Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19CoE-105-2012.pdf
PDF · 85.2 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/105/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného W. E., s.r.o., so sídlom S. XX/C, XXX XX A., IČO XX XXX XXX, proti povinnému Q. K., bytom B. 418/55, Bystričany, o vymoženie 2 045,71 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. októbra 2011, č.k. 15Er/2754/2011-19 eur takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu, Exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Kmeťkova 30 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom podaným zo dňa 11.07.2011 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IBB0410033 zo dňa 08.04.2011. Okresný súd v prvom rade skúmal samotnú zmluvu, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené na predtlačenom formulári, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy mal okresný súd za to, že úver bol povinnému poskytnutý ako spotrebiteľovi. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v článku 9 bod 9.2 obchodných podmienok. Preskúmaním rozhodcovskej doložky vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V zmluvných dojednaniach v článku 9 bod 9.2 bol upravený spôsob riešenia sporov tak, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh W. A. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a obchodných podmienok, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ podľa jej vnútorných predpisov. Okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade bola voľba rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej doložky na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný vôbec pristúpil. Oprávnený vo všeobecnej časti VOP určil rozhodcovský súd, ktorý bude prípadné spory rozhodovať. Rozhodcovský súd bol teda určený jednostranne, spotrebiteľ nemal možnosť vybrať "vlastný" rozhodcovský súd. Ak by aj rozhodcovská doložka síce dávala klientovi na výber medzi štátnym a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom
sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu pred orgánom určeným oprávneným, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto treba vykladať tak, že neodporuje princípu zákazu jednostrannosti určenia riešenia sporov aj s prihliadnutím na § 106 O.s.p. ak práva v exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ. Okresný súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vyslovil presvedčenie, že pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, ex offo prihliada na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom, pričom dal do pozornosti rozsudok ESD vo veci C-40/08 zo 6. októbra 2009 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira. Ďalej poukázal na skutočnosť, že podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 40-43 tohto zákona napadnúť žalobou na príslušnom súde, a tak dosiahnuť jeho zrušenie. Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní (podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia dohody). Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, okresný súd v tomto štádiu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celosti. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a poverí ho vykonaním exekúcie alebo aby uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. f/ a § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Vyslovil názor, že okresný súd nebol oprávnený pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky ako časti úverovej zmluvy - právneho titulu. Ide o hmotnoprávne posúdenie právneho titulu vo veci samej, na ktoré exekučný súd nemá zákonné oprávnenie. Exekučný súd svojim postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného. Ten jediným úkonom nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v nachádzacom konaní priznáva - nepodal žalobnú odpoveď ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku; žiadnym spôsobom neprejavil vôľu napadnúť alebo spochybniť rozhodcovský rozsudok a preto je nesprávne, aby takúto vôľu nahrádzal súd. Oprávnený mal za to , že súd nesprávne právne posúdil vec, keď svoje oprávnenie v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej doložky odvodil z ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku a § 45 ods. 1 písm. c), ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Nesprávnym výkladom ustanovení Ex. poriadku okresný súd porušil právo oprávneného na súdnu ochranu, ktorého integrálnou súčasťou je v zmysle konštantnej judikatúry ÚS SR aj právo na nútený výkon súdnych rozhodnutí a ostatných zákonom uznaných exekučných titulov. Ak by bolo pripustené, že exekučný súd je oprávnený vecne preskúmať rozhodcovský rozsudok, posúdenie rozhodcovskej doložky dohodnutej v článku 10.2.2 obchodných podmienok pre úver, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere, za neprijateľnú zmluvnú podmienku je rozhodnutie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a odníma možnosť účastníkovi konať a uplatniť svoj nárok pred súdom. Ďalej uviedol, že sa domnieva, že rozhodcovská doložka, ktorou sa všetky spory v súvislosti so zmluvou podriaďujú rozhodcovskému konaniu podľa ZRK nie je v zmysle smernice (príloha, bod 1, písm. q)) nekalou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve.
Oprávnený ďalej poukázal na skutočnosť, ýe zmluva o úvere bola uzavretá dňa 05.03.2007, ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2008, preto nie je možné na vzťahy z predmetnej zmluvy aplikovať. Taktiež zastával názor, že skutkový stav, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Súdneho dvora v rozhodnutí Cofidis, ako aj v rozhodnutí Océano Grupo bol výrazne odlišný od skutkového stavu ustáleného prvostupňovým súdom, a preto aplikácia záverov Súdneho dvora obsiahnutých v týchto rozhodnutiach je nesprávna. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase podania žaloby na rozhodcovskom súde bolo možné vzhľadom na pasivitu povinného vydať v predmetnej veci platobný rozkaz, je možne za nerelevantný považovať názor okresného súdu o neprimeranej vzdialenosti rozhodcovského súdu voči bydlisku povinného. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca oprávneného W. A., a.s. bol v čase uzatvárania zmluvy o úvere podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dokonca povinný ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Uviedol, že rozhodcovský súd vyzval písomne povinného na podanie žalobnej odpovede a výber rozhodcu, pričom si povinný zásielku prevzal, avšak k žalobe sa nevyjadril. Oprávnený ani právny predchodca oprávneného nemal žiadny vplyv na procesnú pasivitu povinného. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku a konanie by prebiehalo na všeobecnom súde, okresný súd sa nevyjadril akú inú kvalitu či kvantitu by mali jeho procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, v čom zasiahol do práv povinného, a v čom zasiahol do účinnej procesnej ochrany spotrebiteľa. Činnosť súdu, podľa § 44 Exekučného poriadku, ktorým preskúmava súlad exekučného titulu so zákonom je v súvislosti s nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách významným prostriedkom, ktorým môžu súdy účinne chrániť spotrebiteľov pred zneužívaním právneho poriadku zo strany niektorých "nebankových" subjektov, ktoré poskytujú spotrebiteľom úver za podmienok, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Zastával názor, že každý jednotlivý prípad by mal byť exekučným súdom dôkladne posúdený tak, aby nedochádzalo k porušovaniu ústavného práva na súdnu ochranu, avšak má za to, že súd je povinný poskytnúť právnu ochranu nielen spotrebiteľom, ale aj tým, veriteľom, ktorí si uplatňujú nároky v súlade s právnymi predpismi. Exekučný súd svojím postupom neopodstatnene nahrádza aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného písomne podané nebolo.
Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 4 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Systém ochrany zavedený spomínanou Smernicou vychádza z myšlienky, že sa spotrebiteľ nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka jeho vyjednávacej schopnosti, tak úrovne informovanosti, ktorá ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky dopredu vyhotovené predávajúcim alebo poskytovateľom, bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Smernica musí byť vykladaná v tom zmysle, že nebráni prijať vnútroštátnu úpravu, ktorá pripúšťa súdny prieskum neprimeranej povahy zmluvných podmienok týkajúcich sa definície hlavného predmetu zmluvy alebo primeranosti ceny a odmeny, i keď sú tieto podmienky spísané jasným a zrozumiteľným jazykom.
Po preskúmaní veci krajský súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade okresný súd vo veci dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Ex. por., ako aj ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení.
Pokiaľ teda vo veci vydal rozhodcovský rozsudok, rozhodca, ktorý konal na základe neprijateľnej a neplatnej rozhodcovskej doložky, okresný súd v konečnom dôsledku správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekúcia vedená na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je totiž neprípustná a exekučný súd na to prihliada už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .