Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-71-2012.pdf
PDF · 87.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3P/71/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľky B. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Č., Ž. XXXX proti odporcovi Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. Č., Ž. XXXX, o určenie výživného takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150,- eur mesačne s účinnosťou od 11.05.2012, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 11.05.2012 do vyhlásenia tohto rozsudku vo výške 130,- eur, je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 11.05.2012 žiadala navrhovateľka, aby súd uložil odporcovi, ktorý je jej otcom, povinnosť prispievať jej na výživu sumou 210,- eur mesačne od 15.11.2011. Uviedla, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené, odporca odišiel od rodiny v októbri minulého roku. Ona žije v spoločnej domácnosti s matkou a mladšou sestrou, ktorá tiež študuje. Bývajú v nájomnom byte. Odporca jej prvýkrát poslal výživné v novembri v sume 85,- eur a v takejto výške, s výnimkou mesiaca december minulého roku, kedy poslal 105,- eur, posielal výživné každý mesiac. Toto výživné nepostačuje na úhradu jej potrieb súvisiacich so štúdiom na vysokej škole, ale aj ostatných osobných potrieb. Poukázala na to, že odporca má príjmy jednak z pracovného pomeru, ale aj z viacerých živností.
Odporca uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. Keďže má však vyživovaciu povinnosť aj k druhej dcére, zo svojho príjmu môže platiť výživné na každú len po 105,- eur mesačne. Na pojednávaní uviedol, že súhlasí s určením výživného najviac vo výške 130,- eur mesačne. Potvrdil, že s matkou navrhovateľky nežijú v spoločnej domácnosti od októbra minulého roku, následne sa rozviedli. Navrhovateľka spolu s matkou a sestrou zostali bývať v dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve, neskôr sa odtiaľ odsťahovali. Spoločný majetok po rozvode nemajú zatiaľ vyporiadaný, rodinný dom majú v úmysle predať. Úvery, ktoré si vzali s matkou navrhovateľky za trvania manželstva, splácajú v približne v rovnakej výške obaja, s tým, že on platí náklady na spoločný dom. Od odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti býva v podnájme, najskôr mal prenajatú jednu izbu, teraz jednoizbový byt. Jeho priemerný čistý príjem je asi 700,- eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil rodný list navrhovateľky a jej sestry J., spis tunajšieho súdu sp. zn. 4P/81/2011, potvrdenie o návšteve školy navrhovateľky, potvrdenie o príjme matky navrhovateľky a odporcu, živnostenský list odporcu, potvrdenie o podaní daňového priznania odporcu za rok 2011 a výkaz o majetku a záväzkoch, ústrižky poštových poukážok, nájomné zmluvy a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka je dcérou odporcu. Manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 01.03.2012 č.k. 4P/81/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2012. Odporca sa v októbri minulého roku odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka zostala spolu s mladšou sestrou J., nar. XX.XX.XXXX žiť s matkou, najskôr bývali v rodinnom dome a neskôr v prenajatom byte. Počnúc mesiacom november 2011 odporca začal prispievať na výživu navrhovateľky, ako aj druhej dcéry, sumou 85,- eur mesačne na každú, v mesiaci december 2011 poslal výživné na každú 105,- eur.
Navrhovateľka sa pripravuje na svoje budúce povolanie, je študentkou 3. ročníka E. E. T. B. K.. Okrem nákladov na bežné potreby (strava, oblečenie, hygienické potreby a podobne), má výdavky spojené so štúdiom, učebnice, skriptá, náklady na bývanie na priváte, za ktorý mesačne platí 60,- eur, cestovné výdavky mesačne asi 34,- eur. Má zdravotné problémy, pravidelne užíva lieky, za ktoré dopláca každé dva mesiace 17,- eur.
Matka navrhovateľky je zamestnaná na R. Ú. Č. a má priemerný čistý príjem 615,40 eura mesačne. Spolu s navrhovateľkou a druhou dcérou J. býva v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne 260,- eur vrátane nákladov za energie a spláca úvery, ktoré si vzali s otcom navrhovateľky v čase spolužitia. Okrem navrhovateľky má vyživovaciu povinnosť k dcére J.. Toto dieťa ukončilo štúdium na strednej škole a v príprave na budúce povolanie bude od septembra tohto roku pokračovať štúdiom na I. T..
Odporca je zamestnaný ako S. - Ú. v spoločnosti Q. Y. U..W.. O., kde v roku 2011 dosiahol priemerný čistý príjem cca 388, 56 eura mesačne, za 6 mesiacov roku 2012 priemerný čistý príjem 348,56 eura mesačne. Okrem toho má príjem zo živností. Podľa posledného daňového priznania za rok 2011 mal príjem 4.134,- eur, po odpočítaní dane z príjmov priemerne mesačne zarobil cca 335,- eur. Celkový jeho príjem za rok 2011 predstavuje približne 723,- eur mesačne. Z neho platí náklady na bývanie, pôvodne za prenajatú izbu 150,- eur mesačne, od mája tohto roku býva v 1- izbovom byte, za ktorý platí nájomné vrátane úhrad za služby a energie 220,- eur mesačne. Podobne ako matka navrhovateľky, aj on spláca spoločný úver a náklady na spoločný dom okolo 200,- eur mesačne. Má zdravotné problémy, užíva tie isté lieky ako navrhovateľka. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má k dcére J..
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§77 ods. 1 Zákona o rodine).
V prejednávanej veci navrhovateľka uplatnila nárok na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti zo strany odporcu, ktorý je jej otcom, a to z dôvodu, že je odkázaná na výživné z jeho strany, pretože študuje na vysokej škole a teda sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Odporca nespochybňoval svoju vyživovaciu povinnosť, nesúhlasil však s navrhnutou výškou výživného, bol ochotný platiť vyššie výživné, ako dobrovoľne navrhovateľke platil.
Kritériom na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu sú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a prihliada sa aj na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča, výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť(§62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh na určenie výživného je podaný dôvodne. Navrhovateľka stále študuje, teda pripravuje sa na svoje budúce povolanie a je odkázaná výživou na svojich rodičov, odporca si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k nej síce plní, avšak nie v takom rozsahu, ktorý zodpovedá uvedeným kritériám. Výživné vo výške 85,- eur mesačne nie je postačujúce.
Súd pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti postupoval podľa uvedených zásad, prihliadal na schopnosti a možnosti odporcu, ale aj jeho majetkové pomery, ako aj na odôvodnené potreby navrhovateľky súvisiace s uspokojovaním všetkých jej životných potrieb, a to nielen základných /strava, bývanie, ošatenie a podobne/, ale aj nákladov súvisiacich s jej vysokoškolským štúdiom. Prihliadal aj na pomery na strane matky navrhovateľky, ako aj na skutočnosť, že tak odporca, ako aj matka navrhovateľky, majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť k spoločnej dcére, ktorá bude tiež študovať na vysokej škole. Výživné určené sumou 150,- eur zodpovedá týmto kritériám. Ak by výživné aj na mladšie dieťa bolo určené sumou 150,- eur (náklady na výživu detí budú približne rovnaké, keďže obe sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole), zostalo by odporcovi po zaplatení výživného mesačne na jeho potreby 423,- eur (723,- eur - 300,- eur). V rodine navrhovateľky majú tri osoby na jeden mesiac finančnú čiastku 960,48 eura /615,40 eura príjem matky navrhovateľky + 300,- eur výživné + 45,08 eur prídavky/, teda na jednu osobu 320,16 eura.
Výživné v zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd priznal len od podania návrhu, teda od 11.05.2012. Keďže odporca platil výživné iba po 85,- eur mesačne, za obdobie od 11.05.2012 do vyhlásenia tohto rozsudku predstavuje dlh na výživnom 130,- eur. Súd odporcovi nedoplatok uložil zaplatiť v zákonnej 3- dňovej lehote (§ 160 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ navrhovateľka žiadala priznať výživné vo vyššej sume a aj za obdobie pred podaním návrhu, súd jej návrh ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na začatie exekúcie .