Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/12/2004

Rozhodnutie

Okresný súd v Žiline, v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom, v právnej veci navrhovateľa : H.ar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Igorom Müllerom & Mgr. Martin Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 20/1201, Žilina, proti odporcovi: M. o určenie neplatnosti výpovede, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že výpoveď daná právnym predchodcom odporcu navrhovateľovi zo dňa 28.10.2003 j e n e p l a t n á .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.411,79 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Igor Müller & Martin Dikoš s.r.o., so sídlom Tolstého 20/1201 Žilina, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa ešte v pôvodnom konaní XXC/XX/XXXX písomným návrhom domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.10.2003 zo strany odporcu Železničná spoločnosť, a.s., Správa železničných koľajových vozidiel Žilina, navrhovateľovi je neplatná. Žiadal, aby mu odporca zaplatil trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Skutkovo pôvodný návrh odôvodnil tak, že ako zamestnancovi odporcu Železničná spoločnosť a.s. Bratislava mu bola dňa 28.10.2003 doručená na pracovisko výpoveď. Vo výpovedi sa uvádzalo, že dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru je znižovanie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce odporcu a jeho funkcia bola zrušená. P. bolo uvedené, že odporca nemá možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas a ani žiadnym vhodným pracovným miestom nedisponuje. X. výpoveď neobsahovala organizačnú zmenu, v dôsledku ktorej sa mal navrhovateľ stať nadbytočným a nebola mu známa ani príčinná súvislosť medzi touto zmenou a jeho nadbytočnosťou, považoval túto výpoveď za umelo vykonštruovanú a nedôvodnú. D. XX.XX.XXXX oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy, pretože výpoveď považuje za neplatnú. K. mu dňa 22.01.2004 doručil odpoveď, v ktorej uvádzal, že výpoveď považuje za platnú. Funkcia, ktorú navrhovateľ zastával, a ktorá bola zrušená, bola funkcia vedúceho oddelenia opráv Správy železničných koľajových vozidiel. Vo všetkých Správach železničných koľajových vozidiel v organizačnej štruktúre odporcu bolo systemizované miesto, ktoré bolo v Správe železničných koľajových vozidiel zrušené, resp. zachované. Napriek jeho zrušeniu systemizované miesto zástupcu vedúceho opráv bolo touto zmenou nedotknuté. Navrhovateľ bol presvedčený, že táto funkcia bola zrušená Správou železničných koľajových vozidiel účelovo, pretože jej predchádzalo viacero pokusov, v rámci ktorých sa prednosta v Žiline snažil o likvidáciu navrhovateľa.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že na základe požiadavky Divízie železničných koľajových vozidiel Bratislava, ústredie Železničnej spoločnosti a.s., písomne oznámilo, že s účinnosťou od 01.11.2003 sa zrušuje na Správe železničných koľajových vozidiel Žilina na úseku námestníka pre hnacie vozidlá funkčné miesto č. XX - riadiaci zamestnanec - vedúci

oddelenia opráv hnacích vozidiel. Činnosti, ktoré vykonával vedúci oddelenia opráv boli kumulované s činnosťami námestníka pre hnacie vozidlá, ktoré mal kumulované funkcie prednostu rušňového depa Žilina a vedúceho opráv hnacích vozidiel v mieste sídla Správy železničných koľajových vozidiel Žilina. Na základe zrušenia funkčného miesta č. XX, t.j. vedúceho oddelenia opráv na Správe železničných koľajových vozidiel, bol s navrhovateľom zo strany odporcu dňa 28.10.2003 vykonaný pohovor, kedy mu bolo oznámené zrušenie jeho miesta, a taktiež nemožnosť zrealizovať ponuku podľa v tom čase platného ust. . Keďže navrhovateľ nesúhlasil so skončením pracovného pomeru dohodou, odporca pristúpil k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou podľa ( ) v tom čase platného. Výpovedná doba bola trojmesačná a začala plynúť 01.11.2003. Taktiež bola splnená podmienka v zmysle , pretože výpoveď bola zo strany zamestnávateľa vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

