Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8To/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 12.10.2023, v trestnej veci obžalovanej A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa , o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 29.03.2023, takto

rozhodol:

Podľa , v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 29.03.2023 z r u š u j e celý výrok o treste.

Na základe , podľa súd p r i j í m a záruku poskytnutú Spoločnosťou priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, so sídlom Ševčenkova 1175/21, 851 01 Bratislava-Petržalka, IČO: 17 316 537 zo dňa 30.05.2023 za nápravu páchateľa a od potrestania obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXXX/X, u p ú š ť a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 29.03.2023 bola obžalovaná A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXXX/X, uznaná vinnou z prečinu ublíženia na zdraví podľa na tom skutkovom základe, že

- dňa 05.08.2021 asi o 21.00 hod. v Prešove, na ul. Volgogradskej č. 5, na chodbe zariadenia VITA VITALIS, bezdôvodne fyzicky napadla tam prítomnú F. G., ktorú opakovanie päsťou udierala do ľavej časti tváre, čím jej spôsobila zlomeniu ľavej lícnej kosti bez posunu úlomkov, ktoré zranenie si podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo vyžiadalo liečenie spojené u zamestnaného s práceneschopnosťou od 06.08.2021 do 02.09.2021. Za to jej bol uložený podľa , v spojení s , , pri prevahe poľahčujúcej okolnosti podľa , oproti neexistencii priťažujúcich okolností podľa trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený. Podľa bola určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, ktorá písomne prostredníctvom svojho obhajcu poukazovala na to, že je nevinná a že podľa jej názoru dôkazmi, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané, nebolo preukázané, že sa stal skutok tak, ako je uvedený v rozsudku. Poukazovala na to, že svedectvo svedkyne C. vôbec nedokazuje tvrdenie poškodenej, lebo táto uviedla 13.12.2021, že pri prvej kontrole poškodenej, po údajnom útoku, poškodená nejavila žiadne známky poranenia a pri meraní

