Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/155/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno vo veci starostlivosti o mal. dieťa B. K., nar. X.X.XXXX v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno dieťa rodičov: O. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. D. XXXX/X a A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., M.. D. XXXX/X o návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti otca sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti voči mal. B. K., nar. X.X.XXXX z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa sa návrhom zníženia výživného na maloleté dieťa a to zo sumy 90,- eur na 40,- eur mesačne počnúc od 1.6.2012. Poukázal na to, že v čase posledného rozhodovania o výživnom pracoval ako živnostník pre firmu Krialex, BA , ktorá ho však už nechce zamestnávať ako pracovníka so živnostenským listom. Zmluvný vzťah s firmou Krialex, s. r. o. BA ukončil z dôvodu, že chcel odísť pracovať do Litvy avšak zistil, že tam nemajú práce vyplatené 2-3 mesiace. Teraz pre nich pracuje na základe dohody o prac. činnosti zo dňa 1.6.2012, pričom jeho príjem na základe dohody je podstatne nižší. Momentálne uvažuje o možnosti odísť pracovať do Chorvátska. Na pojednávaní dňa 28.6.2012 uviedol, že žije sám v byte , ktorý mu prenajíma priateľka , pričom za prenájom neplatí a platí len réžiu bytu v sume 200,- eur. Na pojednávaní dňa 28.6.2012 poukázal na to, že už u priateľky nebýva , ale býva u sestry ktorej nič neplatí. Navrhovateľ uviedol, že v čase keď pracoval na živnosť si so zarobených peňazí hradil zdrav. poistenie vo výške 47,- eur, soc. poistenie vo výške 112,- eur, výživné na mal. deti vo výške 200,- eur a pôžičku na auto vo výške 115,- eur.

Matka s návrhom otca nesúhlasila, poukázala na to, že jej príjem je veľmi nízky a nevie z neho zabezpečiť potreby mal. detí. Je evidovaná ako nezamestnaná s mesačný príjmom 230,- eur. Poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 27,30,- eur a PND vo výške 45,- eur. V spol. domácnosti s ňou žije aj plnoletá dcéra, voči ktorej má tiež vyživovaciu povinnosť.

