Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_B4-10Cb-15-2020.pdf
PDF · 86.12 KB
Case nature
Area
Subarea
B4-10Cb/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu: AIDER Slovensko s.r.o., so sídlom Silvánska 5450, 841 04 Bratislava, IČO: 47 529 415, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna, a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956 konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, o zaplatenie 740,95 eura, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 140,46 eura zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 28.02.2020, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 740,95 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku škodovej udalosti.
2. Dňa 20.03.2017 došlo k vzniku poistnej udalosti na motorovom vozidle značky Volkswagen Sharan, EČV: F ktorého vlastníkom v tom čase bol pán S. M., trvale bytom Morušová 17, 851 10 Bratislava, K poistnej udalosti došlo tak, že od vozidla EČV: F (ďalej len "vozidlo škodcu"), odletel spod kolesa kameň, ktorý nárazom do čelného skla vozidla poškodeného spôsobil škodu na motorovom vozidle poškodeného. Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, nakoľko vozidlo škodcu malo v tej dobe uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla na pozemných komunikáciách u žalovaného. Žalovaný zamietol oprávnený nárok na poistné plnenie, dostal sa do omeškania dňa 06.07.2017. Dňa 18.09.2018 poškodený postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky všetky svoje práva a nároky z uvedenej poistnej udalosti na žalobcu, pričom bola táto skutočnosť žalovanému oznámená dňa 24.09.2018. Žalobca pre zistenie výšky skutočnej škody, ktorá vznikla na vozidle poškodeného v súvislosti s poistnou udalosťou, nechal vypracovať spoločnosťou MOTORREIFEN s.r.o., Ul. Svornosti 66/11918, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, odborný posudok, z ktorého vyplýva, že výška skutočnej škody na vozidle poškodeného predstavuje sumu vo výške 740,95 eura.
3. Voči vydanému platobnému rozkazu vydaným Okresným súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 14Up/309/2020 podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že predmetná škodová udalosť bola žalovanému nahlásená dňa 20.03.2017. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaný riadne škodovú udalosť zaevidoval a začal vykonávať úkony smerujúce k vyšetreniu škodovej udalosti v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný primárne vzniesol námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu. Žalovaný zastáva názor, že nárok žalobcu je podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka premlčaný. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že na premlčanie uplatňovaného nároku sa má aplikovať ust. § 104 Občianskeho zákonníka. Na daný prípad nemožno vzťahovať predmetné ustanovenie. V tomto konaní sa žalobca nedomáha nároku na poistné plnenie z poistnej zmluvy uzavretej v zmysle ust. § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto je vylúčená aplikácia ust. § 104 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie je osobitným ustanovením vzťahujúcim sa na nároky poisteného na poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy, nie je však použiteľným vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody. Žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade je rozhodujúci práve vzťah medzi poškodeným a škodcom (poistníkom), resp. žalovaným, ktorý plní na miesto toho, kto škodu spôsobil. Základom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nie je medzi nimi uzavretá zmluva, ale výlučne škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla škodcu (poistníka). Medzi žalovaným ako osobou, ktorá plní na miesto toho, kto škodu spôsobil a žalobcom ako poškodeným vznikol mimozmluvný právny vzťah (zodpovednostný vzťah). Nárok uplatnený žalobcom upravuje osobitný predpis, ktorým je zákon o PZP.
4. Žalobca sa vyjadril k odporu podaním doručeným súdu 09.12.2022, v ktorom uviedol, že si uplatňuje právo na poistné plnenie, ktorého výška zodpovedá náhrade škody. Poisťovateľ je poskytovateľom poistenia, kedy poskytuje poistné plnenie za preukázané poškodenie. Nejedná sa o poskytnutie náhrady škody, ale poistného plnenia vo výške vzniknutej škody. Z uvedeného dôvodu zákonodarca používa terminológiu "poistné plnenie" v zákone 381/2001 Z. z. (napr. § 7, § 7 ods. 3, § 8 ods. 3). Ďalej v § 11 ods. 6 písm. a) je uvedená presná špecifikácia "poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia". Poukázal na skutočnosť, že nárok si žalobca uplatňuj v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktorý pod poznámkou 20 odkazuje práve na § 823 Občianskeho zákonníka. Práve preto máme za to, že na prejednávaný spor je nutné aplikovať ust. § 104 Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný poukazuje na poznámku 22 uvedenú v § 15 ods. 2 zákona o PZP, máme za to, že cieľom zákonodarcu bolo obmedzenie 2 ročnej subjektívnej (resp. 3 ročnej objektívnej) premlčacej doby. Tým zákonodarca dosiahol, že sa na nároky uplatňované z PZP nebude uplatňovať § 101 OZ, ale § 106 OZ. Ani zo zákona o PZP a ani z OZ nevyplýva, že by sa § 104 nemal aplikovať na takéto plnenia.
5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 12.09.2023, na ktorom vec prejednal za prítomnosti strán sporu, ktoré sa pridržiavali doterajších vyjadrení. Zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 140,46 eura, nakoľko žalobca na pojednávaní vzal žalobu v tejto časti späť a žalovaný s tým súhlasil.
6. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania súd sa primárne zaoberal ňou, pričom dospel k záveru, že táto je dôvodná a z toho dôvodu žalobu zamietol.
7. Súd mal za preukázané a medzi procesnými stranami nebolo sporné, že dňa 20.03.2017 došlo k udalosti, ktorá je základom tohto sporu. Rovnako nebolo sporné, že škodová udalosť bola ohlásená žalovanému (nakoľko motorové vozidlo škodcu bolo poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného). Žalovaný však vybavil škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia.
Podľa § 15 odsek 1 zákona číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (§ 823 Občianskeho zákonníka) a je povinný tento nárok preukázať (§ 799 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 15 odsek 2 zákona číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (§ 106 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
Podľa § 106 odsek 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
8. Súd konštatuje, že ustanovenie § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej premlčacej doby súčasne aj na podmienku uplynutia tejto doby od vedomosti poškodeného o škode, pričom premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený o škode skutočne, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Pojem "dozvedel sa o škode" vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (vyčísliť v peniazoch), aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške (o rozsahu v peňažnom zmysle). V súvislosti s uvedeným mal súd jednoznačne za preukázané, že poškodený (ktorý neskôr postúpil pohľadávku žalobcovi) o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedel už v deň škodovej udalosti (20.03.2017) a o výške škody najneskôr dňa 08.06.2017 (faktúra č. XXXXXXXXXX vystavená spoločnosťou DANUBIASERVICE s.r.o. na sumu 690,49 eura ktorá vykonala opravu čelného skla). Túto faktúru žalobca do spisu nedoložil, ale súd má existenciu tejto faktúry za nespornú, nakoľko ju žiadna zo sporových strán nespochybnila, žalobca aj vzal späť časť žaloby, ktorou pôvodne uplatňoval aj sumu presahujúcu sumu vyplývajúcu z faktúry teda 690,49 eura.
Ak teda žalobca podal žalobu 28.02.2020, podal ju po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula najneskôr 09.06.2019, keď sa žalobca dňa 08.06.2017 dozvedel aj o výške škody a od tohto dňa začala plynúť premlčacia dobe. Žalovaný teda dôvodne vzniesol námietku premlčania a súd musel žalobu zamietnuť.
9. Čo sa týka argumentácie žalovaného, že v danej veci je potrebné aplikovať aj § 104 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti, súd uvádza, že tento názor je nesprávny nakoľko v prejednávanej veci si žalobca uplatňuje náhradu škodu a nie poistné plnenie. Zo znenia § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení (a poznámky k nemu) má súd za zrejmé, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ. Súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/2/2021 zo dňa 29.04.2022, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2022, podľa ktorého: „Vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. OZ), tak vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zák. č. 381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Vzťah poškodeného a poisťovateľa škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená (v § 15 ods. 1). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 OZ; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o povinnom zmluvnom poistení), teda plní poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo zákona o povinnom zmluvnom poistení. V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t.j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 OZ sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku, teda podľa § 106 OZ (na ktoré ustanovenie odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení). Z § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom
poistení (a poznámky k nemu) teda jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 OZ. Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu včas (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCDo/9/2013 z 27. augusta 2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov (napr. len voči škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči poisťovateľovi). Medzi poškodeným a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie je). Poškodený sa ani nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie je jej účastníkom a ani sa nestáva účastníkom tohto vzťahu po poistnej udalosti), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom.“
10. Súd teda musel žalobu zamietnuť nakoľko uplatnený nárok je premlčaný, pričom sa žalovaný premlčania tohto nároku aj dovolal.
11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní úspešný žalovaný si však náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.