tlaku zistila, že tlak poškodenej bol v norme, pričom v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by poškodená zvracala, hoci mal túto skutočnosť prvostupňový súd v zmysle odôvodnenia rozsudku za preukázanú, lebo žiadne zvratky nevidela ani svedkyňa C., ktorá uviedla, že túto informáciu mala získať od akýchsi spolubývajúcich poškodenej, no žiadni spolubývajúci neboli v konaní vypočutí a táto skutočnosť nebola predmetom dokazovania. Odvolateľka sa nestotožnila ani s odôvodnením súdu, že výsledky znaleckého dokazovania H. D. E. korešpondujú s opisom útoku poškodenou, lebo znalec uviedol, že poranenie vzniklo priamym pôsobením tupého predmetu na oblasť ľavého líca násilím silnej intenzity, pričom uviedol, že mohlo sa to stať aj úderom päsťou, pričom vychádzal z informácií z trestného spisu z prípravného konania. V tejto časti odvolateľka sama odkazovala na to, že v prípravnom konaní do zápisnice uviedla, že poškodenú udrela päsťou, ale dodala, že neskôr na súde uviedla vec na pravú mieru, že to boli dve facky, nie päsťovky. Znalec uvádzal aj, že hypoteticky mohlo takéto zranenie vzniknúť nárazom na tvrdý predmet roh postele, stôl, zárubňa, pričom s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vylúčil, že by k predmetnému typu zlomeniny mohlo dôjsť úderom otvorenou dlaňou (fackou). Ďalej, namietajúc nepreskúmateľnosť znaleckého posudku, pokračovala v hodnotení dôkazov zo svojho pohľadu tým, že vytýkala okresnému súdu, že sa vôbec nezaoberal jej námietkou, ktorou spochybňovala samotné závery znaleckého posudku H. D. E. a že z obsahu znaleckého posudku nie je zrejmé, na základe akých zistení znalec objektivizoval poranenia poškodenej ako zlomeninu ľavej lícnej kosti bez posunu úlomkov, pretože sa z neho nedozvedela odpoveď na otázku, či boli súčasťou zdravotnej dokumentácie, s ktorou sa znalec oboznámil, aj RTG snímky poškodenej vyhotovené po údajnom útoku a ak áno, čo na týchto RTG snímkach bolo. V znaleckom posudku znalec poukázal na záznamy z vyšetrení poškodenej, konkrétne z traumatologického nálezu H. I. zo dňa 05.08.2021, z ORL vyšetrenia zo dňa 05.08.2021, zo stomatochirurgického vyšetrenia zo dňa 06.08.2021, pričom sa z obsahu znaleckého posudku sa odvolateľka nedozvedela, či tieto závery ošetrujúcich lekárov znalec verifikoval po vzhliadnutí RTG snímkov a ak áno, tak akým spôsobom. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že lekárske správy neboli znalcovi dané. V jednej lekárskej správe sa navyše uvádza „zlomenina ľavej lícnej kosti“ a v druhej sa uvádza „možná zlomenina ľavej lícnej kosti“. V znaleckom posudku sa uvádza, že znalec poškodenú za účelom podania znaleckého posudku nevyšetril, pretože to nepovažoval za potrebné. Takto, podľa názoru odvolateľky nie je zrejmé, akým spôsobom znalec objektivizoval poranenia poškodenej uvedené v popise skutku, pretože súčasťou znaleckého posudku nie sú RTG snímky a nie je tam o nich zmienka. Keď súd odôvodnil naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu podľa tým, že už zo samotného faktu, že poškodená sa musela podrobiť liečebnému režimu, možno konštatovať, že u nej bol sťažený obvyklý spôsob života, tak podľa odvolateľky z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by poškodená mala stanovený liečebný režim, pričom aj keby tento bol stanovený, objektívnej stránky skutková podstata uvedeného prečinu vyžaduje sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného (nie iba na krátky čas), ktoré nie je možné automaticky stotožňovať s podrobením sa akémukoľvek liečebnému režimu. Obvyklý spôsob života u poškodenej, ani jeho prípadné sťaženie, nebol predmetom dokazovania, pričom prvostupňový súd sa po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove súdu síce riadil právnym názorom súdu vyššieho stupňa avšak sťaženie obvyklého spôsobu života konštatoval výlučne formálne, bez toho, aby skúmal a posudzoval materiálnu stránku uvedeného pojmového znaku predmetného prečinu (aký je obvyklý spôsob života; aký bol liečebný režim poškodenej ak bol stanovený; v čom konkrétne mal byť obvyklý spôsob života sťažený a pod.). Napokon aj znalec opakovane uviedol (z medicínskeho hľadiska), že k sťaženiu obvyklého spôsobu života u poškodenej nedošlo. Znalec síce uviedol, že priemerná doba liečenia takéhoto poranenia sa pohybuje v rozmedzí 4 - 5 týždňov, s čím obvykle koreluje doba práceneschopnosti, ale zároveň uviedol, že to nie je podmienkou, pretože to závisí od práce pacienta. Podľa odvolateľky nebolo teda v konaní preukázané, že by poškodená bola skutočne uznaná práceneschopnou v prípade, že by pracovala. Zo svedeckej výpovede svedkyne J. zároveň nevyplynulo, že by na poškodenej bezprostredne po údajnom útoku badala známky poranenia, bolesti, či akýchkoľvek obmedzení, ktorá na hlavnom pojednávaní dňa 27.05.2022 uviedla: „Čo sa týka p. G. tá sa mi snažila vyhýbať, nestretnúť sa so mnou, mala šatku na tvári, zamykala sa predo mnou. Čo sa týka jej ďalšieho správania v ďalších dňoch, ja som nezbadala ďalší rozdiel, mala tú šatku, ale napríklad po pracovnej dobe ja som videla, že tú šatku nemá na tvári a že vonku sa naťahovala za nejakým ovocím na strome.“ S poukazom na uvedené má odvolateľka za to, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky trestného činu podľa . Okrem toho odvolateľka vytýkala okresnému súdu, že nereflektoval na zásadné rozpory vo výpovedi poškodenej z prípravného konania a na hlavnom pojednávaní, keď poškodená opisovala doslova silné a dlhotrvajúce bolesti, ktoré mala pociťovať po údajnom útoku, čo je v priamom rozpore s tým, čo uviedol znalec H. D. E. z lekárskeho hľadiska a svedkyňa J. pozorovaním a taktiež obžalovaná vo svojej výpovedi, ktorá opakovane tvrdila, že skutku, z

ktorého ju prvostupňový súd uznal vinnou, sa nedopustila a ani nemohla dopustiť z hľadiska jej fyzickej predispozície. Prvostupňový súd ju fyzicky vzhliadol na hlavnom pojednávaní a bolo mu dobre známe, že ona je osobou na invalidnom vozíku, má nádor na mieche, má značne sťažené pohybové schopnosti, je nízkeho vzrastu a je slabá, pričom, aj keď stupeň jej fyzickej sily vo vzťahu ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, je objektívne ťažko merateľný a dokázateľný, je, podľa názoru odvolateľky, už len z týchto vonkajších prejavov nutné u bežného pozorovateľa dospieť k záveru, že spáchanie uvedeného skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, je ňou vylúčené. Prvostupňový súd sa týmto aspektom nijako nevysporiadal, pri rozhodovaní na neho neprihliadol, pričom ide o aspekt zásadného významu. V odôvodnení podaného odvolania odvolateľka vytýkala okresnému súdu, že sa vôbec nevysporiadal s ponúknutou zárukou za nápravu pre prípad uznania jej viny, zo strany občianskeho združenia Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, so sídlom Ševčenkova 21, 851 01 Bratislava, ktorú ponúklo vo svojom podaní zo dňa 01.02.2022, pričom išlo o občianske združenie, ktoré ju pozná od detstva, kedy bola umiestnená v detskom domove po tom, ako ju nevlastný otec fyzicky týral a bola ako dieťa zanedbávaná. Ľudia z Úsmevu ako dar ju veľmi dobre poznajú a vedia, že niečoho takého, ako sa uvádza v rozsudku súdu, by nebola schopná. Zástupca predmetného občianskeho združenia bol prítomný aj na hlavnom pojednávaní dňa 23.11.2022, keď prvostupňový súd uznesením vec postúpil Okresnému úradu Prešov na prejednanie priestupku. Uvedené občianske združenie ponúklo záruku za jej nápravu v zmysle , pričom prvostupňový súd na toto podanie občianskeho združenia pri rozhodovaní neprihliadol. Má za to, že ak by aj odvolací súd stotožnil s uznaním jej viny, je tu daný dôvod na upustenie od potrestania podľa . Nikdy vo svojom živote nebola pred súdom, nikdy sa nedopustila trestného činu ani priestupku a napriek neľahkému životu, ktorým si od detstva prechádza, sa snaží byť milým a dobrým človekom. Naopak, poškodená je podľa odvolateľky mimoriadne konfliktnou osobou, čo potvrdila aj svedkyňa J.. Aj svedkyňa C. uviedla, že sa dopočula od svojich kolegýň o problematickom správaní poškodenej v sociálnom zariadení, ktorá má sebapoškodzovacie sklony. V kontexte všetkých okolností prípadu odvolateľka vníma tvrdenia poškodenej voči nej len ako fabuláciu s cieľom uškodiť jej a odvolateľka je presvedčená, že si poškodená mohla privodiť uvedené poranenia aj sama, na čo odvolateľka poukazovala pri prvom výsluchu v prípravnom konaní. Záverom svojho odvolania obžalovaná uzavrela, že podľa jej názoru, prvostupňový súd ju uznal vinnou napriek absencii dôkazu o tom, že by mala poškodenú udrieť tak, ako to uviedol v rozsudku a spôsobiť jej tam uvedený následok, čo považuje za porušenie zásady trestného konania v zmysle „nedokázaná vina je dokázaná nevina“ a zásady in dubio pro reo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod podanej obžaloby ju oslobodil.

Na základe takto podaného odvolania postupoval odvolací súd v intenciách ustanovenia , podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a v prejednávanej veci zistil, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné.

V posudzovanej trestnej veci pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie odvolací súd doplnil, aby vo svojej celistvosti bolo vykonané v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Súd tieto dôkazy podrobil hodnoteniu postupom podľa . Možno k tomu dodať, s prihliadnutím na povahu odvolacích námietok, nasledovné.

Obžalovaná A. B. vo svojej výpovedi uviedla, že keď mala narodeniny, tak poškodená jej dala elektronickú cigaretu ICOS, hoci ona to nechcela, pričom po istom čase poškodená tvrdila, že ona si sama zobrala tú cigaretu a že ju má vrátiť, pričom ona ju aj vrátila, avšak poškodená tvrdila, že je cigareta poškodená a chcela od nej 25,- eur. Takto bolo, podľa odvolacieho súdu, zrejmé, že mala dôvod byť na poškodenú nahnevaná a mala teda motív jej uvedené oplatiť, ako reakciu na, pre ňu nespravodlivé a zneužívajúce správanie zo strany poškodenej, ktorú navyše dlhodobo poznala a mala dojem, že ju poškodená zneužíva. Zároveň, keďže žili v tom istom zariadení a mali k sebe voľný prístup, obžalovaná mala aj príležitosť na poškodenú zaútočiť. Nakoniec uvedené závery obžalované vlastne potvrdila, keď uvádzala, že sa vtedy nazlostila, prišla k poškodenej a dala jej dve facky. Potom odišla späť ku sebe do izby. Existenciu konfliktu medzi obžalovanou a poškodenou potvrdila priamo aj poškodená,

pričom rozdiel spočíval len v tom, či bola poškodená udretá vtedy zo strany obžalovanej päsťami, ako to celý čas trestného konania tvrdila poškodená a ako to tvrdila obžalovaná pri svojej prvotnej výpovedi alebo fackami, ako to následne tvrdila obžalovaná. V tomto smere nebol obhajobou predložený žiadny porovnateľný dôkaz, ktorý by lekársky relevantne spochybnil objektivitu zistení znalca, na ktorého odkazuje odvolateľka.

H. D. E., súdny znalec z odvetvia chirurgie, sa pritom z lekárskeho hľadiska v podstate jednoznačne priklonil k záveru, ako to poškodená udáva, teda, že pôsobením fyzického násilia v zmysle úderu päsťou, keď zároveň úder otvorenou dlaňou vylúčil, lebo podľa jeho odborného lekárskeho názoru, násilie pri facke by sa rozložilo na väčšiu plochu a tým pádom by nebolo takej intenzity, ako bolo.

K námietkam odvolateľky k východiskám, z ktorých znalec čerpal, možno uviesť toľko, že boli z hľadiska súdu dostatočné, keďže ani samotný znalec ich za lekársky nedostatočné nepovažoval a obhajoba nepreukázala opodstatnenosť svojich vznesených pochybností do tej miery, aby bol znalecký posudok nepreskúmateľný.

Rovnako odvolací súd nemôže skonštatovať lekársky odborné spochybnenie záverov znalca o následkoch, ktoré údery obžalovanej spôsobili na tele poškodenej. Poškodená tak utrpela zlomeninu ľavej lícnej kosti bez posunu úlomkov. Z medicínskeho hľadiska sa jednalo o poranenie stredne ťažké, ale išlo o veľmi jemnú prasklinu, ktorá vznikla priamym pôsobením tupého predmetu na oblasť ľavého líca násilím silnej intenzity. Liečba spočívala len v tlmení slabých bolestí v stupnici bolesti žiadna, slabá, stredne silná, silná, veľmi silná. Bolesti mala niekoľko dní, pričom túto dobu sa podarilo objektivizovať na základe stomato-chirurgickej kontroly na 7 dní po úraze, keďže vtedy už pacientka bola bez ťažkostí.

Znalec teda potvrdil, čo tvrdila aj poškodená, že utrpela poškodenie zdravia a že jej bola poskytnutá lekárska starostlivosť spojená s vyšetrením. Aj keď znalec dodal, že zlomeniny daného typu sa zhoja skoro bez stopy, zároveň uviedol skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že išlo o zranenia spojené so zohľadniteľnou dobou liečenia. Priemerná doba liečenia takéhoto poranenia sa, podľa znaleckých zistení, pohybuje v rozmedzí 4 - 5 týždňov. Bolo potom nerozhodné, že tomu nekorelovala doba práceneschopnosti. Stalo sa tak v podstate výlučne z dôvodu, že poškodená nebola zaradená v pracovnom procese. V prípade, že by poškodená nebola na invalidnom dôchodku, ale bola by riadne zamestnaná, tak od spôsobu práce by záviselo, na akú dobu by bola uznaná PN. V tomto prípade sa poškodená liečila od 06.08.2021 do 02.09.2021, PN nebola, no PN stotožnil s dobou liečby, ako z odborného hľadiska, za primeranú dobu.

Neboli z RTG zistené známky predchádzajúceho poškodenia. Odvolací súd dodáva, že aj keby išlo o situáciu, že by miesto zlomeniny mohlo byť náchylnejšie a že by známky nejakého predchádzajúceho poškodenia boli zistené na röntgenovej snímke, nemalo by to zásadný vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej, ktorá poškodenú udrela v zjavnej absencii nejakej ohľaduplnosti. Znalec pritom poukázal aj na obmedzenia, ktoré poškodená musela pre svoje zranenia podstúpiť. Uviedol k tomu, že popri bolestivosti poškodená mohla mať niekoľko dní trocha sťažený príjem potravy pre tie bolesti, hoci prijímať potravu mohla.

Obžalovaná skutočne nemala zistený žiaden záznam v registri trestov a ani v registri priestupkov, je invalidnou osobou pohybujúcou sa na invalidnom vozíku, je klientkou Centra sociálnych služieb Vita vitalis Prešov. Poberá invalidný dôchodok vo výške približne 240,- eur. Má aj ďalšie zdravotná problémy ťažšej povahy vrátane intelektového obmedzenia. Podľa znaleckého posudku č. 86/2021 súdnej znalkyne H. F. H. C., H., je u nej diagnostikovaná mierna duševná zaostalosť s významnou poruchou zdravia a s potrebou pozorovania alebo liečby, pričom trpí aj na nikotinizmus.

Ostatní svedkovia priebeh napadnutia nevideli a ich svedectvá sú tak oproti uvedeným dôkazom menej významné. Napriek tomu treba uviesť, že svedkyňa J. ani nemala príležitosť bližšie vnímať poškodenú, keďže táto sa jej snažila vyhýbať, nestretnúť sa s ňou, mala šatku na tvári, zamykala sa pred ňou. Svedkyňa K. C. najprv síce nezistila dôvody pre volanie RZP, no mala možnosť poškodenú po skutku vnímať bezprostredne a išla ju skontrolovať dvakrát, v časovom rozpätí asi dve hodiny. Pri prvej kontrole si všimla mierne začervenanie jej líca, ona tam len tak stála, bola v strese. Pri druhej kontrole to začervenanie bolo ešte silnejšie. Pri druhej kontrole sa dozvedela o tom, že p. G. mala zvracať. Aj keď stopy po zvracaní nezistila z dôvodu, že mali byť upratané, správne sa rozhodla zavolať RZP, aby

bola poškodená podrobená lekárskemu ošetreniu. Z vyšetrení boli príslušné správy. Hoci v písomnom odôvodnení svojho odvolania obžalovaná poukazovala aj na to, že na preukázanie svojich tvrdení a vyvrátenie tvrdení poškodenej dňa 12.04.2023 navrhla prostredníctvom svojho obhajcu predvolať a vypočuť svedkov K. L. a M. J. k incidentom, ku ktorým malo dôjsť v čase, kedy bola poškodená F. G. ubytovaná v sociálnom zariadení Útulok Archa Nocľaháreň Effeta na ulici Pod Táborom 33 v Prešove, na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu ani odvolateľka osobne, ani jej obhajca, nemali návrhy na doplnenie dokazovania, pričom odvolací súd ani nezistil dôvod, aj s ohľadom na dostatočne preukázané všetky skutočnosti potrebné pre spravodlivé rozhodnutie o vine a treste, sa týmito pôvodnými návrhmi zaoberať.

Skutkovo treba na základe týchto konkrétnych dôkazov uzavrieť, že tým, že poškodená sa musela podrobiť liečebnému režimu po viacero dní a tak bol u nej sťažený obvyklý spôsob života, keď ju uvedené zranenie veľmi bolelo a sťažovalo jej príjem potravy. Právne tak došlo k ublíženiu na zdraví, nakoľko boli splnené všetky kritériá uvedené v , podľa ktorého, ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol, nie iba na krátky čas, sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Priamy úmysel obžalovanej vyplýva zo spôsobu a frekvencie, zamerania a rozhodnosti, akými atakovala poškodenú. Jej motív ju neospravedlňuje. Závažný následok, okolnosti a spôsob spáchania činu, priamy úmysel a motív v pomere k osobe obžalovanej, vedie k záveru o tom, že skutok obžalovanej je jednoznačným prečinom, nakoľko závažnosť skutku je vysoká. Obžalovaná spáchala prečin ublíženia na zdraví podľa .

Z odôvodnenia napadnutého výroku o treste plynie, že okresný súd hodnotil zistené skutočnosti tak, že posudzoval zákonné hľadiská uvedené v , pričom ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovanej vyhodnotil doterajšiu bezúhonnosť, pričom nezistil žiadne priťažujúce okolnosti.

So závermi súdu prvého stupňa pri rozhodnutí o treste sa ale odvolací súd nestotožnil. Okresný súd sa celkom jasne nevysporiadal so všetkými významnými skutočnosťami potrebnými pre uloženie primeraného trestu, a to najmä vo vzťahu k osobe obžalovanej v spojení s významom ponúknutej záruky za jej správanie a priaznivú možnosť jej nápravy už samotným prejednaním prípadu.

Odvolaciemu súdu bol predložený písomný návrh na prijatie záruky za správanie obžalovanej, ktorý podalo v zmysle v spojení s a s poukazom na záujmové združenie občanov: Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, so sídlom Ševčenkova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 173 165 37 (ďalej len navrhovateľ). Z tohto hľadiska, vzhľadom na účel podaného návrhu, bolo relevantné, že navrhovateľ okrem námietok, že okresný súd na túto jeho aktivitu a ochotu neprihliadal a námietok voči prípadnému výroku o vine uviedol, že Spoločnosť Úsmev ako dar pôsobí na Slovensku v oblastí pomoci a sprevádzania detí v detských domovoch a mladých dospelých po odchode z detských domovov (dnes centrá pre deti a rodiny) už viac než 30 rokov. Ako subjekt akreditovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na vykonávanie opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a poskytovanie sociálnych služieb, využíva odborné metódy a techniky najmä sociálnej práce a psychológie, z ktorých najčastejšími sú sprevádzanie klienta, sociálne poradenstvo, vypracovanie genogramu, ekomapy, anamnéza a diagnostika, stanovenie sociálnej diagnózy a následnej sociálnej intervencie ako jednotlivých krokov stanovených v spolupráci sociálneho pracovníka, resp. psychológa, spolu s klientom, či v prípade potreby aj sociálna alebo psychologická terapia, facilitačné techniky, edukácia a ďalšie. Konkrétne voči osobe obžalovanej, ktorej sa jeho návrh týka, navrhovateľ uviedol, že obžalovanú A. B. poznajú bezmála od detstva. Podľa ich informácií, z dlhodobého, ba až niekoľko desaťročného poznania A. B. a spolupráce so zariadením, v ktorom A. B. žije vyplýva, že skutočnou obeťou je samotná A. B. z dôvodu, že poškodená F. G. sa pred niekoľkými rokmi „prisala“ na A. B., začala ju využívať a realizovať na nej doslova úžernícke praktiky. Vždy si od nej niečo pýtala, niečo jej vzala a A. B. ako žena, tak, ako ju oni poznajú, s dobrým a otvoreným srdcom, F. G. (v tom čase mylne sa domnievajúc, že kamarátke, ba až priateľke), dala čo jej na očiach videla. A. B. sa tešila úprimnému záujmu F. G., ktorý sa však ukázal ako falošný. A. B. je žena trvalo sa pohybujúca na invalidnom vozíku, pričom F. G. bola v neporovnateľnej prevahe a presile nad A. B., ktorá je fyzicky hendikepovaná a mentálne jednoduchšia osoba. Navrhovateľ poukazoval na to, že ide o osobu na invalidnom vozíku, o osobu, ktorá nie je schopná sa samostatne

pohybovať, o osobu, ktorá žije v zariadení sociálnych služieb s celodennou starostlivosťou, o osobu, ktorá prežila detstvo v detskom domove, detstvo traumatizujúce, detstvo bez rodiny a poriadneho zázemia. Aj napriek tomu sa, podľa navrhovateľa, vyvinula v dobrú a spravodlivú osobnosť, ženu, ktorá je obľúbená, bezkonfliktná, možno mierne občas výbušná, čo však pramení nielen z jej zložitého detstva a života, ale aj zo skutočnosti, že je rómskeho etnika, ktoré je známe svojím temperamentom, no zároveň A. B. nemá doposiaľ žiaden záznam v registri trestov, ani záznam v evidencii priestupkov MV SR, je obľúbená, spoločenská a čestná osoba. Podľa navrhovateľa, trestná politika štátu sa posledné roky výrazne odkláňa od retributívnéj (odsudzujúcej) justície smerom k restoratívnej (obnovujúcej) justícii. A. B. nie je násilnej povahy, pričom o jej čestnosti a spôsobe života svedčí, podľa navrhovateľa, skutočnosť, že sa priznala, že dala F. G. dve facky, pričom navrhol prevzatie záruky za nápravu A. B. odbornými metódami a technikami psychológie asociálnej práce, summa summarum odborným sprevádzaním a poskytovaním špecializovaného sociálneho poradenstva a psychologického poradenstva, ako subjekt akreditovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Navrhovateľ je presvedčený, že u A. B. sú predpoklady, že pôsobením ich organizácie v podobe odborného sprevádzania, za uplatnenia vyššie uvedených metód a techník sociálnej práce a psychológie, ako aj právneho poradenstva spočívajúcich v prevencii páchania ďalšej trestnej, priestupkovej, či inej protispoločenskej činnosti, nedôjde u A. B. k žiadnej recidíve, ba práve naopak, ich pôsobením dôjde k náprave tohto výnimočného zlyhania, a tak v prípade uznania viny navrhol upustiť od potrestania obžalovanej A. B. podľa .

Podľa , od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné.

Prijatie záruky za nápravu páchateľa zároveň predpokladá možnosť výchovného vplyvu toho, kto záruku ponúkol, na páchateľa. Prevzatie záruky za nápravu obvineného môžu ponúknuť záujmové združenia občanov, ktorými sa rozumejú odborové a iné spoločenské organizácie, pracovné kolektívy a cirkvi.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí zabezpečil výsluch zástupkyne tejto Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar, pani F. N., ktorá uviedla, že sa dlhodobo zaoberá sociálno- právnou ochranou detí a mládeže a pracoval aj na ÚPSVaR v Prešove, pričom pre navrhovateľa ponuky pracuje od mája 2022 ako sociálna poradkyňa, sociálny pracovník. Potvrdila, že zamestnanci navrhovateľa dlhodobo poznajú obžalovanú, sama je informovaná o jej minulosti, o ťažkom živote, ktorý prežila, o ťažkom zdravotnom postihnutí. Zabezpečili by, aby obžalovaná viedla bezúhonný život, najmä aby nedochádzalo k žiadnej protiprávnej činnosti z jej strany osobnými stretnutiami, sprevádzaním prostredníctvom špecializovaných sociálnych pracovníkov a psychológov. Ľahkej realizovateľnosti tohto pôsobenia nasvedčuje, že navrhovateľ má pobočku aj v Prešove, kde pracuje aj ona sama, pričom obžalovaná je v DSS Vita vitalis na Volgogradskej ulici v Prešove a ich špecializovaný tím by ju navštevoval, pôsobil na ňu výchovne, aby menila svoj vnútorný vzťah, aby vedela ovládať svoj hnev, agresivitu, aby lepšie spracovala aj priateľské sklamania v živote a vedela sa ovládať. Pokiaľ teda ide v tomto prípade o potrestanie páchateľky, je namieste zohľadniť práve výraznú doterajšiu bezúhonnosť obžalovanej v spojení s jej zdravotnými hendikepmi a zároveň objektívnu skutočnosť, že účinok jej úderov nebol zásadnejšej povahy a nespôsobil horšie následky. Nepochybne to mohlo súvisieť aj s tým, že vo svojej rozhorčenosti na správanie poškodenej nepokračovala, ale svoj atak ukončila po dvoch úderoch. Odvolací súd vidí výnimočnosť vybočenia z medzí jej dovtedajšieho správania, čo v spojení s jej bezúhonným správaním sa po predmetnom prečine jednoznačne nasvedčuje záveru o priaznivej možnosti jej nápravy už samotným prejednaním veci, napriek tomu, že sa nepriznala a skutok neoľutovala. Dôveryhodné občianske združenie, etablované v spoločnosti po dlhšiu dobu s celoslovensky prospešným cieľom, odbornými metódami, so zabezpečenou personálnou štruktúrou, poskytlo však za jej osobu, a to na základe poznania jej doterajšieho života, záruku, ktorú odvolací súd považuje za potrebné zohľadniť do tej miery, že túto ponuku prijal a upustil od samotného potrestania obžalovanej.

V danom prípade boli totiž všetky podmienky pre postup podľa splnené.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom senát odvolacieho súdu napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil, prijal ponúkanú záruku a od potrestania obžalovanej upustil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.