Súd vo veci vykonal dokazovania a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu , dohodou o prac. činnosti zo dňa 1.6.2012, potvrdením o podaní daňového priznania za rok 2011, potvrdením o evidencii matky, potvrdením o dávkach v hmotnej núdzi, potvrdením o príjme matky za rok 2012, potvrdením Krialex, s. r.o. KN zo dňa 22.6.2012, doklad o leasingu mot. vozidla a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 23.9.2011 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej sa mal. deti zverili do starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. E. 110,- eur mesačne a na mal. B. 90,- eur mesačne. V čase rozhodovania mal otec čistý mesačný príjem z podnikania 426,- eur. Matka pracovala na dohodu a jej čistý príjem za jeden mesiac bol 6,- eur. Súd zistil, že otec na základe živnostenského oprávnenia vykonával práce pre Krialex, s. r.o. Komárno , kde jeho mesačný príjem za obdobie od 20.1.2011 do 19.6.2012 predstavoval sumu 1344,16,- eur. Otec predložil súdu potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti od 1.6.2012 do 31.5.2014. Otec pozastavil živnostenskú činnosť z dôvodu, že chcel ísť pracovať do Litvy avšak zistil od svojho bratranca, že už 2-3 mesiace nemá prácu vyplatenú. Potom keď mu tento úmysel nevyšiel firma pre ktorú pracoval ho zobrať späť nechcela na živnosť , ale len na dohodu. Z predloženej dohody o pracovnej činnosti zo dňa 1.6.2012 vyplýva, že táto je uzatvorená na dobu neurčitú a odmena za vykonanú prácu predstavuje 8,75,- eur/ hod. Prac. činnosť je vykonávaná max . v rozsahu 10 hod. týždenne. Spoločnosť Krialex, s. r.o. na dotaz súdu , aby predložili súdu potvrdenie o tom aká výška fin. prostriedkov bola mesačne vyplácaná otcovi mal. dieťaťa za vykonanú prácu zaslala súdu výkaz jeho príjmu, resp. pohybu na účte za vyššie uvedené obdobie s poznámkou „ že s O. K. máme zmluvu na 6,-. eur za hodinu - počet mesačne odrobených hodín je cca 220 hod do 250 hod.“. Z vyjadrenia otca vyplýva, že súdom stanovené výživné platil do 2/2012 . S deťmi sa nestretáva. Dcéra E. je plnoletá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Uviedol najprv, že býva v byte u priateľky kde platí len réžiu bytu vo výške 200,- eur. Následne uviedol, že býva u sestry ktorej ničím neprispieva. Zároveň poukázal na to, že z vykázaného príjmu ako živnostník musel mesačne odvádzať zdrav. poistenie 47,- eur, soc. poistenie 112,- eur, výživné na deti 200,- eur , pôžičku na auto vo výške 115,- eur. Otec uviedol, že žiaden majetok nevlastní , mot. vozidlo, ktoré leasinguje by mal splácať v splátkach po 220,- eur . Auto používa on, chodí s ním do práce . S leasingovými splátkami mu podľa jeho vyjadrenia pomáha syn priateľky, ktorému tieto peniaze musí vrátiť. Z dokladu o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že spotrebiteľský úver je viazaný na kúpu vozidla Peugeot 807 diesel. Celková výška spotrebiteľského úveru je 7645,20,- eur . Doba trvania zmluvy 48 mesiacov. Výška splátky 218,89,- eur. Celková čiastka , ktorú bude dlžník zaplatiť je 10410,72,- eur. Matka je t. č. nezamestnaná, jej oficiálny príjem predstavuje 30,- eur, avšak poberá mesačne 230,- eur. Okrem toho dávky v hmotnej núdzi 27,50,- eur mesačne a PND 45,- eur mesačne. Vedľajší príjem nemá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije sama s deťmi v dvojizbovom byte. Mal. B. je v 1. ročníku na Strednej škole v D. a plnoletá dcéra taktiež navštevuje ešte školu. Každý mesiac v škole platí sporenie na stužkovú vo výške 5,- eur a 26,- eur cestovné medzi D. a D.Á.. Platí za internet 20,- eur mesačne.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené , neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod.. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy (aj po dosiahnutí plnoletosti) kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času pokiaľ nie sú deti sami schopné sa živiť. Nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku detí, tieto nároky nediferencuje. Podľa Zákona o rodine sú podmienky nároky maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú sami schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho. Do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu, kým po dovŕšení plnoletosti bude začaté, len na návrh oprávneného. Rozhodnutie súdu , ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného ak podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti ďalej trvajú. V tejto súvislosti sa treba zaoberať otázkou zmeny v tom do rúk koho sa bude výživné plniť. Zatiaľ čo počas maloletosti sa spravidla vyslovuje povinnosť plniť výživné do rúk jedného rodičov, dosiahnutím plnoletosti dôvod takej úpravy odpadá a plnenie jednotlivých dávok treba stanoviť priamo voči dieťaťu.

Pri rozhodovaní o výživnom súd zisťuje pravidelné aj nepravidelné príjmy, ktoré sa spriemerujú na účely ustálenia východiskovej sumy príjmu pre určovanie rozsahu výživného. Preto nemožno vychádzať z posledného dosiahnutého zárobku ale spravidla sa zisťujú príjmové pomery za obdobie predchádzajúcich 6 až 12 mesiacov. Na základe toho sa určuje výživné na budúce obdobie.

V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je nedôvodný s poukazom na to, že otec mal. dieťaťa sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania resp. zárobku, keď ukončil živnostenskú činnosť na základe ktorej mal príjem cca 1400,- eur s úmyslom pracovať v Litve . Do tohto zamestnania však nenastúpil. Následne poukázal na to, že na základe dohody o prac. činnosti si už nedokáže zarobiť takú výšku príjmu ako na základe živnosti. Súd pri rozhodovaní zohľadnil príjem otca za posledné obdobie , ktoré predložila spol. pre ktorú pracoval otec . Počas obdobia od 20.1.2011 až do 19.6.2012 ani jeden mesiac otcov príjem neklesol pod 1200,- eur. Ani po odpočítaní povinných odvodov , ktoré predstavujú v zmysle vyjadrenia otca spolu 159,- eur príjem otca neklesol za toto obdobie pod 1000,- eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že z vykázaného príjmu otca je odôvodnené platenie výživného na mal. dieťa . Je potrebné poznamenať, že matka mal. dieťaťa dosahuje výrazne nižší príjem a okrem výživy zabezpečuje aj celodennú starostlivosť o deti. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch

vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.