Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Co-188-2012.pdf
PDF · 73.49 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/188/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľky : Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXX/X, L., zastúpená JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom H. U. X, L., proti odporcovi : prof. Dr. F.. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, L., zastúpený JUDr. Ivetou Mikulovou, advokátkou so sídlom M. R. I. X, L., o príspevok na výživu rozvedeného manžela, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 2C/190/2011-51, zo dňa 23.1.2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela vo výške 100 eur mesačne. Svoje rozhodnutie zdôvodnil ust. § 72 ods. 1 a nasl. Zákona o rodine, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že návrh je nedôvodný. Navrhovateľka je schopná sama sa živiť, a nie je odkázaná na pomoc bývalého manžela. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom svojej zástupkyne, odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporca je povinný jej prispievať na výživu sumou 100 eur mesačne na čas po rozvode do 3.3.2015, a náhradu trov konania im nepriznal. Rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že má síce pravidelný mesačný príjem, ku ktorému jej odporca prispieva aj na výživu ich spoločného maloletého syna, avšak táto suma jej nepostačuje na zabezpečenie ich základných potrieb. Je len otázku času, kedy jej zdravotný stav nedovolí, aby bola zamestnaná a to len z dôvodu, že nie je v jej finančných možnostiach podrobiť sa liečbe, čím by došlo k zlepšeniu jej stavu. Zámerom tohto návrhu bolo predovšetkým zaistiť primerané životné podmienky tak pre ňu a jej syna, pričom jeho podaním sa situácia ohľadom poskytovania finančnej pomoci zo strany odporcu výrazne zmenila tým, že po vyhlásení rozhodnutia sa odporca už iným spôsobom (okrem výživného pre maloletého) nepodieľa na úhrade ďalších nákladov, nedoplatkov a pod. Poukázala aj na ust. § 72 Zákona o rodine, účelom ktorého je zabezpečiť aj rozvedenému manželovi po rozvode právo na uspokojenie ďalších nevyhnutných potrieb vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a pod., a teda by to nemalo byť len právo na pokrytie nákladov na stravovanie, tieto si je schopná zabezpečiť aj sama, avšak ide predovšetkým o náklady na plyn, elektrickú energiu, vodu, telefón, pohonné hmoty, ktoré bez pomoci odporcu nie je schopná uhradiť.
Odporca navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť, trovy odvolacieho konania si neuplatnil. S dôvodmi odvolania navrhovateľky sa nestotožnil. Nie je pravdou, že by navrhovateľka nebola schopná sama sa živiť, má prácu primeranú jej vzdelaniu. Po rozvode ich manželstva v snahe pomôcť tak navrhovateľke i synovi, tým že nedošlo k vyporiadaniu ich spoločného majetku, jej nechal rodinný dom, celé zariadenie a osobné auto. Uviedol, že okrem výživného na syna v sume 250 eur mesačne, ako aj ostatných výdavkov na neho, do domácnosti navrhovateľky prispieval aj inou finančnou výpomocou, ako sú nákupy, nedoplatok za plyn a pod. Poukázal na ust. § 72 ods. 1 Zákona o rodine, predpokladajúci zákonnú podmienku, kedy rozvedený manžel nie je schopný sa sám živiť so zreteľom na vek alebo zdravotný stav, avšak navrhovateľka v takejto situácií nie je. Súd síce pri posúdení jej nároku okrem iného vychádzal z jej zdravotného stavu, ale ničím však nepreukázala, že by šlo o stav, ktorý by jej v súčasnosti nedovolil byť zamestnanou.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v súlade s ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Z preskúmavaného rozsudku, vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom a spisového materiálu mal i odvolací súd preukázané, že navrhovateľka sa domáhala priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela v sume 100 eur mesačne a to na čas po rozvode do 3.3.2015 z dôvodu, že nie je schopná sama sa živiť. Po rozvode manželstva jej bol zverený do osobnej starostlivosti maloletý syn Milan, na ktorého odporca prispieva mesačne výživné v sume 250 eur, ona sama je zamestnaná s čistým mesačným príjmom okolo 420 eur. Odporca finančne vypomáhal navrhovateľke, či už na domácnosť, na úhradu nákladov plynu, energie a pod. Maloletému synovi okrem výživného prispieva aj na ďalšie potrebné veci, ako oblečenie, obuv, rôzne poplatky v škole, záujmové aktivity a pod.
Vychádzajúc z takto zistených skutočností postupoval prvostupňový súd správne, keď skúmal, či sú dané zákonné predpoklady pre priznanie príspevku na výživu rozvedenému manželovi. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh zamietol. Prvostupňový súd správne ustálil, že v zmysle § 72 Zákona o rodine nie sú dôvody pre priznanie príspevku, pretože navrhovateľka je schopná sama sa živiť. Odvolací súd sa rovnako stotožnil aj s názorom okresného súdu, že v danom prípade navrhovateľka sa nenachádza v situácii, že by bola nezamestnaná, alebo by trpela tak závažnými zdravotnými ťažkosťami neumožňujúcimi výkon práce.
Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi. V niektorých prípadoch ich existencia pretrváva, čo vyplýva aj z ust. § 72 Zákona o rodine, keď sa na zánik manželstva viaže vznik iného práva. Vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom môžu používať ochranu aj po jeho zániku, avšak len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom. Manželstvo spravidla predstavuje trvalý zásah do spôsobu života manželov a dlhodobo ovplyvňuje ich životné návyky. Z tohto pohľadu potom pojem neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o malé dieťa alebo o dieťa postihnuté, z dôvodu neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku a podobne, nedosahuje príjmy, ktoré by mu umožnili pokryť základné životné potreby. Samotné schopnosti, možnosti a majetkové pomery bývalého manžela (povinného) súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75 Zákona o rodine. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový súd rozhodol vecne správne a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa stotožnil aj odvolací súd, poukazujúc na ust. § 219 ods. 2 O.s.p.. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní uviedla, že po vyhlásení rozsudku sa zmenili okolnosti tým, že sa výrazne zhoršila jej finančná situácia, nakoľko odporca jej prestal finančne vymáhať, tieto svoje tvrdenia nijako nekonkretizovala, ani nepreukázala. Jej odvolanie preto súd považoval za nedôvodné.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, a odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.