Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Er-776-2008.pdf
PDF · 79.75 KB
Case nature
Subarea
12Er/776/2008
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: A. Q., Z.. XX.XX.XXXX, F. Z. H. XX, D. XX XXX XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 62 pod sp. zn. EX 6407/2008, o vymoženie 1.198,30 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 25.08.2008 (§ 36 ods. 1, 2 Ex. por.) sa oprávnený domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou a. s., Bratislava pod č. k. SR 02713/08 dňa 24.04.2008, ktorým bol povinný zaviazaný k zaplateniu „sumy“ 36.100 Sk s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 35.860 Sk a k náhrade trov rozhodcovského konania vo výške 8.271 Sk. K návrhu oprávnený pripojil exekučný titul, opatrený doložkou vykonateľnosti dňom 22.05.2008 (§ 39 ods. 1 Ex. por.). Z návrhu vyplýva, že povinný na priznanom nároku nezaplatil žiadnu čiastku.
Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 23.10.2008. Uznesením č. k. 12Er/776/2008-24 zo dňa 11.08.2010 tunajší súd exekúciu v časti o vymoženie 642,63 eur s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 634,66 eur od 25.12.2007 do zaplatenia, v časti o vymoženie úroku z omeškania 0,227% denne zo sumy 555,67 eur od 25.12.2007 do zaplatenia a v časti vymoženia trov rozhodcovského konania 274,55 eur zastavil. Na odvolanie oprávneného odvolací súd predmetné uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie tunajšiemu súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že súd 1. stupňa sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal naplnením základného predpokladu existencie exekučného titulu, a to právomocou orgánu, ktorý ho vydal, teda účinnosťou exekučného titulu. V súvislosti s námietkou odvolateľa, že posudzovaný právny vzťah súd 1. stupňa nesprávne podriadil ochrane spotrebiteľa odvolací súd konštatuje, že v tejto časti je odvolanie dôvodné do tej miery, že súd 1. stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom ustálenia charakteru účastníkov zmluvného vzťahu. V prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ - oprávnený). Pochybnosti musí odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie - aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikateľskej činnosti, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aká je to činnosť a aký konkrétny súvis s ňou či s predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy ma. K ďalšiemu konaniu prvostupňového súdu odvolací súd uviedol, že je potrebné preukázať nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania, že úver bol povinnému poskytnutý na výkon povolania. Ďalej súd posúdi spôsob dojednania rozhodcovskej doložky s prihliadnutím na to, či rozhodnutia rozhodcovského súdu je v súlade
s právnym poriadkom dcéra ak či dojednaná rozhodcovská doložka je v súlade so zásadou rovnosti účastníkov, a či je teda exekučný titul účinným rozhodnutím.
Na výzvu súdu k predloženiu dokladov preukazujúcich, že povinný použil prostriedky z úveru na podnikateľské účely oprávnený písomným podaním zo dňa 5. 4. 2012 uviedol, že zo samotnej zmluvy o úvere je evidentné, že povinný je živnostníkom. Skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver aj povinným využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného. poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní („Rozhodcovský poriadok“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) („Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom“). Podľa ods. 3 proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd z úradnej povinnosti preskúmaval (táto povinnosť súdu trvá v každom štádiu exekučného konania), či je exekučný titul v súlade so zákonom. Exekučný titul je potrebné preskúmať z materiálnej aj formálnej stránky, a to v zmysle § 34 Rozh. por. (formálne náležitosti) a pre rozpor s právom - dovolenosť, rozpor s dobrými mravmi a pod. Na základe tohto súd zistil, že priznané plnenie vychádzajúce z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v súlade so zákonom nie je, nakoľko exekučný titul má vady po materiálnej stránke pre nedostatok právomoci orgánu, ktorý ho vydal, čím je neúčinný a nemá spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu, rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda nebola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť.
Z prílohy pripojenej k návrhu oprávneného - predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že záväzkovo- právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe zmluvy o úvere (pod č. 1930026) zo dňa 17.09.2007 a daný vzťah podlieha právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale tiež aj ustanovení § 52 a nasl. Obč. zák. (zákon č. 40/1964 Zb.), keďže oprávnený je podnikateľ a úvery - pôžičky poskytuje opakovane (dodávateľ) a povinný je fyzická osoba, ktorá nekonala v tomto úverovom vzťahu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (spotrebiteľ - bez prihliadnutia k tomu, ako je označený povinný v zmluve, nakoľko zo zmluvy nijako nevyplýva, že povinný prostriedky na účely svojho podnikania použil, resp. mal. použiť). K tomu súd uvádza, že oprávnený nijako nepreukázal viazanosť poskytnutých úverových prostriedkov na uvedený účel (pre podnikateľskú činnosť) a samotné označenie povinného v zmluve, že vykonáva podnikateľskú činnosť túto viazanosť nepreukazuje, ako uviedol vo svojom rozhodnutí aj odvolací súd.
Európska únia venuje problematike spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj do slovenskej legislatívy boli prevzaté viaceré Smernice Európskej rady a parlamentu, ktoré ochranu spotrebiteľa upravujú, alebo sa jej priamo, či nepriamo dotýkajú. takou je aj Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Do právneho poriadku nášho štátu bola implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. dňom 01.04.2004, a to do ustanovení § 52 a nasl. Obč. zákonníka.
V tomto štádiu konania je potrebné konštatovať, že úverová zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi ako zmluva spotrebiteľská a je potrebné ju posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, a to aj podľa § 53 ods. 1 a 2 Obč. zák. v spojení s ods. 4 písm. r/ a ods. 5. Táto úverová zmluva bola uzavretá dňa 17.09.2007. Od 01.01.2008 Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ upravil, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú také ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými Občianskym zákonníkom, kde práve v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, taktiež aj Zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom exekučnému súdu ukladá v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Pokiaľ je rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. „Dohoda“ účastníkov - zmluvných strán uvedená v úverových zmluvných podmienkach o tom, že majetkové spory vzniknuté zo zmluvy bude rozhodovať len rozhodcovský súd (rozhodca) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, priečiacou sa § 53 ods. 4 písm. r/ Obč. zák. a preto je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 4 písm. r/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súčasťou úverovej zmluvy sú „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“, a ich súčasťou je v čl. 17 rozhodcovská doložka. V zmysle tejto podmienky sa strany „dohodli“, že „všetky spory, ktoré zo zmluvy vzniknú, budú riešené pred a/ Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, b/ príslušným súdom SR, ... s výkladom o rozväzovacej podmienke“, ktorej praktickým dôsledkom je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Reálne tým dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj táto doložka, reálne vopred vzdáva na účinnú procesnú obranu (z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.
V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník citované ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ neobsahoval, neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky je potrebné vysloviť tak s poukazom na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 (účinnej od 21.04.1993) o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 1 písm. q/ prílohy za neprijateľnú odporúča aj zmluvnú podmienku neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
V danom prípade súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal, ani nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, z ktorého dôvodu sa prieči dobrým mravom a preto je v zmysle cit. ust. Smernice neprijateľná, a teda neplatná. Z
tohto dôvodu preto nemalo prebehnúť ani rozhodcovské konanie, a predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné prebiehajúcu exekúciu zastaviť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).