Na tomto mieste je potrebné uviesť chronologický postup jednotlivých súdov, pričom súd konštatuje, že prvotným rozsudkom tunajšieho súdu Žilina XXC/XX/XXXX-XXX dňa 19.4.2006 bolo rozhodnuté, že návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti výpovede bol zamietnutý a odporcovi neboli priznané trovy konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie. Následne Krajský súd Žilina, / ďalej KS / svojím rozhodnutím -239 dňa 18.júna 2007 rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, že určil, že výpoveď daná právnym predchodcom odporcu navrhovateľovi zo dňa 28.10.2003 je neplatná. Zároveň bol odporca zaviazaný nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Na základe dovolania odporcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením dňa 30.3.2009 rozhodol, / ďalej len NS /, že sa rozsudok krajského súdu 18.júna 2007 zrušuje a vec sa vracia KS v Žiline na ďalšie konanie. Následne KS v Žiline svojím rozsudkom -294 dňa 27.októbra 2009 rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového súdu potvrdil a navrhovateľa zaviazal zaplatiť trovy konania odporcovi. Aj proti tomuto rozsudku bolo podané dovolanie samotným navrhovateľom, pričom opätovne rozhodoval v tejto veci NS SR a to uznesením dňa 28.júla 2010, ktorým rozhodnutím bol zrušený rozsudok KS v Žiline z 27.októbra 2009 a vec bola KS vrátená na ďalšie konanie. Uznesením KS v Žiline -253 dňa 26.9.2011 bol zrušený rozsudok OS v Žiline XXC/XX/ XXXX-XXX zo dňa 19.apríla 2006.

Z rozhodnutí NS, ako aj z rozhodnutí KS vyplýva, že úlohou prvostupňového súdu bolo zisťovať, či došlo k zrušeniu funkcie vedúceho oddelenia opráv Správy železničných koľajových vozidiel. Úlohou prvostupňového súdu bolo vykonať dokazovanie, či k takémuto zrušeniu tejto funkcie došlo v Správe železničných koľajových vozidiel vo Zvolene, v Bratislave a v Košiciach. Bolo potrebné sa vyporiadať s otázkou, či skutočne aj v Správe železničných koľajových vozidiel iných oblastí došlo k zrušeniu tejto funkcie a podľa toho potom posúdiť celý právny stav a skutkové zistenia ohľadne oprávneného alebo neoprávneného zrušenia tejto funkcie v oblastnej správe Žiline.

Vzhľadom na uvedené tunajší súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s písomným vyjadrením odporcu, rozpisom funkčných miest Správy železničných koľajových vozidiel, opätovne sa oboznámil s prípisom riaditeľa Divízie železničných koľajových vozidiel Bratislava, s návrhom na zrušenie funkčného miesta zo dňa 1.11.2003, usmernením vo veci racionalizácie pracovísk v roku 2002, oboznámil sa aj s ďalšími listinnými dôkazmi ako s potvrdením o zamestnaní, záznam z pohovoru zo dňa 30.09.2003, skončením pracovného pomeru výpoveďou, odpoveďou riaditeľa Divízie železničných koľajových vozidiel, nariadením generálneho riaditeľa železničnej spoločnosti, zmenou organizačného poriadku, vnútornou štruktúrou úsekov prevádzky a opráv, prerokovaním skončenia pracovného pomeru, pripojenými rozsudkami OS Žilina, KS v Žiline, NS SR, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovné.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 28.10.2003 zo strany právneho predchodcu odporcu - Železničná spoločnosť, a.s., Správa železničných koľajových vozidiel Žilina, navrhovateľovi je neplatná. Skutkovo návrh odôvodnil tak, že ako zamestnancovi odporcu bola dňa 28.10.2003 doručená na pracovisko výpoveď, v ktorej sa uvádzalo, že dôvodom skončenia jeho pracovného pomeru je zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce odporcu a jeho funkcia bola zrušená. Tiež bolo uvedené, že odporca nemá

možnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas, ani žiadnym vhodným pracovným miestom nedisponuje. Keďže výpoveď neobsahovala organizačnú zmenu, v dôsledku ktorej sa mal navrhovateľ stať nadbytočným a nebola mu známa ani príčinná súvislosť medzi touto zmenou a jeho nadbytočnosťou, považoval túto výpoveď za umelo vykonštruovanú a nedôvodnú. Dňa 14.01.2004 oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy a výpoveď považuje za neplatnú. Odporca mu dňa 22.01.2004 doručil odpoveď, v ktorej uviedol, že výpoveď považuje za platnú. Funkcia, ktorú navrhovateľ zastával, a ktorá bola zrušená, bola funkcia vedúceho oddelenia opráv Správy železničných koľajových vozidiel. Navrhovateľ poukazoval na to, že vo všetkých Správach železničných koľajových vozidiel v organizačnej štruktúre odporcu t.j. Správe ŽKV vo Zvolene, v Bratislave, v Košiciach toto systemizované miesto ostalo a jedine bolo zrušené v ŽKV v Žiline. Navrhovateľ nadobudol presvedčenie, že táto funkcia bola zrušená účelovo, pretože jej predchádzalo viacero pokusov, v rámci ktorých sa prednosta Správy ŽKV v Žiline snažil o likvidáciu navrhovateľa. Správanie odporcu voči jeho osobe považoval za diskrimináciu a to aj v súvislosti s výberom osoby navrhovateľa v rámci organizačnej zmeny.

Prvostupňový súd mal nepochybne preukázané, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere u odporcu nepretržite od 1.9.1974. Od 1.3.2007 zastával funkciu vedúceho oddelenia opráv hnacích vozidiel na Správe železničných koľajových vozidiel v Žiline. Dňa 30.9.2003 právny predchodca odporcu oznámil navrhovateľovi, že v súvislosti s realizáciou optimalizácie v oblasti zamestnanosti Divízie železničných koľajových vozidiel, je jeho funkcia zrušená s účinnosťou od 01.10.2003 a z tohto dôvodu požiadal navrhovateľa o súhlas s jeho zaradením do funkcie technického pracovníka VI. na voľné funkčné miesto č. XX, čím však navrhovateľ nesúhlasil.

Dňa 28.10.2003 bol s navrhovateľom urobený pohovor zo strany zamestnávateľa, kde mu bolo oznámené, že v súvislosti s uplatňovaním racionalizačných a optimalizačných krokov zamestnanosti v aparáte Správy železničných koľajových vozidiel uvedenej pod č. X/XXXX-XXX/X zo dňa 22.10.2003 je jeho funkcia zrušená s účinnosťou od 01.11.2003. Keďže odporca nedisponoval v tom čase žiadnym vhodným pracovným miestom, nebolo možné zrealizovať ponuku práce v zmysle . Navrhovateľ s navrhovanou dohodou o skončení pracovného pomeru nesúhlasil. Odporca upozornil navrhovateľa, že v prípade jeho nesúhlasu zo skončením pracovného pomeru dohodou, skončí sa pracovný pomer výpoveďou podľa . Dňa 28.10.2003 na pracovisku navrhovateľ prevzal písomnosť - skončenie pracovného pomeru výpoveďou, kde ako dôvod výpovede je uvedené znižovanie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce Železničnej spoločnosti a.s., funkcia navrhovateľa je zrušená a z uvedeného dôvodu sa stal nadbytočným. V zmysle Z.č. ak nemá zamestnávateľ možnosť ďalej zamestnanca zamestnávať, zamestnávateľ pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou. Skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s príslušným odborovým orgánom ZO-OZŽ pri Správe ŽKV dňa 28.10.2003. Výpovedná lehota je trojmesačná a končila sa dňom 31.01.2004. Týmto dňom skončil pracovný pomer navrhovateľa.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Ako to vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia ide o široko koncipovaný výpovedný dôvod. Uplatnenie tohto dôvodu je možné vtedy, keď sa o organizačnej zmene rozhodne. O tejto organizačnej zmene je potrebné rozhodnúť včas, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor pre uplatnenie výpovede a pre uplynutie výpovednej doby. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou musí byť príčinný vzťah, ktorý preukazuje zamestnávateľ. Výber nadbytočného zamestnanca prislúcha výlučne zamestnávateľovi, preto súd nemôže preskúmavať správnosť tohto výberu zo strany zamestnávateľa.

Bol to navrhovateľ, ktorý poukazoval na skutočnosť, že výpoveď neobsahovala organizačnú zmenu, v dôsledku ktorej sa mal stať nadbytočným, a ani mu nebola známa príčinná súvislosť medzi touto zmenou a jeho nadbytočnosťou, a preto považoval výpoveď za umelo vykonštruovanú a nedôvodnú.

Na základe pripojených rozhodnutí KS v Žiline, ako aj z NS SR, ktorý dôsledne žiadali vo svojich písomných rozhodnutiach zistiť, či skutočne došlo aj k zrušeniu pracovných miest na Železničnej správe

vo Zvolene, v Bratislave a v Košiciach, súd opätovne vykonal dokazovanie v tomto smere a musel konštatovať nasledovné:

Z výpovede odporcu a pripojených listinných dôkazov, ako z návrhu na zrušenie funkčného miesta, organizačného poriadku, rozpisu funkčných miest Správy železničných koľajových vozidiel - Košice, Zvolen, Žilina, Bratislava, nepochybne vyplynulo, že jediné miesto, ktoré bolo zrušené, bolo v Žiline. Podľa vyjadrenia odporcu prednosta Správy ŽKV v Žiline Z., do ktorého pôsobnosti patrila aj funkcia vedúci oddelenia opráv správy dal návrh, čo sa týka kompetencií v tom slova zmysle, že táto funkcia bude kumulovaná s funkciou námestníka pre hnacie vozidlá. Vychádzajúc z rozhodnutí KS v Žiline, ako aj z rozhodnutia NS SR, ktorí prikázali tunajšiemu súdu zisťovať, či aj v iných oblastných správach bola táto funkcia zrušená, musel súd stanovisko oprieť o predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že v iných oblastných správach - Zvolen, Košice, Bratislava, táto funkcia nebola zrušená. V tomto smere sa potom javí ako pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že to boli osobné nezhody medzi ním a Z.. X., ktoré spôsobovali to, že v Správe v oblasti Žilina bolo zrušené toto miesto pre samotného navrhovateľa. Podanie samotnej výpovede bolo konečným dôsledkom týchto konaní odporcu a len poukazujú na účelnosť podania tejto výpovede odporcom. Navrhovateľ so svedkom X. mal nezhody, pričom konanie svedka X., ako nadriadeného voči navrhovateľovi, možno hodnotiť a nieslo toto konanie znaky diskriminácie.

O neracionalizácii opatrenia o zrušení tohto miesta navrhovateľa svedčí aj tá skutočnosť, že navrhovateľ predmetnú prácu vykonával ďalej aj po podaní výpovede odporcom. Uvedené pracovné miesto bolo zrušené len u navrhovateľa, čo znova súd opakuje, pričom takéto pracovné miesta s rovnakou pracovnou náplňou existovali a existujú na ostatných železničných správach. Práve naopak to bolo pracovné miesto navrhovateľa, ktoré bolo zrušené napriek tomu, že bolo najviac vyťažené.

Je nesporné a vyplýva to aj z listu výpovede riaditeľa divízie v tom čase ŽKV Z.. J. D. navrhovateľovi, v ktorom vyjadruje nespokojnosť s pracovnými výsledkami navrhovateľa a z toho dôvodu sa rozhodol pre rušenie dotknutého pracovného miesta. Tento list sa javí ako nelogický. Pokým by boli nadriadení nespokojní s pracovnými výsledkami navrhovateľa, určite by to riešili výpoveďou, ale v zmysle iných ustanovení Zák. práce a nie tým, že zrušili jeho pracovné miesto. Predmetné pracovné miesto síce zrušil priamo generálny riaditeľ odporcu, avšak na návrh riaditeľa divízie Z.. J. D. a to z podnetu pána X.. Generálny riaditeľ v minulosti bežne neriešil otázky zrušenia jedného pracovného miesta u odporcu, ktorý v tom čase zamestnával 47.000 zamestnancov. Aj podľa názoru súdu konanie riaditeľa divízie ŽKV bolo nekompetentné a jeho rozhodnutie bolo bez právomoci v zmysle organizačného poriadku. Bolo tendenčné, účelové a to najmä po predchádzajúcich troch neúspešných výpovediach daných navrhovateľovi. Jediná možnosť, ako sa zbaviť navrhovateľa bolo zrušenie tohto pracovného miesta, jediného miesta na Slovensku, pretože v ostatných Správach ŽKV tieto pracovné miesta ostali zachované.

Tunajší súd musel konštatovať, že vzhľadom k tomu, že len v Správe ŽKV bolo zrušené toto miesto možno konštatovať, že zrušenie pracovného miesta navrhovateľa, aj keď sa odporca snažil ho zakomponovať pod ust. § 63 ods. 1/ b/ Zák. práce v tom čase platnom, že sa stal zamestnanec nadbytočný, vzhľadom na zníženie stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, dospel k záveru, že išlo predovšetkým o naplnenie snahy odporcu zbaviť sa navrhovateľa. Na základe vyššieho potom súd dospel k právnemu záveru a určil, že výpoveď daná právnym predchodcom odporcu navrhovateľovi zo dňa 28.10.2003 je neplatná.

Navrhovateľ bol v tomto konaní úspešný a preto mu prináležia trovy konania, ktoré mu vznikli s uplatňovaním a bránením svojho práva v zmysle / Jeho právny zástupca si vyčíslil trovy právneho zastúpenia nasledovne:

- prevzatie právneho zastupovania 38,31 eur + 4,98 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní dňa 19.7.2005 - 76,61 eur + 4,98 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní dňa 11.1.2006 - 41,82 eur +5,44 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní dňa 17.2.2006 - 83,65 eur + 5,44 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní dňa 22.3.2006 - 41,82 eur + 5,44 eur režijný paušál,

- porada s klientom 13.4.2006 - 41,82 eur + 5,44 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní dňa 19.4..2006 - 41,82 eur + 5,44 eur režijný paušál,

- odvolanie proti rozsudku zo dňa 5.6.2006 - 41,82 eur + 5,44 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom 18.6.2007 - 45,51 eur + 5,91 eur režijný paušál,

- vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 29.10.2007 proti rozsudku KS v Žiline - 45,51 eur + 5,91 eur režijný paušál,

- dovolanie navrhovateľa proti rozsudku KS v Žiline - 55,49 eur + 7,21 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní dňa 21.6.2011 bez otvorenia - 14,25 eur + 7,41 eur režijný paušál,

- vyjadrenie k veci a predloženým listinným dokladom zo dňa 27.7.2011- 57 eur + 7,41 eur režijný paušál,

- porada s klientom 38 eur + 7,41 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom 26.9.2011 - 57 eur + 7,41 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní dňa 24.5.2012 - 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál,

- vyjadrenie k veci zo dňa 24.5.2012 - 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní dňa 26.7.2012 - 58,69 eur + 7,63 eur režijný paušál.

Spolu 896,50 eur + 114,16 eur režijný paušál.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je určená v zmysle / Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Spolu trovy právneho zastúpenia s režijným paušálom činili sumu 1.010,66 eur. Právny zástupca si účtoval aj DPH, nakoľko je platiteľom DPH, vo výške 20%, čo je zo sumy 1.010,66 eur suma 202,13 eur. Spolu teda trovy 1.212,79 eur.

Okrem tohto si účtoval aj náhradu trov konania v sume 199 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za podané dovolanie, ktoré adresoval na NS SR. Spolu aj s týmto súdnym poplatkom je teda celková sumu 1.411,79 eur.

Súd podrobne preskúmal takto vyčíslené trovy právneho zastúpenia a musel konštatovať, že tieto sú v súlade s Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Po preskúmaní nezistil žiaden dôvod na krátenie alebo zmenenie takto vyčíslených trov právneho zastúpenia a v plnom rozsahu ich priznal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).