Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-442-2012.pdf
PDF · 78.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/442/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o., Studená 3, 826 34 Bratislava, IČO: 31 821 987, zast. JUDr. Dušanom Pálkom, advokátom, Polianky 5, Bratislava, proti povinnému: FIS EKOCHEM, s.r.o., Partizánska 71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43 948 405, na vymoženie pohľadávky vo výške 2.721,53 Eur s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Alenou Bohovičovou so sídlom exekútorského úradu ul. 29. augusta 16, Banská Bystrica pod spis. zn. EX 17/12 na základe návrhu oprávneného zo dňa 30.01.2012, doručeného súdnemu dňa 03.02.2012 a poverenia Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601 081650 zo dňa 17.02.2012 zastavuje.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 151,90 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 2.721,53 Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Rob/156/2011-31 zo dňa 25.07.2011.
Poverením č. 5601 081650 zo dňa 17.02.2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Bohovičovú so sídlom exekútorského úradu ul. 29. augusta 16, Banská Bystrica, ktorá ju vedie pod spis. zn. EX 17/12.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica dodatočne doručené dňa 18.06.2012 súdny exekútor požiadal súd o rozhodnutie v exekučnom konaní, nakoľko počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti, ktoré súdnemu exekútorovi znemožnili pokračovať v exekúcii. Z dôvodu nemajetnosti a pre praktickú neexistenciu majetku povinného nemohol exekútor vydať upovedomenie o spôsobe exekúcie resp. exekučný príkaz v súlade s ust. § 53 Exek. poriadku. U povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exek.poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii podľa ustanovení Exek. poriadku. Zo správy o stave konania vyplýva, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný ani hnuteľný majetok, od augusta 2011 nevykonáva podnikateľskú činnosť, je voči nemu vedených viacero exekučných konaní, ktorých súčtom sa vymáha suma vo výške cca 100.000,00 Eur, preto nie je možné uspokojiť predmetnú pohľadávku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zrejmú nevymožiteľnosť vymáhanej pohľadávky vrátil súdu poverenie a navrhol zastavenie exekúcie pre zistenú nemajetnosť v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z.. Z predloženého exekučného spisu vyplýva, že povinný v súčasnosti nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku oprávneného. V
dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exek. poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len "Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 233,80 Eur / z toho odmena 106,24 Eur (za 32 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 88,59 Eur a 20 % DPH 38,97 Eur /.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") / v znení platnom od 01.05.2008 /, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exek. poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške ako si ich uplatnil súdny exekútor.
Za ktoré úkony exekučnej činnosti patrí odmena paušálnou sumou, vymedzuje taxatívne § 15 ods. 1 vyhlášky. Toto ustanovenie honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa
§ 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Zo spisu je zrejmé, že exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke bol doručovaný dňa 15.03.2012 v počte 3x, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke bol doručovaný dňa 20.03.2012 v počte 3x, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke bol doručovaný dňa 20.03.2012 v počte 3x a exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke bol doručovaný dňa 20.03.2012 v počte 3x. Potom za doručenie exekučného príkazu, patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručila. Vzhľadom na uvedené prináleží exekútorovi paušálna odmena 3,32 Eur za 1 úkon podľa § 15 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Súd posudzoval aj účelnosť trov exekúcie a preto nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - predstavujúce poštovné s ukončením spisu vo výške 13,80 Eur a poplatky ako náklady na kancelárske potreby (obálky, tlač, kopírovanie A4, skenovanie) vo výške 42,29 Eur. Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v tzv. paušále, t.j v náhrade za jednotlivé úkony (§ 15 vyhl. č. 288/1995 Z.z.), preto súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov 233,80 Eur uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 151,90 Eur z toho odmena 76,36 Eur (za 23 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 50,22 Eur a 20 % DPH 25,32 Eur /.
V zmysle exekučného poriadku je potrebné rozlišovať pojmy odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Spôsob ich určenia, výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora upravuje vyhl. NS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Rovnako vyhl. 288/1995 Z.z. rozlišuje odmenu, náhradu hotových výdavkov ako aj náhradu stratu času exekútora. Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty upravuje odvodovú povinnosť. Vzhľadom k tomu, že zákon 222/2004 Z.z. ako aj zákon 233/1995 Z.z. /Exekučný poriadok/ sú právne predpisy rovnakej právnej sily /zákony/ nie je možné uprednostniť pri rozhodovaní jeden z týchto zákonov, zvlášť ak neupravuje rovnakú právnu skutočnosť.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.