Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18P-31-2012.pdf
PDF · 82.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18P/31/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. U. K. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. H., nar. XX.X.XXXX a Q. H., nar. XX.X.XXXX, bytom obaja u matky D. Č.. XX, K. R. D., zastúpených kolíznym opatrovníkom Ú. N., I. C. O. W. J., I. R. Č.. X, J., na návrh matky O. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Č..XX, K. R. D., za účasti otca V. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. Č.. XX, K. R. D., v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností takto
rozhodol:
Zveruje maloletého O. H., nar. XX.X.XXXX a mal. Q. H., nar. XX.X.XXXX do výchovy a osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletých osobne starať, zastupovať ich a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého O. a mal. Q. mesačne výživným v sume rovnajúcej sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení na každé dieťa, vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky detí od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Styk otca s maloletými deťmi upravuje tak, že tento je bez obmedzenia, podľa dohody rodičov.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.6.2012 žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému O. a k mal. Q. z dôvodu, že aj keď s otcom maloletých detí žije v spoločnej domácnosti, vznikajú medzi nimi hádky. Matka uviedla, že poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 202 eur, z toho platí mesačný nájom a inkaso 122,82 eur. Maloleté deti chodia do školy, s čím sú takisto spojené výdavky a nezostávajú im financie na živobytie.
Matka maloletých detí návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.6.2012 žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému O. a k mal. Q. z dôvodu, že aj keď s otcom maloletých detí žije v spoločnej domácnosti, vznikajú medzi nimi hádky. Matka uviedla, že poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 202 eur, z toho platí mesačný nájom a inkaso 122,82 eur. Maloleté deti chodia do školy, s čím sú takisto spojené výdavky a nezostávajú im financie na živobytie.
Otec maloletých detí sa k návrhu matky písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých, otca maloletých, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v J., pracovisko K. R. D. (ďalej len ÚPSVaR), zo dňa 2.7.2011 vyplýva, že matka maloletých detí je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v období od 1.6.2012 vo výške 231,37 eur do trvania podmienok. Otec maloletých detí je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 1.6.2012 vo výške 62,50 eur do trvania podmienok. Rodičia maloletých detí boli od 1.5.2009 do 31.5.2012 riešení dávkou v hmotnej núdzi spoločne. Matka poberá prídavky na maloleté deti vo výške 45,08 eur, rodičovský príspevok nepoberá. Otec maloletých detí nie je poberateľom štátnych sociálnych dávok. Tieto skutočnosti oznámil ÚPSVaR listom zo dňa 10.7.2012. Listom zo dňa 3.7.2012 ÚPSVaR oznámil, že matka maloletých detí je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.9.2004, evidencia naďalej trvá. Dodržiava disponibilitu úradu práce, spolupracuje s úradom práce, chodí sa hlásiť v súlade s periodicitou návštev podľa § 34 ods. 9 písm. c) zák.č. 5/2004 Z.z. a pravidelne preukazuje aktívne hľadanie si práce potvrdením o hľadaní zamestnania. Otec maloletých detí je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.4.2012, evidencia naďalej trvá. Dodržiava disponibilitu úradu práce, spolupracuje s úradom práce, chodí sa hlásiť v súlade s periodicitou návštev podľa § 34 ods. 9 písm. c) zák.č. 5/2004 Z.z. a pravidelne preukazuje aktívne hľadanie si práce potvrdením o hľadaní zamestnania.
Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné
informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice-okolie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku nemôžu podať odvolanie účastníci, ktorí sa tohto práva účinne vzdali po vyhlásení rozsudku.