Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19CoP-52-2012.pdf
PDF · 78.64 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/52/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa Y. Z., bytom P. S. XXX proti odporcovi J. Z., bytom J. XXX, zastúpenému A.. E. Z., bytom J. XXX, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7. februára 2012, č.k. 4P/45/2011-48, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporcu zo sumy 90 Eur na sumu 30 Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2012 a návrh na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporcu za obdobie od 13.10.2011 do 31.01.2012 zamietol. Týmto rozhodnutím zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 4C/152/2009-76 zo dňa 24.11.2009. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov v tom smere, že stratil zamestnanie, pričom počas trvania jeho evidencie v zozname uchádzačov o zamestnanie by mal nárok na podporu v nezamestnanosti vo výške 242 Eur. Návrhu navrhovateľa vyhovel len čiastočne, keď dospel k záveru, že nie je možné znížiť výživné s účinnosťou od podania návrhu, t. j. 13.10.2011 z dôvodu, že v tomto období navrhovateľ disponoval sumou, ktorá mu bola vyplatená titulom odstupného vo výške 4.502,04 Eur a v prípade, že by nebol vyradený zo zoznamu uchádzačov o zamestnanie, bola by mu vyplácaná podpora v nezamestnanosti v uvedenej výške. Znížil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa až s účinnosťou od 01.02.2012, nakoľko výživné v pôvodne stanovenej výške 90 Eur mohol navrhovateľ platiť jednak z odstupného, jednak z podpory v nezamestnanosti, a to za obdobie od straty zamestnania v júli 2011 po dobu 6 mesiacov. Skutočnosť, že navrhovateľ odstupné použil na zakúpenie plastových okien, resp. pomníka pre svojho otca, nemá v danom prípade vplyv na zníženie výživného. Zdôraznil, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že znížené výživné na sumu 30 Eur mesačne nebude odporcovi postačovať na pokrytie jeho potrieb, súd však musel akceptovať zmenu pomerov na strane navrhovateľa, ktorá nastala objektívne z dôvodu straty jeho zamestnania, pričom jeho pracovný pomer bol ukončený z organizačných dôvodov. Došlo tak k výraznému zníženiu jeho príjmov, ktoré spočívajú len v dávke a príspevku v hmotnej núdzi v celkovej výške 152,99 Eur mesačne. Navrhovateľ nevlastní ani majetok väčšej hodnoty, je vlastníkom podielu 1/8-iny rodinného domu, v ktorom žije so svojou matkou, má vyživovaciu povinnosť aj k synovi C. a synovi Y.. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov z dôvodu, že boli v konaní úspešní len čiastočne.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh na zníženie výživného zamietne. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, z akých dôvodov nepoberal podporu v nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov, resp. prečo nepoberá predčasný starobný dôchodok, lebo dňom 07.01.2012 dovŕšil XX rokov, a tak mal nárok na predčasný starobný dôchodok a plynule zabezpečený zdroj peňazí až doposiaľ. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nebral do úvahy, že všetky jeho náklady uspokojuje matka, pričom on navštevuje vysokú školu 2. ročník magisterského štúdia a jeho náklady na štúdium sa zvýšili. Tvrdil, že konanie navrhovateľa je účelové a na výživu mu nechce prispievať.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, súdiac podľa obsahu jeho podania, navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že odporca nemá pre neho meno a pod vplyvom matky má k nemu záporný vzťah.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti na odporcu za obdobie od 13.10.2011 do 31.01.2012 zamietnutý, v tejto časti preto krajský súd rozsudok okresného súdu nepreskúmaval, nakoľko v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky odporcu vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:
Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 2 a ust. § 78 ods. 1 veta prvá zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto možností a schopností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil a právne posúdil, že od poslednej úpravy výživného, vykonanej rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.11.2009, č.k. 4C/152/2009-76, nastala podstatná zmena pomerov predovšetkým na strane navrhovateľa, ktorá odôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi. Na strane navrhovateľa došlo k zmene pomerov v tom, že bol s ním ukončený pracovný pomer v zmysle § 60 v spojitosti s § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce, t. j. z organizačných dôvodov na strane zamestnávateľa. Navrhovateľovi bolo vyplatené odstupné vo výške 6-násobku jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 4.502,04 Eur. Následne bol navrhovateľ zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 29.07.2011 a dňom 19.09.2011 bol vyradený z tejto evidencie z dôvodu nespolupráce s úradom práce. Na základe rozhodnutia zo dňa 02.12.2011 bol navrhovateľ uznaný za občana v hmotnej núdzi a bola mu priznaná dávka a príspevok
v hmotnej núdzi v sume 152,99 Eur mesačne od 01.11.2011. U navrhovateľa teda došlo k zníženiu príjmu z objektívnych dôvodov, pričom jeho jediným príjmom od 01.11.2011 je dávka v hmotnej núdzi v sume 152,99 Eur. Navrhovateľ nevlastní majetok väčšej hodnoty, je vlastníkom podielu 1/8-iny rodinného domu, v ktorom žije so svojou matkou. Navrhovateľ má okrem odporcu ďalšie dve vyživovacie povinnosti k synovi C. a synovi Y.. S ohľadom na tieto zmenené pomery na strane navrhovateľa súd prvého stupňa správne postupoval, keď výživné navrhovateľa na odporcu s účinnosťou od 01.02.2012 znížil zo sumy 90 Eur mesačne na sumu 30 Eur mesačne.
Odvolacie námietky odporcu uvedené v odvolaní, spočívajúce v tvrdení, že navrhovateľ dovŕšil XX rokov a vznikol mu nárok na predčasný starobný dôchodok, odvolací súd považoval za neopodstatnené, nakoľko z výsluchu navrhovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že má záujem v najbližšej dobe požiadať o predčasný starobný dôchodok, najmä z dôvodu poskytovania zdravotnej starostlivosti svojej chorej matke. Vzhľadom k tomu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), je potrebné konštatovať, že jediným príjmom navrhovateľa je v súčasnosti dávka a príspevok v hmotnej núdzi v celkovej výške 152,99 Eur, ktorá skutočnosť odôvodňuje zmenu doteraz určenej výšky výživného navrhovateľa na odporcu.
Pokiaľ v budúcnosti na strane navrhovateľa dôjde k zvýšeniu príjmu (priznanie predčasného starobného dôchodku, prípadne opatrovateľského príspevku), nič nebráni odporcovi, aby si podal nový návrh na zvýšenie výživného.
K námietke odporcu, že navrhovateľ nepreukázal, z akých dôvodov nepoberal podporu v nezamestnanosti, odvolací súd len konštatuje, že práve z dôvodu, že navrhovateľ bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov na jeho strane, a preto nepoberal podporu v nezamestnanosti, súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k odporcovi až po uplynutí obdobia (6 mesiacov), v ktorom mohol podporu v nezamestnanosti poberať a za obdobie od 13.10.2011 do 31.01.2012 jeho návrh na zníženie výživného zamietol.
Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .