľa znakov ich základných skutkových podstát možný, avšak tá istá okolnosť podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby duplicitne, bude táto okolnosť v rámci súbežnej kvalifikácie činu použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššie trestnej sadzby, len pri aplikácii toho ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona, ktorého kvalifikovanej skutkovej podstate zodpovedá vyššia trestná sadzba oproti inej konkurujúcej sadzbe, resp. ustanoveniu. Keďže ide o ten istý čin (skutok) a tú istú skutkovú okolnosť, výška trestnej sadzby bude určujúcim kritériom vzťahu špeciality, ktorý determinuje výber právnej kvalifikácie trestného činu.
Podľa § 194 ods.2 písm.a/ Trestného zákona sa potrestá páchateľ, ktorý neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá a tento čin spácha závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm.e/ Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu vlámaním.
Z uvedeného vyplýva, že znak „vlámaním“ je totožný so znakmi skutkovej podstaty ustanovenia § 212 ods.2 písm.a/ Trestného zákona podľa ktorého sa postihuje páchateľ, ktorý si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a tento čin spácha vlámaním.
V súlade so zjednocujúcim stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR na zjednotenie výkladu zákona teda v tomto konkrétnom prípade bude okolnosť spáchania skutku vlámaním použitá ako okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby a preto je potrebné kvalifikovať konanie obvinených ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.1,2 písm.a/ Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaných je nutné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušili záujmy spoločnosti na ochrane majetku a domovej slobody iných osôb.
Obžalovaný Z. Č. je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne, priestupkov sa nedopúšťa, t.č. nikde nepracuje. Doposiaľ súdne trestaný nebol.
Obžalovaný S. A. je v mieste trvalého bydliska taktiež hodnotený všeobecne, priestupkov sa nedopúšťa. T.č. nikde nepracuje. Doposiaľ súdne trestný nebol.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods.2,3 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté u oboch obžalovaných na 2 poľahčujúce okolnosti, ktorými sú - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a prejavenie ľútosti (§ 36 písm.l/ Trestného zákona) a skutočnosť, že viedli pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm.j/ Trestného zákona). Na základe týchto skutočnosti s prihliadnutím na okolnosti prípadu, doterajší život obžalovaných súd uložil menovaným tresty odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s tým, že ich výkon bol podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu.
V prípravnom konaní si poškodená uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody, avšak rozdielne dňa 02.04.2012 vo výške 100,- Eur a dňa 04.03.2012 vo výške 20,- Eur. Nakoľko sa na hlavné pojednávanie nedostavila, súd nemohol tieto rozdielnosti vysvetliť a stanoviť objektívnu výšku skutočnej škody ku dňu rozhodovania. Keďže doplnenie dokazovania v tomto smere by neprimerane presiahol rámec a potreby trestného konania, súd poškodenú so svojim nárokom odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku v 5 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku
je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok
vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má
odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.