Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_3T-62-2011.pdf
PDF · 82.12 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/62/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, samosudcom JUDr. Martinom Kollárom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. júla 2012, v trestnej veci obžalovaného C. R. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona, takto
rozhodol:
obžalovaný C. R. K. M. Á. Ž. , rodený E., nar. XX.XX.XXXX vo Q., trvale bytom Q., C.. L. XXXX/XX, prechodne bytom Q., H.. D.. F. X, občan E. A.,
j e v i n n ý, ž e
v období od 01.06.2006 do 28.10.2010 si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére G. H., rod. C., nar. XX.XX.XXXX napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. Nc/742/1999 zo dňa 20.09.1999, právoplatným dňa 12.10.1999 bol zaviazaný prispievať na jej výchovu a výživu sumou vo výške 23,24,- € (700,- Sk) vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa B.. E.H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, Q., čím mu vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 975,95,- € a svoju zákonnú povinnosť si neplnil napriek tomu, že bol počas tohto obdobia zamestnaný a to aj opätovne po skončení jeho pracovného pomeru výpoveďou, výška jeho príjmu mu umožňovala plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorú však nenahlásil ani v súčasnom ani v predošlom zamestnaní,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona súd u k l a d á obžalovanému povinnosť - príkaz zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 19.05.2011 pod sp. zn. 3Pv/747/2010 obžalobu na obvineného C. R. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v období od 01.06.2006 do 28.10.2010 si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej maloletej dcére G. H., rod. C., nar. XX.XX.XXXX napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. Nc/742/1999 zo dňa 20.09.1999, právoplatným dňa 12.10.1999 bol zaviazaný prispievať na jej výchovu a výživu sumou vo výške 23,24,- € (700,- Sk) vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa B.. E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, Q., čím mu vznikol dlh na výživnom v celkovej výške 1.231,59,- € a svoju zákonnú povinnosť si neplnil napriek tomu, že bol počas tohto obdobia zamestnaný a to aj opätovne po skončení jeho pracovného pomeru výpoveďou, výška jeho príjmu mu umožňovala plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorú však nenahlásil ani v súčasnom ani v predošlom zamestnaní.
Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku a zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi a to čítaním výpovede obžalovaného C. R. /čl. 15-31/, výpoveďou svedkyne B.. E. H. a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou trestného spisu.
Podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku súd rozhodol, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného. Z uvedeného dôvodu bola potom v zmysle § 258 ods. 4 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní čítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania.
Obžalovaný sa vo svojej výpovedi v rámci prípravného konania priznal k tomu, že mu neplatením výživného na dcéru vznikol dlh vo výške 1.231,59,- €, avšak nemá toľko finančných prostriedkov, aby tento dlh zaplatil v hotovosti a v plnej výške. Vyživovaciu povinnosť voči svojej dcére si riadne neplnil z toho dôvodu, že sa v roku 2001 dohodol s pani H., že nebude navštevovať svoju dcéru, doslova, že ju nebude otravovať a pani H. potom od neho nebude požadovať platenie výživného. Do toho času mu boli exekútorom vykonávané zrážky zo mzdy. V tom čase pracoval na strednom odbornom učilišti dopravy a služieb vo Q. ako režijný pracovník. Keď mu z platu prestali zrážať výživné, myslel si, že dohoda s pani H. platí a teda nemusí ďalej platiť výživné. Pani H. síce tvrdí, že medzi nimi nebola žiadna dohoda, ale bolo to tak. Následne zmenil zamestnanie a nevedel, že mal nahlásiť novému zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť. Keby sa mu boli aj naďalej vykonávali zrážky zo mzdy na výživné tak by táto situácia nenastala. Bude sa snažiť podľa svojich možností vyrovnať zameškané výživné. V súčasnej dobe je zamestnaný a dosahuje príjem 500,- € mesačne, pričom má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Mrzí ho to, aj napriek tomu, že táto situácia nenastala z jeho strany, neurobil to úmyselne.
Svedkyňa B.. E. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pokiaľ je v obžalobe uvedená výška dlhu na výživnom 1.231,59,- €, tak táto suma nezodpovedá skutočnosti. Obžalovaný jej poslal v období od 06.06.2011 do 28.02.2012 celkom 11 splátok výživného po 23,24,- €, teda uhradil jej sumu 255,64,- €. V súčasnej dobe už obžalovaný nemusí platiť výživné na maloletú dcéru, nakoľko došlo k osvojeniu dieťaťa inou osobou. Svedkyňa predložila súdu originály poštových poukážok o uhradení sumy 255,64,- € obžalovaným. Svedkyňa ďalej vypovedala, že nie je pravdou, že by s obžalovaným uzavrela dohodu o tom, že nemusí platiť výživné na dcéru. S obžalovaným sa nezhovárajú, na ulici sa ani nepozdravia. Počas žalovaného obdobia sa obžalovaný so svojou dcérou vôbec nestretol a ani ju nežiadal o stretnutia s dcérou. Posledné pokusy o stretávanie obžalovaného s dcérou boli zo strany obžalovaného niekedy v roku 2004. Svedkyňa ešte dodala, že v roku 2005 sa opäť vydala, z nového manželstva má dve deti. O dcéru bolo po všetkých stránkach postarané, netrpela núdzou a z toho dôvodu nemusela žiadať úrad
práce sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie náhradného výživného. Jej dcéra nemá v súčasnej dobe k obžalovanému vytvorený žiaden vzťah.
Na hlavnom pojednávaní sa v súlade s § 269 Tr. poriadku čítali listinné dôkazy a to rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. Nc/742/1999 zo dňa 20.09.1999 /čl. 46-48/, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. 6P/4/2010 zo dňa 04.10.2010 /čl. 49-50/, rozhodnutie Obvodného úradu vo Zvolene č. A/ VVS-2006/01645-2/16/Sp zo dňa 23.08.2006 /čl. 51-53/, tabuľky plnenia vyživovacej povinnosti /čl. 54-58/, rodný list maloletej G. H., nar. XX.XX.XXXX /čl. 59/, potvrdenie o návšteve školy zo dňa 17.12.2010 /čl. 60/, správy a odpis z registra trestov na obžalovaného C. R. /čl. 64-76/ a fotokópie ústrižkov poštových poukážok /čl. 120-121/.
Tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, bolo nepochybne preukázané, že rozhodné obdobie pre vyvodenie zodpovednosti za neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaného voči svojej maloletej dcére G. H. bol jún 2006 až október 2010. Tento záver preukazuje výpoveď svedkyne B.. E. H. o úhrade výživného obžalovaným podporený listinnými dôkazmi, ktorými sú prehľady o plnení vyživovacej povinnosti obžalovaným ako aj poštové šeky o úhrade výživného. Za uvedené obdobie tak obžalovanému vznikol dlh na výživnom vo výške 975,95,- €. Ďalej mal súd za preukázané a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. Nc/742/1999 zo dňa 20.09.1999, právoplatným dňa 12.10.1999, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej G. H., rod. C. výživným vo výške 23,24,- € /700,- Sk/ mesačne, počnúc dňom 01.09.1999, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Obžalovaný si túto svoju vyživovaciu povinnosť neplnil v období od 01.06.2006 do 28.10.2010.
Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 2 závažnejším spôsobom konania.
Uvedeným konaním obžalovaný C. R. po objektívnej stránke naplnil zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona, teda, že sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas.
Obžalovaný bol 2-krát /v rokoch 2009 a 2010/ prejednávaný Obvodným úradom vo Zvolene v priestupkovom konaní za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný, avšak vo všetkých troch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, t.j., že sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval. Priťažujúce okolnosti u neho zistené neboli žiadne.
Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, tzn., že súd môže ukladať trest vo výmere od 12 mesiacov až do 44 mesiacov. Vychádzajúc z týchto skutočností a po dôslednom vyhodnotení osoby obžalovaného, ktorý sa k trestnému činu priznal a jeho spáchanie oľutoval, dospel súd k záveru, že na jeho prevýchovu a nápravu bude postačujúce uložiť výchovný trest a tak mu uložil
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého mu odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby bude musieť viesť riadny život, nesmie sa dopustiť žiadneho úmyselného protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný trest vykoná.
Zároveň súd obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť počas v skúšobnej dobe zameškané výživné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku). Odvolanie má odkladný účinok.